Krátke správy redakcie

Lukáš Obšitník pred 1182 d

Francúzske úrady najprv informovali, že počas silvestrovskej noci bolo v krajine podpálených 650 áut. Úrady to privítali s tým, že to bolo „iba“ o 48 viac ako minulý rok (602) a celkovo sa trend proti predošlým rokom podľa nich znížil o pätinu. Počas silvestrovskej noci bolo zadržaných 454 ľudí, 301 z nich skončilo v policajnej väzbe. Úrady to vyhodnotili ako „noc s určitým napätím“, ale podľa nich „nedošlo k vážnym incidentom“ a iba „k niekoľkým narušeniam verejného poriadku“.

Médiá však následne zistili, že domnelé zníženie počtu podpálených áut v skutočnosti vychádza z použitia inej metodiky sčítavania. V posledných rokoch totiž úrady pod vedením nového ministra vnútra Bruna le Roux zarátali iba tie vozidlá, ktoré boli podpálené úmyselne, no predtým sa zarátavali všetky poškodené, teda aj tie, na ktoré sa požiar rozšíril. Keď si francúzski novinári z ministerstva vyžiadali celkové čísla, zistili, že za posledný Silvester zhorelo v skutočnosti 945 áut (rok predtým 804).

Už aj v predošlých rokoch vyvolávalo nespokojnosť, ako sa tento vandalizmus snažili úrady zľahčovať. Počas silvestrovských osláv v roku 2013 bolo podpálených 1 193 áut, v roku 2014 1 067, v roku 2015 804. Teda pokles oproti minulému obdobiu je iba minimálny a od predchádzajúceho roku počet znovu narástol až o 17 percent. A to je pritom pre teroristické hrozby vo Francúzsku už viac ako rok vyhlásený výnimočný stav.

Ilustračné foto: TASR

Jaroslav Daniška pred 1182 d

V Pálffyho paláci Galérie mesta Bratislava sa onedlho končí zaujímavá výstava fotografa Stanleyho Greena s názvom Cesta na kraj Ruskej ríše. Fotograf ukazuje realitistický obraz ďalekého ruského Východu, kam sa vydal po stopách Antonína Pavloviča Čechova.

 

Jaroslav Daniška pred 1182 d

V Poľsku navštevuje bohoslužby 40 percent Poliakov, presnejšie 39,8 percenta (10,6 milióna ľudí), na prijímanie chodí 17 percent Poliakov (4,5 milióna ľudí), čiže takmer polovica z tých, čo navštevuje bohoslužby.  Je to veľa? Alebo málo?

 

Na európske aj slovenské pomery ide o nadštandard, v porovnaní s 80. rokomi v Poľsku ide o pokles. Ešte v roku 1980 chodilo pravidelne do kostola 51 percent Poliakov, dnes praktizuje religiozitu v podobných číslach len niekoľko oblastí Poľska, napríklad krakovská diecéza. Pokles návštevnosti kostolov sa začal po roku 1990 a zastavil sa okolo roku 2008, odvtedy zostáva na úrovni 40 percent. Vplyv pápežov, o ktorom tak radi píšu liberálnejšie médiá, sa nepotvrdzuje. 

 

Správu zverejnil inštitút poľskej cirkvi, informovali o nej denníky Rzeczpospolita aj Gazeta Wyborcza.

Foto: Enrico Strocchi/flickr.com

Pavol Rábara pred 1183 d

Zabudnite na Mimoňov, je tu Sing!

Štúdiu Illumination sa podaril ďalší skvelý film. Vianočné kino rozhodne patrí veselým animákom, zvlášť takým vydareným, ako je Sing (Spievaj). U mňa jednoznačne najveselší film roku 2016.

Možno sa nebudete smiať celý čas ako pri zloduchovi Gru a jeho mimoňoch, ale aj tak klobúk dolu pred tvorcami, ktorí vyskladali komédiu o speváckej súťaži zvieratiek naozaj bravúrne – pesničky, hlášky aj celkový dojem pozývajú do kina na skutočné prázdninové odreagovanie. Trailer TU.  

Imrich Gazda pred 1184 d

V roku 2016 zomrelo najviac biskupov v histórii – až 150. Bol tak prekonaný počet z roku 2012, keď ich bolo 149. Medzi zosnulými biskupmi bolo šesť kardinálov – Cottier, Coppa, Capovilla, Piovanelli, Macharski a Arns.

K úmrtiu došlo aj hneď na Nový rok, keď vo veku 94 rokov zomrel grécko-melchitský arcibiskup Hilarion Capucci.

Na druhej strane, v uplynulom roku rady katolíckej hierarchie rozšírilo až 193 nových biskupov. Viac ich naposledy bolo v rokoch 2001 (197) a 2000 (201). Medzi novými biskupmi figuruje aj pomocný biskup Košickej arcidiecézy Marek Forgáč.

K menovaniu došlo už aj v roku 2017 – pápež František 2. januára vymenoval za biskupa honduraskej diecézy Danlí  Josého Antonia Canalesa Motiña.

Foto – TASR/AP

Martin Hanus pred 1184 d

Žiaden z Trumpových predchodcov nečelil takej nedôvere zo strany Američanov ako novozvolený americký prezident. Ako zisťoval Gallup, len 44 percent Američanov verí, že Donald Trump sa vyhne veľkým škandálom, iba 46 percent dôveruje jeho schopnosti manažovať medzinárodné krízy a len 47 percent má dôveru, že dokáže múdro naložiť s vojenskou silou USA. Keď Gallup tieto isté otázky kládol Američanom na začiatku Clintonovej, Bushovej a Obamovej éry, všetkým trom posledným prezidentom dôverovali tri štvrtiny respondentov, teda zhruba o 30 percent Američanov viac než Trumpovi.

 

Aj tento prieskum ukazuje na šťastnú súhru okolností, vďaka ktorej sa stal Donald Trump prezidentom. Medzičasom sa na to zabudlo, ale po postupnom spočítaní všetkých hlasov sa ukázalo, že Hillary Clintonovú volilo až o tri milióny Američanov viac než Donalda Trumpa. S podobným rozdielom porazil v roku 2004 George Bush Johna Kerryho, naposledy získal Barack Obama o päť miliónov hlasov viac než Mitt Romney. Samozrejme, v americkom volebnom systéme nejde o to, kto získa celonárodne viac voličských hlasov, ale viac hlasov takzvaných voliteľov z jednotlivých spolkových štátov. Preto sa nový prezident volá Donald Trump, ktorý napokon – a to už nebolo iba jeho šťastie, ale najmä strategická šikovnosť – porazil Clintonovú v kľúčových štátoch o desiatky tisíc hlasov. 

 

No argument, že Trumpovo víťazstvo je triumfom ľudu nad elitami, má predsa len isté trhliny.

 

Zamestnanci dokončujú hlavu voskovej figuríny novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa v Londýne 15. decembra 2016. FOTO TASR /AP

Pavol Rábara pred 1184 d

Zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg vyhlásil, že už nie je ateista a náboženstvo považuje za veľmi dôležité. Toto vyjadrenie bolo odpoveďou Zuckerberga na otázku jedného z používateľov, ktorí reagovali na jeho post o slávení Vianoc. „Nie ste vy predsa ateista?“ opýtal sa Zuckerberga facebookový friend.

„Nie. Vyrastal som ako žid a potom som prešiel obdobím, keď som si kládol mnohé otázky, ale teraz verím, že náboženstvo je veľmi dôležité,“ reagoval Zuckerberg.

Portál ucatholic.com pripomína, že Zuckerberg bol roky považovaný za ateistu, viac o svojej viere však pod vianočným statusom neprezradil. 

V auguste 2016 sa Zuckerber spolu so ženou stretol s pápežom Františkom. Vo vatikánskom Dome sv. Marty hovorili o tom, ako by mohli byť komunikačné technológie využité v boji proti chudobe.

Na foto TASR/AP Zuckerberg s manželkou Priscillou a prvým potomkom, dcérou Maximou.

Jozef Majchrák pred 1185 d

Rešpektovaný bulharský politológ Ivan Krastev napísal pre New York Times zaujímavý text o preceňovaní ruského vplyvu na svetové udalosti. „Sociálne médiá sú napadnuté falošnými správami a konšpiračnými teóriami, zatiaľ čo tie tradičné sú posadnuté zasahovaním Kremľa do volebného diania západných demokracií. Moskovské zasahovanie sa stalo akýmsi univerzálnym vysvetlením všetkého, čo sa deje na periférii Európy, a zdá sa, že aj inde,“ píše Krastev. 

 

Ako ilustráciu uvádza príklad prezidentských volieb v Bulharsku. Svetové médiá interpretovali víťazstvo Rumena Radeva, v USA školeného generála letectva, ako triumf prezidenta Putina a dôkaz rastúceho vplyvu Ruska vo východnej Európe. Krastev však upozorňuje na to, že otázky zahraničnej politiky určite nepatrili ku kľúčovým témam, ktoré rozhodli bulharské voľby. Podľa neho to nie je tak, že do Bulharska sa vkráda ruský vplyv, ten v krajine existuje už dlho. Zároveň však platí, že väčšina Bulharov považuje členstvo v NATO a ešte viac v EÚ za veľkú hodnotu, ale z historických a kultúrnych dôvodov sa nechce na Rusko pozerať ako na nepriateľa. Čiže bolo logické, že generál Radev, rovnako ako jeho pravicový súper obhajovali zrušenie sankcií proti Rusku a zlepšenie vzťahov s Moskvou. 

 

Podľa Krasteva údajné zasahovanie Kremľa do prezidentských volieb v USA oživilo uvažovanie o svete v rámcoch studenej vojny. Tento prístup však považuje za veľmi problematický. Nielenže vecne nesedí, ale v konečnom dôsledku vlastne vedie k posilňovaniu Putinovej pozície. „Ruská príťažlivosť dnes nemá korene v jeho ideológii, ale v imidži jeho veľkej moci.“ Pripomína, že v dnešnom globalizovanom svete môžu byť cudzie zásahy do volieb ľahko dielom osamelých jednotlivcov či skupín, uvažovanie v rámcoch studenej vojny má však tendenciu vidieť akúkoľvek podvratnú činnosť ako dielo štátov. Podľa Krasteva to znamená veľké riziko prehnaných reakcií a konfliktov. 

Foto: TASR/AP

Martin Hanus pred 1185 d

Je to pozoruhodné, ale je to tak: kým minuloročná silvestrovská noc v Kolíne, kde stovky mužov spomedzi utečencov násilnícky obťažovali stovky žien, prevrátila nemeckú politiku naruby a preferencie Merkelovej CDU začali padať, po teroristickom útoku v Berlíne s dvanástimi obeťami k ničomu podobnému nedošlo. 

 

Samozrejme, o vývoji preferencií je ešte priskoro hovoriť. Od útoku Tunisana Anisa Amriho robila prieskum len agentúra Forsa, ktorá Merkelovej strane namerala tohtoročný rekord 38 percent (a to ešte v septembri dosahovala CDU okolo 32-33 percent).

 

Faktom však je, že z útoku a úradných zlyhaní, ktoré mu predchádzali, sa nestala žiadna veľká téma.

 

Všíma si to aj Der Spiegel, podľa ktorého sú s výnimkou CSU všetky strany „pozoruhodne ticho“. Ako prekvapene konštatuje Spiegel, je pritom očividné, že v tomto prípade došlo k závažným chybám, keďže Amri mal kontakt s islamistami, po Nemecku sa hýbal s falošnými dokumentmi, obchodoval s drogami, a o tomto všetkom úrady celé mesiace vedeli. Podľa Spiegla je preto samozrejmé klásť otázku, kto za to nesie zodpovednosť. Ale nič také sa nedeje, pretože dve vládne a najsilnejšie strany CDU a SPD uzavreli akúsi dohodu o mlčaní.

 

Spiegel vysvetľuje: „Angela Merkelová je ochromená, pretože to boli práve šéfovia bezpečnostných úradov, ktorí neustále upozorňovali na riziká jej utečeneckej politiky.“ A SPD sa podľa týždenníka bojí, že úradné zlyhania v prípade Amriho by sa mohli pripísať aj vláde Hannelore Kraftovej, sociálnodemokratickej premiérky v Severnom Porýni-Vestfálsku, kde sa budú v máji konať voľby. Preto veľké strany o zlyhaniach mlčia a dúfajú, že vďaka sviatočnému obdobiu a mediálne ospalému začiatku roka sa im cez krvavý útok Anisa Amriho podarí preniesť.

 

Nemecká kancelárka a líderka CDU Angela Merkelová a vicekancelár, minister hospodárstva a šéf SPD Sigmar Gabriel. FOTO TASR/AP

Jozef Majchrák pred 1185 d

Turecké médiá informovali, že páchateľ silvestrovského útoku v istanbulskom klube Reina pravdepodobne pochádza zo Strednej Ázie, buď z Uzbekistanu, alebo Kirgizska. 

 

Pri útoku prišlo okrem Turkov o život 27 cudzincov. Najviac – sedem obetí pochádza zo Saudskej Arábie, ďalšie sú občanmi Libanonu, Iraku, Maroka, Tuniska, Jordánska, Kuvajtu, Indie, Izraela, Kanady a Ruska. 

 

K teroristickému útoku sa dnes prihlásil Islamský štát. 

Foto: TASR/AP