Krátke správy redakcie

Adam Takáč pred 1156 d

Cirkev si dnes pripomína Svetový deň zasväteného života. Ešte koncom minulého týždňa sa pápež František stretol s účastníkmi plenárneho zasadnutia Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života. František v príhovore pomenoval faktory, ktoré majú vplyv na stav a záujem o zasvätený život.

Prvým je podľa neho sociálny a kultúrny kontext. „Žijeme ponorení v takzvanej kultúre fragmentu, provizória, ktorá môže viesť k tomu, že žijeme podľa jedálneho lístka a že sme otrokmi módy. Táto kultúra vyvoláva potrebu mať vždy otvorené ,bočné dvierka’, podporuje konzumizmus a zabúda na krásu jednoduchého a prostého života, často vyvolávajúc veľké existenčné prázdno,“ povedal pápež, podľa ktorého v cirkvi nechýbajú mladí túžiaci po skutočnom duchovnom živote, mnohokrát sa však stávajú „obeťami logiky svetskosti“, ktorú možno zhrnúť ako „hľadanie úspechu za každú cenu“.

Ďalším faktorom sú situácie, ktoré protirečia svedectvu, ktoré robia vernosť náročnejšou. „Sú to okrem iných únava, ťarcha riadenia štruktúr, vnútorné rozdelenia, baženie po moci – karieristi, svetský spôsob riadenia inštitútov, služba autorít, ktorá sa niekedy stáva autoritárstvom alebo niekedy ,liberalizmom’. Ak si chce zasvätený život udržať svoju prorockú misiu a svoj pôvab, (...) musí ukázať krásu nasledovania Krista a vyžarovať nádej a radosť.“

František zdôraznil potrebu bratského života v komunite, ktorý je možné živiť spoločnou modlitbou, úprimnou komunikáciou či rozdelením si zodpovednosti. Ďalším dôležitým aspektom je podľa Františka duchovné sprevádzanie.

Foto: tkkbs

Jozef Majchrák pred 1156 d

Predseda Mosta Béla Bugár dnes ráno vyzval šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Jozefa Holjenčíka, aby okamžite odstúpil z funkcie. Ako dôvod uviedol to, že sa nedostavil do parlamentu vysvetliť predražené platby za energiu.

 

Béla Bugár získava v tejto vládnej koalícii schopnosť prísť so silným vyhlásením až vo chvíli, keď už je rozhodnuté. Má to jednu veľkú výhodu. Menej zorientovaným sa to dá predať ako nekompromisný postoj politika, ktorý sa nebojí buchnúť päsťou po stole, dotyčný tým však zároveň nič neriskuje a nemusí sa báť konfliktu so svojím koaličným partnerom. Skrátka ideálna koaličná stratégia. 

 

Foto: TASR/ Michal Svítok

Martin Hanus pred 1156 d

V decembri sme na tomto mieste písali, že vtedy nameraných 23,3 percenta pre Smer (podľa agentúry Focus) je najhorší výsledok strany Roberta Fica od roku 2004. Ale zase je všetko trochu inak.

 

Focus dnes uverejnil nový prieskum, ktorý uskutočňoval na konci januára, teda v čase kapitánskej aféry Andreja Danka. Ficov Smer sa po decembrovom výkyve nadol vrátil späť, volilo by ho zhruba 28 percent voličov. Dankova SNS padla na štvrté miesto, dnes by mala okolo 10 percent, teda takmer o štyri percentá menej než v decembrovom prieskume Focusu.

 

Takéto medzimesačné výkyvy Smeru a SNS v rámci jednej agentúry sú mimo štatistickej odchýlky, je preto zjavné, že časť voličov reaguje citlivo na udalosti aj že sa časť voličov Smeru a SNS prelieva. Na poslednom prieskume Focusu je zaujímavý už len nárast OĽANO (z 8,2 na 10,2 percenta, to je však stále pohyb v rámci štatistickej chyby). 

 

Andreja Danka však tento kapitánsky prepad nemusí až tak zarmucovať. Práve má hviezdny týždeň, v ktorom vyvolal koaličnú krízu, donútil k demisii večného energoúradníka Holjenčíka a v ktorom svojím zápalistým bojom proti energetickým oligarchom a ich cenám pripomína Fica z roku 2005. Uvidíme, ako sa váhavci sympatizujúci so Smerom aj s SNS zas medzi sebou prelejú v budúcom prieskume.

Martin Hanus pred 1157 d

Zvrat vo vývoji pred francúzskymi prezidentskými voľbami už potvrdzujú aj prieskumy. Kandidát konzervatívcov Francois Fillon, ktorý čelí škandálu z dôvodu vyplácania odmien pre svoju fiktívne pracujúcu manželku, padá smerom nadol. Ešte pred pár týždňami to bol hlavný favorit volieb, teraz je na treťom mieste, v prvom kole by ho podľa inštitútu Elabe volilo 19 až 20 percent Francúzov (čo je pád o päť-šesť percent oproti poslednému prieskumu). 

 

Pred Fillona sa dostal 39-ročný liberál Emmanuel Macron, ktorého profil sme zverejnili začiatkom týždňa. Macrona by najnovšie volilo 22-23 percent, v prvom kole by zvíťazila Marine Le Penová s 26 až 27 percentami. Keďže v druhom kole by Macron aspoň podľa doterajších prieskumov Le Penovú s prehľadom porazil (pred Le Penovou by ho uprednostnili liberálni voliči, ale aj veľká časť ľavicových a konzervatívnych voličov), momentálne sa z neho stáva nový favorit aprílových volieb. Konzervatívci musia preto dúfať, že Fillonova aféra postupne vybledne a ich skúsený kandidát chytí nový vietor.   

 

Bývalý francúzsky minister ekonomiky Emmanuel Macron oznamuje svoju kandidatúru na post francúzskeho prezidenta 16. novembra 2016 v Bobigny. Foto TASR/AP

Imrich Gazda pred 1157 d

Okrem národných biskupských konferencií, akou je napríklad slovenská KBS-ka, existujú v katolíckej cirkvi aj medzinárodné biskupské konferencie. Platí to najmä o tých častiach sveta, kde sú katolíci vo výraznej menšine.

Príkladom je Medzinárodná biskupská konferencia sv. Cyrila a Metoda, ktorá združuje srbských, čiernohorských, macedónskych a kosovských biskupov. Práve s nimi sa tento týždeň stretol pápež František v rámci pravidelnej návštevy ad limina apostolorum.

Piati srbskí, dvaja čiernohorskí, jeden macedónsky a jeden kosovský biskup však netaja, že najradšej by boli, keby sa ich cesty v dobrom rozišli. Srbský biskup Ladislav Nemét (na obr.), ktorý je predsedom tejto biskupskej konferencie, pre Vatikánsky rozhlas prezradil, že nedávno požiadali Svätú stolicu o vytvorenie národných biskupských konferencií. Dôvodom sú podľa neho obrovské rozdiely medzi Srbskom, Čiernou Horou, Macedónskom a Kosovom.

„Máme pred sebou štyri krajiny nielen s odlišnými jazykmi, ale aj s odlišnými legislatívami: predovšetkým v Srbsku existuje právo na vyučovanie náboženstva na základných i stredných školách. V krajine sa nachádza 90 percent katolíkov z celej konferencie sv. Cyrila a Metoda. Čo sa týka Čiernej Hory, vláda podpísala so Svätou stolicou všeobecnú dohodu. V ďalších krajinách, naopak, neexistujú podobné záujmy,“ vysvetlil srbský biskup.

Zdá sa, že nič podobné zatiaľ nehrozí Škandinávskej biskupskej konferencii, ktorej členmi sú siedmi biskupi zo Švédska, Nórska, Fínska, Dánska, Grónska a Islandu. Jedným z nich je aj slovenský kapucín Dávid Tencer, ktorý je od roku 2015 biskupom Reykjavíku, a teda hlavou islandských katolíkov.

Foto – cath.ch

Jaroslav Daniška pred 1157 d

Volá sa Neil Gorsuch a je nominantom prezidenta Trumpa na sudcu amerického Najvyššieho súdu. Konzervatívci jasajú, Gorsuch je konzervatívny a mladý, ešte nemal 50. Ťažko si v časoch ťažkých súdnych bitiek predstaviť lepšieho kandidáta.

 

Podľa liberálneho denníka New York Times je Gorsuch dokonca konzervatívnejší ako Roberts, Alito a aj samotný Scalia, na ktorého miesto má zasadnúť. Gorsuch je zástanca scaliovského originalizmu a textualizmu, striktný odporca súdneho aktivizmu. Denník našiel iba jedného sudcu, ktorý na súde zastáva konzervatívnejšie pozície ako Trumpov nominant – Clarence Thomas. Od nového sudcu, ktorého bude podľa osloveného experta „ťažké nepotvrdiť“ sa očakávajú otvorené pro-life postoje, že nebude podporovať práva pre homosexuálne páry a pozitívnu diskrimináciu pre menšiny. Gorsuch je tiež známy ako obranca náboženskej slobody. V knihe o budúcnosti asistovanej samovraždy a eutanázie, ktorú napísal, vyjadril svoj etický argument proti eutanázii.

 

Študoval na amerických univerzitách Columbia a Harvard a britskom Oxforde. Je ženatý a má dve deti.

Pavol Rábara pred 1157 d

Ani anjel, ani pápež, ani koncil nemôžu zmeniť učenie o manželstve, povedal najnovšie kardinál Müller na margo diskusie o Amoris laetitia. Zároveň tvrdo skritizoval niektorých biskupov za to, akým spôsobom interpretujú pápežovu exhortáciu.

Prefekt Kongregácie pre náuku viery Gerhard Ludwig Müller akoby stupňuje priamosť a konkrétnosť vo svojich vyjadreniach k otázkam o Amoris laetitia.

Spočiatku sa obmedzil len na vyhlásnie, že posynodálnu exhortáciu treba čítať v jednote s predchádzajúcimi dokumentmi pápežov. Neskôr pridal konkrétnejšie vyjadrenie o tom, ako to „pápež myslel“, a teraz išiel ešte do väčšej hĺbky.

Iste za to môžu aj okolnosti, tlak štvorice kardinálov – autorov listu pápežovi s otázkami o problematike, ako aj nový vývoj, napríklad benevolentné inštrukcie biskupov Malty.

Najnovšie sa k téme vyjadril kardinál Müller vo februárovom čísle katolíckeho časopisu Il Timone. Podľa kardinála Müllera nemôže existovať rozpor medzi učením Cikvi a osobným svedomím. „Nemožno napríklad tvrdiť, že existujú okolnosti, za ktorých nie je cudzoložstvo smrteľným hriechom. Pre katolícke učenie je nemožný súbeh smrteľného hriechu a ospravedlňujúcej milosti. Na prekonanie tohto stavu ustanovil Kristus sviatosť zmierenia...“

Pre Müllera sa Amoris laetitia musí čítať v zhode s učením Cirkvi a nepáči sa mu, ak niektorí biskupi interpretujú Amoris laetitia svojvoľne spôsobom, ktorým oni sami pochopili pápeža. „Pápežovo magistérium je interpretované iba ním samým alebo skrze Kongregáciu pre náuku viery. Pápež interpretuje biskupov, nie biskupi majú interpretovať pápeža, išlo by o obrátenie štruktúry Cirkvi,“ vraví Müller.

Na biskupov je kardinál – prefekt tvrdý. Všetci, čo podľa neho príliš veľa rozprávajú, by si mali v prvom rade naštudovať doktrínu o úrade pápeža a biskupa, aby sa nestalo, že „slepý vedie slepých“.

Kardinál Müller tiež prízvukoval, že stále platí nariadenie svätého pápeža Jána Pavla II. v exhortácii Familiaris consortio, podľa ktorého na to, aby rozvedení a znovu zosobášení, čo nemôžu žiť oddelene, mohli pristupovať k sviatostiam, sa musia zaviazať k zdržanlivosti.

„Toto nemožno prekonať, nielen preto, že ide o pozitívny zákon Jána Pavla II., ale zároveň ním vyjadril, čo je nepretržite prítomné v kresťanskej morálnej teológii a teológii sviatostí. Zmätok okolo tohto bodu súvisí aj so slabou akceptáciou encykliky Veritatis splendor s jej jasným učením o skutkoch vnútorne zlých (intrinsece malum).“

„Pre nás je manželstvo vyjadrením účasti na jednote medzi ženíchom Kristom a jeho nevestou Cirkvou. Nejde len, ako mnohí hovorili počas synody, o jednoduchú analógiu. Nie! Toto je podstata sviatosti a nijaká moc na nebi či na zemi, ani anjel, ani pápež, ani koncil, ani nariadenie biskupov nemá moc to zmeniť.“

Foto – TASR/AP

Pavol Rábara pred 1158 d

Pápež František sa vydal na prieskum do oblasti liturgických textov. Vatican Insider informuje, že Svätý Otec nariadil revíziu dokumentu Liturgiam authenticam. O čo ide? Liturgiam authenticam je inštrukcia Svätej stolice z marca 2001, ktorá vyžaduje, aby pri prekladoch liturgických textov do národných jazykov bol „originálny text, ako je to len možné, preložený integrálne a v čo najpresnejšej miere, bez vypustení alebo doplnení z hľadiska kontextu a bez parafráz či glosy“.

Komisia, ktorú František ustanovil tesne pred Vianocami, má taktiež preskúmať, aká miera decentralizácie je pre Cirkev prípustná v otázke, akou sú liturgické preklady. Podľa zdrojov Vatican Insideru sú za Františkovým krokom dva dôvody. Prvým je snaha dať väčšiu kompetenciu miestnym biskupským konferenciám, ako naznačil aj v programovej exhortácii Evangelii Gaudium.

Druhým motívom je údajne nespokojnosť niektorých biskupských konferencií s prekladom Rímskeho misála podľa požiadaviek Liturgiam Authenticam. Zdá sa im príliš rigídny a inštrukcii vyčítajú, že sa miestami snaží o doslovný preklad latinských textov. Napríklad také Japonsko sa už dlhšie naťahuje s kongregáciou o to, kto má určiť, čo je adekvátny preklad niektorých textov.

V novej komisii sú zastúpení biskupi zo všetkých kontinentov, čo je však zaujímavé, za jej šéfa nevymenoval František prefekta Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, kardinála Roberta Saraha, ale jeho „dvojku“ z kongregácie – britského arcibiskupa Arthura Rocheho.

Je pravdou, že oproti africkému kardinálovi Sarahovi má sekretár kongregácie Roche viac skúseností v oblasti liturgie a ako dodáva Vatican Insider, aj „otvorenejší prístup“ v liturgických otázkach než jeho prefekt, kardinál Sarah. Vatikán nepriblížil detaily o konkrétnom zložení komisie, ktorá by sa mala stretnúť už čoskoro.

Ilustračné foto: flickr.com/Jim, the Photographer

 

Jozef Majchrák pred 1158 d

Podľa servera iDNES.cz bude prezident Miloš Zeman takmer určite opäť kandidovať v prezidentských voľbách. Svoje rozhodnutie už oznámil najbližším spolupracovníkom a na dnes zvolal na Pražský hrad stretnutie, na ktorom by sa mali baviť o ďalšom postupe. 

 

Oficiálne chce Zeman kandidatúru ohlásiť až 10. marca. Prezidentské voľby v Česku sa uskutočnia budúci rok a kandidatúru zatiaľ avizovali textár a podnikateľ Michal Horáček, podnikateľ Igor Sládek a lekár a aktivista Marek Hilšer. 

 

Foto: TASR

Martin Hanus pred 1158 d

Boris Kollár v rozhovore pre TVnoviny.sk odpovedal aj na otázku, či sa cíti alebo necíti ako konzervatívec: „Som ochotný bojovať a chrániť naše korene, náš spôsob života, našu civilizáciu a aj kresťanstvo. Áno, som hriešnik, ale budem posledný pred kostolom s mečom, ktorého budú musieť zabiť, aby ho mohli zbúrať. Keď toto je konzervativizmus, tak potom som konzervatívny.“

 

Kollár takisto v odpovedi na novinársku otázku zdôraznil, že Milan Krajniak nie je ideológom strany a neudáva jej líniu. Kto ju teda udáva? „Ja. Spolu s mojimi poradcami, ale Milan Krajniak medzi nimi nie je.“

 

Sebadeklarovaný strážca kresťanskej civilizácie neskôr odpovedal aj na otázku, čo hovorí na kritikov, ktorí mu predhadzujú, že výchova dieťaťa nie je len o finančnom zabezpečení, ale aj o prebaľovaní či hraní sa. Kollár odpovedal: „Väčšinou to hovoria ľudia, ktorí odišli od svojich rodín. Potom farizeji, ktorí dôjdu večer o desiatej od milenky, deti už spia a ráno vypadnú do roboty. A potom je určite malá časť ľudí, ktorí naozaj žijú slušným životom. Takže v drvivej väčšine sú to farizeji, ktorí tieto veci píšu.“

 

A tiež potvrdil, že viaceré svoje deti poslal na testy DNA: „Tieto veci sú závažné a ja chcem mať stopercentnú istotu. Keď sa mám o niekoho nadštandardne starať, prejavovať mu lásku, tak chcem mať istotu.“

 

Rozhovor sa skončil nadmieru dobre, na záver sa Borisovi Kollárovi podarilo bez váhania vymenovať mená všetkých desiatich detí aj ich deviatich matiek.  

 

Na snímke Boris Kollár, FOTO TASR – Andrej Galica