Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 15 d

V boji s koronavírusom sa v rámci Európy vytvorili tri typy stratégií. Prvý typ, taliansky, chce zadržať vírus na základe opatrení, ktoré smerujú k celonárodnej karanténe. Touto cestou sa vydalo aj Slovensko, končiaca Pellegriniho vláda dnes zrejme ešte pritvrdí, našou hlavnou výhodou je, že tak robíme predtým, než by u nás zomierali pví pacienti. Druhý typ, nazvime ho britskou cestou, je protipólom – Briti rátajú s tým, že sa milióny ich občanov nakazia a tisíce či desaťtisíce zomrú, no výsledkom akéhosi prirodzeného výberu bude nadobudnutie akejsi kolektívnej imunity. Ďalej sú tu krajiny ako Nemecko či Švajčiarsko, kde je už situácia veľmi vážna, tieto štáty oscilujú kdesi medzi prvým a druhým typom stratégií.

Hoci je otázne, či stratégia nie je v tomto prípade skôr eufemizmus a či skôr nejde o nedostatok vodcovstva a odvahy prijať radikálne riešenie (teda niečo podobné, čo u Nemcov absentovalo v roku 2015 počas utečeneckej krízy, keď nedokázali účinne uzavrieť hranice).

Taliansky denník Corriere della Sera priniesol rozhovor so svetovo uznávaným imunológom Albertom Mantovanim, ktorý považuje najmä britskú cestu za vyslovene nezodpovednú. Samého sa ho to bytostne dotýka, v Británii má na univerzite katedru, žije tam aj jeho syn s rodinou. Mantovani vypočítava, akú cenu by mohol mať britský prístup, ktorý chce spoločnosť vystaviť testu kolektívnej imunity proti tomuto vírusu: predpokladajme, že sa ním nakazí 60 percent populácie, „predpokladajme, azda trochu optimisticky, že smrtnosť je okolo dvoch percent. Teda na milión ľudí pripadá 20-tisíc mŕtvych, na desať miliónov 200-tisíc mŕtvych. Ale spravme ešte dramatickejší výpočet. Zhruba desať percent chorých vyžaduje intenzívnu terapiu s pomocou respiračných prístrojov, teda na milión nakazených pripadne 100-tisíc pacientov. Žiaden zdravotnícky systém nie je pripravený na takýto stav núdze. Prinieslo by to príliš veľa obetí a príliš veľa pacientov by ostalo bez liečby“.

Mantovani má preto dojem, že Európa nepochopila lekciu z Lombardska, ktoré je pritom jednou z najbohatších oblastí na kontinente a disponuje veľmi vyspelým systémom zdravotníctva. „Iné krajiny podceňujú dosah tejto epidémie, ako sa to už odohralo v Číne. Urobiť dvakrát tu istú chybu sa mi zdá vážne,“ uzatvára imunológ. 

Na druhej strane, je faktom, že „chiusura totale“ zatiaľ neprináša výsledky, po včerajšku je v Taliansku už 1441 obetí, dnes to číslo zrejme opäť vzrastie zhruba o 200 obetí. Čo je nemenej zlé, stále vo vysokom tempe pribúdajú nakazení aj pacienti v intenzívnej terapii. Vírus cirkuluje aj v strednej a južnej časti Talianska, preto je v domácich médiách hlavnou témou, kedy nastane v samotnom Lombardsku vrchol, po ktorom nastane aspoň pozvoľný pokles a po druhé, či nehrozí, že súčasná lombardská mizéria sa prenesie aj do iných častí krajiny.

Samozrejme, to všetko nie je len talianska, ale aj kľúčová slovenská otázka – aj my by sme veľmi radi videli, že radikálne reštrikcie verejného života prinášajú zmysel a oplatí sa ich nasledujúce dlhé týždne vydržať napriek všetkým individuálnym obmedzeniam aj pádu ekonomiky.

Tu zatiaľ ešte niet jednoznačne pozitívnych správ, očakávajú sa až neskôr. Talianski odborníci už počas pracovného týždňa predpovedali, že tento víkend aj ďalšie dni budú ešte veľmi zlé, pretože mnohí Taliani si až do uvalenia tvrdých reštrikcií ešte užívali vcelku spoločenský život. Veľa ľudí na severe sa teda nakazilo aj minulý víkend a teraz sa u nich v masovom meradle prejavujú symptómy COVID-19. Matematické modely rátajú s viacerými scenármi, podľa niektorých by mal prísť taliansky bod obratu niekedy koncom marca, ale nikto nemá istotu, kedy to príde.

Vývoj v Taliansku budeme aj naďalej pozorne sledovať.    

Ľudia na svojich balkónoch hrajú a spievajú počas hromadnej akcie, ktorú spustili v Taliansku s cieľom spojiť ľudí a zvládnuť núdzový stav kvôli novému koronavírusu 13. marca 2020 v Miláne. FOTO TASR/AP

Ján Duda pred 15 d

Evanjelium tretej pôstnej nedele (15. 3. 2020) je posolstvom, ktoré je prekvapivo odvážne: Ježiš je Spasiteľ sveta (Jn 4,5-42).

(1) Toto odvážne posolstvo vyslovili – podľa evanjelistu – Samaritáni, keď žene Samaritánke povedali: „Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že to je Spasiteľ sveta“ (Jn 4,42).

Toto možno povedať iba vtedy, ak sme uverili, že Ježiš nám dáva život naveky! Ak sme prijali za svoje, že náš pozemský život nachádza svoj zmysel a naplnenie vo večnej existencii pri Pánovi v jeho Kráľovstve.

Svedectvom o takomto chápaní života je životný príbeh sv. Jána Krstiteľa, apoštola Pavla a všetkých svätcov. 

(2) V katolíckej liturgii si pripomíname životné príbehy svätcov v deň ich pozemskej smrti, ktorú vo viere považovali kresťania staroveku ako „deň narodenia pre nebo“. 

Hagiografia (životné príbehy svätcov) je svedectvom, že „ľudský život je večný“ preto, lebo Kristus vykúpil svet svojím krížom a zmŕtvychvstaním. 

Pre niektorých je to na pohoršenie, pre iných bláznovstvo. Ale pre veriacich kresťanov je to posolstvo zmyslu a nádeje, ktorú si pripomenieme a prežijeme na Veľkú noc.

Požehnané prežívanie tretej pôstnej nedele prajem všetkým.

 

Foto: grkatba.sk

Lukáš Obšitník pred 16 d

Na pezinských facebookových skupinách ponúklo zopár miestnych krajčírok a jedna chránená dielnička, že vzhľadom na všeobecný nedostatok ušijú ochranné rúška. Vyvolalo to medzi ľuďmi obrovský ohlas. Neochránia tak ako plnohodnotné respirátory, ale je to omnoho lepšie, ako nenosiť nič.

Navyše sú aj veľmi pekné a ak dizajn povzbudí k ich noseniu, bude to len dobre. Treba pritom, samozrejme, dbať o to, aby ani kvôli rúškam sa ľudia veľmi nezhromažďovali. Skúste sa poobzerať po okolí vo svojich mestách, možno tiež na podobné ľudomilné aktivity narazíte.

Rúška si prípadne môžete vyrobiť aj sami, niekoľko videonávodov nájdete tu.

Foto: facebook.com

Martin Hanus pred 16 d

Nová epidémia zasiahne aj do práce novinárov. Na jednej strane, čítanosť novín a najmä webov vzrastie, ľudia budú oveľa viac doma nielen s rodinou, ale aj hladní po informáciách vo svojich smartfónoch. Súčasne sa nám bude pracovať ťažšie, klasické rozhovory s respondentmi či off record debatky so zákulisnými hráčmi načas vymiznú. Budeme tak viac skypovať a telefonovať, čo však plnohodnotne nenahradí komunikáciu zoči-voči.  

Keďže už od stredy sme v Postoji prešli na prácu doma (tzv. home office), revolučná bola aj tradičná piatková plánovacia porada. Prvýkrát sme ju viedli hromadným videohovorom, jedenásť redaktorov vzdialených od seba v okruhu asi 50 kilometrov plus Imro Gazda z Ružomberka. Zvyčajne sa v piatok dopoludnia natlačení v jednej miestnosti radíme, akým témam sa bude každý z nás venovať nasledujúci týždeň, porada má už isté rituály (ako prvý začína hovoriť Lukáš Krivošík, Adam Takáč zapisuje na tabuľu a keďže je náš junior, starší ho šikanujú, ak napíše niečo nečitateľne alebo inou farbou fixky), vidíme si do tváre, keď sa smejeme aj keď sa sporíme, a keď má niekto pridlhý monológ, z výrazu tváre ostatných má aspoň šancu odčítať, že už treba skončiť.

Takto cez telekonferenciu sa mnohé z tohto strácalo v preklade, ale zas pribudli nové osviežujúce prvky – trom kolegom sa do videa priplietli džavotajúce deti, u ďalšieho začala kričať andulka (a tak skončila v klietke pod dekou). Najťažšie sme to však mali my, redakční štyridsiatnici, ktorí sme dosiaľ ako paleokonzervatívci odmietali vstup týchto dehumanizujúcich neotechnológií do nášho života.

Dnes sme kapitulovali a napodiv to fungovalo. Redakčný brainstorming bol úspešný, kolobeh informácií aj nápadov prebehol, len občas sa niekomu zasekol zvuk. Šéfredaktor Fero Múčka prebral úlohu juniora Adama a zapisoval každý deň rozplánované texty do zdieľaného dokumentu (ktorý budú niektorí štyridsiatnici ešte cez víkend márne hľadať, ešteže im aspoň pamäť slúži).

My sme do boja s koronavírusom pripravení.

Jaroslav Daniška pred 17 d

Igor Matovič dnes na obed napísal takýto post: „Dnes sa budú diať veci. Pohár pretiekol, už stačilo.“

Hodinu predtým napísal toto: „Čaká nás najťažšia skúška od vojny ... a prišiel čas si sami sebe dokázať, že naša spolupatričnosť a zodpovednosť voči iným je silnejšia ako akýkoľvek nepriateľ. Máme na to túto skúšku zvládnuť.“

Všeobecne sa to dá zrejme interpretovať ako odkaz Richardovi Sulíkovi, ktorý usiluje o post ministra financií, čoskoro sa dozvieme viac. Existuje ale aj iná úvaha – a síce otázka, či sa zvyšné tri strany koalície (Sme rodina, SaS, Za ľudí) dokázali zjednotiť, aby najsilnejšia strana nemala pod kontrolou najsilnejšie mocenské posty. V našom prípade ide najmä o kontrolu financií a vnútra. Igor Matovič je po voľbách jednoznačne najsilnejším v novej koalícii, o tom niet pochýb, otázkou je, čo z toho vyvodia ostatní traja partneri, a teda, či bude mať OĽaNO všetky mocensky najsilnejšie posty vo vláde.

Obava znie, že každý zo zvyšných partnerov myslí najmä na seba, čo v danom momente posilňuje postavenie Matovičovho klubu. Kiska pôsobí rezignovane, Kollár a Sulík sa dostali do krížovej paľby. Ak by sa to potvrdilo, mohlo by to byť prvým varovaním pred možnými budúcimi problémami vládnej koalície. Treba si počkať, ale ak sa dozvieme zloženie budúcej vlády, kde budú všetky silné posty v rukách OĽaNO, bude to vážne varovanie, že táto vláda bude nestabilná. 

Foto: I. Matovič/FB

 

Eva Čobejová pred 17 d

Markíza začiatkom roka odvysielala reality šou s názvom Svadba na prvý pohľad. Skutočnú pointu sme sa dozvedeli až teraz. Vlastne pointy sú až dve. V šou išlo o to, že „experti“ vyberú dvojice, tie sa prvýkrát uvidia na svojej svadbe, idú na romantickú svadobnú cestu a potom musia mesiac spolu žiť v jednom byte, pritom sú s nimi kamery, ktoré to zaznamenávajú. Po tejto skúške sa majú rozhodnúť, či spolu ostanú. O problematickosti tohto programu sme už v Postoji písali.

Medzitým sa však udiali dve zaujímavé veci – a celá šou tak dostáva ešte celkom iný rozmer. Najprv k tej prvej: televízni tvorcovia sa nás snažili presvedčiť, že ideálneho partnera nám dokážu nájsť „experti", teda biológovia, psychológovia či vzťahoví kouči a matchmakeri. Stačí skúmať nejaké parametre a potom to popárovať.

Vyzeralo to nádejne. Experti našli tri dvojice, ktoré sa do tohto experimentu vrhli. A v poslednej časti sme sa dozvedeli, že dve dvojice to spolu skúsia aj v reálnom živote po skončení šou. „Experti“ sa pri tejto správe tešili, objímali. Bolo to všetko také dojímavé, dva šťastné mladé páry sa našli! Až na to, že to všetko vyzeralo príliš nakašírovane, taká vzťahová potemkinovská dedinka. Človek by to však tým mladým aj doprial. Nech sa ľúbia, nech si založia peknú rodinu, hoci aj takýmto nezvyčajným spôsobom.

Šou sa nakrúcala asi pred dvoma rokmi a zúčastnení nesmeli informovať, ako sa ich život ďalej vyvíja. Lehota mlčania sa už zrejme asi skončila, lebo sme sa z Plusky dozvedeli, že ani jeden pár spolu nezostal. A navyše: až na jednu dievčinu sú všetci zúčastnení vraj stále bez partnera. Nuž všetky ilúzie o tom, že televízia či experti dokážu dať dokopy ideálny pár, sa vyparili. Predsa len asi lepšie fungujú klasické modely, ktoré sa nezačínajú svadbou a svadobnou cestou.

Priznám sa, dosť som sa čudovala, že sa nejakí „experti“ na niečo takéto dajú nahovoriť. Teda vzťahovému koučovi či matchmakerke sa ani nedivím, je to ich biznis. Ale že sa na to dá psychológ, presnejšie psychologička? Čudný angažmán! Odborník, ktorému záleží na dobrom mene, by sa na niečo také asi nemal dať nahovoriť, teda aspoň ja si to tak naivne myslím.

A potom prišla skutočná pointa a objavila sa vo viacerých médiách, dokonca ani Markíza vec nezatajila. Tá šarmantná psychologička zo šou Svadby na prvý pohľad vo veľmi citlivej veci komunikovala s Kočnerom. Ako expertka bola prítomná pri výsluchu dvoch dievčat zo zariadenia Čistý deň a informácie o výsluchu posúvala Mariánovi Kočnerovi.

Pre Markízu to nebolo príjemné, stiahla jej meno a fotografiu zo svojej stránky a vydala pre Topky vyhlásenie: „Televízia Markíza v čase podpisu zmluvy nedisponovala žiadnou z informácií, ktoré vyšli v týchto dňoch najavo v súvislosti so vzťahom p. Štefánikovej s Mariánom Kočnerom a dôrazne sa dištancuje od celej záležitosti. S pani Štefánikovou televízia Markíza nebude pokračovať v spolupráci.“ 

Nejako to všetko do seba zapadlo.

 

 

Denník Postoj pred 17 d

V nedeľu večer o 20.00 h vám prinesieme priamy prenos zo svätej omše. Celebrantom bude J. E. Mons Jozef Haľko, svätá omša bude slúžená v kaplnke Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa (redemptoristi) v Bratislave.

Mária Melicherová pred 17 d

​V čase zavretých škôl a obmedzených možností vyžitia s deťmi prišlo malé bratislavské divadlo Makile so skvelým nápadom. Každý deň tento týždeň do 27.3. vysiela naživo hrané divadielka pre deti. Predstavenia dokonca rozprávkovým spôsobom deti učia ako si v čase „koronakrízy“ dávať na seba a ostatných pozor poriadnym umývaním rúk, nechytaním odpadkov a pod. Rozprávková lienka Kikilienka okrem hrania divadielka číta deťom dopoludnia aj večer po 18. hodine pekné knihy. Včera sa deti mohli započúvať do legendárnej Pipi dlhej pančuchy. Ak máte radi divadielka, nájdite na Facebooku Rozprávkový svet Makile, ak ich nestihnete naživo, pozrieť si ich môžete aj zo záznamu. Pohodlne sa usaďte s deťmi a sledujte, jedno práve beží.  

Martin Hanus pred 18 d

Hrozba koronavírusu už teraz ukazuje, ako hlboko je zažratá nedôvera Slovákov voči vlastnému štátu a jeho inštitúciám: neveríme, že tých dosiaľ 16 evidovaných prípadov s infekciou je výsledkom poctivého testovania, ale skôr obrazom pasívnych úradov a zlyhávajúceho štátu, neveríme, že naše nemocnice sú pripravené na prípadné desiatky až stovky možných pacientov. Napokon, nejde len o prejav typického stredoeurópskeho kverulanstva, všetci vnímame, ako štát improvizuje, na poslednú chvíľu sa zháňajú rúška, prístroje a podobne.

 Ale to všetko má aj jeden pozitívny dôsledok. Keďže systém neverí ani sám sebe, Slovensko prijíma prekvapivo rýchlo viaceré reštriktívne opatrenia, ktoré výrazne zasahujú do života jednotlivcov, čím predbiehame väčšinu európskych krajín, kde je situácia (aspoň podľa evidovaného počtu nakazených) horšia. Prvé školy sa u nás začali zatvárať už od pondelka, rovnako sa začali rušiť kultúrne aj športové podujatia, od budúceho pondelka budú na dva týždne zatvorené všetky školy na území Slovenska, zatvoria sa bary, lyžiarske strediská, aquaparky, fitnescentrá, obmedzí sa prevádzka obchodných centier, zavedú sa hraničné kontroly, zastaví sa medzinárodná preprava.

Tieto tvrdé opatrenia prichádzajú v dobrom čase a sú v princípe správne, státisíce ľudí už zmenili svoj režim a sú o dosť opatrnejší. Zo slovenského pohľadu sa javí až nepochopiteľne, prečo niektoré západné štáty či regióny s väčším počtom nakazených zasahujú do občianskeho života oveľa miernejšie.

V Nemecku sa ešte tento týždeň sporili, či zrušiť futbalový zápas pred 22-tisíc divákmi. Vo Švajčiarsku, kde včera hlásili 645 ľudí nakazených koronavírusom – ten počet sa v priebehu jedného týždňa zdesaťnásobil! – štát a jeho kantóny stále držia mäkkú líniu v podobe odporúčaní (milí Švajčiari, umývajte si ruky, dodržujte odstup, ak máte teplotu, ostaňte doma).

Pritom juhošvajčiarsky kantón Tessin hraničí s Lombardskom, momentálne najpostihnutejším kútom sveta, a každodenne tam dochádza do práce zhruba 70-tisíc Lombardčanov z pohraničia. Tessin pritom stále nezatvoril hranice, až od dnešného dňa prikázal zatvoriť kiná, bary, fitnescentrá a tiež nariadil zatvoriť školy, ale aj to len gymnáziá a odborné školy. Tu však treba dodať, že Švajčiari v Tessine uvádzajú racionálne dôvody, prečo nechávajú základné školy otvorené: obávajú sa medzigeneračnej nákazy, teda že naďalej pracujúci rodičia by svoje malé deti odkladali u starých rodičov, ktorí sú najrizikovejšou skupinou. Otázne je, koľko ďalších dní im táto argumentácia vydrží.

Na Slovensku veľa haníme, občas treba aj chváliť: pozitívnym lídrom tohto týždňa je bratislavský župan Juraj Droba, ktorý rozhodol o zatvorení stredných škôl ešte cez víkend, keď si ani väčšina Bratislavčanov neuvedomovala, akému problému čelíme, a mnohí rodičia si ešte pofrflali, či to tí hore nepreháňajú, veď Taliansko je ďaleko. Prvolezec Droba však vytvoril tlak na ďalšie župy, mestá aj vládu, vďaka čomu sa zo dňa na deň zmenila atmosféra a prísne opatrenia sa prijali o nejaký deň skôr.

To najhoršie nás ešte čaká a všetci máme oprávnené obavy, či naše zdravotníctvo obstojí. Ale tento týždeň sme urobili aspoň veľký krok preto, aby sme blížiacu sa drámu zmiernili.

Na snímke Juraj Droba počas tlačovej konferencie k preventívnym opatreniam, 8. marec 2020 v Bratislave. FOTO TASR – Pavol Zachar

Jaroslav Daniška pred 18 d

Od momentu, ako v Číne došlo k – zdá sa – zlomu v potlačení pandémie Covid-19, sa množia texty porovnávajúce Západ s Čínou.

Jeden z najzaujímavejších napísal Martin Weiss v českom Echu, všimol si, že Západ už dnes neznamená to, na čo sme si dlhodobo zvykli. Pár ukážok:

„Když se někde stane katastrofa toho typu, že třeba horníci zůstanou zavaleni v dole, je to zpravidla nějaká americká či západoevropská instituce či firma, která má potřebnou technologii a znalosti, bez nichž se záchrana neobejde. Když se něco ztratí v moři, jen pár zemí má technologii potřebnou na hledání. Když někde nevysvětlitelným způsobem spadne letadlo, svět přijme autoritu amerických či západoevropských vyšetřovatelů. (...) V některých úzce vymezených oblastech má tuto kapacitu Rusko a některé další země, ale v žádném případě ne v takovém spektru jako Západ. I mezinárodní organizace jsou v tomto ohledu hlavně zástěrkou či pomůckou pro Západ. (...)

Čína se s epidemií vypořádá impozantním způsobem. Nazírán naší optikou je mírně hrozivý, a zároveň se z epidemiologického hlediska ukazuje být správný. Profesor Nicholas Christakis ho na Twitteru nazval „sociální jadernou zbraní“. Jeho součástí bylo či je uzavření celých oblastí a omezení pohybu. Christakis vypočítává, že mu bylo vystaveno nejméně 930 milionů lidí. Jeho součástí bylo mimo jiné: „Pohyb lidí a vozidel je omezen propustkami ke vstupu i výstupu; při vstupu do konkrétní oblasti se každému měří teplota; vozidla jsou dezinfikována; doručuje se jídlo; jen jeden člen domácnosti dostane propustku k cestě ven.“ (...)

Ve Spojených státech je zatím epidemie pozadu, ale nic nenasvědčuje tomu, že by na ni byly připraveny. Východoasijská kolektivistická kultura je pro zvládání epidemie lépe disponovaná než individualistický Západ, kde každý zná svá práva a nehodlá se jich vzdát (o to energičtěji bude panicky nakupovat zásoby). Ale i reakce druhdy racionálních státních aparátů ukazují, že systém chřadne. Že doba, kdy se čekalo, až Západ přispěchá na pomoc světu, je u konce.“

Dodajme, že to potvrdzuje nielen aktuálny stav v USA, ale najmä v Taliansku.

Celý text Martina Weissa možno čítať tu, text je dostupný po zaplatení predplatného, čo sa v prípade Echa oplatí.

Foto: Na fotografii je doktor Jiang Wenyang, ktorý leží na prázdnej posteli v provincii Hubei, kde sa epidémia začala. V deň, keď bola fotografia odfotená, pustili posledných 49 pacientov domov, deň nato aj táto dočasná nemocnica zavrela. Takmer všetky dočasné nemocnice zatvárajú, včera bol čínsky prezident vo Wuhane a dnes vláda vyhlásila víťazstvo. Zdroj: cesty Čínou/FB