Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 1164 d

Je ich 4124, počet všetkých kostolov na Slovensku. Všetky ich navštívil a odfotografoval Zdenko Dzurjanin, skromný mladík, ktorého práca sa vystavuje na záver nášho predsedníctva EÚ v priestoroch Európskeho parlamentu. Fotografiu si možno pozrieť na facebookovej stránke Anny Záborskej.

 

Celkom príznačná bodka. Ukazujeme, čím sme. Náš príbeh naprieč dejinami, to sú kostoly a kostolíky stavané ešte pred príchodom Cyrila a Metoda, potom cez Veľkú Moravu a celým dlhým uhorským tisícročím, aj krvavým totalitným dvadsiatym storočím, a stavajú sa aj dnes. Ako si všimol Pavol Demeš, žiadne iné verejné stavby tak necharakterizujú naše dejiny, ako práve kostoly a kostolíky. Kostol vytvára na Západe námestie a verejný priestor, ten vzniká okolo neho. Dnes to mnohí popierajú, kostoly menia svoj účel, preto má slovenská výstava ešte väčší význam.

 

Neviem, či je na výstave citát Jána Pavla II. venovaný nášmu národu, ale patrí tam. Pekná bodka a skvelá práca, pán Dzurjanin.

 

Na fotografii sprava: Zdenko Dzurjanin, Anna Záborská, Pavol Demeš, Ivan Korčok. Prezentácie sa zúčastnil aj komisár Maroš Šefčovič a ďalší Slováci pôsobiaci v Bruseli. Zdroj: FB A. Záborskej

Ján Duda pred 1164 d

Evanjelium štvrtej adventnej nedele je o tom, ako sa Ježiš narodil (Mt 1,18-24).

(1) Situácia okolo Ježišovho narodenia a manželstva Jozefa a Márie je ľudsky komplikovaná. Tak komplikovaná, že zasahuje Pán Boh.
Či situácia toľkých súčasných manželstiev a narodení detí nie je tiež ľudsky komplikovaná? Či si to tiež nevyžaduje osobitný Boží zásah?

(2) Boží Syn v úryvku Evanjelia bol nazvaný ako "Ježiš" i ako "Emanuel". To prvé znamená "Záchranca, Vysloboditeľ", lebo vyslobodí Boží ľud z otroctva hriechu. To druhé znamená "Boh s nami" aj na tejto zemi, aj v nebi. Benedikt XVI. konštatuje, že viera v Ježiša ako Božieho Syna a nášho Vykupiteľa je v súčasnosti zásadná.

Ponaučenie: urobme čosi so svojou vierou v Ježiša. Ak ju nemáme, aby sme ju mali. Ak ju máme, aby sme v nej rástli.

Požehnanú poslednú adventnú nedeľu všetkým prajem a vyprosujem vnútorný pokoj v predvianočnom zhone.

Foto: Mando Photo/flickr.com

Martin Hanus pred 1164 d

Ruský premiér Dmitrij Medvedev hovoril včera pred novinármi hodinu a pol o ročnej bilancii svojej vlády a hádajte, koľko krát padlo slovo Aleppo?

 

Vyslaný redaktor nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung Julian Hans píše, že zmienka o Aleppe nepadla ani raz. V sýrskom meste pritom vedú Rusi vojnu, ktorú s napätím aj hrôzou sleduje celý svet, no na Aleppo sa nepýtali novinári z piatich ruských televízií. Prečo? Možno preto, že to nikomu ani nenapadlo.

 

Medvedev celý čas hovoril o nádeji na menší hospodársky rast v budúcom roku, o výhodách aj nevýhodách sociálnych sietí, o budúcich vzťahoch s Trumpovou Amerikou. Ako píše Hans, kým prorežimové aj kritické médiá vášnivo informovali o dianí na Ukrajine, pričom opozičné médiá pomerne slobodne korigovali kremeľskú propagandu, v prípade Sýrie to tak nie je. O nasadení ruského letectva v Sýrii sa informuje len sterilne a skôr okrajovo. V nedávnom prieskume len 18 percent Rusov uviedlo, že sleduje vojnu v Sýrii. Rusi ju chápu ako ďalšie dejisko vojny konfliktu medzi Ruskom a Západom, ale emocionálne sa ich to nijako zvlášť nedotýka.  

 

FOTO TASR/AP

Martin Hanus pred 1164 d

Martin Mojžiš, môj bývalý kolega z .týždňa a vysokoškolský učiteľ fyziky, si takisto myslí, že by sme nemali prepadať panike, ak sa 15-roční slovenskí študenti v rebríčkoch PISA umiestňujú pod priemerom OECD. A už vôbec by sme z toho nemali vyvodzovať, že je to ďalší dôvod, prečo treba realizovať Plavčanove reformy (či "reformy").

 

Martin Mojžiš sa na testy PISA pozrel trochu inak: podľa neho sú úlohy z testov veľmi dobre vymyslené a bolo by len dobré, keby sa slovenskí študenti s takýmto typom úloh stretávali viac. Vyžadujú totiž samostatné myslenie aj sebavedomie, pozornosť pri čítaní sprievodného textu či obrázkov (sám Martin priznáva, že si sprievodný text jednej úlohy zle prečítal, v dôsledku čoho by v nej stratil štvrtinu bodov). 

 

Martin píše, že i bez ohľadu na reformy "dnešný systém štátnych a školských vzdelávacích programov dáva školám pomerne veľké možnosti zaradiť do svojho vyučovania takéto prvky v skutočne hojnej miere". Školy však túto možnosť málo využívajú, navyše, zo strany štátu a zriaďovateľov k tomu nedostávajú nijakú podporu. Martin Mojžiš chápe, že pri týchto platoch učitelia nie sú k vlastnej iniciatíve ani zvlášť motivovaní, je však jeden dôležitý dôvod, pre ktorý sa to oplatí: "slovenský žiak".

Lukáš Obšitník pred 1165 d

Jeden z posledných slovenských letcov slúžiacich v britskej RAF Imrich Gablech zomrel vo veku 101 rokov. V roku 1939 na protest proti Hitlerovi odletel na vyzbrojenom lietadle z Piešťan do Poľska. Tu sa po vpáde Nemecka a ZSSR dostal do sovietskeho zajatia. Bol vyšetrovaný NKVD, obvinený zo špionáže a odsúdený na 5 rokov nútených prác v sovietskych gulagoch. Najprv pracoval v uhoľných baniach pri ukrajinskom meste Marhanec, odtiaľ bol spolu s ďalšími poľskými letcami deportovaný do sibírskeho tábora v povodí rieky Pečora pri Urale na stavbu železničnej trate. Po vzbure v tábore, kedy na sviatok všetkých svätých väzni odmietli pracovať a ktorú sovieti potlačili, Gablecha označili za jedného z jej strojcov a odsúdili na ďalších 10 rokov nútených prác.

Keď v júni 1941 Nemecko napadlo ZSSR, Gablecha spolu s mnohými Poliakmi prepustili. Peši a vlakom sa dostali až do Moskvy, odtiaľ do Archangeľska a loďou do Veľkej Británie. Tu Gablech vstúpil do služieb britského letectva. Pre jeho zdravotné problémy spôsobené zajatím na Sibíri mu neumožnili aktívne lietať, no pôsobil v leteckej kontrole ako pozemný navigátor.

Po skončení druhej svetovej vojny sa vrátil do Československa. Podobne ako mnohých iných vojakov slúžiacich na Západe ho však v roku 1949 komunistický režim z armády prepustil. Po problémoch s nájdením zamestnania nakoniec pracoval v drobných robotníckych povolaniach - v stavebných závodoch, v pilnikárni a nakoniec až do dôchodku v podniku s obväzovými materiálmi.

Po Nežnej revolúcii mu na Slovensku v roku 2005 vyšla autobiografická kniha „Hallo, Airfield-Control, go ahead!“ Spomienky vojnového pilota. Až do konca života sa zúčastňoval diskusií na školách. Získal viacero vyznamenaní z Čiech, Slovenska, Anglicka, Poľska a Ruska. Minulý rok bol povýšený do hodnosti generála. Ústav pamäti národa mu odovzdal pamätnú medailu za zásluhy v boji proti totalitným režimom.

Malý videoprofil Imricha Gablecha si môžete pozrieť tu.

Requiescat in pace.

Foto: TASR/Štefan Puškáš

Imrich Gazda pred 1165 d

Vo veku 95 rokov zomrel tretí najstarší kardinál Paulo Evaristo Arns, emeritný arcibiskup São Paola (1978 – 1998) a člen Rádu menších bratov – františkánov. Za kardinála ho vymenoval ešte pápež Pavol VI. v roku 1973. Zaujímavosťou je, že posledným žijúcim kardinálom kreovaným Pavlom VI., je emeritný pápež Benedikt XVI.  

Kardinál Arns sa angažoval aj ako obhajca ľudských práv, za ich porušovanie verejne kritizoval vojenskú juntu, ktorá vládla v Brazílii v rokoch 1964 – 1985. Jedným z jeho blízkych priateľov bol argentínsky bojovník za ľudské práva a nositeľ Nobelovej ceny za mier Adolfo Pérez Esquivel, ktorého Arns dvakrát zachránil pred prenasledovaním, uviedla TASR.

V kondolenčnom telegrame pápež František ocenil jeho „neustálu pozornosť voči najnúdznejším“. Kardinál bol známy svojou inklináciou k ľavicovej latinskoamerickej teológii oslobodenia.

Po smrti brazílskeho kardinála má kardinálsky zbor 227 členov, z ktorých je 120 voliteľov. Najstarším je takmer 98-ročný kolumbijský kardinál José de Jesús Pimiento Rodriguez. Slovenskému kardinálovi Jozefovi Tomkovi patrí ôsme miesto.

Foto - TASR/AP

Martin Hanus pred 1165 d

Na svete sú dva pozoruhodné prieskumy. Nespomínam si, že by niekedy až 35 percent Slovákov deklarovalo, že viac či menej súhlasí s vystúpením Slovenska z EÚ. Takéto číslo teraz namerala agentúra Focus, objednávateľom bol inštitút INEKO. V júnovom prieskume Focusu sa v prospech vystúpenia z EÚ vyjadrilo menej než 23 percent respondentov.

 

Samozrejme, tieto dva prieskumy sa nedajú porovnávať, v predošlých prieskumoch o EÚ sa Focus totiž ľudí pýtal, ako by hlasovali v prípade referenda o EÚ. Keďže teraz použil inú metodiku so širšou škálou postojov, nevieme povedať, či počet odporcov EÚ výrazne vzrástol. Aj tak sú však zistenia Focusu v varovné: podľa tohto prieskumu by štvrtina ľudí uprednostnila pred demokraciou diktatúru, okolo 28 percent si želá návrat k socializmu spred roka 1989 (tento názor zastávajú najmä voliči KDH!)

 

Inštitút INEKO preto na základe tohto prieskumu upozorňuje, že na Slovensku je ešte potenciál na rast extrémistických a populistických strán. Presne tento potenciál zisťovala agentúra Median SK, ktorá sa pokúsila zmerať volebný potenciál jednotlivých strán. Agentúra sa najskôr pýtala ľudí, ako by dnes volili, tu nie sú výsledky nijako zvlášť prekvapivé: Smer by volilo 29,5 percent, nasledujú SAS (15 percent), SNS (11 percent), ĽSNS (9,5 percenta), OĽaNO-NOVA (7 percent), Most-Híd (7 percent), KDH (6,5 percenta) a hnutie Sme rodina (5 percent).

 

Agentúra sa však pýtala aj na volebný potenciál, teda koľko hlasov by mohla získať strana, ak by ju volili tí, ktorí o jej voľbe vážne uvažujú. Podľa takéhoto prieskumu už Smer nemá veľký potenciál na rast (mohol by získať maximálne 33,5 percenta), SaS by oproti posledným voľbám mohla svoj zisk zdvojnásobiť na 25 percent, niečo podobné platí aj o SNS (20 percent). Strop OĽaNO sa blíži k 16,5 percentám, kotlebovci by mohli mať 13 percent, Sme rodina (11 percent), Most-Híd (10,5 percenta), KDH (9,5 percenta. Tento prieskum nepoteší lídrov SMK, ich najvyšší potenciál je podľa prieskumu na piatich percentách. Z uvedeného vyplýva, že aj keby v tomto volebnom období nevznikla nová silná strana, percentá pre dnes existujúce strany by sa mohli medzi sebou ešte riadne poprehadzovať.

 

Ilustračné foto, FOTO TASR - Michal Svítok

Adam Takáč pred 1167 d

Chcete zablahoželať pápežovi Františkovi k 80. narodeninám, ktoré oslávi najbližšiu sobotu? Pri tejto príležitosti tlačové stredisko Svätej stolice vytvorilo špeciálne e-mailové adresy v ôsmich jazykoch, na ktoré mu gratulanti môžu posielať svoje priania. Napríklad v angličtine je to e-mail PopeFrancis80@vatican.va. Špeciálny hashtag #Pontifex80, ktorým označíte svoje prianie, môžete použiť aj na sociálnych sieťach.

Vatikán zároveň informoval, že František prežije slávnostný deň obvyklým spôsobom. Výnimkou v programe je len ranná omša, ktorú neodslúži v Dome sv. Marty, ale v kaplnke Apoštolského paláca spoločne so všetkými kardinálmi žijúcimi v Ríme. Zvyšok dňa vyplnia rôzne stretnutia s politickými a cirkevnými predstaviteľmi.

Foto – TASR/AP

Zuzana Hanusová pred 1167 d

Počet pôrodov, ktoré sa končia cisárskym rezom, ovplyvňuje evolúciu. V minulosti totiž bežne zomierali veľké deti, ktoré mali problém sa dostať prirodzene na svet.

Dnes sa tieto „megabábätká“ vďaka cisárskym rezom zachraňujú a ich počet narastá. Rakúsky vedecký tím z viedenskej univerzity o tom publikoval v odbornom časopise PNAS zaujímavé zistenia. Podľa nich rastúci počet cisárskych pôrodov vedie k tomu, že čoraz viac novorodencov má väčšiu hlavičku na zvládnutie prirodzeného pôrodu. V 50. rokoch sa cez pôrodné cesty nezmestili 3 percentá detí, dnes je to podľa štatistík 3,3 až 3,6 percent novorodencov.

Vedci cez matematický model zisťovali vplyv cisárskych rezov na šancu prežitia ženy a dieťaťa pri pôrode. Kedysi totiž z dôvodu veľkosti dieťaťa umierali obaja. Preto sa gén veľkej hlavičky a malej panvy viac nededil z generácie na generáciu. Dnes sa, naopak, veľké deti zachraňujú, a tak sa narušila tendencia vývoja ľudstva k menším hlavičkám a širšej panve. Experti sa dokonca obávajú opačného vývoja.

Keby sme nebrali do úvahy samotný pôrod, sám osebe by takýto vývoj podľa vedcov nebol zlý. Užšia panva podľa odborníkov uľahčuje pohyb ženy a väčšie deti znamenajú väčšiu šancu na prežitie jedinca. Podľa výskumov sú totiž väčšie bábätká menej náchylné na choroby. Vďaka modelu, ktorý vedci zverejnili, sa dá vraj v budúcnosti predpovedať, ako sa ľudské telo zmení počas najbližších desaťročí.

Autor štúdie Philipp Mitteröcker vychádza z predpokladu, že počet problémových pôrodov sa bude v budúcnosti zvyšovať. Podľa vedca to však neznamená, že sa raz budú deti rodiť len operačne. Je to tým, že sa rodí aj stále viac predčasniatok s malou váhou, ktoré svoje gény rovnako posielajú ďalej.
Zverejnená štúdia vraj opäť dokazuje, ako technologický pokrok ovplyvňuje aj ľudské telo.

Foto Flickr/Kelly Sue DeConnick

Martin Hanus pred 1168 d

Denník N aktuálne informuje, že Radoslava Procházku včera v poradnom výbore Rady EÚ definitívne odmietli a nestane sa tak sudcom Všeobecného súdu EÚ v Luxemburgu.

 

Pre Radoslava Procházku sa týmto aj symbolicky končí asi najhorší rok v jeho živote. Ešte takto na sklonku minulého roka bol jasným lídrom opozície a všeobecne sa pokladal za toho, kým je dnes Andrej Danko, teda za potenciálneho nástupcu Roberta Fica v premiérskom kresle. Potom nasledoval neuveriteľný pád, Procházka už nie je ani poslancom a napokon po dnešnej správe je jasné, že náš elitný právnik ostane v advokácii na Slovensku.

 

V kuloároch sa už niekoľko týždňov hovorilo, že Radoslav Procházka sudcovský post v Luxemburgu určite nezíska. Dôvodom však zrejme nebol ani tak list Richarda Sulíka, ktorý do Luxemburgu písal, že Procházka je morálne skazený, ani údajné angažovanie Jána Mazáka, bývalého predsedu Ústavného súdu a bývalého generálneho advokáta Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu.

 

Znalci pomerov totiž tvrdia, že výber kandidátov na takéto miesto podlieha starostlivej procedúre a opiera sa o viaceré domáce informačné zdroje. Aj preto vraveli, že Procházka nemá po predošlých mesiacoch šancu a celkom nerozumeli, prečo to Súdna rada a vláda vyhodnotili inak a zatiahli Slovensko do menšej právnej blamáže.

 

Na snímke poslanec NRSR Radoslav Procházka (#Sieť) počas 6. schôdze Národnej rady SR v Bratislave v utorok 14. júna 2016. FOTO TASR – Martin Baumann