Krátke správy redakcie

Imrich Gazda pred 1155 d

V meste Reyðarfjörður, ktoré sa nachádza na východe Islandu, v júni posvätia nový katolícky kostol. Na tejto informácii by nebolo nič zvláštne, keby 16 metrov dlhý kostol v tvare františkánskeho kríža sv. Damiána nebol postavený zo slovenského dreva z Poľany. Informovala o tom Tlačová konferencia KBS.

Ako k tomu došlo? Miestnu farnosť spravuje komunita troch kapucínov zo Slovenska. Dopravu dreva zo Slovenska na Island financovala organizácia nemeckých katolíkov Bonifatiuswerk, ktorej cieľom je podporovať katolíkov v severských krajinách. Pri stavbe kostola pomáhali aj dobrovoľníci zo Slovenska.

Celý Island je jednou diecézou s rozlohou 103-tisíc kilometrov štvorcových. Diecéznym biskupom Reykjavíku je slovenský kapucín David Tencer, ktorý v minulosti tiež pôsobil vo farnosti v Reyðarfjörður. Na ostrove žije 350-tiísc obyvateľov, z toho je 13 500 katolíkov, pričom za posledných desať rokov sa ich počet strojnásobil.

Jedným z ďalších projektov islandskej cirkvi je postaviť nový kostol aj pre veriacich na juhu, ktorí v súčasnosti využívajú na slávenie svätej omše protestantský kostol.

Foto – facebook.com/david.tencer.63 (David Tencer počas vysluhovania sviatosti manželstva vo farnosti Reyðarfjörður v roku 2015)

Martin Leidenfrost pred 1156 d

„Ordonanţa de urgenţă a guvernului nr. 13/2017“, čiže „urgentný dekrét vlády“ vyzeral pre vedenie Sociálnych demokratov Rumunska (PSD) ako jednoduché riešenie: Predsedovi PSD Liviovi Dragneovi zase hrozilo odsúdenie za spreneveru vo výške 100-tisíc lei, a tak vládni politici pre istotu vyhlásili plošnú amnestiu pre všetkých korupčníkov do výšky 200 000 lei (44 000 eur). Dlhoročný boj rumunskej justície a malej časti rumunskej pravice proti korupcii otravoval socialistov už dosť dlho. Dekrét OUG13 vyhlásili s najväčšou demokratickou legitimitou – v decembrových voľbách dostali takmer absolútnu väčšinu. 


Len teraz majú z toho bordel. Najmä v Bukurešti a v Sedmohradsku demonštruje štyri dni po sebe nejaké percento obyvateľstva, sám prezident Iohannis išiel na ulicu, na protest odstúpil jeden minister a dokonca patriarcha Daniel sa vyjadril nezvyčajne jasne o „mieri, ktorý prichádza od Pána a ktorý pacifikuje egoistické vášne ako zneužívanie moci a materiálne obohacovanie bez hraníc“. 


Socialistom nepomohlo ani to, že to v druhý večer protestov krátko vyzeralo na násilie – v Bukurešti skupina ultras začala hádzať predmety na políciu. Liviu Dragnea síce vyčítal prezidentovi Iohannisovi, že za to vyčíňanie nesie „morálnu zodpovednosť“, len bezpečnostné zložky vrátane tajnej služby SRI obvinili samotnú vládu, že napriek varovaniam nezakročila. Tretí večer bolo po násilí, demonštranti a policajti sa vzájomne obdarovávali kvetmi. 


V novom parlamente sedia aj dvojičky slovenských OĽANO, „Únia Spaste Rumunsko“. Predvčerom kričali ich poslanci na kolegov z frakcie socialných demokratov: „Majte odvahu povedať nie Dragneovi!“ Socialisti kričali späť: „Majte odvahu povedať nie Sorosovi!“ Heslá sú často vtipné, ale situácia je vážna, Rumunsko sa nachádza v kríze proti sebe stojacich inštitúcií. Bývalý prezident Basescu, ktorý sa dostal s malou pravicovou stranou do parlamentu, náhle odstúpil s obavou „ukrajinského scenára“. 


Kto chce, uvidí paralely s inou krajinou, kde sa žiaden boj s korupciou ešte nazačal. V čom sa Rumunsko najviac odlišuje od Slovenska, to je sebavedomie značnej časti rumunskej justície. Škandál s OUG13 je taký veľký, lebo v tejto periférnej krajine EÚ naozaj niektorí ľudia začali veriť v možnosť právneho štátu. Urgentný dekrét vlády leží už na stole Ústavného súdu a včera ho napadol ešte aj generálny prokurátor, podľa neho porušuje „viaceré články ústavy“. Liviu Dragnea možno potrebuje nový plán. Tá kríza sa pokojne môže skončiť tak, že národ si vedome zvolil gaunerov a suchári z justície mu to nedoprajú. 

 

Na snímke demonštrant drží rumunskú vlajku počas protestu v Bukurešti 2. februára 2017. FOTO TASR /AP

Martin Hanus pred 1157 d

Česká predvolebná kampaň sa dnešným dňom spustila na plné obrátky. Premiér a líder ČSSD Bohuslav Sobotka, inak s povesťou jemnocitného slušáka, napísal pred pár hodinami na svoj facebook nasledujúce vety: „Řečeno jednoduchým trumpovským jazykem: Korunové dluhopisy byla cesta, kterou využil miliardář A. Babiš k tomu, aby důkladně ojebal český stát. Říká, že to bylo chvíli legální. Já říkám, že je to velké pokrytectví, když inkasuje peníze z Agrofertu, aniž by je zdanil, a současně se tváří, jak bojuje s daňovými úniky. Tohle je šaškárna!“

 

Novinári si najskôr neboli istí, či jeho stránku nenapadli hackeri, ale Sobotka neskôr svoje slová potvrdil. Reagoval aj sám Babiš: „Já ho takhle nikdy mluvit neslyšel. Každopádně jsem neudělal nic nezákonného a nikoho jsem nepodvedl. Je to lež, kterou odmítám. Když mě chce pan premiér kritizovat, tak by si možná měl nejdříve zamést před vlastním prahem.“

 

Sobotkov útok súvisí s informáciami týždenníka Echa, podľa ktorých Babiš nevie vysvetliť, odkiaľ vzal dosť osobných príjmov, aby si zaobstaral dlhopisy Agrofertu za 1,482 miliardy korún. Len nedávno sme mali o tejto kauze rozhovor s redaktorkou Echa Lenkou Zámalovou, ktorá vravela, ako ju prekvapilo, že jej odhalenie vyvolalo v Česku takú malú pozornosť. Po dnešnom dni sa už nebude môcť na nedostatočnú pozornosť sťažovať.

 

Je zrejmé, že za Sobotkovým vulgárno-trumpovským jazykom stojí nová mediálna stratégia, ktorou chce ČSSD zahrať na zatiaľ nevyskúšanú strunu, ničiť dôveryhodnosť Babiša a dohnať sa naňho v prieskumoch (v ktorých sociálni demokrati zaostávajú o viac než desať percent). Bude zaujímavé sledovať, ako na to zareaguje „pražská kavárna“ a „česká hospoda“.

 

Foto: TASR/AP

Martin Hanus pred 1158 d

V posledných týždňoch bolo aj v našom konzervatívnom prostredí počuť názory, že nový americký prezident Donald Trump je nádejou na reset vzťahov s Ruskom, na mier v Sýrii aj na realistickejšiu zahraničnú politiku Ameriky, ktorá bola za Busha vrcholom arogancie a i za Obamu oscilovala stále v mentálnom zajatí starých chýb a schém.

 

Trump je dva týždne prezidentom a prejavy nového amerického realizmu sú takéto: Trump hovorí voči Iránu jazykom, akým sa naposledy hovorilo v čase Bushovej vlády, keď Iránu vládol Ahmadinedžád. Reč je o potiiránskych sankciách, z Trumpovho okolia zaznievajú dokonca hlasy, ktoré nevylučujú ani vojenský zásah voči Iránu. Pritom Irán je momentálne kľúčovým partnerom Ruska v politike voči Sýrii. 

 

Trump takisto používa nebývalo drsné slová voči Číne, Japonsku aj Mexiku kvôli vzájomnému obchodu, celý svet strašia vysoké clá, ktoré sa podľa rôznych deklarácií chystá uvaliť nová administratíva, a aby bolo jasné, že sme v celosvetovej obchodnej vojne, Trumpov dôležitý poradca Peter Navarro stihol obviniť aj Nemecko, že slabým eurom „vykorisťuje“ svojich obchodných partnerov.

 

A naposledy došlo k dramatickému rozhovoru medzi Trumpom a austrálskym premiérom Malcolmom Turnbullom, ktorý mal Trump po 25 minútach v hneve predčasne ukončiť. Zdá sa, že o únik tejto informácie do americkej tlače sa postaral Trumpov tím, a to všetko zrejme len preto, že nový prezident chce zrušiť Obamovu dohodu s Austráliou, podľa ktorej má USA prijať 1 250 utečencov.

 

Sympatizantom novej americkej reálpolitiky ostáva teraz len dúfať, že Trumpov na diaľku dobrý vzťah s Vladimírom Putinom prežije aj druhý spoločný telefonát.

 

Americký prezident Donald Trump podpisuje nariadenia týkajúce sa výstavby bezpečnostného múru na hranici USA s Mexikom vo svojej pracovni vo Washingtone 25. januára 2017. FOTO TASR/AP  

Adam Takáč pred 1158 d

Cirkev si dnes pripomína Svetový deň zasväteného života. Ešte koncom minulého týždňa sa pápež František stretol s účastníkmi plenárneho zasadnutia Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života. František v príhovore pomenoval faktory, ktoré majú vplyv na stav a záujem o zasvätený život.

Prvým je podľa neho sociálny a kultúrny kontext. „Žijeme ponorení v takzvanej kultúre fragmentu, provizória, ktorá môže viesť k tomu, že žijeme podľa jedálneho lístka a že sme otrokmi módy. Táto kultúra vyvoláva potrebu mať vždy otvorené ,bočné dvierka’, podporuje konzumizmus a zabúda na krásu jednoduchého a prostého života, často vyvolávajúc veľké existenčné prázdno,“ povedal pápež, podľa ktorého v cirkvi nechýbajú mladí túžiaci po skutočnom duchovnom živote, mnohokrát sa však stávajú „obeťami logiky svetskosti“, ktorú možno zhrnúť ako „hľadanie úspechu za každú cenu“.

Ďalším faktorom sú situácie, ktoré protirečia svedectvu, ktoré robia vernosť náročnejšou. „Sú to okrem iných únava, ťarcha riadenia štruktúr, vnútorné rozdelenia, baženie po moci – karieristi, svetský spôsob riadenia inštitútov, služba autorít, ktorá sa niekedy stáva autoritárstvom alebo niekedy ,liberalizmom’. Ak si chce zasvätený život udržať svoju prorockú misiu a svoj pôvab, (...) musí ukázať krásu nasledovania Krista a vyžarovať nádej a radosť.“

František zdôraznil potrebu bratského života v komunite, ktorý je možné živiť spoločnou modlitbou, úprimnou komunikáciou či rozdelením si zodpovednosti. Ďalším dôležitým aspektom je podľa Františka duchovné sprevádzanie.

Foto: tkkbs

Jozef Majchrák pred 1158 d

Predseda Mosta Béla Bugár dnes ráno vyzval šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Jozefa Holjenčíka, aby okamžite odstúpil z funkcie. Ako dôvod uviedol to, že sa nedostavil do parlamentu vysvetliť predražené platby za energiu.

 

Béla Bugár získava v tejto vládnej koalícii schopnosť prísť so silným vyhlásením až vo chvíli, keď už je rozhodnuté. Má to jednu veľkú výhodu. Menej zorientovaným sa to dá predať ako nekompromisný postoj politika, ktorý sa nebojí buchnúť päsťou po stole, dotyčný tým však zároveň nič neriskuje a nemusí sa báť konfliktu so svojím koaličným partnerom. Skrátka ideálna koaličná stratégia. 

 

Foto: TASR/ Michal Svítok

Martin Hanus pred 1158 d

V decembri sme na tomto mieste písali, že vtedy nameraných 23,3 percenta pre Smer (podľa agentúry Focus) je najhorší výsledok strany Roberta Fica od roku 2004. Ale zase je všetko trochu inak.

 

Focus dnes uverejnil nový prieskum, ktorý uskutočňoval na konci januára, teda v čase kapitánskej aféry Andreja Danka. Ficov Smer sa po decembrovom výkyve nadol vrátil späť, volilo by ho zhruba 28 percent voličov. Dankova SNS padla na štvrté miesto, dnes by mala okolo 10 percent, teda takmer o štyri percentá menej než v decembrovom prieskume Focusu.

 

Takéto medzimesačné výkyvy Smeru a SNS v rámci jednej agentúry sú mimo štatistickej odchýlky, je preto zjavné, že časť voličov reaguje citlivo na udalosti aj že sa časť voličov Smeru a SNS prelieva. Na poslednom prieskume Focusu je zaujímavý už len nárast OĽANO (z 8,2 na 10,2 percenta, to je však stále pohyb v rámci štatistickej chyby). 

 

Andreja Danka však tento kapitánsky prepad nemusí až tak zarmucovať. Práve má hviezdny týždeň, v ktorom vyvolal koaličnú krízu, donútil k demisii večného energoúradníka Holjenčíka a v ktorom svojím zápalistým bojom proti energetickým oligarchom a ich cenám pripomína Fica z roku 2005. Uvidíme, ako sa váhavci sympatizujúci so Smerom aj s SNS zas medzi sebou prelejú v budúcom prieskume.

Martin Hanus pred 1159 d

Zvrat vo vývoji pred francúzskymi prezidentskými voľbami už potvrdzujú aj prieskumy. Kandidát konzervatívcov Francois Fillon, ktorý čelí škandálu z dôvodu vyplácania odmien pre svoju fiktívne pracujúcu manželku, padá smerom nadol. Ešte pred pár týždňami to bol hlavný favorit volieb, teraz je na treťom mieste, v prvom kole by ho podľa inštitútu Elabe volilo 19 až 20 percent Francúzov (čo je pád o päť-šesť percent oproti poslednému prieskumu). 

 

Pred Fillona sa dostal 39-ročný liberál Emmanuel Macron, ktorého profil sme zverejnili začiatkom týždňa. Macrona by najnovšie volilo 22-23 percent, v prvom kole by zvíťazila Marine Le Penová s 26 až 27 percentami. Keďže v druhom kole by Macron aspoň podľa doterajších prieskumov Le Penovú s prehľadom porazil (pred Le Penovou by ho uprednostnili liberálni voliči, ale aj veľká časť ľavicových a konzervatívnych voličov), momentálne sa z neho stáva nový favorit aprílových volieb. Konzervatívci musia preto dúfať, že Fillonova aféra postupne vybledne a ich skúsený kandidát chytí nový vietor.   

 

Bývalý francúzsky minister ekonomiky Emmanuel Macron oznamuje svoju kandidatúru na post francúzskeho prezidenta 16. novembra 2016 v Bobigny. Foto TASR/AP

Imrich Gazda pred 1159 d

Okrem národných biskupských konferencií, akou je napríklad slovenská KBS-ka, existujú v katolíckej cirkvi aj medzinárodné biskupské konferencie. Platí to najmä o tých častiach sveta, kde sú katolíci vo výraznej menšine.

Príkladom je Medzinárodná biskupská konferencia sv. Cyrila a Metoda, ktorá združuje srbských, čiernohorských, macedónskych a kosovských biskupov. Práve s nimi sa tento týždeň stretol pápež František v rámci pravidelnej návštevy ad limina apostolorum.

Piati srbskí, dvaja čiernohorskí, jeden macedónsky a jeden kosovský biskup však netaja, že najradšej by boli, keby sa ich cesty v dobrom rozišli. Srbský biskup Ladislav Nemét (na obr.), ktorý je predsedom tejto biskupskej konferencie, pre Vatikánsky rozhlas prezradil, že nedávno požiadali Svätú stolicu o vytvorenie národných biskupských konferencií. Dôvodom sú podľa neho obrovské rozdiely medzi Srbskom, Čiernou Horou, Macedónskom a Kosovom.

„Máme pred sebou štyri krajiny nielen s odlišnými jazykmi, ale aj s odlišnými legislatívami: predovšetkým v Srbsku existuje právo na vyučovanie náboženstva na základných i stredných školách. V krajine sa nachádza 90 percent katolíkov z celej konferencie sv. Cyrila a Metoda. Čo sa týka Čiernej Hory, vláda podpísala so Svätou stolicou všeobecnú dohodu. V ďalších krajinách, naopak, neexistujú podobné záujmy,“ vysvetlil srbský biskup.

Zdá sa, že nič podobné zatiaľ nehrozí Škandinávskej biskupskej konferencii, ktorej členmi sú siedmi biskupi zo Švédska, Nórska, Fínska, Dánska, Grónska a Islandu. Jedným z nich je aj slovenský kapucín Dávid Tencer, ktorý je od roku 2015 biskupom Reykjavíku, a teda hlavou islandských katolíkov.

Foto – cath.ch

Jaroslav Daniška pred 1159 d

Volá sa Neil Gorsuch a je nominantom prezidenta Trumpa na sudcu amerického Najvyššieho súdu. Konzervatívci jasajú, Gorsuch je konzervatívny a mladý, ešte nemal 50. Ťažko si v časoch ťažkých súdnych bitiek predstaviť lepšieho kandidáta.

 

Podľa liberálneho denníka New York Times je Gorsuch dokonca konzervatívnejší ako Roberts, Alito a aj samotný Scalia, na ktorého miesto má zasadnúť. Gorsuch je zástanca scaliovského originalizmu a textualizmu, striktný odporca súdneho aktivizmu. Denník našiel iba jedného sudcu, ktorý na súde zastáva konzervatívnejšie pozície ako Trumpov nominant – Clarence Thomas. Od nového sudcu, ktorého bude podľa osloveného experta „ťažké nepotvrdiť“ sa očakávajú otvorené pro-life postoje, že nebude podporovať práva pre homosexuálne páry a pozitívnu diskrimináciu pre menšiny. Gorsuch je tiež známy ako obranca náboženskej slobody. V knihe o budúcnosti asistovanej samovraždy a eutanázie, ktorú napísal, vyjadril svoj etický argument proti eutanázii.

 

Študoval na amerických univerzitách Columbia a Harvard a britskom Oxforde. Je ženatý a má dve deti.