Krátke správy redakcie

Ján Krupa pred 1087 d

Turecká vláda pokračuje v čistkách proti zamestnancom a úradníkom podozrievaným zo spolupráce s hnutím Fethullaha Gülena, ktorého obviňuje zo zorganizovania neúspešného pokusu o štátny prevrat z 15. júla 2016. To isté platí o osobách, ktoré sú spájané so Stranou kurdských pracujúcich.

 

Ako informovala agentúra Fides, čistky postihli aj Februniye Akyol, členku Sýrskej pravoslávnej cirkvi a viceprimátorku v Mardine na juhu Turecka pri hranici so Sýriou. Februniye Akyol bola do tejto funkcie zvolená ako 25-ročná v roku 2014. Stala sa prvou  kresťanskou viceprimátorkou v dejinách moderného Turecka. 

 

Februniye Akyol vyštudovala sýrsky jazyk a kultúru na Filologickej fakulte Artuklu univerzity v Mardine. V interview po svojom zvolení povedala, že sa bude zasadzovať za menšie znečisťovanie životného prostredia a proti domácemu násiliu páchanému na ženách. Turecká vláda doteraz zbavila úradu 30 primátorov, hlavne v mestách na juhovýchode Turecka.  

Martin Hanus pred 1088 d

Milan Krajniak, podpredseda hnutia Sme rodina, dnes napísal, že jeho cieľom je povaliť liberálnu demokraciu. Podľa neho je to „pokrytecký systém“, ktorý popiera identitu západnej civilizácie, založenej na kresťanských hodnotách. Ako ďalej píše, dnešná liberálna demokracia nás oberá o národnú identitu, o rod, o rodinu aj našu pôvodnú civilizáciu. Liberálna demokracia podľa Krajniaka končí, pretože stála len na konzume, teraz ide len o to, čo ju nahradí. Podľa Krajniaka by to mal byť „národný štát, založený na kresťanskej civilizačnej identite“.

 

Keby Krajniak vyhlásil vojnu liberalizmu ako ideológii, bolo by to v poriadku. On ju však vyhlasuje liberálnej demokracii, ktorá sa bežne chápe ako synonymum západnej ústavnej demokracie, ktorá je postavená na obmedzenej vláde väčšiny, zastupiteľskej forme vlády, na deľbe moci a na všeobecnom volebnom práve. Chce vari Milan Krajniak z tohto niečo povaliť? Liberálna demokracia môže mať rôzne podoby, ktoré z veľkej časti vyvracajú Krajniakov opis – liberálnou demokraciou je laicistické Francúzsko, ale aj Poľsko, kde sú (na výnimky) zakázané potraty a kde sa národu a kresťanstvu prisudzuje štátotvorná hodnota (Poľsko má podľa svojej ústavy zodpovednosť voči Bohu aj kresťanskému dedičstvu krajiny). Liberálnou demokraciou je aj Slovensko, ktoré sa v preambule ústavy nehlási ku konzumu, ale v mene „národa slovenského“ k cyrilo-metodskému duchovnému dedičstvu“.

 

Takže ako to vlastne myslíš, Milan?

 

Milan Krajniak skladá poslanecký sľub počas ustanovujúcej schôdze NRSR. FOTO TASR – Pavel Neubauer. 

Jaroslav Daniška pred 1088 d

Donald Trump postupne skladá svoju administratívu, dnes zverejnil, že poradcom pre národnú bezpečnosť bude generál Michael Flynn (na obr.), ministrom spravodlivosti bude senátor Alabamy Jeff Sessions a šéfom CIA kongresman Mike Pompeo.

 

Flynn je dobrá voľba, nenechajte sa zmiasť mediálnym mainstreamom a radšej si prečítajte jeho portrét, ktorý sme uverejnili nedávno. Sessions s budúcim prezidentom Trumpom zdieľa názor na imigráciu, Trump teda vysiela signál, že to s vyhosťovaním nelegálnych imigrantov, ktorí sa dopustili trestného činu, myslí vážne. Pompeo je blízky skôr novému viceprezidentovi Mikovi Pencovi, v kampani pôvodne podporoval Marca Rubia.

 

Foto: wikimedia

 

Pavol Rábara pred 1088 d

Zverejnenie listu pápežovi Františkovi, v ktorom štyria kardináli žiadajú o odpovede na päť otázok k posynodálnej exhortácii Amoris laetitia, vyvolalo polemiku. Kým jedni poukazujú na gesto pastierskej zodpovednosti štvorice kardinálov, iní v ňom vidia spochybňovanie pápeža, ktorý sa chce priblížiť človeku.

Diskusia o tejto téme sa zďaleka nekončí, skôr to vyzerá tak, že sa otvára. Dôležitý príspevok je aj čerstvý rozhovor jedného zo signatárov listu kardinála Raymonda Burkeho pre americký National Catholic Register. V ňom kardinál reaguje na kritiku po zverejnení listu a odpovedá na ďalšie dôležité otázky.

Kardinál Burke najprv hovorí, že celá iniciatíva je myslená dobre a že vychádza zo skúsenosti z pastorácie. Veriaci sú podľa neho zmätení, kňazi rozdelení medzi sebou aj od biskupov a tí tiež. „Ešte aj diecézne smernice sú zmätočné. Máme jeden typ smerníc pre jednu diecézu, ktorá napríklad hovorí, že kňazi majú v spovednici úplnú voľnosť, ak uznajú za potrebné, umožniť prístup k sviatostiam osobe, ktorá žije v cudzoložnom vzťahu a mieni v ňom pokračovať.

Kdežto v inej diecéze platí, čo je v súlade s cirkevnou praxou, že kňaz môže poskytnúť takéto povolenie tým, čo sa zaviažu, že budú vo zväzku žiť cudne ako brat a sestra a sviatosti prijmú v mieste, kde nehrozí pohoršenie.“

Odpovede na päť otázok sú podľa kardinála Burkeho interpretačným kľúčom k exhortácii Amoris laetitia. Ak by zostal ticho, previnil by sa voči láske k pápežovi a Cirkvi, hovorí. 

Bývalý šéf cirkevnej justície tiež odpovedá na kritiku, že list podpísali iba štyria kardináli, z toho traja na dôchodku. „Prečo by mal pápež vôbec odpovedať takejto nereprezentatívnej vzorke?“ pýta sa vatikanista Edward Pentin.

„Na počtoch nezáleží,“ reaguje Burke. „Záleží na pravde. Keď súdili svätého Tomáša Morusa, niekto mu povedal, že väčšina anglických biskupov akceptovala kráľov príkaz, na čo Tomáš odpovedal, že to síce môže byť pravda, ale svätí v nebi ho neakceptovali.“

Kardinál tiež odpovedá na otázku, čo by sa stalo, ak by pápež František na list neodpovedal. Burkeho odpoveď znie pomerne radikálne. „V Tradícii Cirkvi existuje prax korekcie pápeža. Je to niečo veľmi ojedinelé. Ale ak nepríde odpoveď a vyjasnenie týchto otázok, povedal by som, že potom bude na mieste otázka formálneho aktu korekcie vážnej chyby.“

Pentin sa kardinála ďalej pýta, čo by znamenal rozpor medzi cirkevnou autoritou a Tradíciou cirkvi a čo by bolo záväzné pre veriaceho. Podľa Burkeho je záväzná Tradícia a cirkevná autorita je vždy v službe Tradícii. Na otázku, aká autorita by mohla vyhlásiť, že pápež učí chybne, Burke odpovedá: „V takýchto prípadoch – ktoré sa v histórii už stali – je povinnosťou kardinálov a biskupov urobiť jasno v tom, že pápež učí chybne a požiadať ho o nápravu,“ dodal.

Ján Krupa pred 1088 d

Dvaja príslušníci východných kresťanských cirkví patria do American Middle East Advisory Committee, ktorá bude radiť novozvolenému prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi v otázkach Blízkeho východu. Ako informovala agentúra Fides, komisiu tvorí celkovo 14 odborníkov.

 

Profesor Gabriel Sawna, člen Maronitskej cirkvi, pochádza z libanonského Bejrútu. Do USA emigroval v roku 1975 počas libanonskej občianskej vojny (1975 – 1990). Ako docent pre blízkovýchodné štúdiá na Fairleigh Dickinson University sa špecializuje na otázky moslimského rodinného práva.

 

David William Lazar sa narodil v Iraku a je príslušníkom Asýrskej cirkvi (jej najvyšší predstaviteľ práva absolvuje návštevu Vatikánu). Lazar je predsedom  American Mesopotamian Organisation so sídlom v Kalifornii.

 

Trumpovu Middle East Advisory Committee podporuje American Middle East Coalition for Trump, ktorá bola vytvorená počas prezidentskej kampane v USA, aby zbierala hlasy pre Trumpa medzi Američanmi, ktorí pochádzajú z rozličných etnických a náboženských skupín Blízkeho východu.

Foto: Gage Skidmore/flickr.com

Ján Krupa pred 1090 d

„Nevzdajte sa Ukrajiny! Nechoďte cestou ľahkých riešení!“ Takýto apel adresoval politikom EÚ ukrajinský gréckokatolícky vyšší arcibiskup Svjatoslav Ševčuk v interview, ktoré poskytol počas návštevy v Rakúsku. Ukrajinský ľud je „zjednotený v úsilí vrátiť sa od európskej rodiny, kam patrí... Všetci chcú vidieť Ukrajinu ako slobodnú európsku krajinu“.  

Podľa vyššieho arcibiskupa orientácia na Západ platí aj o obyvateľoch na obsadených územiach. Dnes 46-ročný Ševčuk (na obrázku) hovoril o „zajatých“ ľuďoch v regióne Donecka a Luhanska, ktorí čakajú na „vyslobodenie“. Podľa Ševčuka „ľudia tam rozpoznávajú stále viac, že Rusko ich nepotrebuje a nechce“. Aj ich budúcnosť sa nachádza na slobodnej a nezávislej Ukrajine.

Ukrajina si musí pomôcť v prvom rade sama. „Preto potrebujeme na Ukrajine reformy, solidaritu a spoluprácu. Musíme zmobilizovať všetky naše vnútorné sily, aby sme sa zaoberali touto zahraničnou agresiou.“ Vyšší arcibiskup stavia plne na civilnej spoločnosti. „Politici prichádzajú a odchádzajú, ale ľud zostáva.“  

Na otázku o stále ešte veľmi rozšírenej korupcii na Ukrajine Svjatoslav Ševčuk odpovedal, že ide najskôr o morálny problém. Preto sa cirkev usiluje rozmanitým spôsobom vzbudzovať v ľuďoch povedomie o tom, že korupcia je „hriešna“.  Vyšší arcibiskup sa vyslovil za nulovú toleranciu voči korupcii každého druhu, lebo „korupcia ničí našu krajinu“. 

Najvyšší predstaviteľ najpočetnejšej východnej katolíckej cirkvi (4,5 milióna veriacich) pricestoval do Viedne z Vatikánu, kde ho 10. novembra 2016 prijal pápež František. Svjatoslav Ševčuk sa pred novinármi vyjadril aj o napätí medzi Rímom a Ukrajinskou gréckokatolíckou cirkvou po stretnutí pápeža Františka s moskovským patriarchom Cyrilom na Kube vo februári 2016.

Niektoré body spoločného vyhlásenia pápeža a patriarchu podľa názoru Ukrajincov neodzrkadľovali skutočnú politickú a cirkevnú situáciu na Ukrajine. „Bolo preto našou povinnosťou vysvetliť to pápežovi,“ povedal Ševčuk. Stalo sa tak na stretnutí ukrajinských gréckokatolíckych biskupov s pápežom Františkom 5. marca 2016 vo Vatikáne. „Naša posolstvo bolo: Svätý Otče, objali ste patriarchu Cyrila, teraz objímte, prosím, aj ukrajinský ľud.“ A pápež to urobil. Vyhlásil humanitárnu zbierku pre Ukrajinu v kostoloch celej Európy 24. apríla 2016 a vyslal štátneho sekretára kardinála Pietra Parolina na Ukrajinu.

Lukáš Obšitník pred 1090 d

Nomináciou Rudyho Giulianiho alebo Johna Boltona na post ministra zahraničných vecí USA Trump poprie to, čo sám o chybách USA v zahraničnej politike donekonečna opakoval počas kampane, tvrdí senátor Rand Paul, ktorý bol Trumpovým súperom v republikánskych primárkach a neskôr ho ako ich víťaza podporil. 

Bývalý starosta New Yorku Giuliani aj bývalý veľvyslanec USA v OSN Bolton sú poprední členovia neokonzervatívneho krídla a po desaťročia patria medzi zástancov vojenských riešení problémov vo svete. Obaja podporovali vojnu v Iraku, Bolton patril medzi hlavných podporovateľov zvrhnutia Muammara Kaddáfího a dnes sú obaja považovaní za Trumpových top-kandidátov na post ministra zahraničných vecí. (Noviny New York Times zhrnuli zoznam kandidátov na členov Trumpovej vlády tu.)

Rand Paul je dlhodobým kritikom americkej zahraničnej politiky a počas kampane práve on spolu s Trumpom a Tedom Cruzom kritizovali republikánsky establišment. Paul pre Washington Post povedal, že „človek, ktorý bol neoblomným obhajcom vojny v Iraku a ktorý sa z nej nepoučil, by nemal byť ministrom zahraničných vecí u prezidenta, ktorý hovorí, že Irak bol veľkou lekciou. Trump to povedal tisíckrát“. Paul tvrdí, že ako novozvolený člen Komisie pre zahraničné veci pri americkom Senáte nezahlasuje ani za Giulianiho, ani za Boltona, a keďže v komisii majú republikáni väčšinu iba 10 k 9, jeho hlas môže zavážiť.

V komentári pre magazín Rare napísal: „Vojna by mala byť chápaná ako peklo, o ktoré nikto nestojí. Dwight Eisenhower tomu rozumel, keď napísal: 'Nenávidím vojnu, ako to môže len vojak, ako hlúposť, banalitu, márnosť.' (...) Bolton dlhé roky patrí medzi zlyhávajúcu washingtonskú elitu, oveľa častejšie stál za Hillary Clintonovou a proti tomu, čo Trump hovoril v kampani. Minulý rok povedal, že si stále myslí, že zvrhnutie Husajna bola správna vec. Nemôžete sa poučiť z chýb, ak ich nevidíte. (...) Donald Trump viedol kampaň na zmenu našej strašnej zahraničnej politiky. Nomináciou Boltona by spravil prvý veľký krok k porušeniu tohto sľubu.“ To isté podľa neho platí aj u Giulianiho.

Na snímke Rand Paul, zdroj: flickr.com/Gage Skidmore

Jaroslav Daniška pred 1090 d

Gýč má nielen definíciu, ale aj tvár. Najnovšie tú Nicolasa Sarkozyho. Vo Francúzsku prebiehajú primárky, tamojšia pravica si vyberá kandidáta na prezidenta, nuž a Nicolas Sarkozy sa chcel zviezť na vlne Trumpovho úspechu a začal sa s ním porovnávať. Aj on chce bojovať s elitami, s establišmentom a zastupovať bielu pracujúcu triedu.

 

Má to len dva problémy, po prvé, že francúzski trumpovci volia Marine Le Pen, a po druhé, že na Sarkozyho sa pozerajú asi ako na Hillary Clintonovú. Je na to viacero dôvodov, okrem podozrení z korupcie, podpory vojen na Blízkom východe aj Sarkozyho osobná preferencia, že pred Le Penovou mu je bližší ľubovoľný socialista. Uznáte, že trumpovci myslia trošku inak. Bývalý prezident Sarkozy navyše brojil za vojnu v Líbyi, ktorá dopadla katastrofou a podporoval Bushove vojny.

 

Autentickejší by bol, keby radšej napodobnil Mikuláša Dzurindu. Aj on totiž mentálne a politicky patrí ku Clintonovcom.

Foto: flickr.com

Martin Hanus pred 1090 d

Peter Tóth, investigatívna hviezda 90. rokov, neskôr pochybný agent SIS, ktorý figuroval v kauzách s temným pozadím, novinár, ktorý prešustroval všetok svoj morálny kapitál, publikuje na stránke Ďatel.sk texty, ktoré sľubujú "pohľad za kulisy politiky". Texty sú spracované remeselne dobre. Peter Tóth síce vždy písal skôr priemerne než nadpriemerne, jeho schopnosť bola v zháňaní nových informácií. O tie sa snaží aj na Ďatlovi. Problém je, že pri ňom nikdy neviete, či informácie súhlasia a najmä s akým motívom ich píše.  

 

Najnovšie oznamuje, ako sa prezident Andrej Kiska rozišiel s Martinom Bútorom a Sergejom Michaličom: "Bývalý slovenský veľvyslanec v USA Martin Bútora a niekdajší hlavný stratég SDKÚ Sergej Michalič už nie sú zamestnancami prezidentskej kancelárie." A ďalej píše, že Kiska sa postupom času zblížil s ministrom zahraničia Miroslavom Lajčákom a keďže Bútora stelesňoval zahraničnopolitický aktivizmus (proti Rusku a v prospech USA), Kiska sa s Bútorom rozišiel. Navyše, Bútora podľa Ďatla.sk zastával konfrontačnú líniu voči Ficovej vláde. 

 

Ďateľ.sk prichádza naozaj s pozoruhodne aktuálnymi informáciami. Je pravdou, že Bútora nie je zamestnancom prezidentskej kancelárie. Nie je ním však už zhruba dva roky, Bútora sa stal vtedy Kiskovým poradcom, čo platí aj naďalej. Ďateľ.sk si zrejme tiež nevšimol, že prezident Kiska práve v týchto dvoch týždňoch vystupňoval svoju kritiku voči Ficovej vláde (na domácom aj zahraničnom poli). Ak by teda bolo pravdou, že mu sám Bútora odporúča konfrontačnejší tón, tak sa nezdá, že by bol medzi nimi v tomto rozpor. Ďateľ.sk naozaj ponúka fascinujúci "pohľad za kulisy politiky". 

 

Prezident Andrej Kiska, vľavo poradca prezidenta SR Martin Bútora. Foto TASR – Milan Kapusta

Ján Krupa pred 1091 d

Chaldejský katolícky patriarcha Louis Raphael Sako povedal pre AsiaNews, že pri blízkovýchodných kresťanoch našlo zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta USA pozitívnejší ohlas než v ostatných častiach sveta.

Podľa slov najvyššieho predstaviteľa najpočetnejšej cirkvi v Iraku zvolením Trumpa americkí voliči ukázali, že už majú dosť „neoprávnených vojen, obetí, násilia a ničenia“. Čo sa týka Blízkeho východu, treba konštatovať rozšírenú nespokojnosť s „nejasnou, nevyváženou politikou“, ale aj rozšírenú nádej, že môže dôjsť k obratu smerom k horizontu „mieru a stability“.

Podľa patriarchu Saka výsledok prezidentských volieb v USA vzalo v Iraku na vedomie prevažne s uspokojením nielen politické vedenie krajiny, ale aj občania – kresťania i moslimovia.  V každom prípade však nevymizla všeobecná klíma strachu súvisiaca s nárastom napätí a regionálnych konfliktov.

Podľa nadácie Pro Oriente, ktorá sa usiluje o zbližovane Katolíckej cirkvi s východnými pravoslávnymi cirkvami, je za pozitívny postoj mnohých blízkovýchodných kresťanov spoluzodpovedný fakt, že jedným z blízkych poradcov nového prezidenta USA pre otázky Blízkeho východu a terorizmu je právnik a politológ Walid Phares, maronitský kresťan pochádzajúci z Libanonu, ktorý bol donedávna  generálnym sekretárom Maronitskej svetovej únie. 

Doplňme, že Trumpa v rozhovore pre portugalskú televíziu nazval "spojencom" aj sýrsky prezident Asad.

Foto: wikimedia