Krátke správy redakcie

Fero Múčka pred 1108 d

Včera sme priniesli text o tom, akú taktiku volí Robert Fico voči narastajúcim požiadavkám Andreja Danka. Po dnes zverejnených výsledkoch prieskumov preferencií od Focusu, ktoré na rozdiel od iných stoja za povšimnutie, sa priemiérovi situácia ešťe sťaží. Že Smer má zatiaľ najnižší výsledok, odkedy vládne, je len jeden jeho problém. No druhý je, že mu ich kradne práve SNS. Zatiaľ čo pri Smere je rozdiel oproti voľbám po zohľadnení štatistickej odchýlky mierny, povolebný nárast SNS je enormný (voľby 8,6 percenta, dnes podľa Focusu 13,7).

 

Ak by sa teraz konali voľby a dopadli by tak, ako hovoria preferencie Focusu, Danko by vlastne dostal mandát zložiť vládu, stačilo by, aby sa nepridal k Smeru (áno, chápeme, že preferencie sa nedajú posudzovať na desatiny percenta). 

 

A pointa: Tohtoročný vianočný príbeh Andreja Danka bude o tom, že uverí, že by mohol byť premiérom pravicovej koalície, len pre to ešte musí z voličov Smeru vytlačiť nejaké to percento. Pre Roberta Fica to znamená krušný koaličný rok 2017.


 

 

Pavol Rábara pred 1108 d

Dnes ráno som videl, ako vyzerá liturgia „ad orientem“ v modernom kostole.

Výzva kardinála Roberta Saraha našla svoje uplatnenie aj na Slovensku. Vatikánsky „minister liturgie“ ešte v lete vyzval kňazov k spoločnej orientácii – aby v tých častiach liturgických obradov, v ktorých sa obraciame na Boha, boli s veriacimi otočení smerom k východu alebo aspoň smerom k apside, teda k Pánovi, ktorý prichádza.

Podľa Saraha takáto prax nie je proti liturgickým predpisom a nechal na kňazov, aby zvážili, kedy a ako s výzvou naložia.

Vo farnosti Svätej rodiny v Petržalke slávia teraz v advente ranné sväté omše s orientáciou na východ, čo umožnuje pôdorys kostola. Ide však o typickú modernú konštrukciu chrámu do polkruhu, s vysunutým oltárom. O to viac som bol zvedavý, ako bude liturgia „na východ“ pôsobiť.

Navonok nešlo o žiadne okázalosti či komplikácie. Kríž na oltári sa presunul na opačnú stranu, po jeho bokoch stoja sviece. Keďže pred oltárom je dostatok miesta, kňaz môže pokojne stáť pred ním aj s asistenciou.

Aby bolo jasné, nejde o tridentskú svätú omšu, ale riadnu, pokoncilovú formu. Iba s tým rozdielom, že pri Eucharistickej modlitbe je kňaz otočený pri oltári ku krížu, k veriacim sa otočí napríklad pri udeľovaní znaku pokoja či zvolaní „Hľa, Baránok Boží“. Zvýšené náklady predstavujú len miništranta s prenosným mikrofónom. Inak je všetko po starom, alebo lepšie povedané „po novom“.

Tieto sväté omše ukazujú, že idea afrického kardinála Saraha neznamenala ani výzvu na revolúciu v liturgii, ani hromadný návrat k predkoncilovej forme. Ale že keď sa vhodne aplikuje, môže priniesť duchovné ovocie.

Veď kedy, ak nie v advente, je vhodné nasmerovať dušu k východu, k prichádzajúcemu Kristovi? Otočiť tak svoj život k „Vychádzajúcemu, čo nás z výsosti navštívi a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti“.

Pri rorátnej omši sedí človek „vo tme“ naozaj dočasne. Keď vidí, ako postupne preniká do kostola svetlo svitajúceho rána, ozýva sa v ňom ten Pavlov optimizmus: „Noc pokročila, deň sa priblížil...“

(Ilustračné foto: svatarodina.fara.sk)

Adam Takáč pred 1108 d

Na televíznej obrazovke sme donedávna mohli sledovať málo vídaný fenomén. Vedomostnú súťaž Duel, ktorú vysiela RTVS, ovládol na dlhé obdobie istý Slavo Hlásny. 37-ročný bývalý učiteľ z Levíc sa stal rekordmanom televíznej hry po tom, čo v nej vydržal obdivuhodných 33 kôl. Pre svoju obrovskú dávku vedomostí ho už dnes celé Slovensko považuje za génia. Denník SME s ním minulý týždeň priniesol rozhovor, v ktorom prezradil, čo stojí za jeho širokým prehľadom aj úspechom v súťaži.

„To, že som patril medzi tých lepších v škole, bola spočiatku veľká zásluha mojej mamy. Prijala tú rehoľu, každý večer s nami trpela nad zošitmi a neustúpila ani o piaď, kým sme pravopis či počty nemali v malíčku. Neskôr ma nakopla k prednesom prózy, čo s pamäťou dosť súvisí. Na bezduché memorovanie som však veľmi háklivý aj dnes ako učiteľ, spája sa mi s totalitným myslením.“

V rozhovore ďalej hovorí napríklad aj o tom, že sa mu nepáči, ak sú ľudia v poznávaní zahladení iba jedným smerom. Chápe, že človek nemôže byť odborníkom na všetko, myslí si však, že k chápaniu sveta je potrebný širší záber a súvislosti. „Najväčší myslitelia neboli obmedzení len jedným uhlom pohľadu. Einstein bol v istom zmysle umelcom vedy a naopak, da Vinciho vnímame v prvom rade ako umelca, ale on bol výrazne racionálny, mal silný technický fundament, ktorý mnohým dnešným umelcom chýba.“

On sám podľa vlastných slov inklinuje najmä k histórii, biológii, psychológii, ale aj teológii. Hlavný zdroj, z ktorého poznatky čerpá, je preňho jednoznačný: „Odkedy viem čítať, tak knihy. Bol som odkázaný na knihy s chudobnými ilustráciami a vtedy človek viac využíva obrazotvornosť. Dnešné deti to majú ťažké, všetko dostávajú na tácke. Všetky tie animované pixarovské snímky. Servíruje sa im to rozžuté, preto sa im nevyvíja chrup a nie sú pripravené spracovávať mäsitú stravu.“

V súťaži, v ktorej ho poháňala do ďalších kôl najmä zvedavosť, nahral nakoniec Slavo z Levíc viac ako 30-tisíc eur. Stal sa miláčikom publika, no našli sa, samozrejme, aj neprajníci. „Viem, že nemá zmysel teraz frajeriť. Ľudia mi vyčítali rôzne hlúposti, napríklad že som často hovoril: To som vedel. Ale veď aj ja som človek z mäsa a kostí, nie som generátor múdrostí a motivačných citátov.“

Pri rozhovore prišla reč aj na možný vstup do politiky, do ktorej by mal podľa Slava fušovať každý rozumný človek, najmä v lokalite a na pozícii, v ktorej sa už nachádza.

Vyjadril sa aj k situácii v školstve, kde donedávna sám pôsobil: „Tragédiou napríklad je, že predmety ako dejepis, občianska náuka či etika sú často v rukách učiteľov so silnou nostalgiou za obdobím totalít. A to učia predmety, ktoré majú formovať nového demokratického občana. Žiaľ, tieto predmety sú často vnímané len ako doplnok do úväzku, často pre papierovo rekvalifikovaných kolegov,“ dodal Slavo, ktorý sa v januári takisto zapojil do učiteľského štrajku.  

foto: rtvs.sk

Jaroslav Daniška pred 1108 d

V Sýrii sa odohráva pozoruhodný vývoj. Američania bombardovali pozície sýrskej armády, po upozornení z ruskej strany, že ide o režimné jednotky, s bombardovaním prestali.

 

Turecký prezident Erdogan vyhlásil, že turecké jednotky 24. novembra vstúpili na územie Sýrie s cieľom skončiť Asadovu vládu. Erdogan zároveň kritizoval OSN, najmä Bezpečnostnú radu OSN („World is bigger than Five.“) za prístup k Sýrii, Asada nazval tyranom, ktorý je zodpovedný za smrť 1 milióna Sýrčanov (odhady OSN hovoria o 400 000 mŕtvych). Moskva žiada Ankaru o vysvetlenie, po istom čase ide o nový spor medzi týmito dvomi krajinami. Predpokladá sa, že Turci chcú zabrániť spojeniu troch oblastí pod kurdskou kontrolou.

 

Izrael podnikol letecké útoky na pozície Hizballáhu v Damasku a zázemie provládnej milície, útoky vyvolal rôzne dohady. Izrael už predtým zaútočil na ISIS na Golanských výšinách so zdôvodnením, že chce zabrániť novému frontu vojny s ISIS na svojich hraniciach. 

 

Na snímke z militantného videa, ktoré zverejnila Amaq News Agency, ruský vrtuľník v plameňoch po explózii v Sýrii 4. novembra 2016.  Foto: TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 1109 d

Patríte k fanúšikom krimi-seriálu Most? Ak áno, zaujme vás rozhovor s režisérom Henrikom Georgssonom v novom Respekte.  A hneď dve veci vás upokoja: Po prvé, že Saga sa v pripravovanej štvrtej sérii nezmení, ako hovorí Georgsson:

„Spoustu lidí říká, že by se Saga mohla zamilovat a změnit. Ale to by příběh změnilo – a bylo by to také klišé.  Jinak má ale Most výhodu v tom, že žije ve svém vlastním světě a nestará se zas tolik o realitu.“

 

Saga robí DNA celého seriálu, ako to potvrdila aj úspešná tretia séria, no a s tým súvisí druhý odkaz režiséra, sľubujú, že úspech ich nepokazí: „Snažím se, aby byla čtvrtá série ta nejlepší ze všech.“

 

Foto: Graham C99/flickr.com

Ján Krupa pred 1109 d

Ekumenický patriarcha Bartolomej zavíta od 1. do 4. decembra do apúlijskej arcidiecézy Lecce v juhovýchodnom Taliansku. Jeho návšteva bude patriť hlavne gréckemu jazykovému ostrovu „Grecia Salentina“. Ide o združenie jedenástich obcí, v ktorých sa ešte stále používa jazyková verzia novogréčtiny „grico“.

 

Apúlijský región, ktorého najvýznamnejším mestom je Lecce, podliehal v druhej polovici prvého tisícročia (až do dobytia Normánmi v 11. storočí) východorímskemu cisárovi v Konštantínopole, a preto bol kedysi jurisdikčným územím Konštantínopolského ekumenického patriarchátu.

 

Bartolomej I. sa 1. decembra zúčastní na slávnostnej ekumenickej pobožnosti v leccskej katedrále, kde ho privíta miestny latinský arcibiskup Domenico Umberto D’Ambrosio.  

 

Univerzita v apúlijskom Salente 2. decembra udelí ekumenickému patriarchovi čestný doktorát. Ako povedal jej rektor Vincenzo Zara, ocenia Bartolomejov príspevok k ochrane životného prostredia, kultúrneho dedičstva a ľudskej dôstojnosti. Lecce (na obr.) je považované za najkrajšie mesto talianskeho baroka. Najväčší hospodársky a umelecký rozkvet zažilo v rokoch 1550 až 1750.

Adam Takáč pred 1109 d

V nedeľu zomrel po ťažkej chorobe známy gospelový a folkový hudobník Stanislav Šášky, známy najmä pod menom Stanley. O smrti iba 46-ročného člena hudobnej skupiny Kapucíni a Stanley informovala rehoľa Kapucínov na svojej stránke.

Spevák a gitarista Stanley bol veľmi obľúbeným nielen medzi kolegami v kapele, ale mal aj množstvo fanúšikov.

Niektoré z piesní Stanleyho a jeho kapucínskych spolukapelníkov je možné vypočuť si aj tu.

foto:kapucini.sk

Ján Krupa pred 1109 d

V rámci tradičnej výmeny delegácií na sviatky svätých patrónov – 29. júna v Ríme na slávnosť sv. Petra a Pavla a 30. novembra v Istanbule na slávnosť sv. Andreja – vedie kardinál Kurt Koch delegáciu Svätej stolice k oslavám patróna Konštantínopolského ekumenického patriarchátu.

Prezidenta Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov sprevádza biskup Brian Farrel a monsignor Andrea Palmieri, sekretár a podsekretár tohto vatikánskeho dikastéria. V Istanbule sa k delegácii pripojil arcibiskup Paul F. Russell, ktorý je apoštolským nunciom v Turecku.

Ako informoval vatikánsky denník L’Osservatore Romano, delegácia Svätej stolice sa v nedeľu zúčastnila na slávnostnej archijerejskej božskej liturgii, ktorú slávil ekumenický patriarcha Bartolomej v patriarchálnej Katedrále sv. Juraja v istanbulskom Fanare.

Vatikánska delegácia absolvovala stretnutie s ekumenickým patriarchom a rozhovory s patriarchálnou synodálnou komisiou pre vzťahy s Katolíckou cirkvou. Kardinál Kurt Koch odovzdal Bartolomejovi posolstvo napísané vlastnoručne pápežom Františkom, ktoré prečítali v závere spomenutej liturgickej slávnosti.

Vzájomná výmena vyslancov pri príležitosti sviatkov svätých patrónov sa prvýkrát uskutočnila v roku 1969. Začal ju vtedajší predseda Sekretariátu na podporu jednoty kresťanov, kardinál Johaness Willebrands.

Martin Hanus pred 1109 d

Čo sa stane, keď turecký prezident Erdogan naplní svoje hrozby, otvorí hranice a pustí utečencov do Európy? Nemecký Der Spiegel si kladie otázku, či je Európa na túto alternatívu vôbec pripravená, keďže Nemecko dosiaľ vychádzalo z predpokladu, že dodržiavanie dohody sa vypláca obom stranám. 

 

Ak by však dohoda padla, Grécko by zrejme opäť čelilo náporu: v tureckom prístavnom meste Izmir na západe krajiny je podľa odhadov 200-tisíc utečencov, v celom Turecku žijú asi tri milióny Sýrčanov a Iračanov. Ich situácia sa od minulého roka nezlepšila, skôr naopak, od júlového puču sú pomery v štáte horšie, príjmy z turizmu sa prepadli, mnohí Sýrčania sa preto len pretĺkajú životom a nevedia si nájsť prácu. Ak by turecké bezpečnostné zložky poľavili s kontrolami na pobreží, správa by sa rýchlo rozniesla, opäť by sa oživil pašerácky biznis a masy utečencov (ktorí majú v Turecku len chabú perspektívu) by sa zrejme znova vydali na cestu do Európy.  

 

V Grécku je pritom už dnes situácia na hranici únosnosti, keby aj európske či grécke pobrežné hliadky dokázali odchytiť veľkú časť migrantov na mori, Turecko by ich odmietlo prijímať späť. Der Spiegel kritizuje, že politici v Berlíne a Bruseli sú až príliš pokojní a žiaden účinný plán, čo sa bude diať v prípade, keď čoraz nevyspytateľnejšie Turecko vypovie dohodu, neexistuje.

 

Na snímke pohľad na tábor pre sýrskych utečencov neďaleko hraníc so Sýriou pri tureckom meste Kilis 20. júna 2016. Foto: TASR/AP

Ján Krupa pred 1110 d

Pri slávnostnej ceremónii v sobotu 26. novembra v Klementínskej sále Apoštolského paláca vo Vatikáne pápež František odovzdal tohtoročnú Ratzingerovu cenu milánskemu katolíckemu teológovi Inosovi Biffimu a solúnskemu pravoslávnemu teológovi Ioannisovi Kourempelesovi. Ešte v piatok 25. novembra popoludní oboch laureátov prijal Benedikt XVI. v kláštore Mater Ecclesiae.

 

51-ročný Ioannis Kourempeles je historicky prvým ortodoxným kresťanom, ktorý získal Ratzingerovu cenu (udeľuje sa od roku 2011). Teológiu študoval na teologických fakultách v Solúne, Erlangene a Heidelbergu. Vyučuje dejiny dogiem, dogmatickú teológiu a teológiu symbolov viery na Teologickej fakulte Aristotelovej univerzity v Solúne. Profesor Kourempeles sa zaoberá podobnosťami a rozdielmi v dogmatických výrazoch na katolíckom Západe a pravoslávnom Východe.

 

V rozhovore s Federicom Lombardim SJ, prezidentom Vatikánskej nadácie Josepha Ratzingera – Benedikta XVI., Kourempeles vyzdvihol Benediktovu prednášku v Regensburgu (12. septembra 2006) a jeho lásku ku gréckym cirkevným otcom, takže Joseph Ratzinger/Benedikt XVI. používa vo svojich teologických dielach jazyk, ktorý je veľmi blízky pravoslávnym teologickým kruhom.