Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 1097 d

Knihe Marka Vagoviča Vlastnou hlavou sa darí viac, než predpokladali Marek aj vydavateľ knihy, 15-tisícový náklad sa po niekoľkých dňoch od vydania vypredáva. A je to zaslúžený úspech – v minulých rokoch sa vo výkladných vitrínach kníhkupectiev vynímali všelijaké knihy o mafiách a gorilách, ktoré boli najmä prerozprávaným kompilátom cudzích novinárskych textov. Markova kniha je pravým opakom, je napísaná z vlastnej hlavy a je plodom jeho viac než 15-ročnej novinárskej roboty.

 

Zahŕňa v sebe ešte jeden odkaz: žijeme v internetovom veku, v ktorom mnohí ľudia čerpajú informácie o svete z takzvaných alternatívnych médií. To všetko by bolo fajn (mainstream potrebuje konkurenciu), problém je, že mnohé z týchto médií – za všetky stačí spomenúť Rostasov Zem a Vek – len predstierajú, že prinášajú alternatívny a necenzurovaný pohľad na svet, v skutočnosti sú to tiež len kompiláty cudzích textov, zabalené do jednoduchého konšpiračného posolstva. Nenájdete tu žiadnu originálnu informáciu, nijaké vlastné zistenie, tieto médiá si zakladajú na tom, že nemajú nič spoločné s mainstreamovou žurnalistikou, ony však nemajú nič spoločné so žurnalistikou ako takou.

 

Markova kniha o zákulisí Smeru a jeho oligarchov je vlastne holdom klasickej novinárčine, kde na overenie jednej informácie potrebujete niekedy týždne a mesiace (pričom mnohé informácie neoveríte a nezverejníte nikdy), to nasadenie a stres vám ovplyvňuje život mimo pracovného času a často aj zdravie. I preto je pre všetkých slovenských novinárov, ktorí berú svoje remeslo vážne a poctivo, Markov knižný úspech skvelou správou.

 

Marek Vagovič prezentuje knihu Vlastnou hlavou v bratislavskom Martinuse, na prezentácii boli prítomní aj editori knihy Zuzana Petková a Martin Hanus, diskusiu moderoval Peter Bárdy, šéfredaktor Aktuality.sk Foto: Erik Adamson          

Imrich Gazda pred 1097 d

Novozriadený maďarský úrad na pomoc prenasledovaným kresťanom už začal svoje pôsobenie. Plán zriadiť takúto inštitúciu vznikol koncom leta po stretnutí maďarského premiéra Viktora Orbána s pápežom Františkom a blízkovýchodnými patriarchami v Ríme.

Na čele úradu, ktorý spadá pod maďarské ministerstvo ľudských zdrojov, stojí Tamás Török (na obr.). Koncom novembra navštívil Vatikán, kde sa stretol so sekretárom Svätej stolice pre vzťahy so štátmi Paulom Richardsom Gallagerom či s prefektom Kongregácie pre východné cirkvi Leonardom Sandrim.

Maďarsko chce tému prenasledovaných kresťanov riešiť aj na najvyššej diplomatickej úrovni v rámci OSN či Rady Európy. „Nie je možné, aby boli prenasledovaní ľudia, ktorí majú doma Bibliu, aby sa ničili kresťanské kostoly a školy. Maďarsko verí, že v tejto oblasti nájde spojenca,“ povedal Török v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas. O zriadení podobného úradu už údajne uvažuje Poľsko. 

Foto – fidesz.hu

Imrich Gazda pred 1098 d

Krakovská arcidiecéza má nového arcibiskupa. Bývalého osobného tajomníka pápeža Jána Pavla II., 77-ročného kardinála Stanisława Dziwisza, v tejto funkcii vystriedal o desať rokov mladší arcibiskup Marek Jędraszewski.

Dôvodom odchodu kardinála Dziwisza je prekročenie kanonického veku 75 rokov, keď je každý biskup povinný podať pápežovi demisiu. František sa rozhodol Dziwisza ponechať v úrade dlhšie o dva roky najmä z dôvodu konania Svetových dní mládeže v Krakove.

Arcibiskup Jędraszewski pôsobil od roku 2012 na čele arcidiecézy Łódź. Narodil sa v roku 1949 v Poznani, za kňaza ho vysvätili v roku 1973, pomocným biskupom Łódźe sa stal v roku 1997, od roku 2014 je podpredsedom Konferencie biskupov Poľska. V minulosti pôsobil aj ako šéfredaktor jedného z hlavných poľských katolíckych týždenníkov Przewodnik Katolicki.

Foto – episkopat.pl

Martin Hanus pred 1098 d

Pred dvomi dňami som na tomto mieste písal o reakcii talianskeho opozičného politika, ktorý sa volá Roberto Fico, na výsledky domáceho referenda. Taliansky Fico privítal veľké víťazstvo svojho tábora aj následnú demisiu Mattea Renziho, na facebooku sme túto správu nazvali: „Roberto Fico: Renzi dostal konečne na frak.“

 

Trochu sme si zašpekulovali, ako talianske referendum vníma slovenský Robert Fico (v zmysle, že asi len ťažko chápe politika, ktorý dokáže ohroziť svoju politickú kariéru kvôli ústavnej reforme), náš premiér sa napokon k téme vyjadril dnes v parlamente takýmito slovami: „Bolo evidentné, že Renzi dostane na frak a dostal absolútne statočne. Takto vydierať voličov vnútropolitickou témou, to je najväčšia politická chyba. Taliansko je v eurozóne. Ak prídu predčasné voľby, predstavme si, že komik Beppe Grillo zostaví vládu a môže prísť k referendu o eure. Dovolím si preto povedať, že Renzi zodpovedá priamo za možnú destabilizáciu, ktorá nastane v eurozóne v nasledujúcich mesiacoch, lebo vtiahol vnútropolitickú agendu do vecí, ktoré ovplyvňujú nielen Európu, ale celý svet.“

 

 

 

Jozef Majchrák pred 1098 d

Podľa výskumu Inštitútu pre verejné otázky je najpopulárnejšou stranou medzi mladými ľuďmi od 18 do 39 rokov Kotlebova ĽSNS. Tesne za ňou nasleduje SaS. Nuž, zdá sa, že 90. roky, keď sa prvovoliči a mladí voliči výrazne pričinili o porážku Vladimíra Mečiara a vo veľkom počte podporovali reformnú pravicu, sú definitívne preč. S mobilizačnými kampaňami na oslovenie mladých voličov a volaním po čo najrýchlejšom zavedení internetových volieb sa to v budúcnosti už asi príliš preháňať nebude. 

Foto: TASR/ Martin Baumann

Imrich Gazda pred 1098 d

Svetoznámy umelec Marko Ivan Rupnik sa Slovákom prihovára už nielen svojimi mozaikami, ale aj novou knihou. Redakcia časopisu Zasvätený život tento týždeň v Bratislave predstavila publikáciu Hľadám svojich bratov, ktorá je prvým prekladom Rupnika do slovenčiny. Prekladateľom je salezián Štefan Turanský.

„Marko Rupnik majstrovsky a hlboko uvádza čitateľa do tajomstva Boha, ktorý žije vzťahovo, a do tajomstva človeka, ktorého životom sú vzťahy,“ priblížil obsah knihy šéfredaktor Zasväteného života, augustinián Juraj Pigula. „Na pozadí príbehu Jozefa Egyptského si každý môže prejsť príbeh vzťahov v rodine, v spoločenstve a znovu nájsť cestu k druhým cez odpustenie a zmierenie.“

Mozaiky slovinského jezuitu Rupnika zdobia nielen slávnu kaplnku Redemptoris Mater vo Vatikáne, ale aj kaplnku v kňazskom seminári v Banskej Bystrici – Badíne (na fotografii TASR/Jozef Ďurník), katedrálu vojenského ordinariátu v Bratislave – Krasňanoch či farský kostol v Nitre na Klokočíne.  

Martin Hanus pred 1099 d

Poslanec Smeru Ľuboš Blaha dnes oslavuje 37 rokov (samozrejme, touto cestou mu blahoželáme), na svojom verejnom facebooku oslávil narodeniny pred fanúšikmi týmito myšlienkami: „Keď mal Karl Marx 37 rokov, už mal napísaný Komunistický manifest a posúval sa od radikálneho komunistického humanizmu k štrukturalistickej analýze kapitalizmu... Keď mal 37 Che Guevara, mal za sebou víťaznú kubánsku revolúciu a akurát začal svoju revolučnú činnosť v Afrike. Zľava kritizoval sovietsky systém a žiadal návrat k Marxovi... Keď mal 37 Hugo Chávez, práve finišoval prípravy vojenského prevratu, ktorým chcel zosadiť krutú Perézovu vládu vo Venezuele, ktorá v 1989 nechala povraždiť tisíce demonštrantov... No jo, mám dnes 37 a kukám, že mám svoje vzory v čom dobiehať – nie je všetkým dňom koniec, viva la revolución.“ Na koniec statusu pripojil poslanec aj svoj obligátny smajlík.

 

Človek sa však v kontexte doby a posledných udalostí okolo pána poslanca predsa len trochu znepokojí. Ambiciózny poslanec totiž najskôr naozaj túžil stať sa Marxom Smeru, no vnútorní nepriatelia ho napokon z prípravy programového manifestu strany ponižujúco vypoklonkovali. Marxa v ňom zabili, je teda naozaj možné, že prichádza čas na novú kapitolu v osobných dejinách poslanca Blahu. Skúsme si to predstaviť: bojovne naladený poslanec v chávezovskej červenej baretke, nasledovaný svojimi dávnymi revolučnými spolubojovníkmi, Petrom Weisenbacherom a Alenou Krempaskou, s odhodlaním pochodujú centrom Bratislavy, mieria na Úrad vlády...

 

A už ich nič nezastaví, aby si vypýtali ďalší vládny grant pre svoj Inštitút ľudských práv.

 

Predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Ľuboš Blaha a vpravo predseda vlády SR Robert Fico počas zasadnutia Výboru NR SR pre európske záležitosti 28. júna 2016 v Bratislave. Foto: TASR, Jakub Kotian.

Pavol Rábara pred 1100 d

Bojí sa Veľká Británia pastierov prenasledovaných kresťanov? Trojici arcibiskupov zo Sýrie a Iraku nepovolili úrady vstup do Británie napriek tomu, že bola pozvaná na akciu Sýrskej ortodoxnej cirkvi.

S odmietnutím na vstup sa museli zmieriť arcibiskup Mosulu Nicodemus Daoud Sharaf, arcibiskup sýrskych miest Homsu a Hamy Selwanos Boutros Alnemeh a arcibiskup Timothius Mousa Shamani, ktorý spravuje arcibiskupstvo v kláštore svätého Matúša pri Mosule.

Arcibiskupi potrebovali víza, aby sa mohli zúčastniť na posviacke prvej katedrály Sýrskej ortodoxnej cirkvi v Británii. Incident s vízami sa udial ešte pred mesiacom. Na slávnosti bol aj princ Charles a čítal sa aj list kráľovnej Alžbety II.

Britské úrady uviedli ako dôvod zamietnutia víz údajné nedostatočné zdroje trojice biskupov na pobyt v krajine a s tým súvisiacu obavu, že sa z Britských ostrovov nevrátia.

„Títo odvážni biskupi sú z regiónu, kde kresťanom stínajú hlavy, znásilňujú ich, križujú (...) Je hanebnou urážkou, keď Spojené kráľovstvo odmietne vydať povolenie na vstup ľuďom, ktorí nepredstavujú žiadnu hrozbu a ktorých komunity tak hrozne trpia,“ rozčuľoval sa pre portál Catholic Herald lord David Alton.

(foto: publicdomainpictures.net)

Jaroslav Daniška pred 1100 d

Baššár Asad vyhráva občiansku vojnu v Sýrii, dôkazy vidieť na frontovej línii v Aleppe a ešte viac v širšom regióne. Voči Asadovi mení prístup Turecko aj Egypt. Asad má tak na svojej strane regionálne mocnosti Irán a Rusko, pričom Turecko, Egypt, Izrael a USA sú fakticky neutrálne, a Saudi, ktorí sú hlavnou silou proti Asadovi, sú zamestnaní v Jemene.

 

Malý kontext. Egypt podporil Asada vôbec po prvýkrát, Sisiho doktrína má opodstatnenie jednak v tom, že Káhira sympatizuje s režimom, ktorý je ohrozený islamistami, čo je de facto vnútropolitická doktrína Sisiho režimu potom, ako generál Sisi v Egypte odstavil zvoleného prezidenta Mohameda Morsího. Druhý dôvod je zahraničnopolitický, Sisi potrebuje medzinárodnú legitimitu, a teda spojencov. Keďže Donald Trump plánuje zmeniť politiku voči Sýrii, Egypt sa týmto zmenám prispôsobuje, zároveň dúfa, že si tým nepokazí vťahy so Saudskou Arábiou, ktorá je momentálne hlavným donorom nesebestačného Egypta.

 

Na Asadovu stranu sa prekvapivo pridáva aj turecký prezident Erdogan. Ešte 29. novembra hovoril o boji proti Asadovi ako jednom z dvoch hlavných dôvodov, prečo turecká armáda intervenuje do vojny na severe Sýrie. O pár dní z toho ustúpil a už ako dôvod intervencie považuje iba snahu o prekazenie súvislého Kurdmi kontrolovaného územia pozdĺž južnej hranice Turecka. Kurdov Erdogan, samozrejme, nazýva teroristami.

 

Prečo Erdogan otočil? Pretože je realista: Asad vyhráva, na svojej strane má Rusko a Irán, Amerika je momentálne – po zvolení Trumpa – vojensky neutrálna, po januári možno dôjde aj k opatrnému posunu k podpore Asada. Erdogan teda nemôže vyhrať. Navyše nemôže používať letectvo, keďže Rusi dodali Sýrii protilietadlový systém S-300. A najmä, Erdogana Asad nijako neohrozuje, má však obavy zo vzniku Kurdského štátu, resp. vytvorenia jeho prepdokladu v podobe samosprávy. Preto sa sústredí na Kurdov.

 

Čím viac sa situácia v Sýrii sprehľadňuje, tým viac sa zdá, že na to opäť doplatia Kurdi. Smutný pohľad.

 

Keby chcela Európa Kurdom (ale aj kresťanom) pomôcť, musela by čím skôr zmeniť svoju doterajšiu politiku voči Asadovi a politicky ho podporiť so snahou o formovanie budúcej podoby režimu.

Foto: Thierry Ehrmann/flickr.com

Pavol Rábara pred 1100 d

Je tu inšpiratívny tip pre tých, ktorých zaujíma diskusia o pápežovej exhortácii Amoris laetitia. V stredu 7. decembra o 19:00 pozývajú mladí z Kolégia Antona Neuwirtha na bratislavský internát Svoradov. Prednáška s diskusiou bude na tému Sú sviatosti aj pre rozvedených? O posynodálnom dokumente aj postoji Cirkvi k rozvedeným a znovuzosobášeným ľuďom bude hovoriť morálny teológ a dekan bohosloveckej fakulty Vladimír Thurzo. Vstup je voľný. Viac info TU