Práve som na RTVS dopozeral Večeru s Havranom, divácke mučenie sa, našťastie, tesne pred polnocou skončilo. Debatovalo sa o literatúre, padlo aj pár zaujímavých otázok, ale všetko sa krútilo okolo Jozefa Banáša, ktorý každých päť minút divákom pripomínal čitateľské úspechy svojej Zóny nadšenia, že sa jej predalo 30-tisíc kusov, že je to najprekladanejšia slovenská kniha, že za ňu dostal slová uznania od kancelárky Merkelovej aj najväčšieho indického filozofa, že keby si mal zvoliť medzi Nobelovkou za literatúru alebo masami čitateľov, tak jednoznačne volí masy, a že Dan Brown je vlastne taký americký Jozef Banáš.

Tak čo vlastne tak trápi slovenského Dana Browna, že musel kvôli tomu zničiť jednu večernú diskusiu? Že tí piati slovenskí literárni kritici mu stále nie a nie uznať, že on je ten najlepší.

Iveta Radičová v rozhovore pre Denník N hovorí, že Slovensko sa stalo kvôli utečeneckej kríze opäť čiernou dierou Európy. Nie som ani trochu priateľom Ficovej protiutečeneckej rétoriky ani jeho žalôb voči EÚ, ktoré sú len bublinou pre voliča, ale expremiérka silno preháňa. Slovensko nie je žiadnym vyvrheľom Európy (ním bolo za vlády Radičovej, keď ako jediný štát – a vcelku správne – odmietlo účasť na prvej pôžičke Grécku), situácia okolo utečencov viac pripomína rozdelenie pred vojnou v Iraku, vzkriesil sa duch starej a novej Európy.

Ale je to ešte zložitejšie, ostré rozdelenie prebieha aj naprieč Nemeckom. Jeho najbohatší spolkový štát Bavorsko je najhlasnejším kritikom politiky Angely Merkelovej, bavorskí lídri vyhlasujú za vzor Orbánov prístup a chystajú sa podať na Ústavný súd v Karlsruhe žalobu na Nemecko – pokiaľ centrálna vláda neprijme opatrenia, ktoré zastavia príchod uchádzačov o azyl. Toto sú veci, ktoré nedávajú Merkelovej spávať, nie Ficov slovenský folklór. 

Dnes som sa bol pozrieť na Výbor pre rodovú rovnosť. Zasadá len párkrát do roka, preto je zrejme vždy taký efektívny ako dnes. Na začiatku výbor asi trištvrte hodiny schvaľoval svoj program. Potom nasledovala hodina a pol čistej nudy (informácie o informačných materiáloch...). Zvyšok rokovania sa ľudsko-právna aktivistka Šarlota Pufflerová hádala so štátnym tajomníkom Burianom, či jej dva návrhy uznesenia patria na „rodový“ výbor. Verím, že inokedy to tam býva aj zaujímavejšie, preto prídem aj na budúce. (Inak, pomer žien k mužom na výbore pre rodovú rovnosť je asi tak 4:1.) 

Minulý týždeň som krátko zhrnul, prečo zníženie DPH najviac pomôže bohatým. Hoci premiér tvrdí, že ide o podporu chudobných. Najviac totiž nakupujú bohatí. Okrem toho, ukazuje sa, že veľkú časť zníženia DPH si pre seba nechajú predajcovia.

(A dodali sme, že znižovať dane treba – ale tie z práce. Tá je u nás nadštandardne zaťažená, hoci máme zároveň nadštandardne vysokú nezamestnanosť. Naše nastavenie pracovných daní a odvodov škodí krajine oveľa viac. No to sa obchádza, pretože znižovať dane pre lepšie podnikanie je politicky menej príťažlivé, ako znižovať DPH na potraviny.)

Viceguvernér NBS Ján Tóth urobil vlastný prepočet a vyšlo mu niečo podobné. A síce, že z každých sto eur, ktoré sa ušetria na DPH, si pätina najchudobnejšej časti obyvateľstva nechá menej ako šesť eur. Zníženie DPH tak v skutočnosti pomôže viac iným ako chudobným. To už by bolo efektívnejšie tým najchudobnejším priamo poslať hoci aj desaťnásobok toho, čo ušetria na zníženej DPH, konštatuje Tóth.

Maďari sa nevedia dohodnúť, kto platí za prevoz utečencov cez Balkán na ich hranice, konšpirácie nešťastne povzbudil aj český minister obrany Stropnický. Sú za tým Rusi? Alebo Soros? Jeden len krúti hlavou, celé zle..

S týmto sa musím podeliť: Na Bratislavskom hrade je skvelá výstava venovaná Veľkej Morave a počiatkom kresťanstva. Keď som videl zbierky originálnych šperkov, zbraní a rôznych dobových ozdôb z Veľkej Moravy, musel som zmeniť názor na tento štát, bol jednoducho omnoho vyspelejší, než som si doteraz myslel.

A ešte niečo: táto česká výstava je robená moderným a pútavým spôsobom, určite na ňu zoberte aj deti, môžu si vyraziť vlastú mincu, zahrať sa na archeológa či obkresliť si dobové výjavy. Zdalo sa mi, že moje deti mali rovnako veľký zážitok ako ja. Ale pozor: výstava je iba do konca októbra.

„Aj keď nám ISIS urobilo strašné veci, verím, že môžeme pokladať za šťastie, že svetu ukazujeme pravú tvár islamu. Vytiahli sme z jaskyne draka von na svetlo a ukázali sme celému svetu, akým zlom v skutočnosti je. Toto je tvár islamu,“ hovorí kňaz chaldejskej cirkvi Douglas Al-Bazi v 10-minútovom videorozhovore, ktorý s ním v Kurdistane nakrútil slovenský fotoreportér Anton Frič. Otec Douglas vyrástol v Bagdade, kde bol aj vysvätený. V roku 2006 bol však jeho kostol vyhodený do vzduchu a on strávil niekoľko dní v zajatí islamistov, kde bol po tvrdom fyzickom mučení pripravený zomrieť. Hovorí, že moslimov veľmi dobre pozná a má medzi nimi v Bagdade viac priateľov ako medzi kresťanmi, no „moslimovia majú mnoho tvárí a ISIS je najčistejšou podobou islamu“. Posledné roky sa stará o 600 kresťanských utečencov v kurdistanskom meste Erbil. O tom, ako sa blízkovýchodní kresťania vyrovnávajú so svojou situáciou, hovoril aj pre prestížny americký magazín National Review.

Zatiaľ najlepší pomer stručnosti a trefnosti pri opise geopolitickej situácie v Sýrii som našiel u Fareeda Zakariu:  „Západ doteraz v Sýrii kombinuje len maximalistickú, nekompromisnú rétoriku s minimalistickým a neefektívnym úsilím. Priepasť medzi týmito dvoma je presne to, vďaka čomu Putin vyzerá tak bystro."

Celý komentár vo Washington Post.

Jedna vec začína byť tu v Postoji nebezpečná: každý deň niekto donesie koláčiky, veľmi dobré koláčiky. Nesťažujem sa, naopak, pochutnávam si. Dnes napríklad vďaka Laure. (O dobrom alkohole zase nabudúce.)
 

Český portál Novinky.cz zhrnul komentár z novín The Independend od oceňovaného blízkovýchodného dopisovateľa Roberta Fiska. Fisk neverí na žiadnu dobrú stranu v sýrskej vojne, podľa neho by sa o nej mal nakrútiť film „More vojnových zločincov". No kritizuje zhrozenie Západu z ruských náletov, píše: „Rusi, ako sme teraz informovaní, bombardujú ‚umiernených‘ v Sýrii – tých ‚umiernených‘, o ktorých ešte aj Američania pred dvoma mesiacmi hovorili, že už neexistujú.“ Koho teda Rusi bombardujú?

Podľa Fiska sa hneď od začiatku zamerali napr. na základne Čečencov, ktorí patria medzi najpočetnejšie zahraničné zložky ISIS, tiež na islamistov Džajš aš-Šams či zásobovacie línie ISIS. Fisk sa vyjadril aj k tvrdeniu, že Asad vraj nebojuje proti ISIS, len proti svojej domácej opozícii: „Ak by to bola pravda, kto na tejto zemi vyzabíjal 56-tisíc sýrskych vojakov, ktorí doteraz zomreli v sýrskej vojne (štatistika, ktorá je úradným tajomstvom, no napriek tomu je pravdivá)? Smiešna Sýrska oslobodzovacia armáda (FSA)?"