Maďari sa nevedia dohodnúť, kto platí za prevoz utečencov cez Balkán na ich hranice, konšpirácie nešťastne povzbudil aj český minister obrany Stropnický. Sú za tým Rusi? Alebo Soros? Jeden len krúti hlavou, celé zle..

S týmto sa musím podeliť: Na Bratislavskom hrade je skvelá výstava venovaná Veľkej Morave a počiatkom kresťanstva. Keď som videl zbierky originálnych šperkov, zbraní a rôznych dobových ozdôb z Veľkej Moravy, musel som zmeniť názor na tento štát, bol jednoducho omnoho vyspelejší, než som si doteraz myslel.

A ešte niečo: táto česká výstava je robená moderným a pútavým spôsobom, určite na ňu zoberte aj deti, môžu si vyraziť vlastú mincu, zahrať sa na archeológa či obkresliť si dobové výjavy. Zdalo sa mi, že moje deti mali rovnako veľký zážitok ako ja. Ale pozor: výstava je iba do konca októbra.

„Aj keď nám ISIS urobilo strašné veci, verím, že môžeme pokladať za šťastie, že svetu ukazujeme pravú tvár islamu. Vytiahli sme z jaskyne draka von na svetlo a ukázali sme celému svetu, akým zlom v skutočnosti je. Toto je tvár islamu,“ hovorí kňaz chaldejskej cirkvi Douglas Al-Bazi v 10-minútovom videorozhovore, ktorý s ním v Kurdistane nakrútil slovenský fotoreportér Anton Frič. Otec Douglas vyrástol v Bagdade, kde bol aj vysvätený. V roku 2006 bol však jeho kostol vyhodený do vzduchu a on strávil niekoľko dní v zajatí islamistov, kde bol po tvrdom fyzickom mučení pripravený zomrieť. Hovorí, že moslimov veľmi dobre pozná a má medzi nimi v Bagdade viac priateľov ako medzi kresťanmi, no „moslimovia majú mnoho tvárí a ISIS je najčistejšou podobou islamu“. Posledné roky sa stará o 600 kresťanských utečencov v kurdistanskom meste Erbil. O tom, ako sa blízkovýchodní kresťania vyrovnávajú so svojou situáciou, hovoril aj pre prestížny americký magazín National Review.

Zatiaľ najlepší pomer stručnosti a trefnosti pri opise geopolitickej situácie v Sýrii som našiel u Fareeda Zakariu:  „Západ doteraz v Sýrii kombinuje len maximalistickú, nekompromisnú rétoriku s minimalistickým a neefektívnym úsilím. Priepasť medzi týmito dvoma je presne to, vďaka čomu Putin vyzerá tak bystro."

Celý komentár vo Washington Post.

Jedna vec začína byť tu v Postoji nebezpečná: každý deň niekto donesie koláčiky, veľmi dobré koláčiky. Nesťažujem sa, naopak, pochutnávam si. Dnes napríklad vďaka Laure. (O dobrom alkohole zase nabudúce.)
 

Český portál Novinky.cz zhrnul komentár z novín The Independend od oceňovaného blízkovýchodného dopisovateľa Roberta Fiska. Fisk neverí na žiadnu dobrú stranu v sýrskej vojne, podľa neho by sa o nej mal nakrútiť film „More vojnových zločincov". No kritizuje zhrozenie Západu z ruských náletov, píše: „Rusi, ako sme teraz informovaní, bombardujú ‚umiernených‘ v Sýrii – tých ‚umiernených‘, o ktorých ešte aj Američania pred dvoma mesiacmi hovorili, že už neexistujú.“ Koho teda Rusi bombardujú?

Podľa Fiska sa hneď od začiatku zamerali napr. na základne Čečencov, ktorí patria medzi najpočetnejšie zahraničné zložky ISIS, tiež na islamistov Džajš aš-Šams či zásobovacie línie ISIS. Fisk sa vyjadril aj k tvrdeniu, že Asad vraj nebojuje proti ISIS, len proti svojej domácej opozícii: „Ak by to bola pravda, kto na tejto zemi vyzabíjal 56-tisíc sýrskych vojakov, ktorí doteraz zomreli v sýrskej vojne (štatistika, ktorá je úradným tajomstvom, no napriek tomu je pravdivá)? Smiešna Sýrska oslobodzovacia armáda (FSA)?"

Európska únia pripravuje masívny a rýchly odsun utečencov, ktorý má odstrašiť ďalšie potenciálne vlny migrantov. Tvrdí to rakúsky denník Die Presse na základe informácií z tajného dokumentu, ktorý vraj už odklepli diplomati 28 štátov EÚ a najbližšie dva dni sa o ňom budú radiť európski ministri vnútra. V desaťstranovom materiáli sa píše, že EÚ musí čo najrýchlejšie začať so systematickými odsunmi utečencov z Blízkeho východu a Afriky, aby už Európa nebola pre ľudí z týchto oblastí atraktívna.

Na túto politiku sa má uvolniť 800 miliónov eur, tiež sa má zriadiť akýsi špeciálny úrad na odsuny, a tiež sa má pritvrdiť voči migrantom, ktorí napriek negatívnemu rozhodnutiu o žiadosti na azyl ostávajú žiť v danej krajine ilegálne. EÚ chce odmenami aj nátlakom motivovať africké štáty ako Sudán, Tunisko, Senegal či Nigéria, aby svojich navracaných migrantov ochotnejšie prijímali späť domov.

Podľa Die Presse by mali byť vracaní späť aj Eritrejčania (tí mali dosiaľ napríklad v Nemecku takmer 100-percentnú šancu na získanie azylu). Zdá sa teda, že Európa chce pod náporom utečencov nielen omnoho ráznejšie postupovať voči takzvaným ekonomickým migrantom, ale aj prehodnocovať kritériá, kto má a kto nemá právo na azyl. Nemecká letná rozprávka sa pomaly končí.  

Kauza Evy Michalákovej v Čechách, ktorej nórske úrady odobrali deti, vrcholí. A podivné veci sa nápadne kopia. Zhrnutie tých najväčších bizarností prináša text Dana Kaisera v Echu: 

„Případ Evy Michalákové, která v Norsku bojuje s tamní sociálkou o svoje dvě děti, nabral prudký obrat k horšímu. Krajská komise, což je hybrid mezi úřadem a soudem, jakýsi soud nulté instance, rozhodla o adopci mladšího z chlapců. Navíc matce zrušila tzv. rodičovskou zodpovědnost za oba syny, a tím před ní otevřela hororový scénář, že své syny neuvidí minimálně do doby, než dospějí.

Bizarní je, že vůči otci a bývalému manželovi Michalákové – ačkoliv to přece byl on, kdo měl děti podle prvotního podezření zneužívat (policie podezření nebyla schopna prokázat a odložila je) – byla komise mírnější. Vůči jednomu z chlapců pan Michalák dál má rodičovskou zodpovědnost. Jak je to možné?“

Hedviga Žáková Malinová hovorí v rozhovore pre SME tak, ako som ju už párkrát zažil osobne: veľmi zrelo, dôveryhodne a vzhľadom na to, ako jej náš štát ublížil a stále ubližuje, s obdivuhodnou pokorou. Príklad: „Tí, ktorí vidia vo mne symbol, zabúdajú, že symbol nemá súkromie, lebo žije pre spoločnosť. Muži si môžu skôr dovoliť, aby bojovali za zásady, ale povinnosťou ženy, ktorej osud doprial, aby mala deti, je, aby mala na zreteli ich dobro. Ja som dlžná v prvom rade im, nikomu inému.“ Hedvigin prípad je pred súdom, pozorne sledovať ho bude aj náš denník.


 

Napriek výhradám k prílišnej medializácii minuloročnej mimoriadnej synody sa Vatikán rozhodol pre otvorený štýl komunikácie aj teraz. Každý deň o 13.00 sa uskutoční tlačová konferencia, na ktorej budú vybraní účastníci synody informovať o priebehu prác. Tlačovky je možné sledovať aj cez streaming live. Navyše, od 12.00 do 14.00 a od 16.00 do 18.00 môžu akreditovaní novinári robiť rozhovory s ktorýmkoľvek účastníkom synody. K dispozícii je aj špeciálna stránka synod15.vatican.va, twitterový účet @HolySeePress, ako aj používanie oficiálneho hashtagu #Synod15.