Jedna vec začína byť tu v Postoji nebezpečná: každý deň niekto donesie koláčiky, veľmi dobré koláčiky. Nesťažujem sa, naopak, pochutnávam si. Dnes napríklad vďaka Laure. (O dobrom alkohole zase nabudúce.)
 

Český portál Novinky.cz zhrnul komentár z novín The Independend od oceňovaného blízkovýchodného dopisovateľa Roberta Fiska. Fisk neverí na žiadnu dobrú stranu v sýrskej vojne, podľa neho by sa o nej mal nakrútiť film „More vojnových zločincov". No kritizuje zhrozenie Západu z ruských náletov, píše: „Rusi, ako sme teraz informovaní, bombardujú ‚umiernených‘ v Sýrii – tých ‚umiernených‘, o ktorých ešte aj Američania pred dvoma mesiacmi hovorili, že už neexistujú.“ Koho teda Rusi bombardujú?

Podľa Fiska sa hneď od začiatku zamerali napr. na základne Čečencov, ktorí patria medzi najpočetnejšie zahraničné zložky ISIS, tiež na islamistov Džajš aš-Šams či zásobovacie línie ISIS. Fisk sa vyjadril aj k tvrdeniu, že Asad vraj nebojuje proti ISIS, len proti svojej domácej opozícii: „Ak by to bola pravda, kto na tejto zemi vyzabíjal 56-tisíc sýrskych vojakov, ktorí doteraz zomreli v sýrskej vojne (štatistika, ktorá je úradným tajomstvom, no napriek tomu je pravdivá)? Smiešna Sýrska oslobodzovacia armáda (FSA)?"

Európska únia pripravuje masívny a rýchly odsun utečencov, ktorý má odstrašiť ďalšie potenciálne vlny migrantov. Tvrdí to rakúsky denník Die Presse na základe informácií z tajného dokumentu, ktorý vraj už odklepli diplomati 28 štátov EÚ a najbližšie dva dni sa o ňom budú radiť európski ministri vnútra. V desaťstranovom materiáli sa píše, že EÚ musí čo najrýchlejšie začať so systematickými odsunmi utečencov z Blízkeho východu a Afriky, aby už Európa nebola pre ľudí z týchto oblastí atraktívna.

Na túto politiku sa má uvolniť 800 miliónov eur, tiež sa má zriadiť akýsi špeciálny úrad na odsuny, a tiež sa má pritvrdiť voči migrantom, ktorí napriek negatívnemu rozhodnutiu o žiadosti na azyl ostávajú žiť v danej krajine ilegálne. EÚ chce odmenami aj nátlakom motivovať africké štáty ako Sudán, Tunisko, Senegal či Nigéria, aby svojich navracaných migrantov ochotnejšie prijímali späť domov.

Podľa Die Presse by mali byť vracaní späť aj Eritrejčania (tí mali dosiaľ napríklad v Nemecku takmer 100-percentnú šancu na získanie azylu). Zdá sa teda, že Európa chce pod náporom utečencov nielen omnoho ráznejšie postupovať voči takzvaným ekonomickým migrantom, ale aj prehodnocovať kritériá, kto má a kto nemá právo na azyl. Nemecká letná rozprávka sa pomaly končí.  

Kauza Evy Michalákovej v Čechách, ktorej nórske úrady odobrali deti, vrcholí. A podivné veci sa nápadne kopia. Zhrnutie tých najväčších bizarností prináša text Dana Kaisera v Echu: 

„Případ Evy Michalákové, která v Norsku bojuje s tamní sociálkou o svoje dvě děti, nabral prudký obrat k horšímu. Krajská komise, což je hybrid mezi úřadem a soudem, jakýsi soud nulté instance, rozhodla o adopci mladšího z chlapců. Navíc matce zrušila tzv. rodičovskou zodpovědnost za oba syny, a tím před ní otevřela hororový scénář, že své syny neuvidí minimálně do doby, než dospějí.

Bizarní je, že vůči otci a bývalému manželovi Michalákové – ačkoliv to přece byl on, kdo měl děti podle prvotního podezření zneužívat (policie podezření nebyla schopna prokázat a odložila je) – byla komise mírnější. Vůči jednomu z chlapců pan Michalák dál má rodičovskou zodpovědnost. Jak je to možné?“

Hedviga Žáková Malinová hovorí v rozhovore pre SME tak, ako som ju už párkrát zažil osobne: veľmi zrelo, dôveryhodne a vzhľadom na to, ako jej náš štát ublížil a stále ubližuje, s obdivuhodnou pokorou. Príklad: „Tí, ktorí vidia vo mne symbol, zabúdajú, že symbol nemá súkromie, lebo žije pre spoločnosť. Muži si môžu skôr dovoliť, aby bojovali za zásady, ale povinnosťou ženy, ktorej osud doprial, aby mala deti, je, aby mala na zreteli ich dobro. Ja som dlžná v prvom rade im, nikomu inému.“ Hedvigin prípad je pred súdom, pozorne sledovať ho bude aj náš denník.


 

Napriek výhradám k prílišnej medializácii minuloročnej mimoriadnej synody sa Vatikán rozhodol pre otvorený štýl komunikácie aj teraz. Každý deň o 13.00 sa uskutoční tlačová konferencia, na ktorej budú vybraní účastníci synody informovať o priebehu prác. Tlačovky je možné sledovať aj cez streaming live. Navyše, od 12.00 do 14.00 a od 16.00 do 18.00 môžu akreditovaní novinári robiť rozhovory s ktorýmkoľvek účastníkom synody. K dispozícii je aj špeciálna stránka synod15.vatican.va, twitterový účet @HolySeePress, ako aj používanie oficiálneho hashtagu #Synod15. 

Dnes ráno zomrel Vladimír Suchodolinský, bývalý zástupca riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby, ktorý odkryl jej tunelovanie. V snahe pomôcť vyliečiť jeho zriedkavú formu rakoviny ľudia v júli za pár dní vyzbierali cez 45-tisíc eur, vďaka čomu mohol podstúpiť experimentálnu liečbu. Denník N píše, že zaberala, no prišla už neskoro. Odišiel statočný a slušný človek. R.I.P.

Videá, ktoré zachytili pracovníkov Planned Parenthood hovoriacich o narábaní s potratenými časťami detských telíčok, sú „autentické a nevykazujú žiadne známky manipulácie ani úpravy“, tvrdí analýza profesionálnej americkej spoločnosti Coalfire, ktorá sa venuje digitálnej bezpečnosti a podieľa sa na forenzných auditoch pri kriminálnom vyšetrovaní.

K pracovnému dokumentu Instrumentum laboris, ktorý má byť základom pre súčasnú Synodu o rodine, vyšla začiatkom septembra v najvýznamnejšom katolíckom časopise v USA First Things ostrá kritika, zameriavajúca sa hlavne na jeho paragraf 137. V obšírnom a precíznom texte vytýka dokumentu dôraz na subjektivizmus vo veci svedomia a morálky a nesprávne chápanie morálnych noriem ako záťaže v protiklade k dobru človeka. „Sme presvedčení, že text Instrumentum laboris je vážne chybný. (...) Bod 137 by mal byť zamietnutý a nahradený silnou podporou učenia Humanae Vitae a jasným vysvetlením vzťahu medzi svedomím a objektívnymi morálnymi normami, ako učila encyklika Veritatis Splendor.“ Kritiku podpísali zvučné mená ako filozofi John M. Finnis, Robert Spaemann, Christopher Tollefsen, teológ Jose Noriega, rakúsky biskup Andreas Laun a viaceré iné svetové osobnosti.

Poľský katolícky týždenník Gosc Niedzielny komentuje „coming out“ kňaza Krysztofa Charamsu a vyčíta mu účelovosť. Vidí za tým aj útok zla, ktorý prichádza vždy, keď sa v Cirkvi deje niečo dôležité. Týždenník tiež pripomína, že Charamsa tesne pred svojím priznaním napomínal na stránkach Gazety Wyborczej a Tygodnika Powszechnego iného poľského kňaza, kritika homosexuálneho správania. Charamsovu kritiku dotknutého kňaza médiá prezentovali tak, akoby kňaza napomínala samotná Kongregácia. „Je to happening zorganizovaný kňazom, ktorý chce uznanie Cirkvi pre svoje sexuálne správanie,“ píše na adresu Charamsu týždenník. Ozvali sa aj týždenníky Wprost a Newsweek, ktoré tvrdia, že Charamsa ich oklamal. Vraj im sľúbil exkluzivitu na svoj príbeh, ale nedodržal slovo.