Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 1149 d

Ross Douthat komentuje možné dôsledky pápežovho listu argentínskym biskupom, kde im umožnil podávanie eucharistie rozvedeným a znovuzosobášeným katolíkom. 

 

Douthat píše, že tento pápežov súhlas nie je to isté, ako požehnanie, Františkov kompromis teda ponecháva doktrínu formálne nezmenenú, aktívne však rozširuje výnimky. Druhé manželstvá sa nebudú svätiť, ale rozvedení a znovuzosobášení budú môcť mať podobné výhody, ako po prvom sobáši. Tento kompromis, podľa Douthata krátkodobo možno aj efektívny, však povedie k vnútornému napätiu - nemôže totiž vyhovovať ani liberálnym katolíkom, ktorí budú žiadať zmenu doktríny (ak už je zmenená prax), a nebude vyhovovať ani konzervatívnym katolíkom. Dá sa očakávať, že osoby rovnakého pohlavia žijúce v stabilnom zväzku budú napríklad žiadať rovnaký prístup. 

 

"Táto nestabilita," píše Douthat, vedie k tomu, že "bude veľmi nepravdepodobné, aby bol pápež František raz považovaný za veľkého zmierovateľa alebo zjednotiteľa. Je podstatne pravdepodobnejšie, že jeho dedičstvo bude buď slávne, alebo neslávne. Ak rozumejú liberálni katolíci zámerom prozreteľnosti správne, bude patrónom a svätcom všetkých budúcich reformátorov. Ak nie, pripojí sa k skupine ešte výlučnejšej, ako je spoločenstvo svätých: K zoznamu pápežov, ktorí boli blízko - veľmi blízko - k hlásaniu niečoho iného ako katolícka viera," končí svoj text Ross Douthat.

Foto: flickr.com

 

Martin Hanus pred 1150 d

Bratislavský summit pekne ilustroval, že zahraničná politika je často len pokračovaním domácej politiky. Kým Robert Fico zvykol po summitoch kritizovať, že sa tam veľa reční bez hmatateľných výsledkov, včera večer sa zmenil na prototyp učebnicového europolitika – na tlačovke veľa hovoril o veľkom úspechu, o jednote, o krásach EÚ. Ten prejav mohol mať pokojne pripravený už od rána, napokon, summit bol jeho dieťaťom, takže ani nemohol dopadnúť inak než úspechom.

 

Naopak, pre Viktora Orbána musel dopadnúť fiaskom – 2. októbra je v Maďarsku referendum proti kvótam na prerozdeľovanie utečencov, a hoci ich Maďari v drvivej väčšine odmietajú, hrozí, že sa na ňom nezúčastní potrebná nadpolovičná väčšina. To by bola prehra, preto Orbán potrebuje mobilizovať. A preto sa po pokojnom summite musel tváriť nespokojne a z toho dôvodu jeho Fidesz povinne odhlásil, že po summite je „bruselský balík kvót čoraz hrozivejší“. Samozrejme, k pravde majú oveľa bližšie nemecké médiá, ktoré v tejto súvislosti píšu, že Merkelová je až príliš krotká a s odporom V4 proti kvótam sa už celkom zmierila.

 

Druhým nespokojným bol taliansky premiér Matteo Renzi, ktorý zas bojuje o svoje politické prežitie, v decembri ho čaká kľúčové referendum o zmene volebného systému. Samozrejme, Renzi má na nespokojnosť s EÚ objektívne dôvody (migranti momentálne prichádzajú do Európy takmer výlučne cez Taliansko, ktoré je ponechané svojmu osudu), no taliansky premiér k tomu ešte v Bratislave pristavil divadelné kulisy: odmietol vystúpiť na spoločnej tlačovke s Hollandem a Merkelovou, ironicky podotkol, ako sa teší, že Francúzsko a Taliansko si dobre rozumejú, ale „my nebudeme nikomu predstierať, že sme v jednote“. Zaujímavú posummitovú analýzu o Renziho správaní napísal denník Corriere della Sera, v ktorej na záver konštatuje: ak chce Renzi prežiť svoje referendum, musí na svoju stranu získať „umiernených Talianov, ktorí sú unavení z germanizovanej Európy“.

 

Na snímke predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker a predseda vlády SR Robert Fico počas tlačovej konferencie. Foto TASR, Michal Svítok.

  

Martin Hanus pred 1150 d

Denník Süddeutsche Zeitung ostro kritizoval prístup Vyšehradskej štvorky (ako je v prípade nemeckých médií obvyklé, o stredoeurópskej štvorke sa píše ako o „štyroch východoeurópskych štátoch“), ktorá požaduje zavedenie „flexibilnej solidarity“. Podľa nemeckého liberálneho denníka je táto požiadavka „nehanebná“. Tieto štáty si to totiž predstavujú tak, že budú solidárne len vtedy, keď sa im to hodí – teda nie pri utečencoch, ich prijímaní a humanitárnej starostlivosti.

 

Lenže ako píše denník, solidarita je základným pilierom EÚ, ktorý sa dá merať aj peniazmi. Maďarsko platí do rozpočtu EÚ každý rok 890 miliónov eur, kým z rôznych zdrojov prijíma 6,6 miliárd eur. Podobne to platí aj o ostatných štátoch. „To sú peniaze, ktoré vynakladajú európski daňoví poplatníci. Je to žitá solidarita. Ak má byť aj táto solidarita v budúcnosti ´flexibilná´, nech to len vyšehradské štáty povedia,“ uzatvára Süddeutsche Zeitung. 

 

Na snímke maďarský premiér Viktor Orbán prichádza na rokovanie na Bratislavskom hrade. Foto TASR – Michal Svítok.

Imrich Gazda pred 1150 d

Pápež František v piatok navštívil novorodenecké oddelenie Nemocnice sv. Jána neďaleko Lateránskej baziliky. Momentálne sa tam nachádza 12 detí, päť z nich je vo vážnom stave v inkubátoroch s intenzívnou terapiou, informovalo Tlačové stredisko Svätej stolice. Rovnako ako ostatní návštevníci musel rešpektovať prísne hygienické opatrenia. Následne zavítal do hospicu v severozápadnej časti Ríma, kde pozdravil približne 30 pacientov v terminálnom štádiu. Obe návštevy sa uskutočnili v rámci takzvaných piatkov milosrdenstva. Foto - TASR/AP
 

Lukáš Obšitník pred 1151 d

Aliancia európskych konzervatívcov a reformistov dnes v Prahe organizuje konferenciu o dôsledkoch brexitu, migračnej kríze v Európe a súčasných výzvach transatlantického partnerstva. Na jej webovej stránke by od 10.00 hod. mal byť dostupný videostream.

Na konferencii vystúpia rečníci, ako britský europoslanec a jeden z popredných podporovateľov brexitu Daniel Hannan, Slovák Marián Tupý z Cato Institute, Tomáš Pojar z CEVRO Institute, Alexander Vondra z Pražského centra pre transatlantické vzťahy alebo Ted Bromund z amerického konzervatívneho think-tanku Heritage Foundation.

Do AECR patria európske pravicovo-konzervatívne strany, ako britská Konzervatívna strana, poľská Právo a spravodlivosť, česká ODS či slovenské NOVA, SaS a OKS. V Európskom parlamente patria do platformy Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR). AECR plánuje vydávať štvrťročník The Conservative, v Prahe predstavili jeho prvé číslo s podtitulom „Európa v revolúcii. Ako brexit a migrácia rušia starý poriadok“.

Ktovie, možno to bude myšlienkovo realistickejšie a zaujímavejšie, ako bol bratislavský summit EÚ.

Foto: aecr.eu

Lukáš Obšitník pred 1151 d

Loď, na ktorej dnes na Dunaji cez obed rokovali lídri Európskej únie, sa plavila pod nemeckou vlajkou, všimol si Lars Scholtyssyk, európsky korešpondent nemeckej stanice Deutsche Welle. Regina Danubia je luxusná kongresová loď pôvodom z Nemecka. „Symbolický obrázok?“ pýta sa Scholtyssyk.

Foto: twitter.com/lars_scho

Martin Hanus pred 1151 d

Ak sa dnes v Bratislave Robertovi Ficovi a ďalším lídrom EÚ bude počas celého dňa zdať, že nemecká Angela Merkelová je zamyslenejšia než inokedy, treba za tým hľadať čoraz vypätejšiu vnútropolitickú situáciu v Nemecku. Tým menším problémom sú nedeľňajšie regionálne voľby v Berlíne, kde je Merkelová už zmierená s ďalšou historickou porážkou svojej CDU. Oveľa viac ju musel zasiahnuť dnešný odkaz Horsta Seehofera, bavorského premiéra a predsedu sesterskej CSU, ktorý pre Spiegel povedal, že ak Merkelová neustúpi v spore o hornú hranicu pre utečencov, CSU ju nepodporí ako volebnú kandidátku na kancelárku. Merkelová sa už v Bratislave o Seehoferovej vyhrážke určite dozvedela, je možné, že keď dnes na Bratislavskom hrade s vážnou tvárou ťukala pred novinármi do svojho mobilu, venovala sa práve Seehoferovi. 

 

Bavorský premiér žiada, aby Nemci podľa rakúskeho vzoru prijali zákon, podľa ktorého by mohlo prísť do Nemecka ročne nanajvýš 200-tisíc utečencov. „Tu ide jednoducho o našu dôveryhodnosť,“ tvrdí Seehofer, ktorý si v utečeneckej politike veľmi rozumie s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. 

 

Prijatie takejto hornej hranice však kancelárka niekoľkokrát striktne odmietla. Ak Merkelová Seehoferovým hrozbám neustúpi a CSU ju odmietne akceptovať ako kandidátku tradičného dvojbloku CDU/CSU, jej ambícia stať sa po štvrtýkrát nemeckou kancelárkou sa otrasie v základoch. 

 

Na snímke: Maďarský premiér Viktor Orbán, nemecká kancelárka Angela Merkelová a rakúsky kancelár Christian Kern sa rozprávajú pred spoločným fotografovaním európskych lídrov v Bratislave. Foto TASR, Michal Svítok.

Jaroslav Daniška pred 1152 d

Akým spôsobom by sme dnes mohli prekvapiť európskych politikov a zanechať čo najlepší dojem? Mestom ani našimi návrhmi, ako postupovať voči Británii, to nebude. Na to sme príliš malí a mocensky bezvýznamní. Takže? Už som o  tom v minulosti písal, Európu môže prekvapiť a zaujať naša kultúra. To, čo sa u nás dialo počas komunizmu, akí sme boli európski a ako sme mysleli na slobodu. To znamená ukázať našu disidentskú tradíciu. Tatarku s Hamadom, Krčméryho a Jukla, Vrbu s Wetzlerom, ale aj Jankoviča s Paštékom, Galandu či Sikoru.

Žiaľ, organizátori napokon zrušili aj návštevu Danubiany. Tá by síce vzhľadom na prebiehajúcu výstavu nebola úplne ideálnym miestom, kde ukázať našu kultúrnu identitu, ale bolo by to aspoň niečo. Teraz, zdá sa, nebude z kultúry nič.

Obávam sa, že to o niečom veľmi hlasne hovorí.

Foto: Martin Baumann/TASR

Lukáš Obšitník pred 1153 d

Ústav pamäti národa dnes na svojej internetovej stránke uverejnil zoznam viac ako 13-tisíc osôb, ktoré komunistické súdy v rokoch 1977 – 1989 súdili za útek alebo pokus o útek cez hranice do západného sveta. Súčasťou evidencie je aj zoznam sudcov, prokurátorov a vyšetrovateľov ŠtB, ktorí ich prípad viedli. Viacerí z nich dodnes v justícii pôsobia.

Komunistický režim ČSSR obmedzením slobody vycestovania ľudí z vlastnej krajiny porušoval základné ľudské práva, ktoré sa sám zaviazal dodržiavať. V roku 1975 na Helsinskej konferencii prezident Gustáv Husák podpísal Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Oba dokumenty ratifikovalo Federálne zhromaždenie a v roku 1976 vstúpili do platnosti. Režim ich však nedodržiaval.

Uverejnená evidencia sa týka údajov zo Západoslovenského kraja, ďalšie kraje prídu na rad v nasledujúcom období. Jedným z príkladov obetí je prípad nemeckého študenta Hartmuta Tautza, ktorého pri pokuse o útek 8. augusta 1986 na petržalskej strane hranice roztrhala svorka útočných psov Pohraničnej stráže a ktorému bol minulý mesiac v Petržalke odhalený pamätník. Projekt tejto evidencie vedie odborná pracovníčka ÚPN Emília Pastvová, ktorú bývalý režim väznil za jej náboženské aktivity („marenie štátneho dozoru nad cirkvami“).

Jaroslav Daniška pred 1154 d

Týždenník Economist otvoril v ostatnom čísle dobrú tému: V politike sa enormne klame, čo s nami robia tieto lži? Economist je slabší v odpovedi, ale otázka je nastolená dobre. Nejde totiž len o Putina, Erdogana či Trumpa, lož je pracovnou metódou podstatne viac vrcholových politikov.

 

Príbuznú tému otvoril vo svojom dnešnom komentári Lavína nedôvery David Brooks. Ten je vo svojom prístupe férovejší, za rozmachom nedôvery vidí rovnako Trumpa ako Clintonovú, ich polarizujúce a celé spoločenské vrstvy odsudzujúce výroky sú rovnakej krvnej skupiny. Píše: Pred desaťorčím sme chceli demokratizovať Blízky východ, skončili sme s poblízkovýchodnením našej demokracie.

 

Brooks, ako je pre neho typické, potom ukazuje sériu argumentov, ako nárast nedôvery vedie k väčšej osamotenosti (v r. 1985 desať percent Američanov hovorilo, že nemá blízkeho priateľa, v roku 2004 už štvrtina populácie), rastie cynizmus, samovraždy, klesá reálna schopnosť intimity (súčasťou je aj prehnané odhaľovanie na sociálnych sieťach), s tým je spojená nielen individuálna zraniteľnosť, ale aj pokles vlastenectva, tolerancie či rešpektu k iným. A, áno, dôsledky sú aj ekonomické.

 

Foto: Jevgenijs Slihto/flickr.com