Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 1155 d

Akým spôsobom by sme dnes mohli prekvapiť európskych politikov a zanechať čo najlepší dojem? Mestom ani našimi návrhmi, ako postupovať voči Británii, to nebude. Na to sme príliš malí a mocensky bezvýznamní. Takže? Už som o  tom v minulosti písal, Európu môže prekvapiť a zaujať naša kultúra. To, čo sa u nás dialo počas komunizmu, akí sme boli európski a ako sme mysleli na slobodu. To znamená ukázať našu disidentskú tradíciu. Tatarku s Hamadom, Krčméryho a Jukla, Vrbu s Wetzlerom, ale aj Jankoviča s Paštékom, Galandu či Sikoru.

Žiaľ, organizátori napokon zrušili aj návštevu Danubiany. Tá by síce vzhľadom na prebiehajúcu výstavu nebola úplne ideálnym miestom, kde ukázať našu kultúrnu identitu, ale bolo by to aspoň niečo. Teraz, zdá sa, nebude z kultúry nič.

Obávam sa, že to o niečom veľmi hlasne hovorí.

Foto: Martin Baumann/TASR

Lukáš Obšitník pred 1157 d

Ústav pamäti národa dnes na svojej internetovej stránke uverejnil zoznam viac ako 13-tisíc osôb, ktoré komunistické súdy v rokoch 1977 – 1989 súdili za útek alebo pokus o útek cez hranice do západného sveta. Súčasťou evidencie je aj zoznam sudcov, prokurátorov a vyšetrovateľov ŠtB, ktorí ich prípad viedli. Viacerí z nich dodnes v justícii pôsobia.

Komunistický režim ČSSR obmedzením slobody vycestovania ľudí z vlastnej krajiny porušoval základné ľudské práva, ktoré sa sám zaviazal dodržiavať. V roku 1975 na Helsinskej konferencii prezident Gustáv Husák podpísal Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Oba dokumenty ratifikovalo Federálne zhromaždenie a v roku 1976 vstúpili do platnosti. Režim ich však nedodržiaval.

Uverejnená evidencia sa týka údajov zo Západoslovenského kraja, ďalšie kraje prídu na rad v nasledujúcom období. Jedným z príkladov obetí je prípad nemeckého študenta Hartmuta Tautza, ktorého pri pokuse o útek 8. augusta 1986 na petržalskej strane hranice roztrhala svorka útočných psov Pohraničnej stráže a ktorému bol minulý mesiac v Petržalke odhalený pamätník. Projekt tejto evidencie vedie odborná pracovníčka ÚPN Emília Pastvová, ktorú bývalý režim väznil za jej náboženské aktivity („marenie štátneho dozoru nad cirkvami“).

Jaroslav Daniška pred 1157 d

Týždenník Economist otvoril v ostatnom čísle dobrú tému: V politike sa enormne klame, čo s nami robia tieto lži? Economist je slabší v odpovedi, ale otázka je nastolená dobre. Nejde totiž len o Putina, Erdogana či Trumpa, lož je pracovnou metódou podstatne viac vrcholových politikov.

 

Príbuznú tému otvoril vo svojom dnešnom komentári Lavína nedôvery David Brooks. Ten je vo svojom prístupe férovejší, za rozmachom nedôvery vidí rovnako Trumpa ako Clintonovú, ich polarizujúce a celé spoločenské vrstvy odsudzujúce výroky sú rovnakej krvnej skupiny. Píše: Pred desaťorčím sme chceli demokratizovať Blízky východ, skončili sme s poblízkovýchodnením našej demokracie.

 

Brooks, ako je pre neho typické, potom ukazuje sériu argumentov, ako nárast nedôvery vedie k väčšej osamotenosti (v r. 1985 desať percent Američanov hovorilo, že nemá blízkeho priateľa, v roku 2004 už štvrtina populácie), rastie cynizmus, samovraždy, klesá reálna schopnosť intimity (súčasťou je aj prehnané odhaľovanie na sociálnych sieťach), s tým je spojená nielen individuálna zraniteľnosť, ale aj pokles vlastenectva, tolerancie či rešpektu k iným. A, áno, dôsledky sú aj ekonomické.

 

Foto: Jevgenijs Slihto/flickr.com

 

Lukáš Obšitník pred 1157 d

V pondelok 12. septembra uplynulo 10 rokov od prednášky Benedikta XVI. na univerzite v Regensburgu. Bola „pravdepodobne najkontroverznejším prejavom pápeža za posledných 50 rokov“ a „svet dlhuje Benediktovi ospravedlnenie,“ píše vo výbornom komentári vatikanista John L. Allen Jr.

Svetová verejnosť si vtedy za prispenia hlavných médií z dlhého pápežovho prejavu všimla iba jednu vetu byzantského cisára zo 14. storočia kritickú k islamu, ktorú pápež vo svojej prednáške citoval. Následkom toho vznikli veľké a násilné protesty v celom moslimskom svete. V Somálsku zastrelili taliansku mníšku, na Blízkom východe podpaľovali kostoly a veľa moslimských lídrov žiadalo ospravedlnenie. Na druhej strane protestovali aj predstavitelia Západu, ktorí pápeža obvinili z podkopávania mierového dialógu s islamom.

Samotný pápežov prejav však nesmeroval k islamskému svetu, ale predovšetkým k západnej kultúre. Sčasti sa dotkol nesprávneho vzťahu k násiliu v islamskom učení, pri ktorom zdôraznil, že „Boh nemá záľubu v krvi a nekonať rozumne odporuje podstate Boha“. Na tom postavil svoju hlavnú myšlienku, že viera nie je iracionálna a s rozumom si nijako neprotirečí. Po desiatich rokoch, keď čelíme pôsobeniu islamistických teroristických skupín ako Islamský štát, Boko Haram, odnoží al-Kaidy a iných, viac ľudí je schopných dať spätne Benediktovi za pravdu.

Podstatou jeho prejavu však bolo niečo iné: že práve dnešná západná kultúra, ktorá vytlačila náboženstvo do súkromnej sféry ako niečo iracionálne a subjektívne, vážne chybuje a je veľkou úlohou univerzít, aby to napravili. V skutočnosti sa Benedikt moslimského sveta, naopak, nepriamo zastal: „Teraz svetové kultúry hlboko zakorenené v náboženstve vidia, že toto vylúčenie božského z univerzálnosti rozumu je útokom na ich najhlbšie presvedčenia. Rozum hluchý voči božskému a vytláčajúci náboženstvo medzi subkultúry nie je schopný vstúpiť do dialógu kultúr.“ „Toto vôbec nevyzerá ako jazyk križiaka,“ dodáva k tomu John Allen a uzatvára: „Na toto desiate výročie regensburskej prednášky svet Benediktovi dlhuje ospravedlnenie, ale nie preto, že by s jeho argumentmi pred desiatimi rokmi nesúhlasil. Preto, že ho vôbec nepochopil.“

Celý text pápežovho prejavu je dostupný tu.

Ilustračné foto: TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 1159 d

V celom Nemecku bolo tento rok vysvätených iba 58 kňazov! Nemecká katolícka cirkev je vôbec v hlbokej kríze, podľa článku poľského denníka Gazeta Wyborcza je každý tretí nemecký kňaz Ind a každý štvrtý Poliak. Vo vyše 82-miliónovom Nemecku žije 23 miliónov katolíkov, Nemci majú 27 diecéz.

Pre porovnanie, na Slovensku bolo tento rok vysvätených 55 nových kňazov (vrátane rehoľníkov).

Fero Múčka pred 1159 d

Robert Fico aj minister sociálnych vecí Ján Richter prudko podceňujú vážnosť obvinenia zo zneužívania zverencov v sociálnom zariadení v Galante. Navyše, postupne pribúda informácií o tom, ako sa zariadeniu dostalo podpory neštandardnou cestou, a pripomína to klasickú „malú domov“ pre ľudí blízkych strane, tentoraz však s oveľa bolestivejšou dohrou, ako je zvykom, keď ide len o peniaze.

Dá sa predpokladať, že premiér zvolil taktiku rovnakú, ako volí v krízových situáciách. Naoko sa tvári, že sa nič nedeje, v skutočnosti pozorne sleduje, ako to pôsobí na verejnú mienku, aby sa rozhodol, kedy a ako zasiahnuť.

Jeho postoj je však vzhľadom na vážnosť obvinenia už cynický. Najmä po tom, ako sa do toho vložil prezident a dokázal okamžite zmobilizovať políciu. Premiér zatiaľ len hovorí o európskom samite a opozícii. No verejná mienka môže byť oveľa prísnejšia na „stranícke“ zariadenie, v ktorom sa zneužívajú deti, ako na zariadenie, kde sa len „ulieva bokom“.

Jozef Majchrák pred 1159 d

Denník Pravda publikoval zaujímavý rozhovor s ruským vojenským analytikom Pavlom Felgenhauerom, ktorý ilustruje rozmýšľanie ruskej vojenskej elity. 

Podľa Felgenhauera ruské vojenské kruhy kalkulujú, že okolo roku 2030 by mohlo dôjsť  k rozsiahlemu vojnovému konfliktu. Jeho dôvodom by mal byť boj o zdroje, ktorých bude nedostatok. Na túto eventualitu sa ruské velenie pripravuje zvyšovaním vojnových výdavkov a modernizáciou armády. 

Ďalej tvrdí, že Rusko nikdy nepripustí euroatlantickú integráciu Ukrajiny, bez ohľadu na to, čo si o tom myslia Ukrajinci. „Lebo Rusko to vníma tak, že teraz sa o tom len hovorí, ale do roku 2030 budú tanky, rakety a lietadlá NATO v Charkove,“ hovorí ruský analytik. 

Foto: TASR

Martin Hanus pred 1159 d

Bavorská CSU, ktorá ostro kritizuje utečenecký kurz kancelárky Angely Merkelovej a sama prichádza s protinávrhmi, čelí rovnako ostrej kritike zo strany nemeckej katolíckej cirkvi.

 

Jej predstavitelia sa od minulého roka aktívne zastávajú Merkelovej, kardinál Reinhard Marx ju už viackrát výslovne pochválil a kritizoval jej kritikov, ktorí sa nechajú štvať verejnou mienkou. Tentoraz vstúpil na scénu kardinál Rainer Woelki, ktorý CSU vyčíta, že svojimi protinávrhmi rozdeľuje spoločnosť. CSU chce totiž presadiť, aby aj Nemecko podľa rakúskeho vzoru zaviedlo hornú hranicu na stále prichádzajúcich utečencov a takisto navrhuje, aby sa po novom uprednostňovali migranti z kresťanského kultúrneho okruhu.

 

Kardinál Woelki oba návrhy odmieta: „Ak CSU berie ústavu vážne, nemôže žiadať žiadnu hornú hranicu. To azylové právo nepripúšťa. A azylové právo musí ostať tým, čím je.“ 

Rovnako sa kardinálovi nepáči návrh na uprednostňovanie kresťanov: „Bol by to opak toho, o čo nám kresťanom musí ísť: o vytvorenie priestoru na vzájomné kontakty a spoznávanie sa.“ 

Nemecko tak zažíva pozoruhodné spoločenské koalície: keďže od Merkelovej sa čoraz viac dištancujú spoluvládnuci sociálni demokrati a odpor rastie aj v samotnej CDU, jej hlavnými spojencami sú strana Zelených a katolícka cirkev.

 

Foto: TASR/AP, Rainer Maria Woelki celebruje omšu na oltári v utečeneckej lodi počas cirkevného sviatku Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi v Kolíne nad Rýnom, 26. máj 2016.

 

Fero Múčka pred 1161 d

Tento týždeň sa objavili nezvyklo rozporuplné správy o tom, ako sa vyvíjajú preferencie Hillary Clintonovej a Donalda Trumpa. Denník SME priniesol analýzu, kde hovorí, že Clintonová drví Trumpa. Iné médiá zasa informovali o prieskume CNN, podľa ktorého vedie Trump.

 

S prieskumami v USA je to trochu zložitejšie a reč nie je len o štatistických odchýlkach. Niektoré prieskumy robia len prehľad nálad medzi obyvateľmi, no iné zohľadňujú aj volebný systém, v ktorom sa bojuje o jednotlivé štáty. Niektoré prieskumy dokonca kalkulujú s odhodlanosťou voličov ísť voliť a podľa toho odhadujú rozdiel medzi reálnymi výsledkami a názorom obyvateľov.

 

Za kľúčové sa preto považujú sumárne prieskumy, ktoré v sebe zahŕňajú výsledky tých prieskumov, ktoré sa robia podľa porovnateľnej metodiky. Azda najvýznamnejší z nich je na stránke realclearpolitics.com. Ten hovorí, že Clintonová stále vedie, najmä vďaka tomu, ako sa Trump nedávno pustil do matky moslimského vojaka, ktorý ale bojoval za USA. Mnohí to vtedy brali ako jeho definitívnu samovraždu, no zdá sa, že jeho podpora sa pozviechala a Trump opäť rastie. Rozdiel je už menší ako tri percentné body, v auguste bol rozdiel osem percentných bodov.

Jaroslav Daniška pred 1161 d

Vo veku 84 rokov na následky choroby zomrel významný český sociológ Ivo Možný. Profesor Možný bol osobnosť, ktorá dominovala nielen vo svojom odbore. Jeho hranice totiž sebavedome prekračoval. Venoval sa témam rodiny a demografie, ak bol súčasťou diskusie, dokázal na seba a svoj argument strhnúť pozornosť, prepólovať celú polemiku. Patril k zakladajúcim osobnostiam novej Masarykovej univerzity v Brne, opakovane otváral závažné celospoločenské témy. Zatiaľ čo naši sociológovia sa borili s otázkou, čo je to rodina, Možný o nej fascinujúco hovoril a písal.

Jeho osobnosť dobre približuje spomienka Petra Kamberského.

Profesor Možný bude českej vede aj českej spoločnosti chýbať. Česť jeho pamiatke.