Krátke správy redakcie

Lukáš Obšitník pred 1162 d

V pondelok 12. septembra uplynulo 10 rokov od prednášky Benedikta XVI. na univerzite v Regensburgu. Bola „pravdepodobne najkontroverznejším prejavom pápeža za posledných 50 rokov“ a „svet dlhuje Benediktovi ospravedlnenie,“ píše vo výbornom komentári vatikanista John L. Allen Jr.

Svetová verejnosť si vtedy za prispenia hlavných médií z dlhého pápežovho prejavu všimla iba jednu vetu byzantského cisára zo 14. storočia kritickú k islamu, ktorú pápež vo svojej prednáške citoval. Následkom toho vznikli veľké a násilné protesty v celom moslimskom svete. V Somálsku zastrelili taliansku mníšku, na Blízkom východe podpaľovali kostoly a veľa moslimských lídrov žiadalo ospravedlnenie. Na druhej strane protestovali aj predstavitelia Západu, ktorí pápeža obvinili z podkopávania mierového dialógu s islamom.

Samotný pápežov prejav však nesmeroval k islamskému svetu, ale predovšetkým k západnej kultúre. Sčasti sa dotkol nesprávneho vzťahu k násiliu v islamskom učení, pri ktorom zdôraznil, že „Boh nemá záľubu v krvi a nekonať rozumne odporuje podstate Boha“. Na tom postavil svoju hlavnú myšlienku, že viera nie je iracionálna a s rozumom si nijako neprotirečí. Po desiatich rokoch, keď čelíme pôsobeniu islamistických teroristických skupín ako Islamský štát, Boko Haram, odnoží al-Kaidy a iných, viac ľudí je schopných dať spätne Benediktovi za pravdu.

Podstatou jeho prejavu však bolo niečo iné: že práve dnešná západná kultúra, ktorá vytlačila náboženstvo do súkromnej sféry ako niečo iracionálne a subjektívne, vážne chybuje a je veľkou úlohou univerzít, aby to napravili. V skutočnosti sa Benedikt moslimského sveta, naopak, nepriamo zastal: „Teraz svetové kultúry hlboko zakorenené v náboženstve vidia, že toto vylúčenie božského z univerzálnosti rozumu je útokom na ich najhlbšie presvedčenia. Rozum hluchý voči božskému a vytláčajúci náboženstvo medzi subkultúry nie je schopný vstúpiť do dialógu kultúr.“ „Toto vôbec nevyzerá ako jazyk križiaka,“ dodáva k tomu John Allen a uzatvára: „Na toto desiate výročie regensburskej prednášky svet Benediktovi dlhuje ospravedlnenie, ale nie preto, že by s jeho argumentmi pred desiatimi rokmi nesúhlasil. Preto, že ho vôbec nepochopil.“

Celý text pápežovho prejavu je dostupný tu.

Ilustračné foto: TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 1164 d

V celom Nemecku bolo tento rok vysvätených iba 58 kňazov! Nemecká katolícka cirkev je vôbec v hlbokej kríze, podľa článku poľského denníka Gazeta Wyborcza je každý tretí nemecký kňaz Ind a každý štvrtý Poliak. Vo vyše 82-miliónovom Nemecku žije 23 miliónov katolíkov, Nemci majú 27 diecéz.

Pre porovnanie, na Slovensku bolo tento rok vysvätených 55 nových kňazov (vrátane rehoľníkov).

Fero Múčka pred 1164 d

Robert Fico aj minister sociálnych vecí Ján Richter prudko podceňujú vážnosť obvinenia zo zneužívania zverencov v sociálnom zariadení v Galante. Navyše, postupne pribúda informácií o tom, ako sa zariadeniu dostalo podpory neštandardnou cestou, a pripomína to klasickú „malú domov“ pre ľudí blízkych strane, tentoraz však s oveľa bolestivejšou dohrou, ako je zvykom, keď ide len o peniaze.

Dá sa predpokladať, že premiér zvolil taktiku rovnakú, ako volí v krízových situáciách. Naoko sa tvári, že sa nič nedeje, v skutočnosti pozorne sleduje, ako to pôsobí na verejnú mienku, aby sa rozhodol, kedy a ako zasiahnuť.

Jeho postoj je však vzhľadom na vážnosť obvinenia už cynický. Najmä po tom, ako sa do toho vložil prezident a dokázal okamžite zmobilizovať políciu. Premiér zatiaľ len hovorí o európskom samite a opozícii. No verejná mienka môže byť oveľa prísnejšia na „stranícke“ zariadenie, v ktorom sa zneužívajú deti, ako na zariadenie, kde sa len „ulieva bokom“.

Jozef Majchrák pred 1164 d

Denník Pravda publikoval zaujímavý rozhovor s ruským vojenským analytikom Pavlom Felgenhauerom, ktorý ilustruje rozmýšľanie ruskej vojenskej elity. 

Podľa Felgenhauera ruské vojenské kruhy kalkulujú, že okolo roku 2030 by mohlo dôjsť  k rozsiahlemu vojnovému konfliktu. Jeho dôvodom by mal byť boj o zdroje, ktorých bude nedostatok. Na túto eventualitu sa ruské velenie pripravuje zvyšovaním vojnových výdavkov a modernizáciou armády. 

Ďalej tvrdí, že Rusko nikdy nepripustí euroatlantickú integráciu Ukrajiny, bez ohľadu na to, čo si o tom myslia Ukrajinci. „Lebo Rusko to vníma tak, že teraz sa o tom len hovorí, ale do roku 2030 budú tanky, rakety a lietadlá NATO v Charkove,“ hovorí ruský analytik. 

Foto: TASR

Martin Hanus pred 1164 d

Bavorská CSU, ktorá ostro kritizuje utečenecký kurz kancelárky Angely Merkelovej a sama prichádza s protinávrhmi, čelí rovnako ostrej kritike zo strany nemeckej katolíckej cirkvi.

 

Jej predstavitelia sa od minulého roka aktívne zastávajú Merkelovej, kardinál Reinhard Marx ju už viackrát výslovne pochválil a kritizoval jej kritikov, ktorí sa nechajú štvať verejnou mienkou. Tentoraz vstúpil na scénu kardinál Rainer Woelki, ktorý CSU vyčíta, že svojimi protinávrhmi rozdeľuje spoločnosť. CSU chce totiž presadiť, aby aj Nemecko podľa rakúskeho vzoru zaviedlo hornú hranicu na stále prichádzajúcich utečencov a takisto navrhuje, aby sa po novom uprednostňovali migranti z kresťanského kultúrneho okruhu.

 

Kardinál Woelki oba návrhy odmieta: „Ak CSU berie ústavu vážne, nemôže žiadať žiadnu hornú hranicu. To azylové právo nepripúšťa. A azylové právo musí ostať tým, čím je.“ 

Rovnako sa kardinálovi nepáči návrh na uprednostňovanie kresťanov: „Bol by to opak toho, o čo nám kresťanom musí ísť: o vytvorenie priestoru na vzájomné kontakty a spoznávanie sa.“ 

Nemecko tak zažíva pozoruhodné spoločenské koalície: keďže od Merkelovej sa čoraz viac dištancujú spoluvládnuci sociálni demokrati a odpor rastie aj v samotnej CDU, jej hlavnými spojencami sú strana Zelených a katolícka cirkev.

 

Foto: TASR/AP, Rainer Maria Woelki celebruje omšu na oltári v utečeneckej lodi počas cirkevného sviatku Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi v Kolíne nad Rýnom, 26. máj 2016.

 

Fero Múčka pred 1166 d

Tento týždeň sa objavili nezvyklo rozporuplné správy o tom, ako sa vyvíjajú preferencie Hillary Clintonovej a Donalda Trumpa. Denník SME priniesol analýzu, kde hovorí, že Clintonová drví Trumpa. Iné médiá zasa informovali o prieskume CNN, podľa ktorého vedie Trump.

 

S prieskumami v USA je to trochu zložitejšie a reč nie je len o štatistických odchýlkach. Niektoré prieskumy robia len prehľad nálad medzi obyvateľmi, no iné zohľadňujú aj volebný systém, v ktorom sa bojuje o jednotlivé štáty. Niektoré prieskumy dokonca kalkulujú s odhodlanosťou voličov ísť voliť a podľa toho odhadujú rozdiel medzi reálnymi výsledkami a názorom obyvateľov.

 

Za kľúčové sa preto považujú sumárne prieskumy, ktoré v sebe zahŕňajú výsledky tých prieskumov, ktoré sa robia podľa porovnateľnej metodiky. Azda najvýznamnejší z nich je na stránke realclearpolitics.com. Ten hovorí, že Clintonová stále vedie, najmä vďaka tomu, ako sa Trump nedávno pustil do matky moslimského vojaka, ktorý ale bojoval za USA. Mnohí to vtedy brali ako jeho definitívnu samovraždu, no zdá sa, že jeho podpora sa pozviechala a Trump opäť rastie. Rozdiel je už menší ako tri percentné body, v auguste bol rozdiel osem percentných bodov.

Jaroslav Daniška pred 1166 d

Vo veku 84 rokov na následky choroby zomrel významný český sociológ Ivo Možný. Profesor Možný bol osobnosť, ktorá dominovala nielen vo svojom odbore. Jeho hranice totiž sebavedome prekračoval. Venoval sa témam rodiny a demografie, ak bol súčasťou diskusie, dokázal na seba a svoj argument strhnúť pozornosť, prepólovať celú polemiku. Patril k zakladajúcim osobnostiam novej Masarykovej univerzity v Brne, opakovane otváral závažné celospoločenské témy. Zatiaľ čo naši sociológovia sa borili s otázkou, čo je to rodina, Možný o nej fascinujúco hovoril a písal.

Jeho osobnosť dobre približuje spomienka Petra Kamberského.

Profesor Možný bude českej vede aj českej spoločnosti chýbať. Česť jeho pamiatke.

Imrich Gazda pred 1167 d

Maďarská vláda plánuje vytvoriť zvláštny Úrad pre prenasledovaných kresťanov s ročným rozpočtom tri milióny eur. Hlavnou úlohou novej inštitúcie je pomáhať kresťanom, ktorí na rôznych miestach sveta zakúšajú útlak a násilie. Informovala o tom česká redakcia Vatikánskeho rozhlasu. Idea vznikla koncom augusta po súkromnom stretnutí maďarského premiéra Viktora Orbána s pápežom Františkom a s blízkovýchodnými patriarchami v Ríme. Foto – TASR/AP

Imrich Gazda pred 1167 d

Po prázdninách začal pápež František opäť sláviť pravidelné ranné omše v Dome sv. Marty. Vo sviatok Narodenia Panny Márie sa v homílii zameral na otázku mieru.

„Nestačia veľké mierové vyhlásenia, veľké medzinárodné stretnutia, ak sa potom tento mier neuskutočňuje v malom. Naopak, môžeš hovoriť o mieri kvetnatými rečami, zorganizovať obrovskú konferenciu... ak však nie je mier v tvojom malom [svete], v tvojom srdci, ak nie je mier v tvojej rodine, v tvojej štvrti, ak nie je mier v tvojej práci, nebude [mier] ani vo svete,“ povedal Svätý Otec.

Pápežove ranné homílie, ktoré v slovenskom preklade každý deň prináša aj slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu, stoja za pravidelné sledovanie. Františkov kazateľský štýl „a braccio“ – bez písomnej prípravy – osvieži, povzbudí, inšpiruje.

Foto - TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 1167 d

Na Slovensku máme výborné múzeum, nachádza sa v Seredi na mieste pôvodného pracovného tábora a treba ho navštíviť. Najsilnejší je, samozrejme, duch miesta, autentické baraky, okolie, to všetko posilní výklad a predstavivosť lepšie než čokoľvek iné.

Múzeum je navyše robené moderným spôsobom, začína sa krátkym filmom, panely sú atraktívne spracované, prostredie sugestívne. Konečne je na Slovensku aj miesto, kde sa samostatná pozornosť venuje Vrbovi, Wetzlerovi, Rosinovi a Mordowiczovi. Príjemnou samozrejmosťou je aj solídny výklad.

Múzeum sa stále buduje a rozširuje, plánujú sa nové expozície, z doterajšej práce vidieť, že inštitúcia ide dobrým smerom.

Foto: edah.sk