Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 1254 d

Čo najlepšie ilustruje nevydarený štart novej strany Richarda Rybníčka? Nie je to ani tak názov jeho strany, možno ani kritické až posmešné komentáre novinárov, ale počet ľudí, ktorí si jeho Tosku zatiaľ „lajkli“ na facebooku. Po ôsmich dňoch je to 164 ľudí, čo by bol vo facebookovej dobe dobrý výsledok akurát tak pre stranu, ktorej cieľová voličská skupina je 60+. Pre Rybníčka, ktorý je ako trenčiansky primátor mimo centrálnej pozornosti, nemá ľudí ani peniaze na masívnu kampaň, sú pritom sociálne siete v tejto fáze kľúčovým komunikačným nástrojom.

 

Stačí si spomenúť na začiatky Sulíkovej SaSky (a to bol facebook v rokoch 2009 – 2010 menej významným fenoménom), ktorá doslova ovládla politický facebook, ale aj na Kollárovo hnutie Sme rodina, ktoré tam od prvých dní rástlo geometrickým radom (dnes má 57-tisíc priateľov).

 

Iste, ešte nevieme, ako zareagujú respondenti pri prvom prieskume, v ktorom bude Toska zrejme uvedená spolu s Rybníčkovým menom. V prospech ambiciózneho primátora hovorí vlastne len jediné: že je najmä vďaka šéfovaniu niekdajšej STV celoslovensky pomerne známy, má punc šikovného manažéra a že je v krajine hlad po niečom novom. Len by ma prekvapilo, keby po takomto spackanom štarte – keď nevyvolal žiadnu vlnu nadšenia, skôr pochybnosti, či dobre rozumie politike a našej dobe – bol na tom v prieskumoch lepšie či aspoň rovnako ako pred štyrmi rokmi Lipšicova NOVA.   

 

FOTO TASR – Pavel Neubauer

Lukáš Obšitník pred 1254 d

„Fox News dali kampani Hillary Clintonovej brutálny a čistý úder,“ znie titulok článku popredných amerických liberálnych novín Huffington Post. Konzervatívny televízny kanál Fox News totiž minulý týždeň pomocou uniknutých emailov členov Clintonovej volebného štábu odhalil, že Hillary Clintonová sa pre svoju charitatívnu nadáciu veľmi snažila získať dar od marockého kráľa Mohameda VI. a nakoniec ho v máji 2015 aj získala – šlo o závratných 12 miliónov dolárov. Clintonová pritom mesiac predtým odštartovala svoju kampaň na prezidenta USA, pričom do februára 2013 pôsobila vo vysokej verejnej funkcii ako ministerka zahraničných vecí, a dar od hlavy iného štátu tak pre ňu predstavuje konflikt záujmov, pri jeho výške to je navyše konflikt obrovských rozmerov. Pričom v USA sa už niekoľko mesiacov búrlivo diskutuje o podobných daroch z rôznych častí sveta pre Clintonovej nadáciu.

Clintonová sa obhajovala, že z daru nevyplynuli pre darcu žiadne politické výhody, podobne ako argumentovala aj pri vysokých odmenách za svoje prejavy pre Goldman Sachs, kritikov to ale nepresvedčilo. Fox News požiadali o vyjadrenie novinárskeho veterána z Washington Post Boba Woodwarda, ktorý v roku 1972 spolu s Carlom Bernsteinom odhalil aféru Watergate. Woodwardov komentár ku Clintonovej je veľmi jasný: „Je to korupcia a škandál. Odmeny za prejavy, Clintonovej nadácia a činnosť ministerstva zahraničných vecí, ktoré viedla, sa prepájajú. Nemôžete len jednoducho povedať, že je to nechutné, je to korupcia.“

Uniknuté emaily tiež prezrádzajú, že členovia Clintonovej volebného štábu si boli problémov vedomí a snažili sa Clintonovú od toho odhovoriť, ale neboli úspešní. „Ona vytvorila tento chaos a vie o tom,“ napísala minulý rok jej spolupracovníčka Huma Abedin svojim kolegom.

Aj samotné liberálne médiá sa pýtajú, aký prospech mal z takého daru marocký kráľ. Huffington Post to ironicky komentuje slovami: „Mohlo sa stať, že to považoval za jedinečnú príležitosť na zmiernenie svetovej chudoby. Buď to, alebo to malo niečo s politikou.“

Foto: TASR/AP

Lukáš Obšitník pred 1256 d

Hillary Clintonová vedie rebríček amerických politikov, ktorí za posledný rok prijali finančné dary od osôb s islamistickým pozadím, tvrdí projekt „Islamistické peniaze v politike“ (IMIP) pravicového inštitútu Middle East Forum so sídlom vo Washingtone, D. C. Projekt sleduje finančné dary politikom od roku 1989 a vydáva o tom každoročné správy.

Na prvých desiatich miestach rebríčka zoradeného podľa súčtu takýchto darov sa za posledný rok nachádza deväť politikov za Demokratickú stranu a jeden nezávislý (Bernie Sanders), republikáni sa v prvej desiatke nenachádzajú. Hillary Clintonová podľa rebríčka takto prijala 41 165 dolárov, ako druhý v poradí za ňou s veľkým odstupom skončil demokratický člen Snemovne reprezentantov Keith Ellison so 17 370 dolármi.

Najviac peňazí Clintonová prijala od predstaviteľov Rady pre americko-islamské vzťahy (CAIR), ktorá je kritizovaná pre napojenie na palestínsky Hamas a ako odnož egyptského Moslimského bratstva. V novembri 2014 dali Spojené arabské emiráty CAIR na zoznam teroristických organizácií.

Spomedzi prezidentských kandidátov sa v rebríčku IMIP vyskytuje ešte Jill Steinová za Stranu zelených (prijala 250 dolárov). Donald Trump za republikánov ani libertarián Gary Johnson takéto finančné dary podľa IMIP neprijali vôbec.

Foto: TASR/AP

Martin Hanus pred 1256 d

Smer nazval dnešnú mediálnu sériu vystúpení svojich najvyšších predstaviteľov programovou konferenciou. Trochu ma prepadla nostalgia, kde sú tie časy, keď Klausova ODS formovala svoj program na takzvaných ideových konferenciách a Čarnogurského KDH viedlo vo svojom vnútri kvalifikované debaty na rôzne témy. Dnes aj sedemstranový dokument (ktorý je na rozdiel od predošlých paškovsko-bláhových zlátanín závanom normálnosti) plus pár vystúpení, ktorých účelom je mediálna prezentácia, no ani náhodou nie diskusia o programe, vyzerá ako „ideový“ nadštandard.

 

Aj najočakávanejší prejav rebelky Moniky Beňovej zíval prázdnotou, voči Kaliňákovi, ktorého predtým k všeličomu vyzývala na facebooku, sa neodvážila ani na slovko.

 

A prejav samotného Roberta Kaliňáka bol len sebapotvrdením vlastnej dôležitosti v politike, takže ostalo len pri straníckej propagande. Kaliňák sa ako minister vnútra hneď úvodom pochválil, že vďaka sociálno-bezpečnostnému Smeru sa ešte nikdy Slováci necítili tak bezpečne ako dnes a že počet trestných činov od nástupu jeho strany klesol o takmer polovicu (zo 130-tisíc spáchaných trestných činov ročne na 73-tisíc trestných činov ročne).

 

Otázne je, nakoľko to súvisí s jeho ministrovaním, keďže trend prudkého poklesu evidovaných trestných činov zaznamenávajú aj inde, napríklad v susednom Česku (pred 17 rokmi ročne okolo 420-tisíc trestných činov, v roku 2014 288-tisíc). Hoci so štatistikami sa dá hrať všelijako, ten pokles kriminality je reálny. Slovenská či česká polícia to pripisuje vlastnej preventívnej práci, čo v istej miere asi platí, ale určite to súvisí aj s lepšou ekonomickou situáciou. A pravdepodobne v istej miere aj s demografiou – najčastejšími páchateľmi trestných činov sú muži do 30 rokov a tých dosť ubúda. V 90. rokoch páchali nemalú časť trestných činov mladí muži, ktorí sa narodili v 70. rokoch a ktorých bolo zhruba o 20 percent viac než mužov, ktorí sa narodili v dekáde po roku 1989.

 

Ak to teda Kaliňák vydrží v kresle ministra vnútra ďalších desať rokov, vzhľadom na demografický vývoj sa bude môcť nadchýnať rekordmi v poklese evidovanej trestnej činnosti každým rokom. Veru, lepšieho ministra vnútra si ani nezaslúžime.

 

Na snímke podpredseda SMER-SD a mnister vnútra Robert Kaliňák reční počas druhej časti Programovej konferencie strany SMER – sociálna demokracia. FOTO TASR – Andrej Galica

Jaroslav Daniška pred 1257 d

Trumpovi zjavne pomáhajú veci, o ktorých si mnohí myslia, že mu škodia. Keď napríklad deň po poslednej diskusii povedal, že uzná voľby, ak ich vyhrá, celá americká ľavica sa pohoršovala nad spochybnením americkej demokracie.

 

A Trumpovi voliči? Tí sa bavili.

 

Napokon, ako by Trump nemohol uznať výsledky volieb? Čo by asi urobil? Ako povedal jeden jeho podporovateľ v diskusii na CNN, urobil by asi to čo Hillary Clintonová, keď odmietala Georga W. Busha po jeho víťazstve nad Alom Gorom nazvať prezidentom. Chvíľu trucovala a potom na to aj ona sama zabudla. Nikomu sa nič nestalo.

 

Trumpovci sa ale neboja a v tzv. battle-ground states, kde Trump chodí, mobilizujú k vyššej volebnej účasti. Trump teda nehrá o tvrdé jadro, on motivuje nevoličov a celá Amerika to porovnáva s úspešnou mobilizáciou v britskom referende o Brexite. Aj tam vyzerala istý čas situácia inak, ako sa to skončilo napokon. Keď niekto vytiahne prieskum jednej agentúry alebo priemery z Real Clear Politics, trumpovci poukážu, že tých pár percent, čo odmietlo odpovedať, sú ich voliči a ešte sa odvolajú na posledný LA Times, kde je všetko opäť vyrovnané. Tento vývoj si všíma aj dnešná Pravda.

 

Establišmentoví republikáni musia mať hlavu v smútku, nevedia, čo je totiž pre nich horšie: či Trumpovo víťazstvo, alebo jeho prehra a šuškaný odkaz, že potom založí novú silnú televíznu stanicu a mediálne impérium.

 

Amerika sa ešte viac zmení, no doubt about that.

 

Foto: DonkeyHotey/flickr.com

Jaroslav Daniška pred 1258 d

Putin sa dostal tento týždeň v Británii aj na titulku konzervatívneho Spectatoru, ktorý vyšiel ešte pred Economistom. Na obálke časopisu je mocný, napohľad skazený komiksový čarodejník s nástrojom RT v ruke, v čísle sa téme venujú dva články. Autorom toho rusofóbneho je Paul Wood, dlhoročný novinár BBC, realitický pohľad zastupuje domáci Rod Liddle.

 

Wood vo svojom texte opisuje obavy Vilniusu a Pobaltia, nový nórsky seriál o ruskej invázii a knihu britského generála na dôchodku s veľavravným názvom 2017: Vojna s Ruskom. V skutočnosti ale nepovedal nič nové, autor nevie, či je Putin blázon alebo to iba predstiera a v tejto dichotómii zostane až do konca. Prečo by sa Rusi pokúsili ovládnuť protiruské Pobaltie, ak nedokážu anektovať proruský Donbas, tým si hlavu netrápi, rovnako ako ani jednu vetu nevenoval tamojším ruským menšinám.

 

Realistickejší text napísal Rid Liddle. Hovorí o tom už nadpis: Zastavte to stupídne vyvolávanie vojnovej hystérie s Ruskom. Liddle vtipne poukázal na rozdiel medzi Reaganom a dnešnými konzervami, zatiaľ čo keď Regan kedysi do mikrofónu povedal „o päť minút začíname bombardovať“, všetci vedeli, že je to vtip. No ak dnes nejaký konzervatívny poslanec povie, že by bolo treba zostreľovať ruské lietadlá, každý vie, že to myslí vážne. Pritom je to nebezpečné a idiotské, píše.

 

Liddle ponúka dôvody, prečo je Rusko v kurze, časť z nich súvisí s armádou. Mať za nepriateľa niekoho, koho poznáte ako nihilistického islamistického blázna, je jednoducho pohodlné. Áno, ruské lietadlá lietajú okolo britského pobrežia, ale to trvá už 70 rokov a Briti konajú recipročne. Takže?

 

„Toto je moja obava: My provokujeme a provokujeme, skresľujeme fakty, aby sme pomohli svojej agende, my znevažujeme Putina a jeho krajinu na jednu veľkú vojnychtivú a podradnú, pritom ignorujeme svoje previnenia na Ukrajine, v Sýrii a Iraku,“ píše Liddle. A, nie, Putina nijako neobdivuje, len sa čuduje, čím sa to všetci nechávajú uniesť. Vrátane jeho bývalého kolegu Borisa Johnsona.

 

Foto: spectator.co.uk

Jaroslav Daniška pred 1258 d

Britský týždenník Economist venoval titulku a tému svojho dnešného vydania Putinizmu. Téza, z ktorej vychádza úvodník čísla, obstojí, Rusko sa – napriek provokáciam – nechystá do vojny s Amerikou a Západom, je to len plané hromženie, ktoré je príznakom chronickej vnútornej slabosti Ruska. Putinov režim si v uplynulých rokoch kúpil podporu strednej triedy ekonomickým rastom a relatívnym blahobytom, teraz, v čase stagnácie až úpadku, na ten istý cieľ používa nacionalizmus podporený demonštráciou sily.

 

Ťažko pochopiť, prečo si potom Economist myslí, že takéto Rusko môže byť pre svet nebezpečnejšie ako komunistický Sovietsky zväz (sic!). Dva ponúknuté argumenty, že Putin nie je na rozdiel od sovietskych diktátorov pod kontrolou Politbyra a že sám nezažil ničivé dôsledky druhej svetovej vojny, každý po svojom krívajú.

 

Autor textu tiež nie celkom vyhodnucuje zmysel ruského angažovania v Sýrii. Nejde totiž len o propagandu, Rusi bojujú v Sýrii aj proti teroristom s ruskými pasmi, vojna s Islamským štátom sa ich týka existenciálnejšie ako väčšiny ostatných krajín. Dôvodom je Kaukaz, najmä Čečeni a Dagestánci. Pre každý režim je efektívnejšie viesť vojnu s teroristami mimo svojho územia, Američania o tom tiež niečo vedia.

 

Ale k pointe. Economist odporúča Západu jednotu a pevnosť voči Rusku. S niečím možno len súhlasiť, NATO, ak má mať zmysel, musí fungovať tak, že zaručuje bezpečnosť všetkým svojim členom, ak sú napadnutí. Ale ak má byť Západ jednotný, nemôže byť rusofóbny, lebo to jednoducho nezodpovedá realite. Ruská propaganda nie je zďaleka taká vplyvná ani efektívna, ako tvrdia jastrabi. Problém je inde. Rusi ťažia z toho, v akom dezolátnom stave je západná mocenská elita.

 

Nuž, ruku na srdce, ukážte prstom, čia je to chyba.

 

Foto: economist.com

Jaroslav Daniška pred 1258 d

Erika Taberyho nadchol posledný rozhovor kancelárky Merkelovej pre nemecký Die Zeit, napísal o ňom, že je „zďaleka najzaujímavejší“ za niekoľko ostatných mesiacov. Keď som si ho prečítal, mal som pocit, že Erik Tabery žije na inej planéte. Kancelárka Merkelová v ňom nehovorí nič konkrétne, nič rukolapné, odpovede sú buď situačné, alebo natoľko všeobecné, až sú vágne. 

 

Kancelárka napríklad hovorí o zodpovednosti Európy a Nemecka za vývoj v Afrike, keďže odtiaľ môžu v budúcnosti prichádzať do Európy státisíce utečencov. Čo to ale presne znamená? Pod zodpovednosťou za stabilitu v Afrike si možno predstaviť tisíc vecí, niektoré môžu predpokladať zapojenie armády, iné pokus o Marschallov plán či dokonca konflikt s Čínou o tamojšie nerastné suroviny. Merkelová žiadnu podrobnosť neprezradí, redaktori ju k ničomu nepritlačia, len si posťažuje na dysfunkčné hranice a afrických politikov. Čitateľ musí mať dojem, že kancelárka žiadnu konkrétnejšiu predstavu nemá.

 

Možno má Erik Tabery pravdu a ten rozhovor naozaj ukazuje, ako kancelárka myslí. Len nerozumiem, ako to niekoho môže nadchnúť či upokojiť. V skutočnosti z toho ide úplne iná emócia.

Foto: DonkeyHotey/flickr.com

Martin Hanus pred 1259 d

Posledná tretia televízna debata medzi Donaldom Trumpom a Hillary Clintonovou nepriniesla prelomový moment, ktorý by obrátil trendy v prospech Trumpa. Clintonová Trumpovi povedala, že je Putinovou bábkou, on zas jej, že je odpornou ženou, nič z toho v tejto najodpudivejšej prezidentskej kampani, akú Amerika zažila, už nestojí za väčšiu pozornosť. Trump sa síce snaží upriamiť finále na Clintonovej veľké slabiny, ale tým, že vopred spochybňuje výsledok volieb, opäť upriamuje pozornosť na seba a znechucuje aj vlažnú časť svojich podporovateľov. 

 

Napokon, tou najlepšou správou pre Ameriku je práve miera znechutenia, fakt, že väčšina Američanov si neželá ani jedného z kandidátov, ktorých im vyniesol špecifický volebný systém. Opäť som si to uvedomil teraz cez víkend, keď som cestoval vlakom s americkým manželským párom. Sympatický pár prišiel na pár dní obdivovať Strednú Európu, manželov nadchla Budapešť, ale aj Bratislava, už sa nevedeli dočkať Prahy, boli unesení z architektúry, ale aj z dobre fungujúcej verejnej dopravy, ako povedali, okrem pár miest nič také v USA nepoznajú.

Obaja majú štyri deti, pochádzajú z konzervatívneho Utahu, kde tradične drvivá väčšina voličov dáva hlas republikánom, manželov sa ani nebolo treba priamo pýtať a bolo jasné, ku komu inklinujú. Keď však prišla reč na novembrové voľby, zalomili rukami: „Je to katastrofa a veľká hanba,“ povedala pani. „Za normálnych okolností by mal u nás v Utahu republikánsky kandidát aj 70 percent, teraz je to 50 na 50, ľudia sú veľmi znechutení.“

 

Keď sme sa rozlúčili, cítil som, že Amerika má práve vďaka takýmto ľuďom šancu, že sa z dnešného politického marazmu čoskoro dostane.

 

Foto TASR/AP

Jana Vinterová pred 1259 d

12. október bol Dňom samizdatu. Pri tejto príležitosti bude zajtra (v piatok) v Košiciach otvorená výstava Samizdat v boji za slobodu. Začne sa o 13.00 na Moyzesovej ul. 24, teda v dome, kde 20 rokov pracoval RNDr. Rudolf Fiby zo Spoločenstva Fatima. Na priečelí budovy bude odhalená tabuľa výtvarníčky Andrey Čepiššákovej venovaná jeho pamiatke.

 

Stretnutie bude pokračovať od 14.00 hod. vo Veritase druhým ročníkom podujatia Rudolf Fiby a Kolakovičovo dielo. Prvý ročník prebehol približne pred rokom a je to vynikajúca príležitosť dozvedieť sa niečo viac nielen o R. Fibym, ale aj o fungovaní tajnej cirkvi a ďalších osobnostiach, ktoré v nej pôsobili. Tohto roku podujatie organizačne zastrešili Ústav pamäti národa, Spoločenstvo Fatima, OZ Samizdat.sk a priatelia Rudolfa Fibyho. Na seminári vystúpia: Ján Šimulčík, František Neupauer, Mária Bielová, Stanislav Labjak, František Mikloško, Evžen Valovič. Súčasťou podujatia bude uvedenie a prezentácia v poradí druhej publikácie od profesora Kolakoviča Základné črty ľudského poriadku. Editorom publikácie bol Rudolf Fiby.

 

Seminár ukončí sv. omša v dominikánskom kostole o 17.30, potom nasledujú už len voľné diskusie a možnosť porozprávať sa s pozvanými hosťami.

 

Akcia je otvorená pre verejnosť, všetci, ktorí sa zaujímajú o novodobú slovenskú históriu, sú srdečne pozvaní.