Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 1262 d

Richard Rybníček dnes začal pozývať novinárov na nedeľňajšiu tlačovku v bratislavskom hoteli Falkensteiner. Pôvodne sa špekulovalo, že úspešný trenčiansky primátor svoju novú stranu predstaví až v novembri, ale zrejme si povedal, že ten správny čas je už tu. Rybníček na jar po voľbách, keď ohlásil svoj zámer prestúpiť do veľkej politiky, hovoril o veľkej decentralizačnej reforme. Uvidíme, s akými ďalšími témami príde v nedeľu, keďže v krajine s 5,5 miliónmi obyvateľov (ktorá je tak na úrovni menšieho spolkového štátu Nemecka) nie je decentralizácia a regionalizácia témou, ktorá by voličov uvádzala do tranzu.

 

Rybníčkova strana však bude povolebne najvážnejším pokusom zamiešať politicky karty. Štefunkov projekt Progresívne Slovensko je ako politická strana zatiaľ iba virtuálnym projektom, navyše, samotný Rybníček je na rozdiel od spoluzakladateľov združenia PS celoslovensky známou postavou.

 

Proti Rybníčkovi však bude hrať fakt, že sa v tomto roku podarilo priam senzačným spôsobom etablovať Sulíkovej SaS, ktorá sa stala z veľkej časti voličským dedičom SDKÚ. Sulík ma zdisciplinovanú stranu s jasným programom, jeho politická nekorektnosť je tiež skôr výhodou než bremenom, najmä keď sa mu po voľbách v rámci opozičného tandemu SaS-OĽaNO sčasti podarilo odlíšiť od krikľúnsko-divadelného štýlu Igora Matoviča. 

 

Aj preto musí prísť Rybníček s niečím sviežim a originálnym. Fakt, že pôsobí štátnickejšie než Sulík, nestačí, pretože na rozdiel od lídra najsilnejšej opozičnej strany sa bude z Trenčína len veľmi ťažko predierať do celoštátnych médií.

 

Foto TASR - Radovan Stoklasa

Jaroslav Daniška pred 1262 d

Viete o tom, že náš samizdat je zapísaný do svetového dedičstva Unesco? Stalo sa tak už pred tromi rokmi, z českej iniciatívy. A nemá ostať iba pri tom. Z iniciatívy historika Jána Šimulčíka, Jiřího Gruntoráda a Miroslava Svobodu a na pamiatku dňa, keď sa českí a slovenskí vydavatelia samizdatu listom zastali Ivana Polanského, list 12. októbra podpísali a poslali komunistickému prezidnetovi Gustávovi Husákovi, navrhujú, aby sa tento deň nazýval „dňom samizdatu“.

Pri tejto príležitosti zároveň vznikla webová stránka, ktorá ponúka rozsiahly archív samizdatu. Nájdete tam Bratislavské listy, Náboženstvo a súčasnosť a 15 ďalších titulov, autori zároveň predstavujú, čo to samizdat bol, aký mal význam, čo sa o samizdate napísalo, pričom stránku plánujú ďalej dopĺňať a zlepšovať.

Za dielom je už dnes veľa práce a zaslúži si uznanie. Ak budete mať pár minút, pozrite si texty, ktoré autori písali a vydavatelia vydávali s vedomím, že za ne môžu ísť okamžite do väzenia.

Martin Hanus pred 1263 d

Keď som sa dozvedel, že nositeľom Nobelovej ceny za literatúru sa stal Bob Dylan, celkom som nevedel, čo si o novátorskom poňatí tejto ceny myslieť. Upokojilo ma až nadšenie môjho bývalého kolegu Petra Bálika z .týždňa (asi najväčšieho slovenského znalca Dylana).

 

Peter píše: „Okolo Dylana sa vytvoril úplne nový odbor, ktorý sa volá dylanológia a týka sa najmä výkladu jeho textov. Jeho tvorba sa prednáša a rozoberá na svetových univerzitách. O významoch jeho piesní vznikli desiatky kníh, v šesťdesiatych rokoch sa našli aj takí blázni, ktorí prehľadávali jeho odpadky pri dome, kde býval, aby našli správnu odpoveď. (...)  Nobelova cena za literatúru je tak v správnych rukách. Stačí si zobrať jeho rozsiahlu knihu zobraných textov Lyrics/Texty (1962 – 2001), ktorá dávnejšie vyšla v českom preklade. Tam nájdeme úplne všetko.“

 

Americký pesničkár Bob Dylan vystupuje v júli 2012 na festivale Les Vieilles Charrues vo francúzskom meste Carhaix. Foto TASR/AP.

Martin Hanus pred 1263 d

Najskôr hrôza z takmer ďalšieho teroristického útoku, potom úľava, že bezpečnostné zložky fungujú a na konci pocit zlyhania štátu – tieto všetky emócie sprevádzalo v Nemecku zatknutie Sýrčana Jabera Albakra, kľúčovej postavy ISIS v Nemecku, ktorý plánoval teroristický útok a včera sa vo vyšetrovacej cele obesil. 

 

Týždenník Der Spiegel je z toho pobúrený, vidí v tom zlyhanie štátu (konkrétne spolkovej republiky Sasko) a doslova justičný škandál, po ktorom by mali padať hlavy. Podľa Spieglu prišla krajina o možnosť získať veľmi užitočné informácie, ktoré mohol Albakr poskytnúť o pozadí plánovaného bombového útoku, o jeho komplicoch, o tom, ako fungovala jeho komunikácia s ISIS. Albakrovi totiž v júni minulého roku nemecké úrady pridelili status utečenca, no vie sa, že Albakr chodil do Turecka aj Sýrie (hoci sa ako uznaný utečenec smel pohybovať len v rámci EÚ). Nesporne bol úspech, že sa prišlo na jeho plány aj na byt, v ktorom už takmer zhotovil bombu. Albakr však po zuby ozbrojeným policajtom pri razii ušiel, pretože tí mali na sebe príliš ťažké ochranné oblečenie a nevládali za ním utekať. O dva dni vydali polícii Albakra traja Sýrčania, ktorí ho premohli. O ďalšie dva dni sa Albakr obesil v cele. 

 

Inou optikou než Spiegel to však hodnotí Frankfurter Allgemeine Zeitung: aj podľa tohto denníka sa síce nemalo dopustiť, aby Albakr spáchal samovraždu, ale aj tak platí, že jeho dolapenie je jedným z najväčších úspechov boja proti islamskému terorizmu. Preto si úrady zaslúžia viac pochvalu než výsmech. Podľa denníka sa ani nedá povedať, že by ho v cele zanedbali, bol stále pod dozorom, stačilo však pätnásť minút a muž, ktorý plánoval samovražedný atentát, si bez najmenšieho zaváhania vzal život.

 

 

Nemeckí policajti stoja na ulici pred budovou, ktorú evakuovala v meste Chemnitz na východe krajiny pre podozrenie, že sa tam plánuje bombový útok, a upozornila obyvateľov postihnutej oblasti, aby sa zdržiavali doma v sobotu 8. októbra 2016. FOTO TASR/AP

Lukáš Obšitník pred 1263 d

Západné médiá manipulujú informáciami o dianí v Sýrii, hovorí sýrsky chaldejský biskup, jezuita Antoine Audo. „Hoci tzv. povstalci nemajú lietadlá, denne nás ostreľujú najmodernejšími zbraňami. Len v kresťanskom spoločenstve zomrelo za posledné dva týždne dvadsať ľudí. O tom, čo prežívame, však západné médiá nehovoria,“ povedal Audo pre agentúru Fides niekoľko dní po tom, čo povstalci minulý štvrtok bombardovali zhromaždenie kresťanských a moslimských detí modliacich sa za mier, ktoré sa konalo v západnej časti Aleppa kontrolovanej sýrskou armádou.

Audo tiež spomína tragické príbehy rodín, ktoré v západnom Aleppe navštevuje a ktorým umierajú ich príbuzní počas bombardovania povstalcami. „Tieto strašné príbehy sa opakujú od rána do večera. Sme bez prúdu, bez vody – a nikto o nás nehovorí. Všetky informácie sa zameriavajú na východnú časť, kde sú spomínané ozbrojené skupiny. Skutočne by ma zaujímalo, kde sú objektívne informácie...“ Tiež dodal, že kresťania ako nezávislí pracujú v celej Sýrii, ale ak chcú prísť pomôcť ľuďom aj do východného Aleppa, vstup tu majú zakázaný.

Podobne hovorí maronitský biskup mons. Joseph Tobji: „Aleppo je rozdelené na dve časti ako novodobý Berlín. Východnú časť kontrolujú teroristi, kým západná je pod kontrolou sýrskej vlády. (...) Vy na Západe hovoríte o 'povstalcoch', ale pre nás, ktorí v západnej časti Aleppa pre ich ostreľovanie umierame, to sú teroristi. Každý deň pochovávame najmenej desať ľudí. Západ vôbec veľmi čudne vníma túto 'umiernenú opozíciu'. To nie sú pokojní demonštranti na námestiach, ale ľudia, ktorí strieľajú do nevinných civilistov, hlásia sa či už k tzv. Islamskému štátu, al-Nusre a pod. Majú tisícky názvov, ale rovnakú ideológiu – extrémny fanatizmus... Väčšina našich sýrskych moslimov – sunnitov aj šíitov – sa s touto ideológiou nestotožňuje.“

Sýrski a irackí biskupi tvrdo kritizovali Západ už pred tromi rokmi pri pláne USA bombardovať pozície sýrskej armády, následkom čoho by sa podľa nich uvoľnilo pole pre islamistických teroristov. K útoku nakoniec nedošlo pre zásah Ruska. Sýrska občianska vojna už nadobudla obojstranne obludné rozmery, ale je tragédia, že Západ dodnes ignoruje hlas tých, ktorí by mu v konflikte mali byť civilizačne najbližší.

Foto: Antoine Audo, zdroj: wikimedia.org/HazteOir.org

Martin Hanus pred 1264 d

Aký bol skutočný vzťah veľkého nemeckého filozofa Martina Heideggera k nacizmu? Táto téma je už desaťročia predmetom polemík, kritici Heideggera ho vyhlasovali za presvedčeného kolaboranta a snažili sa dokázať, že aj jeho filozofia je napáchnutá nacizmom. Naopak, obhajcovia veľkého mysliteľa poukazovali na fakt, že síce bol členom NSDAP, bol však možno viac kariéristom, ktorý v skutočnosti vnútorne trpel, aj z tohto dôvodu odstúpil v roku 1934 z funkcie rektora Freiburskej univerzity. 

 

Týždenník Die Zeit ako prvý zverejnil výňatky z korešpondencie medzi Heideggerom a jeho bratom Fritzom. Ako píše týždenník, už dlhšie sa tušilo, že obsah týchto listov je brizantný, ale na príkaz rodiny sa z nich nemohlo citovať. To sa teraz zmenilo, podľa Die Zeit zverejnené listy ukazujú „senzačne nový“ pohľad na politické zmýšľanie Heideggera. Listy ukazujú, že na začiatku Hitlerovho nástupu v apríli roku 1933 bol Heidegger nadšeným prívržencom Hitlera, písal, ako sa z vodcu zo dňa deň stáva čoraz väčší štátnik, a každý, kto má oči, uši a srdce, musí byť fascinovaný a vzrušený.

 

Obsah listov tak podľa Die Zeit ukazuje, že Heidegger nevstupoval do NSDAP z dôvodu akéhosi kariérneho oportunizmu alebo preto, že by bol v otázke politiky ničnetušiacim ignorantom, ktorý len riešil odťažité otázky existencie a bytia. K Hitlerovi sa pridal z hĺbky politického presvedčenia, jeho národný socializmus bol spojený s dobovým rasizmom, Heidegger zdieľal nacistické predstavy o nemeckej aj židovskej rase. Ako píše týždenník, antisemitské výpady filozofa sú obzvlášť odporné vzhľadom na to, že slávny fenomenológ a Heideggerov učiteľ Edmund Husserl bol Židom, rovnako Židovkou bola jeho Hannah Arendt, s ktorou mal v 20. rokoch ľúbostný vzťah. V jednom liste sa napríklad cynicky a chladne sťažoval, že mu na univerzite pribúda čoraz viac práce, keďže v jeho odbore miznú Židia.

 

Jeho vášeň pre NSDAP v listoch časom mizne, čo však viac než s ideológiou súvisí s tým, že sa mu kariérne tak nedarilo. Keď vypukla druhá svetová vojna, bolo mu jasné, že „nemectvo“ treba chrániť pred boľševizmom a amerikanizmom a čudoval sa, prečo „naša propaganda“ nie je ešte protiamerickejšia. Po skončení vojny sa v listoch bratovi sťažuje, ako je všetko horšie než za nacistov a že odsuny Nemcov z východu sú horšie než všetky „organizované zločiny“ pred rokom 1945.

 

Die Zeit uzatvára: „Už niet čo prikrášľovať. Prípad Heidegger je intelektuálnou aj morálnou katastrofou nemeckých dejín myslenia.“

 

Jaroslav Daniška pred 1264 d

Videli ste už dánsky politický seriál Vláda (Borgen)? V utorok večer ho vysiela Česká televízia, začína sa Machiavelliho citátom, nehrozí mu americké preháňanie, aké poznáme z House of Cards, kvôli dánskemu naturelu aj rozpočtu, stojí teda za to?

 

Myslím, že si u nás nájde svojich fanúšikov, ale mňa výsledok sklamal. Hlavná postava, prvá dánska ženská premiérka Birgitte Nyborg (na obrázku), pôsobí dobrotivo, niektoré dialógy a zápletky takmer telenovelovo, seriál chce byť realistický a nepreháňať, ale dosiahol na opačný limit ako Dom z kariet – naivitu. Ak sa pozriete do pokojných dobráckych očí dánskej premiérky, máte pocit, že seriál má tajnú úlohu nahradiť nezáživnú občiansku výchovu.

 

A to je problém, predsa len Machiavelli a stredoškolské učiteľky uvažujú o politike trochu inak.

 

Nemôžem si pomôcť, napriek rastúcemu záujmu o žáner politického seriálu je stále najlepším výsledkom anglický Jistě, pane ministře a Jistě, pane premiére.

Jaroslav Daniška pred 1264 d

David Brooks sa zahral na Sigmunda Freuda a ponúka psychoanalýzu Donalda Trumpa, text sa volá Smutný osamelý život Donalda Trumpa. Brooks sa pokúsil vteliť do kože Donalda Trumpa a uvidel biedny svet bez služby blížnemu, bez altruizmu, základných cností a nezištných vzťahov. Všade zato vidí agresivitu, amorálnosť, krutosť a ovládanie slabších. Trump skrátka podľa neho žije v alternatívnom vesmíre.

 

Niežeby psychologizovanie nebolo v týchto voľbách faktorom, veľa dokáže postihnúť práve psychológia, ale povedzme to takto: Stefan Zweig z Davida Brooksa nebude.

 

Ross Douthat išiel na vec inak, pokúsil sa o zhodnotenie možností, ktoré republikáni mali (videné z dnešnej perspektívy), keby sa rozhodli Trumpa zastaviť. Opísal dva zlé scenáre, z obidvoch vychádzajú republikáni mizerne, peklo by im Trump robil, keby ho zastavili v primárkach a peklo robí aj teraz. Text ale čítam len ako prvú časť, viac ma bude zaujímať, čo Douthat napíše o vývoji republinánskej strany v budúcnosti.

 

Rod Dreher zašiel vo svojom nedávnom komentári ďalej, republikáni sú podľa neho skorumpovaní a nepoužiteľní a konzervatívni kresťania sú „politickými bezdomovcami“. Dreher upozorňuje na hranice liberálnej demokracie a najmä – ako jeden z prvých – na nový politický svet, kde je kresťanstvo s jeho hodnotami a videním sveta v menšine.

 

Otvorene nekresťanskú Ameriku ešte svet nepoznal. Zdá sa, že nás to neminie.

 

Jozef Majchrák pred 1264 d

V nemeckej sociálnej demokracii sa špekuluje, či by vyzývateľom Angely Merkelovej v parlamentných voľbách nemal byť namiesto predsedu strany Sigmara Gabriela radšej súčasný šéf Európskeho parlamentu Martin Schulz. Píše o tom server Spiegel Online. 

 

V Schulzov prospech hovorí to, že má výrazne vyššie sympatie nemeckej verejnosti. Jeho podpora však aj tak ďaleko zaostáva za preferenciami nemeckej kancelárky. Treba mať teda dosť veľkú fantáziu na to, aby sme si predstavili, že Schulz vymení svoju pohodlnú bruselskú kariéru za neisté dobrodružstvo v národných voľbách. Merkelovú neporazí a môže sa tak stať maximálne vicekancelárom, teda jej dvojkou. Aj to len vtedy, ak by opäť vládla veľká koalícia CDU a SPD. 

Foto: TASR/ Jakub Kotian

Lukáš Obšitník pred 1265 d

„Trumpove hanebné slová ukončujú jeho šance na víťazstvo. Mal by urobiť čestnú a spásnu vec: odstúpiť v prospech guvernéra Penca,“ napísal v reakcii na Trumpove výroky o ženách Robert P. George, profesor právnej vedy na Princetonskej univerzite a jeden z najrešpektovanejších katolíckych intelektuálov v USA.

V búrlivej debate, ktorá sa medzi konzervatívcami rozpútala, následne dodal: „Súhlasím, že Clintonová je ešte horšia, to ale nerobí Trumpa prijateľným. Dnes už nie je ani zvoliteľný. Musí odstúpiť, inak budeme mať Clintonovú.“ Kritizoval tiež oba tábory, ktoré v zápale ideologických bojov stratili povedomie o zlom charaktere oboch straníckych kandidátov, a doplnil: „Republikáni by si mali udržať integritu, aj keď ju už demokrati stratili. Trump by mal byť donútený odstúpiť. Nebuďme 'strumpizovaní', ako sú 'sclintonizovaní' demokrati.“

Profesor George je kultivovaný a zásadový intelektuál. Podľa agentúry Bloomberg patril medzi poradcov polovice republikánskych kandidátov na prezidenta. Dlhodobo sa angažuje vo verejnej debate, patrí medzi lídrov návrhu, aby americké štáty ignorovali rozhodnutie Najvyššieho súdu USA v prípade Obergefell v. Hodges ako neústavné. Slovenskí čitatelia môžu Georga poznať napr. ako jedného z troch autorov knihy Čo je to manželstvo? V primárkach podporil Teda Cruza, ktorý patril medzi jeho žiakov na Princetone. Cruz na rozdiel od neho pred pár týždňami (ešte pred zverejnením inkriminovaných výrokov o ženách) Trumpa podporil s cieľom zamedziť víťazstvo Hillary Clintonovej.

Foto: Robert P. George, zdroj: campaignforamericanprinciples.com

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €