Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 1247 d

Izraelský minister školstva Naftali Bennet vyhlásil, že Izrael by sa mal pripraviť na anektovanie palestínskych území Západného brehu. Reagoval tým na snahy Palestínskej samosprávy na prijatie rezolúcie OSN, ktorá by tamojšie izraelské osady nazvala nelegálnymi. Minister Bennet kroky na anektovanie Judey a Samárie nazval „primeranou sionistickou reakciou“.

Foto: The Isreal Project/flickr.com

Martin Hanus pred 1248 d

Čo má dnes spoločné nemecká evanjelická cirkev s Martinom Lutherom? Podľa denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung toho ostalo len málo, čo vidieť aj v tomto začínajúcom sa Lutherovom roku. Ten vyvrcholí budúci rok 500. výročím odvtedy, čo Martin Luther pribil 95 výpovedí proti predávaniu odpustkov na dvere Zámockého kostola vo Wittenbergu (stalo sa tak 31. októbra 1517).

 

Začínajúce sa oslavy nemeckých evanjelikov sú však podľa FAZ festivalom banalít. Predstavitelia evanjelikov ľuďom odkazujú, že dobré sú vlastnosti ako trpezlivosť, odpustenie, pokora, priateľstvo, kým zlé sú nenávisť, život so širokými lakťami, bezohľadnosť. „Vlastne by bolo všetko dobre, len keby neexistovalo to nedobré,“ takto paroduje FAZ súčasné vieroučné posolstvá nemeckej evanjelickej cirkvi, podľa ktorej ide o to, aby sa k sebe všetci správali milo. Ako zaznelo nedávno v jednej televíznej evanjelickej kázni: „Jedno mi nikto nevezme, čistú radosť zo života. Takto Boh, onen JA-SOM-TU, myslel teba aj mňa. Je to také pekné cítiť to. Pustím sa do toho.“ Ale do čoho? pýta sa FAZ.

 

Ako ďalej píše nemecký denník, najhoršie na tom celom nie sú prihlúply tón, zlá gramatika a nedobrovoľná komickosť týchto slov. Horšia je podľa FAZ opovážlivosť, s ktorou vedenie dnešných evanjelikov vznáša nároky na tradíciu. Luther neučil takéto dobromyseľné banality, ich nositeľov vo svojej dobe vyhlasoval za „bielych diablov“, učil niečo celkom iné, napríklad že zúfalstvo, starosť a bieda určujú existenciu človeka, nepoznal hriechu zbavené skutky a nikdy by mu nenapadlo hľadať záchranu v tom, že budeme „milí“. Považoval sa za martýra v boji proti cirkvi, ktorá kresťanom sľubovala útechu za odpustky, a ktorý videl veľa dobrých dôvodov pre svoju netolerantnosť. Robiť z neho dnes totemové zviera akejsi miloty?

 

Tým hlavným problémom podľa FAZ je, že „úradný protestantizmus protestuje najmä proti tomu, proti čomu zo zrozumiteľných dôvodov protestujú všetci, ktorí sú pri rozume. Niet v tom žiadneho rizika, s teológiou to nemá nič. Ten, kto si Luthera, ktorý sa z teologických dôvodov nevyhýbal žiadnemu riziku, prisvojuje pre takéto súčasné chápanie, ho zrejme už dlhšie nečítal,“ uzatvára denník.

 

Foto: internet

Jozef Majchrák pred 1248 d

Najväčší poľský denník Gazeta Wyborcza čelí veľkým ekonomickým problémom. Ich príčinou je pokles počtu predaných výtlačkov a zníženie príjmov z inzercie.

 

Podľa údajov mediálneho servera Wirtualmedia.pl z augusta tohto roka padol oproti analogickému obdobiu minulého roka predaj denníka o 13,76 percenta. Zároveň sa jeho príjmy z reklamy znížili o viac ako dvadsať percent.

 

Pod tento stav sa do značnej miery podpísali nasledujúce dva faktory. Gazeta Wyborcza sa názorovo posunula až príliš doľava a stratila tak veľký počet stredových čitateľov. Nová poľská vláda zostavená stranou Právo a spravodlivosť (PiS) ju navyše odrezala od inzercie, ktorej zadávateľmi sú štátne firmy a inštitúcie. Tohto typu inzercie mala predtým Gazeta v porovnaní s inými poľskými médiami nadpropočne veľa.

 

Vydavateľstvo Agora, ktoré Gazetu vydáva, tak bolo donútené pristúpiť k reštrukturalizačným opatreniam. Zredukovalo regionálne prílohy a postupne prepustí viac ako sto zamestnancov. Pomocnú ruku novinám podal aj finančník George Soros, ktorý v lete tohto roku kúpil prostredníctvom Media Development Investment Fund jedenásť percent akcií vydavateľstva a stal sa jeho štvrtým najväčším akcionárom.

Foto: Flickr.com

Martin Hanus pred 1248 d

Ross Douthat, katolík a konzervatívny komentátor New York Times, bol dosiaľ voličom republikánov. Ale ako píše v poslednom texte, hoci má mnoho obáv z Hillary Clinton, jej príslušnosti k establišmentu so všetkými jeho omylmi aj z jej liberalizmu, Donald Trump je ešte väčšou hrozbou.

 

Douthat sa jednak obáva, čo by prípadné Trumpovo prezidentovanie spravilo s americkou ekonomikou – Trump by priviedol USA do obchodných vojen, ekonomiku by ovládla úzkosť. Douthat sa tiež obáva nárastu občianskeho napätia a nepokojov, Trumpovo zvolenie by bolo podľa neho darom pre zlých policajtov a radikálov, ktorých lákajú pouličné boje. Ale najvážnejšie obavy má z Trumpa na geopolitickej scéne. Už dnes nie je samozrejmosťou udržať akú-takú globálnu stabilitu, ale svet s americkým prezidentom, ktorý by stelesňoval chaos, nespoľahlivosť, by bol značne riskantnejší.

 

Ross Douthat si myslí, že vlažní Trumpovi podporovatelia – teda konzervatívci, ktorí si uvedomujú problém s Trumpovým charakterom, ale chcú ho voliť ako menšie zlo – preceňujú systémovú trvácnosť amerického poriadku a podceňujú mieru, v akej je základná úroveň prezidentskej kompetentnosti a sebakontroly vecou života a smrti – pre Američanov a pre ľudské bytosti všade vo svete.

 

Foto: TASR/AP

Martin Hanus pred 1249 d

Keď som si prečítal rozhovor, v ktorom dekan Právnickej fakulty UK Eduard Burda zdôvodňuje, prečo ocenil pamätnou medailou Petra Colotku, ktorý bol 20 rokov predsedom komunistickej vlády, po Novembri bol trestne stíhaný zo sprenevery či krádeže (neskôr oslobodený), vlastne som sa ani nečudoval. 

 

Burda pre Denník N hovorí, že Colotku ocenili, pretože bol v rokoch 1956 až 1959 dekanom fakulty, a stále žije, „čo je samo osebe fascinujúce“. Dekan zisťoval, či Colotka „nerobil na fakulte ako dekan nejaké veci, ktoré by išli nad štandard bežného správania. Ničoho takého som sa nedopátral“. A hoci niektorí prodekani protestovali, dekan Burda rozhodol, že Colotka cenu dostane, pretože – a pozor, teraz prichádza zdôvodnenie – „za tie roky, čo bol vo funkcii dekana, musel urobiť viacero dôležitých vecí. Zoberte si len to, že zabezpečoval fungovanie takejto inštitúcie; verte mi, nie je to ľahké. V tejto chvíli neviem povedať konkrétne, čo všetko urobil, ale za daných okolností bude nutné to v blízkej budúcnosti zhodnotiť.“

 

Tomu sa hovorí výkon, pán dekan. V tejto súvislosti som si spomenul na slová, ktoré mi pred pár rokmi povedal v rozhovore profesor matematiky Pavel Brunovský. Na pozadí škandalózneho posudku dekana Lekárskej fakulty Petra Labaša v kauze Hedvigy Malinovej som sa profesora pýtal, prečo sa do vedenia univerzít dostávajú ľudia, ktorí sú len odrazom spoločnosti a moci, a prečo to nie je skutočná elita.

 

Brunovský odpovedal: „Ak sa tam aj dostanú (prvotriedni ľudia), znechutene odtiaľ odídu, lebo to považujú za stratu času. To však nie je slovenská špecialita. Aj známy americký matematik Halmos svojho času napísal, že výsledkom volieb na úrovni ústavov je druhoradé vedenie. Zvolení predstavitelia podľa neho nemusia byť úplne najhorší, ale sú to kompromisníci, ktorí vedú inštitúciu do priemernosti.“

 

Na snímke uprostred Vladimír Mečiar s manželkou Margitou (vpravo) v rozhovore s bývalým predsedom vlády SSR Petrom Colotkom (vľavo), ktorého vláda položila základný kameň dnešného nového SND. FOTO TASR – Pavel Neubauer

Martin Hanus pred 1252 d

Nálady v Amerike sa neustále menia. Ak sa pred časom zdalo, že Donald Trump je už polomŕtvy kandidát, dnes to opäť neplatí. Podľa posledných prieskumov vedie napríklad na Floride, v ďalších kľúčových štátoch to vyzerá na vyrovnaný súboj.

 

Pre Trumpa prišla ďalšia dobrá správa: americká vláda oznámila, že príspevky na Obamacare (zdravotné poistenie) stúpnu o 25 percent. Ekonomický novinár Winand von Petersdorff pre čitateľov nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) vysvetľuje, čo sa so slávnou Obamovou zdravotníckou reformou deje: dosiaľ boli bojové fronty skôr ideologické, americká pravica odmietala Obamacare ako zavádzanie európskeho socializmu, demokrati sa hrdili, že vďaka reforme je konečne poistených ďalších 20 miliónov Američanov, pričom bez Obamacare by bol systém časom ešte drahší.

 

Ako píše von Petersdorff, teraz sa však dejú dve veci súčasne: súkromným poisťovniam sa čoraz horšie znášajú riziká, pretože kým ľudia, ktorí sa cítia zdraví, radšej riskujú život bez poistenia, tak ľudia s podlomeným zdravím sa zapisujú do programov Obamacare. Poisťovniam tak stúpajú náklady, tri najznámejšie poisťovne stratia v roku 2016 kvôli reforme dve miliardy dolárov. 

 

Ak sa na to pozrieme z európskeho hľadiska, problém reformy je v tom, že nedostatočne núti ľudí, aby sa do systému zapojili. Štát síce dotuje zdravotné príspevky, no súčasne tí, ktorí sa do systému nechcú zapojiť, sa môžu z neho vykúpiť pokutou. A keďže sú prípadné pokuty nižšie než samotné odvody, mnohí Američania – prirodzene najmä zdravší – radšej zaplatia pokutu a zo zdravotného systému sa takto vykúpia. FAZ píše, že takto sa spúšťa „smrtiaca špirála“ – poisťovniam sa to nevypláca, niektoré preto odchádzajú, ľudia majú preto čoraz menší výber medzi poskytovateľmi, navyše rastú ich náklady poistenia.

 

Donald Trump síce neponúka žiadnu zmysluplnú alternatívu okrem likvidácie Obamacare, no posledné dni pred voľbami mu bude pomáhať aj táto nová vlna nespokojnosti.

 

Foto: TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 1252 d

Americký žurnál Foreign Affairs sa rozprával s Marine Le Penovou o jej plánoch na odchod z EÚ a treba povedať, že prvýkrát v jej odpovediach zaznievajú niektoré konkrétnejšie veci. Nedá sa hovoriť, že by Le Penová mala nejakú jasnú stratégiu, ale je zrejmé, že po britskom referende sa o niektorých veciach uvažuje inak.

 

Le Penová hovorí, že je za riadený odchod z eurozóny, občania by o vystúpení rozhodli v referende, vláda by potom viedla vyjednávania. Ak by sa referendum skončilo prevahou zástancov, rešpektoval by to. Krok číslo dva po vystúpení z eurozóny si predstavuje ako obnovenie monetárnych vzťahov zo 70. rokov (tzv. currency-snake), kde boli stanovené niektoré pravidlá menovej spolupráce medzi európskymi štátmi.

 

Z celého rozhovoru ide emócia, že po odchode Británie z EÚ je odchod Francúzska predstaviteľnejší.

Jaroslav Daniška pred 1252 d

Vo včerajšej Show Jana Krausa mal vystúpiť Jiří Brady, Kanaďan českého pôvodu, muž, ktorý prežil dva koncentračné tábory a v Česku mal dostať štátne vyznamenanie. Prezident Zeman mu však napokon vyznamenanie odmietol udeliť a zo zoznamu ocenených ho vypustil. Podľa médií ide o jeho revanš voči ministrovi kultúry Danielovi Hermanovi, ktorý prijal dalajlámu, čo Zeman odsúdil. Brady je totiž vzdialený príbuzný ministra Hermana.

 

Celá kauza okolo vyznamenaní v Česku je, samozrejme, nechutná a trápna, v Prahe vyvolala rad protestov, ale späť ku Krausovi. Ten sa totiž práve stretol vo svojej show s otvorenou cenzúrou, keď TV Prima jeho program na poslednú chvíľu zrušila. Kraus si dlhodobo pestuje svoj liberálny imidž, bude zaujímavé sledovať, ako sa s touto kauzou vysporiada. Netreba hovoriť, že pre spoločnosť je dôležité, aby zápas za slobodu slova neniesli na svojich pleciach iba politici, spisovatelia či novinári, ale aj ľudia z komerčného sveta.

 

Kraus práve dostal veľkú príležitosť, aby jeho show nebola len vtipná.

Jaroslav Daniška pred 1253 d

Vysokí srbskí diplomati sa sťažujú, že EÚ na ich krajinu vyvíja „neakceptovateľný“ tlak, aby sa Srbsko pridalo k sankciám EÚ proti Rusku. Srbský minister zahraničných vecí s nátlakom EÚ ostro nesúhlasí, „Srbsko sa chce pripojiť k EÚ, ale nikdy nepôjde proti svojim vlastným národným záujmom. Chceme dobré vzťahy s každým, nemôžeme postupovať proti vlastnému záujmu,“ povedal srbský minister Dačič (na obr.). Srbsko je najbližší spojenec Ruska na Balkáne a o. i. sa v týchto dňoch podieľa na spoločnej humanitárnej pomoci pre Sýriu.

 

Čo myslíte, bude Brusel podobnú politiku „zosúladenia“ sankcií voči Moskve vynucovať aj od Turecka, ktoré je v rokovaniach o vstupe do EÚ podstatne ďalej ako Belehrad? Ak nie, prečo to vyžaduje od Srbska?

 

Foto: TASR/AP

 

Pavol Rábara pred 1254 d

Cirkev naozaj nestráca na pestrosti. Dôkaz, že sa dá zaujať aj inak ako len  gregoriánskym chorálom, predviedli františkáni v severotalianskom meste Legnano.

Ako upozornil magazín Famiglia cristiana, miestne misie tam ukončili spontánnou zábavnou akciou, známou ako flash mob. Rehoľní bratia a sestry prekvapili námestie pred bazilikou San Magno v Legnane, keď sa roztancovali v rytme songu Limbo od portorického speváka Daddy Yankeeho.

Čo je trochu paradoxné, keďže pojem „limbo“ sa v Cirkvi spája s odmietnutým teologickým konceptom stavu, v ktorom sa nachádzajú duše detí zosnulých bez krstu. Táto teória však nebola Magistériom nikdy dogmaticky definovaná, ako uvádza Medzinárodná teologická komisia.

Ale aby to zase nevyzeralo, že chceme františkánov namočiť do nejakej herézy: pesnička Limbo, na ktorú tancovali, sa viaže na limbo tanec, ktorý sa podobá na modernú športovú disciplínu limbo. Tá spočíva v podliezaní tyče, ktorá je nízko nad zemou, samozrejme, bez dotyku (pozri oficiálny klip k pesničke). 

Misie v Roku milosrdenstva majú teda rôzne podoby a vidno, že žobravým rádom nechýba kus živelnosti.