Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 1254 d

Smer nazval dnešnú mediálnu sériu vystúpení svojich najvyšších predstaviteľov programovou konferenciou. Trochu ma prepadla nostalgia, kde sú tie časy, keď Klausova ODS formovala svoj program na takzvaných ideových konferenciách a Čarnogurského KDH viedlo vo svojom vnútri kvalifikované debaty na rôzne témy. Dnes aj sedemstranový dokument (ktorý je na rozdiel od predošlých paškovsko-bláhových zlátanín závanom normálnosti) plus pár vystúpení, ktorých účelom je mediálna prezentácia, no ani náhodou nie diskusia o programe, vyzerá ako „ideový“ nadštandard.

 

Aj najočakávanejší prejav rebelky Moniky Beňovej zíval prázdnotou, voči Kaliňákovi, ktorého predtým k všeličomu vyzývala na facebooku, sa neodvážila ani na slovko.

 

A prejav samotného Roberta Kaliňáka bol len sebapotvrdením vlastnej dôležitosti v politike, takže ostalo len pri straníckej propagande. Kaliňák sa ako minister vnútra hneď úvodom pochválil, že vďaka sociálno-bezpečnostnému Smeru sa ešte nikdy Slováci necítili tak bezpečne ako dnes a že počet trestných činov od nástupu jeho strany klesol o takmer polovicu (zo 130-tisíc spáchaných trestných činov ročne na 73-tisíc trestných činov ročne).

 

Otázne je, nakoľko to súvisí s jeho ministrovaním, keďže trend prudkého poklesu evidovaných trestných činov zaznamenávajú aj inde, napríklad v susednom Česku (pred 17 rokmi ročne okolo 420-tisíc trestných činov, v roku 2014 288-tisíc). Hoci so štatistikami sa dá hrať všelijako, ten pokles kriminality je reálny. Slovenská či česká polícia to pripisuje vlastnej preventívnej práci, čo v istej miere asi platí, ale určite to súvisí aj s lepšou ekonomickou situáciou. A pravdepodobne v istej miere aj s demografiou – najčastejšími páchateľmi trestných činov sú muži do 30 rokov a tých dosť ubúda. V 90. rokoch páchali nemalú časť trestných činov mladí muži, ktorí sa narodili v 70. rokoch a ktorých bolo zhruba o 20 percent viac než mužov, ktorí sa narodili v dekáde po roku 1989.

 

Ak to teda Kaliňák vydrží v kresle ministra vnútra ďalších desať rokov, vzhľadom na demografický vývoj sa bude môcť nadchýnať rekordmi v poklese evidovanej trestnej činnosti každým rokom. Veru, lepšieho ministra vnútra si ani nezaslúžime.

 

Na snímke podpredseda SMER-SD a mnister vnútra Robert Kaliňák reční počas druhej časti Programovej konferencie strany SMER – sociálna demokracia. FOTO TASR – Andrej Galica

Jaroslav Daniška pred 1255 d

Trumpovi zjavne pomáhajú veci, o ktorých si mnohí myslia, že mu škodia. Keď napríklad deň po poslednej diskusii povedal, že uzná voľby, ak ich vyhrá, celá americká ľavica sa pohoršovala nad spochybnením americkej demokracie.

 

A Trumpovi voliči? Tí sa bavili.

 

Napokon, ako by Trump nemohol uznať výsledky volieb? Čo by asi urobil? Ako povedal jeden jeho podporovateľ v diskusii na CNN, urobil by asi to čo Hillary Clintonová, keď odmietala Georga W. Busha po jeho víťazstve nad Alom Gorom nazvať prezidentom. Chvíľu trucovala a potom na to aj ona sama zabudla. Nikomu sa nič nestalo.

 

Trumpovci sa ale neboja a v tzv. battle-ground states, kde Trump chodí, mobilizujú k vyššej volebnej účasti. Trump teda nehrá o tvrdé jadro, on motivuje nevoličov a celá Amerika to porovnáva s úspešnou mobilizáciou v britskom referende o Brexite. Aj tam vyzerala istý čas situácia inak, ako sa to skončilo napokon. Keď niekto vytiahne prieskum jednej agentúry alebo priemery z Real Clear Politics, trumpovci poukážu, že tých pár percent, čo odmietlo odpovedať, sú ich voliči a ešte sa odvolajú na posledný LA Times, kde je všetko opäť vyrovnané. Tento vývoj si všíma aj dnešná Pravda.

 

Establišmentoví republikáni musia mať hlavu v smútku, nevedia, čo je totiž pre nich horšie: či Trumpovo víťazstvo, alebo jeho prehra a šuškaný odkaz, že potom založí novú silnú televíznu stanicu a mediálne impérium.

 

Amerika sa ešte viac zmení, no doubt about that.

 

Foto: DonkeyHotey/flickr.com

Jaroslav Daniška pred 1256 d

Putin sa dostal tento týždeň v Británii aj na titulku konzervatívneho Spectatoru, ktorý vyšiel ešte pred Economistom. Na obálke časopisu je mocný, napohľad skazený komiksový čarodejník s nástrojom RT v ruke, v čísle sa téme venujú dva články. Autorom toho rusofóbneho je Paul Wood, dlhoročný novinár BBC, realitický pohľad zastupuje domáci Rod Liddle.

 

Wood vo svojom texte opisuje obavy Vilniusu a Pobaltia, nový nórsky seriál o ruskej invázii a knihu britského generála na dôchodku s veľavravným názvom 2017: Vojna s Ruskom. V skutočnosti ale nepovedal nič nové, autor nevie, či je Putin blázon alebo to iba predstiera a v tejto dichotómii zostane až do konca. Prečo by sa Rusi pokúsili ovládnuť protiruské Pobaltie, ak nedokážu anektovať proruský Donbas, tým si hlavu netrápi, rovnako ako ani jednu vetu nevenoval tamojším ruským menšinám.

 

Realistickejší text napísal Rid Liddle. Hovorí o tom už nadpis: Zastavte to stupídne vyvolávanie vojnovej hystérie s Ruskom. Liddle vtipne poukázal na rozdiel medzi Reaganom a dnešnými konzervami, zatiaľ čo keď Regan kedysi do mikrofónu povedal „o päť minút začíname bombardovať“, všetci vedeli, že je to vtip. No ak dnes nejaký konzervatívny poslanec povie, že by bolo treba zostreľovať ruské lietadlá, každý vie, že to myslí vážne. Pritom je to nebezpečné a idiotské, píše.

 

Liddle ponúka dôvody, prečo je Rusko v kurze, časť z nich súvisí s armádou. Mať za nepriateľa niekoho, koho poznáte ako nihilistického islamistického blázna, je jednoducho pohodlné. Áno, ruské lietadlá lietajú okolo britského pobrežia, ale to trvá už 70 rokov a Briti konajú recipročne. Takže?

 

„Toto je moja obava: My provokujeme a provokujeme, skresľujeme fakty, aby sme pomohli svojej agende, my znevažujeme Putina a jeho krajinu na jednu veľkú vojnychtivú a podradnú, pritom ignorujeme svoje previnenia na Ukrajine, v Sýrii a Iraku,“ píše Liddle. A, nie, Putina nijako neobdivuje, len sa čuduje, čím sa to všetci nechávajú uniesť. Vrátane jeho bývalého kolegu Borisa Johnsona.

 

Foto: spectator.co.uk

Jaroslav Daniška pred 1256 d

Britský týždenník Economist venoval titulku a tému svojho dnešného vydania Putinizmu. Téza, z ktorej vychádza úvodník čísla, obstojí, Rusko sa – napriek provokáciam – nechystá do vojny s Amerikou a Západom, je to len plané hromženie, ktoré je príznakom chronickej vnútornej slabosti Ruska. Putinov režim si v uplynulých rokoch kúpil podporu strednej triedy ekonomickým rastom a relatívnym blahobytom, teraz, v čase stagnácie až úpadku, na ten istý cieľ používa nacionalizmus podporený demonštráciou sily.

 

Ťažko pochopiť, prečo si potom Economist myslí, že takéto Rusko môže byť pre svet nebezpečnejšie ako komunistický Sovietsky zväz (sic!). Dva ponúknuté argumenty, že Putin nie je na rozdiel od sovietskych diktátorov pod kontrolou Politbyra a že sám nezažil ničivé dôsledky druhej svetovej vojny, každý po svojom krívajú.

 

Autor textu tiež nie celkom vyhodnucuje zmysel ruského angažovania v Sýrii. Nejde totiž len o propagandu, Rusi bojujú v Sýrii aj proti teroristom s ruskými pasmi, vojna s Islamským štátom sa ich týka existenciálnejšie ako väčšiny ostatných krajín. Dôvodom je Kaukaz, najmä Čečeni a Dagestánci. Pre každý režim je efektívnejšie viesť vojnu s teroristami mimo svojho územia, Američania o tom tiež niečo vedia.

 

Ale k pointe. Economist odporúča Západu jednotu a pevnosť voči Rusku. S niečím možno len súhlasiť, NATO, ak má mať zmysel, musí fungovať tak, že zaručuje bezpečnosť všetkým svojim členom, ak sú napadnutí. Ale ak má byť Západ jednotný, nemôže byť rusofóbny, lebo to jednoducho nezodpovedá realite. Ruská propaganda nie je zďaleka taká vplyvná ani efektívna, ako tvrdia jastrabi. Problém je inde. Rusi ťažia z toho, v akom dezolátnom stave je západná mocenská elita.

 

Nuž, ruku na srdce, ukážte prstom, čia je to chyba.

 

Foto: economist.com

Jaroslav Daniška pred 1256 d

Erika Taberyho nadchol posledný rozhovor kancelárky Merkelovej pre nemecký Die Zeit, napísal o ňom, že je „zďaleka najzaujímavejší“ za niekoľko ostatných mesiacov. Keď som si ho prečítal, mal som pocit, že Erik Tabery žije na inej planéte. Kancelárka Merkelová v ňom nehovorí nič konkrétne, nič rukolapné, odpovede sú buď situačné, alebo natoľko všeobecné, až sú vágne. 

 

Kancelárka napríklad hovorí o zodpovednosti Európy a Nemecka za vývoj v Afrike, keďže odtiaľ môžu v budúcnosti prichádzať do Európy státisíce utečencov. Čo to ale presne znamená? Pod zodpovednosťou za stabilitu v Afrike si možno predstaviť tisíc vecí, niektoré môžu predpokladať zapojenie armády, iné pokus o Marschallov plán či dokonca konflikt s Čínou o tamojšie nerastné suroviny. Merkelová žiadnu podrobnosť neprezradí, redaktori ju k ničomu nepritlačia, len si posťažuje na dysfunkčné hranice a afrických politikov. Čitateľ musí mať dojem, že kancelárka žiadnu konkrétnejšiu predstavu nemá.

 

Možno má Erik Tabery pravdu a ten rozhovor naozaj ukazuje, ako kancelárka myslí. Len nerozumiem, ako to niekoho môže nadchnúť či upokojiť. V skutočnosti z toho ide úplne iná emócia.

Foto: DonkeyHotey/flickr.com

Martin Hanus pred 1257 d

Posledná tretia televízna debata medzi Donaldom Trumpom a Hillary Clintonovou nepriniesla prelomový moment, ktorý by obrátil trendy v prospech Trumpa. Clintonová Trumpovi povedala, že je Putinovou bábkou, on zas jej, že je odpornou ženou, nič z toho v tejto najodpudivejšej prezidentskej kampani, akú Amerika zažila, už nestojí za väčšiu pozornosť. Trump sa síce snaží upriamiť finále na Clintonovej veľké slabiny, ale tým, že vopred spochybňuje výsledok volieb, opäť upriamuje pozornosť na seba a znechucuje aj vlažnú časť svojich podporovateľov. 

 

Napokon, tou najlepšou správou pre Ameriku je práve miera znechutenia, fakt, že väčšina Američanov si neželá ani jedného z kandidátov, ktorých im vyniesol špecifický volebný systém. Opäť som si to uvedomil teraz cez víkend, keď som cestoval vlakom s americkým manželským párom. Sympatický pár prišiel na pár dní obdivovať Strednú Európu, manželov nadchla Budapešť, ale aj Bratislava, už sa nevedeli dočkať Prahy, boli unesení z architektúry, ale aj z dobre fungujúcej verejnej dopravy, ako povedali, okrem pár miest nič také v USA nepoznajú.

Obaja majú štyri deti, pochádzajú z konzervatívneho Utahu, kde tradične drvivá väčšina voličov dáva hlas republikánom, manželov sa ani nebolo treba priamo pýtať a bolo jasné, ku komu inklinujú. Keď však prišla reč na novembrové voľby, zalomili rukami: „Je to katastrofa a veľká hanba,“ povedala pani. „Za normálnych okolností by mal u nás v Utahu republikánsky kandidát aj 70 percent, teraz je to 50 na 50, ľudia sú veľmi znechutení.“

 

Keď sme sa rozlúčili, cítil som, že Amerika má práve vďaka takýmto ľuďom šancu, že sa z dnešného politického marazmu čoskoro dostane.

 

Foto TASR/AP

Jana Vinterová pred 1257 d

12. október bol Dňom samizdatu. Pri tejto príležitosti bude zajtra (v piatok) v Košiciach otvorená výstava Samizdat v boji za slobodu. Začne sa o 13.00 na Moyzesovej ul. 24, teda v dome, kde 20 rokov pracoval RNDr. Rudolf Fiby zo Spoločenstva Fatima. Na priečelí budovy bude odhalená tabuľa výtvarníčky Andrey Čepiššákovej venovaná jeho pamiatke.

 

Stretnutie bude pokračovať od 14.00 hod. vo Veritase druhým ročníkom podujatia Rudolf Fiby a Kolakovičovo dielo. Prvý ročník prebehol približne pred rokom a je to vynikajúca príležitosť dozvedieť sa niečo viac nielen o R. Fibym, ale aj o fungovaní tajnej cirkvi a ďalších osobnostiach, ktoré v nej pôsobili. Tohto roku podujatie organizačne zastrešili Ústav pamäti národa, Spoločenstvo Fatima, OZ Samizdat.sk a priatelia Rudolfa Fibyho. Na seminári vystúpia: Ján Šimulčík, František Neupauer, Mária Bielová, Stanislav Labjak, František Mikloško, Evžen Valovič. Súčasťou podujatia bude uvedenie a prezentácia v poradí druhej publikácie od profesora Kolakoviča Základné črty ľudského poriadku. Editorom publikácie bol Rudolf Fiby.

 

Seminár ukončí sv. omša v dominikánskom kostole o 17.30, potom nasledujú už len voľné diskusie a možnosť porozprávať sa s pozvanými hosťami.

 

Akcia je otvorená pre verejnosť, všetci, ktorí sa zaujímajú o novodobú slovenskú históriu, sú srdečne pozvaní.

Jaroslav Daniška pred 1259 d

V Bratislave bude dnes večer príležitosť zažiť mimoriadny kultúrny zážitok. Vo Františkánskom kostole o 20.30 večer sa bude konať koncert komorného orchestra a 16-členného speváckeho zboru Zoe.

 

Na koncerte odznejú dve premiéry skladieb Lukáša Borzíka Boh je – vidieť znova zázrak a Misericordia, odznie tiež skladba Arvo Pärta Adamov nárek, diriguje Marián Lejava, koncert doplnia meditatívne texty Daniela Pastirčáka.

 

Orchester a zbor Zoe sa oplatí vidieť a tvorbu Lukáša Borzíka bližšie spoznať. Ak sa chcete trochu pripraviť, o jeho premýšľaní o vážnej hudbe aj náboženskej viere hovorí aj tento starší rozhovor, kde opisuje, ako vznikla skladba, ku ktorej ho inšpiroval dnes už slávny prejav Silvestra Krčméryho Vy máte moc, my máme pravdu. Nuž a protestantského kazateľa a básnika Daniela Pastirčáka azda predstavovať ani netreba.

 

Ak máte večer čas, zájdite ku františkánom, neobanujete.

Martin Hanus pred 1259 d

Portál Aktuality.sk uverejnil rozhovor so zakladateľkou Čistého dňa Zuzanou Mikovou Tománkovou, ktorá je zároveň manželkou riaditeľa centra Petra Tománka. Pre Čistý deň to opäť nebola najlepšia mediálna prezentácia – Tománková totiž štyri dni po rozhovore novinárom napísala, že nesúhlasí s publikáciou rozhovoru až do rozhodnutia akreditačnej komisie, Aktuality.sk sa rozhodli rozhovor zverejniť.

 

Tománková sa v rozhovore okrem iného bližšie vrátila k prípadu údajne znásilnených dievčat na chate. O prípade sme písali minulý týždeň na základe prvého policajného vyšetrovania, ktoré nepotvrdilo verziu jednej klienkty, podľa ktorej malo prísť medzi opitým terapeutom a štyrmi dievčatami k sexuálnemu styku. 

 

Tománková pre Aktuality.sk potvrdila, že zamestnaný psychológ bol pod vplyvom alkoholu a že ho niektorí klienti a klientky videli chodiť bez spodnej bielizne po balkóne. Keď sa to dozvedel riaditeľ centra Peter Tománek, mal dať okamžitý príkaz, aby bol terapeut izolovaný, psychológ dostal následne okamžitú výpoveď. Tománek sa podľa svojej manželky rozprával s dievčatami, jedno sa mu priznalo, že tiež požilo alkohol (podľa policajnej zápisnice neskôr Tománek vypovedal, že dievča mu hovorilo o sexe, on tú informáciu pokladal za nepravdivú). Tománková zdôraznila, že od polície žiadali, aby aj zariadenie bolo v danej kauze považované za poškodenú stranu, „nikoho sme nekryli ani netvrdili, že sa to nemohlo stať“.

 

K tomu len poznámka: aj tento rozhovor so zakladateľkou Čistého dňa potvrdzuje dojem, že prvé policajné vyšetrovanie bolo – jemne povedané – nedôsledné. Ako sme napísali minule, chýbali niektoré dôležité svedecké výpovede, po tomto rozhovore s Tománkovou už vieme aj to, že polícia sa nijako nezaoberala nevhodným správaním psychológa, ktoré videlo mnoho svedkov, ani preverovaním, či jedno alebo viac dievčat požili alkohol. Z týchto dôvodov je teda úplne správne, že generálna prokuratúra obnovila vyšetrovanie tohto zatiaľ veľmi nejasného prípadu.  

 

FOTO TASR – Henrich Mišovič

Imrich Gazda pred 1259 d

Laureátmi tohtoročnej Ratzingerovej ceny, ktorá je označovaná za teologickú „nobelovku“, získali milánsky teológ a liturgista Inos Biffi a pravoslávny teológ Ioannis Kourempeles z Aristotelovej univerzity v Solúne. Ocenenie, ktoré udeľuje Vatikánska nadácia Josepha Ratzingera – Benedikta XVI., si slávnostne preberú v Apoštolskom paláci vo Vatikáne 26. novembra.

Foto – TASR/AP (Benedikt XVI. v roku 2012 odovzdáva Ratzingerovu cenu americkému jezuitovi Brianovi Daleymu)