Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 1109 d

Zuzana Petková a Xénia Makarová, novinárky z Trendu, dnes asi dve hodiny vypovedali pred vyšetrovateľom Národnej kriminálnej agentúry. NAKA tak na základe trestného oznámenia Jána Počiatka a Roberta Kaliňáka začala trestné stíhanie vo veci ohovárania, ktorého sa mali dopustiť obe novinárky.

 

Zuzane Petkovej a Xénii Makarovej chceme týmto vyjadriť našu plnú solidaritu, keďže nielen tento dotknutý text, ale aj ich ďalšie investigatívne články týkajúce sa kauzy Bašternák patrili k tomu najlepšiemu, čo u nás vyšlo. Vyšetrovanie je teda naozaj „výsmechom spravodlivosti“, ako dnes napísal šéfredaktor Trendu Oliver Brunovský.

 

Ťažko si predstaviť, že by toto azda viac komické než tragické vyšetrovanie mohlo niekam viesť, vyšetrovateľ totiž novinárkam nepovedal (ani nikdy nepovie), aké konkrétne tvrdenia sú nepravdivé, a teda sú predmetom trestného konania. Ako uviedla Petková, vyšetrovateľ konštatoval, „že celá titulka, karikatúra a obsah článku pre neho vytvárajú dojem, že sa to mohlo dotknúť dobrej povesti Kaliňáka s Počiatkom“. 

 

Skrátka a jasne, Kaliňákova polícia musí dbať aj na niečo také, ako je gaunerská česť. 

Jaroslav Daniška pred 1109 d

V Trende vyšiel jeden z doteraz najkritickejších článkov k pôsobeniu ukrajinského prezidenta Porošenka v našej tlači. Autor si všíma, ako sa ukrajinskému prezidentovi darí bohatnúť vo funkcii prezidenta. Nejde pritom iba o čokoládu, Porošenko využíva svoju funkciu na budovanie širšieho zázemia v krajine. Jeho slová a realita sú od seba celkom vzdialené. Oplatí sa prečítať prečo.

Foto: Thierry Ehrmann/flickr.com

Jaroslav Daniška pred 1109 d

Robert M. Danin si vo Foreign Affairs všimol pozoruhodnú vec. Viete, čo je jeden z dôsledkov postupného amerického sťahovania sa z regiónu Blízkeho východu a špeciálne dohody s Iránom?

 

Izrael, najdôležitejší spojenec USA v regióne, si uvedomil, koľko toho má spoločného so sunitskými režimami vo svojom okolí. Ešte nedávno boli tieto krajiny takmer bez výnimky nepriateľmi Židovského štátu, dnes majú toho spoločného viac, ako si vedeli predstaviť. A nejde len o Jordánsko a Egypt, ktorý napríklad v roku 2014 spolupracoval s Izraelom vo vojne proti Hamasu (!), ale aj ďalšie arabské štáty vrátane Saudskej Arábie. Majú spoločného nepriateľa (Irán a jeho teroristické agentúry), spoločný záujem na potlačení terorizmu a rôznych povstaleckých hnutí, ktoré iniciovala Arabská jar, a teda stabilitu.

 

Izrael vie konať provokatívne aj prekvapivo, ale najmä dôsledne, osobitne keď ide o jeho záujmy. Dobre vychádza s Ruskom, Amerikou aj Čínou, do bezpečnostnej spolupráce vtiahol Grécko aj Indiu, dohodu má opäť aj s Tureckom. Čosi o izrealskej mentalite hovorí výrok ministra obrany Moshe Yaalona: Na Golanských výšinách by som radšej videl vojakov ISIS ako iránske uniformy.

 

Pre mnohých provokatívna otázka na záver: Je možné, že by stiahnutie USA z Blízkeho východu mohlo viesť k väčšej stabilite v regióne?

Foto: flickr.com

Martin Hanus pred 1109 d

Lotyšská vláda čelila doma veľkej kritike, keď sa rozhodla prijať vyše 500 utečencov. Na realite Lotyšska však vidieť, ako zavádzajú tí, ktorí na základe takýchto skromných záväzkov strašia pred islamizáciou strednej a východnej Európy, ale aj tí, ktorí žiadajú celoeurópske prerozdeľovanie utečencov na základe kvót, aby si tak vyriešili domáce problémy. 

 

Lotyšsko medzičasom zo svojej kvóty prijalo v krajine 69 utečencov, pričom 23 už udelilo azyl, respektíve doplnkovú ochranu. Problém je, že z týchto 23 azylantov zostali v pobaltskej už len dvaja, tí ostatní sa podľa informácií lotyšských médií dostali na vlastnú päsť do Nemecka. 

 

Lotyšský premiér Máris Kučinskis len lakonicky konštatoval: „Nie sme totalitný štát, ktorý postaví múr a všetkých zadrží.“

 

Foto: TASR/AP, nemecká kancelárka Angela Merkelová a lotyšský premiér Máris Kučinskis po spoločnej tlačovej konferencii v Berlíne 29. apríla 2016. 

Jaroslav Daniška pred 1110 d

Ross Douthat si všimol, že súčasná americká mládež žije lepšie, ako jej rodičia: a to takmer v každom ohľade. Menej sa fajčí, menej pije, menej droguje (vrátane tvrdých drog), strieda sa menej sexuálnych partnerov, klesla zločinnosť aj pôrodnosť v tínedžerskom veku. Mladí sa dokonca menej bijú, menej páchajú samovraždy.

Má to aj svoju odvrátenú stranu, ako sa dozvedia čitatelia, ktorí si prečítajú celý článok, ale táto správa ostane iba pri pozitívach. Prvý školský deň si netreba kaziť celou štatistikou.

Foto: Chuck Gimmett/flickr.com

Jaroslav Daniška pred 1110 d

Daniel Kaiser mal dôležitú poznámku, ktorá by nemala uniknúť pozornosti. Všímol si, že v poslednom čase sa v súvislosti s divokým a spontánnym (čítaj nesofistikovaným) döner-terorizmom rozmáha jav, že páchateľov teroristických útokov spája niekoľko vecí: pri útokoch síce kričia Alláhu-Akbar, namiesto ich náboženskej afiliácie sa ale dozvedáme skôr o ich občianskej príslušnosti, najmä ak už získali občianstvo západného štátu, resp. pôvode („ázijský pôvod“), ale najmä, až pričasto sa opakuje informácia, že ide o psychicky chorých ľudí.

 

Niežeby niektorí z útočníkov nemohli byť psychicky chorí, to nikto nespochybňuje. Kaiser ale poukazuje, že psychicky chorých je nápadne veľa. Prečo? Človek, ktorý sa narodil v komunistickom režime, má na podobné techniky vyvinutú citlivosť. Napokon, takáto informácia čiastočne upokojuje verejnú mienku, zdôrazňuje, že neútočia primárne islamisti, ale chorí ľudia, množina potenciálnych útočníkov je teda nižšia, obviňovať islam nie je dôvod.  Český novinár to ale rozumne označil za „prejav nervozity, obáv a zlého svedomia“.

 

Ilustruje to výrok amerického ministra zahraničných vecí Kerryho: „Možno by nám všetkým urobili médiá službu, keby o teroristoch toľko nepísali. Ľudia by nevedeli, čo sa deje.“

 

Foto: flickr.com

Pavol Rábara pred 1110 d

Naši rehoľníci sa mediálne emancipujú.

Cez víkend som mal zážitok vidieť desiatky zasvätených mužov a žien na mediálnom školení v Ružomberku. Učili sa robiť s kamerou, fotiť, tvoriť a spravovať webstránku, písať spravodajské texty. 

Motivácie majú rôzne, niektorých k tomu „pozývajú“ predstavení, iní k tomu sami inklinujú a cítia potrebu držať krok s dobou. Človeku sa pri takejto akcii zbúra hneď niekoľko predsudkov. Rehoľní kňazi aj sestričky všetkých vekových kategórií používajú také isté komunikačné nástroje ako my novinári. Mám dokonca podozrenie, že gmail a Facebook si kontrolujú aj častejšie ako ja:)

Najsilnejšie pocity pre mňa však zostávajú tie zo spoločných omší, ktoré boli zosilnené koncentráciou prítomných spiritualít. Nevídavam napríklad často, že okolo oltára stoja augustinián, benediktín, bosý karmelitán, gréckokatolícky redemptorista, kapucín a salezián. A to nehovorím o sestrách v laviciach, každá „v iných farbách“. Toto prajem zažiť z času na čas každému.

Zopár foto z akcie na stránke časopisu Zasvätený život. (Foto: Vladimír Škuta)

Martin Hanus pred 1111 d

Nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) sa vo svojej analýze bližšie pozrel na kritiku, ktorá zaznieva na Matku Terezu z protichodných strán, od militantných ateistov, ale aj od katolíckych tradicionalistov. FAZ najskôr opisuje, čo všetko táto drobná rehoľníčka robila, ako sa venovala najskôr bezdomovcom a chorým na lepru, ako ju bol v roku 1968 navštíviť britský novinár Malcolm Muggeridge do Kalkaty a natočil o nej dokumentárny film, na základe ktorého sa stala svetoznámou. Bývalého komunistu a ateistu Muggeridga to, čo videl, zasiahlo natoľko, že počas nakrúcania dokumentu konvertoval na kresťanstvo.

 

Nemecký denník o žene, ktorú liberálne slovenské denníky v týchto dňoch vykreslili ako fanatičku, ktorá sebe zverených chudobných úmyselne držala v utrpení a biede, tiež uvádza, ako sprostredkúvala adopcie detí z najchudobnejších oblastí do rodín na bohatom Západe, do New Yorku či Londýna.  Alebo v roku 1982 prišla do Bejrútu, zničeného občianskou vojnou, odkiaľ osobne evakuovala duševne postihnuté deti do bezpečného sveta.

 

FAZ píše, že dlho nenarušený obraz Matky Terezy sa začal meniť v 90. rokoch. Rehoľníčka z Kalkaty totiž opakovane hovorila o potratoch ako o „vražde“, „najväčšom ničení našej súčasnosti“, rovnako vehementne kritizovala na Západe čoraz väčšmi rozšírenú prax rozvodov a antikoncepcie. Tieto jej postoje, ktoré počas desaťročí nijako nemenila a nezrieďovala, jej zrazu vyniesli povesť čudáčky odtrhnutej od reálneho sveta. Hlavným a dnes najcitovanejším kritikom sa stal Christopher Hitchens, pre ktorého bola fanatičkou a podvodníčkou. FAZ píše, že Hitchensova agresivita, s akou sa jej venoval vo viacerých knihách a esejach, bola extrémom a viac vypovedala o ňom samotnom než o rehoľníčke. Rovnako sa dnes často cituje štúdia kanadských sociológov, ktorí takisto ako Hitchens vyčítajú jej hospicom a nemocniciam zlú starostlivosť – FAZ však píše, že ani jeden z tých sociológov sa tam nebol pozrieť osobne.  

 

FAZ sa rovnako vysmieva aj kritikom zo strany niektorých katolíckych tradicionalistov, ktorí považovali Matku Terezu na základe niektorých jej vyjadrení za relativistku, ktorá nerozlišuje medzi náboženstvami, pričom si neuvedomovali, že jej ide o absolútnu lásku ku každému človeku, aj k inovercom. A potom je tu ešte ďalší rozmer, ktorý mnohých zneisťuje – počas procesu svätorečenia boli zverejnené jej osobné listy a poznámky, v ktorých Matka Tereza vyjadruje svoje pocity samoty, pochybností o Bohu a vlastnej viere, svoju bolesť, zúfalstvo a miestami prázdnotu. Pochybujúca rehoľníčka nepasuje do obrazu ani agresívnych ateistov, ktorým je pohodlné zosmiešňovať ju ako fanatičku, ale ani tým „jediným pravoverným“, ktorí chcú mať vždy vo všetkom jasno.

 

Aj pre Frankfurter Allgemeine Zeitung je Matka Tereza extrémistkou – „extrémistkou lásky k blížnemu“.  

 

Foto: TASR/AP. MatkaTereza (vpravo) žehná krátko pred svojou smrťou svoju nástupkyňu sestru Nirmalu na tlačovej konferencii v indickej Kalkate.

Martin Hanus pred 1114 d

Islamský štát síce naďalej desí Európu terorom, na svojom území v Iraku a Sýrii sa však scvrkáva čoraz viac, stíha ho porážka za porážkou, jeho bojovníci sú čoraz bezradnejší a demotivovanejší. Po vyhlásení kalifátu v júni 2014 sa územie ISIS hrozivo rozrastalo, až dosahovalo veľkosť rozlohy Veľkej Británie (z toho však veľkú časť tvorila neobývaná púšť), dnes sa ním kontrolované oblasti rovnajú veľkosti Írska. Už je asi len otázkou dní, kým ISIS nebude úplne porazený v Líbyi, kde domáce vojenské jednotky aj s leteckou podporou USA zvádzajú v Syrte urputné boje s poslednými fanatikmi z ISIS.

 

Ešte rozhodujúcejším úderom pre Islamský štát je však zabitie Abu Muhammada al Adnaniho, druhého najmocnejšieho muža ISIS, ktorý bol pokladaný za prípadného nástupcu Bagdadiho. Adnani v sebe spájal všetko, čím títo teroristi budia hrôzu: bojoval v teréne do posledného dychu, súčasne bol propagandistickou tvárou islamistov (to on oznámil svetu vytvorenie kalifátu v roku 2014) a takisto koordinoval teroristické útoky v Európe a Turecku, ktoré priniesli smrť stovkám ľudí.

 

Analytici sa preto zhodujú, že jeho smrť je pre ISIS väčšou porážkou než strata území. Zásluhu na jeho zabití si pripisujú Američania (tvrdia, že ho zlikvidovali dronom) aj Rusi (tí vraj zhodili bombu na 40 bojovníkov ISIS, medzi ktorými bol aj Adnani).   

Foto: TASR/AP Líbyjské jednotky oslavujú prevzatie kontroly ďalšej časti mesta Syrta 

Pavol Rábara pred 1115 d

V Nitre otvorili komunitné centrum pre asýrskych kresťanov. Ide o skupinu utečencov z Iraku, ktorí prišli na Slovensko vlani v decembri a od marca žijú v Nitre a okolí. V utorok o tom informovala RTVS. 

Centrum je v priestoroch nitrianskej charity. „Chceme, aby sa tu dobre cítili, mali dobré podmienky a hlavne svoje deti zodpovedne pripravili na život,“ povedal nitriansky biskup Viliam Judák. V centre budú mať Iračiania hodiny slovenčiny, no zároveň ponúkajú lekcie arabčiny a aramejčiny pre študentov kňazského seminára. 

Kňaz Peter Brenkus, ktorý sa podieľal na projekte presídlenia tejto skupiny irackých kresťanov, hovorí, že cetrum bude otvorené aj pre verejnosť. „Ľudia môžu prísť a dať si s nimi napríklad čaj alebo inú dobrotu,“ povedal. 

Aktuále žije v nitrianskom regióne 111 Iračanov, dodáva RTVS. 

Rozhovor s asýrskymi kresťanmi, ktorých sme navštívili na jar, si môžete prečítať TU.