Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 1048 d

Lotyšská vláda čelila doma veľkej kritike, keď sa rozhodla prijať vyše 500 utečencov. Na realite Lotyšska však vidieť, ako zavádzajú tí, ktorí na základe takýchto skromných záväzkov strašia pred islamizáciou strednej a východnej Európy, ale aj tí, ktorí žiadajú celoeurópske prerozdeľovanie utečencov na základe kvót, aby si tak vyriešili domáce problémy. 

 

Lotyšsko medzičasom zo svojej kvóty prijalo v krajine 69 utečencov, pričom 23 už udelilo azyl, respektíve doplnkovú ochranu. Problém je, že z týchto 23 azylantov zostali v pobaltskej už len dvaja, tí ostatní sa podľa informácií lotyšských médií dostali na vlastnú päsť do Nemecka. 

 

Lotyšský premiér Máris Kučinskis len lakonicky konštatoval: „Nie sme totalitný štát, ktorý postaví múr a všetkých zadrží.“

 

Foto: TASR/AP, nemecká kancelárka Angela Merkelová a lotyšský premiér Máris Kučinskis po spoločnej tlačovej konferencii v Berlíne 29. apríla 2016. 

Jaroslav Daniška pred 1049 d

Ross Douthat si všimol, že súčasná americká mládež žije lepšie, ako jej rodičia: a to takmer v každom ohľade. Menej sa fajčí, menej pije, menej droguje (vrátane tvrdých drog), strieda sa menej sexuálnych partnerov, klesla zločinnosť aj pôrodnosť v tínedžerskom veku. Mladí sa dokonca menej bijú, menej páchajú samovraždy.

Má to aj svoju odvrátenú stranu, ako sa dozvedia čitatelia, ktorí si prečítajú celý článok, ale táto správa ostane iba pri pozitívach. Prvý školský deň si netreba kaziť celou štatistikou.

Foto: Chuck Gimmett/flickr.com

Jaroslav Daniška pred 1049 d

Daniel Kaiser mal dôležitú poznámku, ktorá by nemala uniknúť pozornosti. Všímol si, že v poslednom čase sa v súvislosti s divokým a spontánnym (čítaj nesofistikovaným) döner-terorizmom rozmáha jav, že páchateľov teroristických útokov spája niekoľko vecí: pri útokoch síce kričia Alláhu-Akbar, namiesto ich náboženskej afiliácie sa ale dozvedáme skôr o ich občianskej príslušnosti, najmä ak už získali občianstvo západného štátu, resp. pôvode („ázijský pôvod“), ale najmä, až pričasto sa opakuje informácia, že ide o psychicky chorých ľudí.

 

Niežeby niektorí z útočníkov nemohli byť psychicky chorí, to nikto nespochybňuje. Kaiser ale poukazuje, že psychicky chorých je nápadne veľa. Prečo? Človek, ktorý sa narodil v komunistickom režime, má na podobné techniky vyvinutú citlivosť. Napokon, takáto informácia čiastočne upokojuje verejnú mienku, zdôrazňuje, že neútočia primárne islamisti, ale chorí ľudia, množina potenciálnych útočníkov je teda nižšia, obviňovať islam nie je dôvod.  Český novinár to ale rozumne označil za „prejav nervozity, obáv a zlého svedomia“.

 

Ilustruje to výrok amerického ministra zahraničných vecí Kerryho: „Možno by nám všetkým urobili médiá službu, keby o teroristoch toľko nepísali. Ľudia by nevedeli, čo sa deje.“

 

Foto: flickr.com

Pavol Rábara pred 1049 d

Naši rehoľníci sa mediálne emancipujú.

Cez víkend som mal zážitok vidieť desiatky zasvätených mužov a žien na mediálnom školení v Ružomberku. Učili sa robiť s kamerou, fotiť, tvoriť a spravovať webstránku, písať spravodajské texty. 

Motivácie majú rôzne, niektorých k tomu „pozývajú“ predstavení, iní k tomu sami inklinujú a cítia potrebu držať krok s dobou. Človeku sa pri takejto akcii zbúra hneď niekoľko predsudkov. Rehoľní kňazi aj sestričky všetkých vekových kategórií používajú také isté komunikačné nástroje ako my novinári. Mám dokonca podozrenie, že gmail a Facebook si kontrolujú aj častejšie ako ja:)

Najsilnejšie pocity pre mňa však zostávajú tie zo spoločných omší, ktoré boli zosilnené koncentráciou prítomných spiritualít. Nevídavam napríklad často, že okolo oltára stoja augustinián, benediktín, bosý karmelitán, gréckokatolícky redemptorista, kapucín a salezián. A to nehovorím o sestrách v laviciach, každá „v iných farbách“. Toto prajem zažiť z času na čas každému.

Zopár foto z akcie na stránke časopisu Zasvätený život. (Foto: Vladimír Škuta)

Martin Hanus pred 1050 d

Nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) sa vo svojej analýze bližšie pozrel na kritiku, ktorá zaznieva na Matku Terezu z protichodných strán, od militantných ateistov, ale aj od katolíckych tradicionalistov. FAZ najskôr opisuje, čo všetko táto drobná rehoľníčka robila, ako sa venovala najskôr bezdomovcom a chorým na lepru, ako ju bol v roku 1968 navštíviť britský novinár Malcolm Muggeridge do Kalkaty a natočil o nej dokumentárny film, na základe ktorého sa stala svetoznámou. Bývalého komunistu a ateistu Muggeridga to, čo videl, zasiahlo natoľko, že počas nakrúcania dokumentu konvertoval na kresťanstvo.

 

Nemecký denník o žene, ktorú liberálne slovenské denníky v týchto dňoch vykreslili ako fanatičku, ktorá sebe zverených chudobných úmyselne držala v utrpení a biede, tiež uvádza, ako sprostredkúvala adopcie detí z najchudobnejších oblastí do rodín na bohatom Západe, do New Yorku či Londýna.  Alebo v roku 1982 prišla do Bejrútu, zničeného občianskou vojnou, odkiaľ osobne evakuovala duševne postihnuté deti do bezpečného sveta.

 

FAZ píše, že dlho nenarušený obraz Matky Terezy sa začal meniť v 90. rokoch. Rehoľníčka z Kalkaty totiž opakovane hovorila o potratoch ako o „vražde“, „najväčšom ničení našej súčasnosti“, rovnako vehementne kritizovala na Západe čoraz väčšmi rozšírenú prax rozvodov a antikoncepcie. Tieto jej postoje, ktoré počas desaťročí nijako nemenila a nezrieďovala, jej zrazu vyniesli povesť čudáčky odtrhnutej od reálneho sveta. Hlavným a dnes najcitovanejším kritikom sa stal Christopher Hitchens, pre ktorého bola fanatičkou a podvodníčkou. FAZ píše, že Hitchensova agresivita, s akou sa jej venoval vo viacerých knihách a esejach, bola extrémom a viac vypovedala o ňom samotnom než o rehoľníčke. Rovnako sa dnes často cituje štúdia kanadských sociológov, ktorí takisto ako Hitchens vyčítajú jej hospicom a nemocniciam zlú starostlivosť – FAZ však píše, že ani jeden z tých sociológov sa tam nebol pozrieť osobne.  

 

FAZ sa rovnako vysmieva aj kritikom zo strany niektorých katolíckych tradicionalistov, ktorí považovali Matku Terezu na základe niektorých jej vyjadrení za relativistku, ktorá nerozlišuje medzi náboženstvami, pričom si neuvedomovali, že jej ide o absolútnu lásku ku každému človeku, aj k inovercom. A potom je tu ešte ďalší rozmer, ktorý mnohých zneisťuje – počas procesu svätorečenia boli zverejnené jej osobné listy a poznámky, v ktorých Matka Tereza vyjadruje svoje pocity samoty, pochybností o Bohu a vlastnej viere, svoju bolesť, zúfalstvo a miestami prázdnotu. Pochybujúca rehoľníčka nepasuje do obrazu ani agresívnych ateistov, ktorým je pohodlné zosmiešňovať ju ako fanatičku, ale ani tým „jediným pravoverným“, ktorí chcú mať vždy vo všetkom jasno.

 

Aj pre Frankfurter Allgemeine Zeitung je Matka Tereza extrémistkou – „extrémistkou lásky k blížnemu“.  

 

Foto: TASR/AP. MatkaTereza (vpravo) žehná krátko pred svojou smrťou svoju nástupkyňu sestru Nirmalu na tlačovej konferencii v indickej Kalkate.

Martin Hanus pred 1053 d

Islamský štát síce naďalej desí Európu terorom, na svojom území v Iraku a Sýrii sa však scvrkáva čoraz viac, stíha ho porážka za porážkou, jeho bojovníci sú čoraz bezradnejší a demotivovanejší. Po vyhlásení kalifátu v júni 2014 sa územie ISIS hrozivo rozrastalo, až dosahovalo veľkosť rozlohy Veľkej Británie (z toho však veľkú časť tvorila neobývaná púšť), dnes sa ním kontrolované oblasti rovnajú veľkosti Írska. Už je asi len otázkou dní, kým ISIS nebude úplne porazený v Líbyi, kde domáce vojenské jednotky aj s leteckou podporou USA zvádzajú v Syrte urputné boje s poslednými fanatikmi z ISIS.

 

Ešte rozhodujúcejším úderom pre Islamský štát je však zabitie Abu Muhammada al Adnaniho, druhého najmocnejšieho muža ISIS, ktorý bol pokladaný za prípadného nástupcu Bagdadiho. Adnani v sebe spájal všetko, čím títo teroristi budia hrôzu: bojoval v teréne do posledného dychu, súčasne bol propagandistickou tvárou islamistov (to on oznámil svetu vytvorenie kalifátu v roku 2014) a takisto koordinoval teroristické útoky v Európe a Turecku, ktoré priniesli smrť stovkám ľudí.

 

Analytici sa preto zhodujú, že jeho smrť je pre ISIS väčšou porážkou než strata území. Zásluhu na jeho zabití si pripisujú Američania (tvrdia, že ho zlikvidovali dronom) aj Rusi (tí vraj zhodili bombu na 40 bojovníkov ISIS, medzi ktorými bol aj Adnani).   

Foto: TASR/AP Líbyjské jednotky oslavujú prevzatie kontroly ďalšej časti mesta Syrta 

Pavol Rábara pred 1054 d

V Nitre otvorili komunitné centrum pre asýrskych kresťanov. Ide o skupinu utečencov z Iraku, ktorí prišli na Slovensko vlani v decembri a od marca žijú v Nitre a okolí. V utorok o tom informovala RTVS. 

Centrum je v priestoroch nitrianskej charity. „Chceme, aby sa tu dobre cítili, mali dobré podmienky a hlavne svoje deti zodpovedne pripravili na život,“ povedal nitriansky biskup Viliam Judák. V centre budú mať Iračiania hodiny slovenčiny, no zároveň ponúkajú lekcie arabčiny a aramejčiny pre študentov kňazského seminára. 

Kňaz Peter Brenkus, ktorý sa podieľal na projekte presídlenia tejto skupiny irackých kresťanov, hovorí, že cetrum bude otvorené aj pre verejnosť. „Ľudia môžu prísť a dať si s nimi napríklad čaj alebo inú dobrotu,“ povedal. 

Aktuále žije v nitrianskom regióne 111 Iračanov, dodáva RTVS. 

Rozhovor s asýrskymi kresťanmi, ktorých sme navštívili na jar, si môžete prečítať TU.

Martin Hanus pred 1054 d

Ako bude vyzerať Nemecko o desať rokov? Túto otázku si v súvislosti s utečeneckou krízou položil denník Frankfurter Allgemeine Zeitung, ktorý je spoluorganizátorom veľkej konferencie na konci septembra, kde sa budú experti z rôznych oblastí zaoberať dvomi základnými scenármi. 

 

Podľa optimistického scenára by sa veci mohli mať takto: Nemecko si po tom, čo v roku 2015 prijalo milión a neskôr každoročne od 300- do 500-tisíc utečencov, bude naplno užívať multikultúrnu rozmanitosť. Krajina odvráti demografický úpadok, opäť začnú v plnej prevádzke fungovať utlmené železničné trasy, opäť sa zaľudnia predtým temer vypráznené oblasti, veľká časť utečencov bude integrovaná do spoločnosti aj do ekonomiky a niekdajšia kancelárka Angela Merkelová bude celosvetovo obdivovaná za jasnozrivosť.

 

Na to, aby sa tento scenár naplnil, musí vláda podľa týchto expertov začať s riadnou prisťahovaleckou politikou, uvoľniť prístup na trh práce, vytvoriť špeciálne vzdelávacie programy pre utečencov a modernizovať štátnu správu.

 

Ako píše FAZ, mnohí však pochybujú, že sa tieto prognózy optimistov naplnia, je tu napokon aj opačný scenár: podľa neho sa nemeckým politikom nepodarí prehodiť výhybku, ďalej bude vládnuť administratívny chaos a do krajiny ďalej nekontrolovane poputujú migranti, z ktorých budú mnohí žiť v ilegalite a nikto nebude poriadne vedieť, koľko sa ich v krajine nachádza. Budú chýbať byty, pracovné miesta, atmosféra v spoločnosti bude otrávená, prídu ďalšie teroristické útoky a extrémisti sa dostanú do parlamentu s viac ako 20 percentami. Nemecko roku 2025 je podľa tohto scenára vnútorne rozorvanou krajinou s početnými paralelnými spoločnosťami, kde vládne šaría alebo pästné právo kriminálnych klanov.   

 

K akému scenáru sa budúca realita priblíži viac? FAZ cituje viacerých odborníkov, zaznel aj názor, že pravdu nebudú mať optimisti ani pesimisti, pretože veľká časť utečencov nechce ostať natrvalo v Európe a bude sa chcieť (ak to len bude možné) vrátiť do svojich krajín. 

 

Foto: TASR/AP, 5. september 2015, utečenci mávajú po príchode na železničnú stanicu v Mníchove.

Martin Hanus pred 1055 d

Paul Wolfowitz, jeden z hlavných neokonzervatívnych ideológov, ktorý je považovaný za architekta americkej vojny v Iraku, v rozhovore pre Der Spiegel priznáva, že táto americká vojna bola chybou. Keby vraj v Bushovej administratíve vedeli, že Saddám nedisponuje zbraňami masového ničenia, „neboli by sme napochodovali“. Wolfowitz však príliš veľa sebakritiky neprejavil – za chybu v úsudku sú podľa neho zodpovedné tajné služby, za ktoré – ako zdôrazňuje – on nebol zodpovedný. Wolfowitz takisto prízvukuje, že on bol hneď za to, aby po zvrhnutí Saddáma Američania prenechali vládu Iračanom, lenže sa presadila línia ministerstva zahraničných vecí, na základe ktorej si Američania podržali vplyv na vládu a to všetko vyústilo do chaosu.

 

Bushov minister obrany Donald Rumsfeld, ktorý kedysi trochu arogantne rozdelil Európu kvôli vojne v Iraku na „starú“ a „novú“, zas len nedávno povedal, že omylu sa dopustil George Bush, ktorý chcel vytvoriť v Iraku demokraciu, kým on sám, Rumsfeld, bol v tomto skeptický. Americké médiá vzápätí „obrátenému“ Rumsfeldovi pripomenuli jeho dobové vyjadrenia, ktoré tomu nenasvedčovali.

 

Na niekdajších architektov vojny v Iraku celkom sedí príslovie: Úspech má mnohých otcov, neúspech je sirota.

Pavol Rábara pred 1055 d

Zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg bol včera v Taliansku, kde sa stihol stretnúť s pápežom Fantiškom, ale aj vyvolať vášne pre svoj „charitatívny“ počin. 

S pápežom sa podľa Vatikánu rozprával najmä o tom, ako by mohli byť komunikačné technológie využité v boji proti chudobe. Zuckerberg potom absolvoval okrem stretnutia s premiérom Renzim aj prednášku na univerzite Luiss. Práve tam ohlásil, že jeho firma venuje talianskemu Červenému krížu 500-tisíc eur na práce po ničivom zemetrasení. 

Namiesto pochvaly sa však dostalo Zuckerbergovi na interentoch skôr kritiky. Pol milióna eur totiž venuje pán Facebooku vo forme kreditu na reklamné plochy, kde môže Červený kríž propagovať svoje požiadavky na podporu pri charitatívnych prácach. 

Mnohým Talianom sa to zdá málo, keďže Zuckerbergova spoločnosť len v prvom štvrťroku 2016 mala čistý zisk 1,51 miliardy dolárov. 

(Foto: TASR/AP)