Krátke správy redakcie

Zuzana Hanusová pred 1102 d

Fanúšikovia švajčiarskej čokolády so storočnou tradíciou sú v šoku. Sladká pochúťka s kúskami mandľového tureckého medu – áno, reč je o čokoláde Toblerone – totiž vo Veľkej Británii zmenila svoj typický nezameniteľný tvar po sebe nasledujúcich trojuholníkov, ktoré pripomínajú švajčiarske veľhory. Na britskom trhu je už v novom tvare, ktorý vyvoláva teraz posmech i polemiky v najprestížnejších médiách. A na tamojších sociálnych sieťach je to takmer rovnako diskutovaná téma ako zvolenie Donalda Trumpa. 

 

Toblerone má síce naďalej trojuholníky, ale sú medzi nimi oveľa väčšie medzery. Namiesto pohoria pripomínajú skôr stojan na bicykel. Nehovoriac o tom, že keď si kúpite v Londýne obvyklú tyčinku, ktorá mala doteraz 400 gramov, dostanete už len 360 gramov čokolády.

 

Fotky okyptenej čokolády zdieľajú na facebooku znechutení zákazníci, médiá sa predbiehajú s úvahami, čo za týmto podvodom stojí. Vtipné titulky, že brexit sa už naplno prejavil, že Európania nám to spočítali alebo že globálne otepľovanie postihlo aj čokoládové ľadovce, ľudia seriózne preberajú na sociálnych sietiach.

 

Čokoláda Toblerone patrí pod americký koncern Mondelez, ktorý vydal tlačové vyhlásenie, že toto šetrenie nemá nič spoločné s brexitom. Firma sa len musela rozhodnúť, či zmení dizajn alebo zvýši cenu. Rozhodla sa pre prvú možnosť. Pravda je, že aj ostatné potravinové giganty zvyšujú svoje ceny. Britská libra totiž od referenda o brexite oslabila voči euru o 14,5 percent.

 

Popri sklamaných čokofiloch, ktorí už takto tvarovaný Toblerone odmietajú kupovať, sa nájdu aj optimisti, ktorých teší, že si už na natesnaných trojuholníkoch neporania ďasná a nechty a nový tvar sa tak ľahšie konzumuje. Nám Európanom však ostane, našťastie, to staré dobré Toblerone. Keď ste náhodou doteraz nevedeli, ako si správne túto čokoládu vychutnať bez poranení, tu je malá pomôcka.

Jaroslav Daniška pred 1102 d

Turecký prezident Erdogan na oslavách výročia Atatürkovej smrti predstavil novú črtu svojej ideológie. Výročie Atatürkovej smrti chce premenovať na Deň znovuzrodenia a myslí to vskutku neo-osmansky.

 

Dokazujú to jeho slová: „Ak dnes pôjdete do Sýrie, Iraku, Afriky alebo na ktorékoľvek miesto na Balkáne a spýtate sa tam ľudí na ich názor na Turkov, nebude počuť výrazy ako masaker a útlak. (...) Uplynulo storočie, čo sme tieto regióny opustili, a ich obyvatelia nikdy neprestali čakať...“ povedal Erdogan.

 

Čo na to hovoria obyvatelia balkánskych štátov je, samozrejme, dosť odlišná vec, najmä pokiaľ ide o Grékov a Slovanov, svoje si myslia aj Kurdi a Arabi, ale o to tu celkom nejde, všakže. Stále sa snažím si spomenúť, ako to myslel ten Mikuláš Dzurinda s Magdou Vašáryovou, keď sa tak angažovali a tvrdili, že Turecko patrí do EÚ.

 

Foto: flickr.com

Jaroslav Daniška pred 1102 d

Po Trumpovom víťazstve narástol aj počet trumpovcov, ľudí, ktorí zrazu vidia mnohé veci ako on. Nič nové pod slnkom, ale meno jedného muža by padnúť malo. Ak niekto systematicky celé roky obhajoval témy, ktoré pomohli Trumpovi k víťazstvu, je to Patrick Buchanan.

 

Buchanan je aj u nás známy autor kníh, tradičný katolík a konzervatívec, kritik voľného obchodu, amerických vojen posledných dvoch dekád, nekontrolovanej imigrácie, kritik progresívnych tém a politickej korektnosti atď atď. Buchanan sám dvakrát kandidoval na prezidenta, neúspešne. Samozrejme, medzi ním a Trumpom je aj veľký rozdiel, najmä v charaktere, nábožnosti a kultúrnosti.

 

Vo svojom poslednom texte Buchanan napísal, že Trump by sa mal poučiť z príkladu veľkých demokratických prezidentov – Franklina Roosevelta a Lyndona Johnsona, ktorí naozaj zmenili Ameriku, a to najdôležitejšie zo svojho programu presadiť hneď po 20. januári alebo počas prvého roka.

 

Azda nebude prehnané povedať, že ak chcete rozumieť, ako asi myslí Trump, oplatí sa čítať Buchanana. Napríklad na stránke Taki´s Magazine, čo je, mimochodom, hodnotovo autenticky trumpovské médium.

Jozef Majchrák pred 1102 d

Katolícky kňaz, riaditeľ košického zariadenia pre bezdomovcov Oáza a skvelý bežec Peter Gombita má za sebou úctyhodný výkon. Za päťdesiat dní zabehol 1 500-kilometrovú trasu z Košíc do Ríma, čo je približne 36 maratónov. 

 

Svojím výkonom chcel Gombita upriamiť pozornosť na bezdomovcov, o ktorých sa stará. Prostredníctvom darcovských esemesiek a milodarov chcel vyzbierať peniaze na to, aby jeho bezdomovci mohli cestovať do Vatikánu a zúčastniť sa na Jubileu bezdomovcov, ktoré sa uskutoční 11. až 13. novembra. Počas tejto akcie bude vo vatikánskej bazilike za ľudí bez domova sláviť omšu aj pápež František. 

 

Svoj beh Gombita prerušil len počas prvého októbrového víkendu, aby ako každý rok odbehol košický maratón. 

 

S Petrom Gombitom sme minulý rok robili rozhovor o jeho práci s bezdomovcami aj o behaní. Prečítať si ho môžete tu

Martin Hanus pred 1102 d

Martin Šimečka v Denníku N píše, že príčina vzbúr, akou je brexit či teraz zvolenie Donalda Trumpa, nie je ekonomická, ale kultúrna a generačná. Dnešní mladí ľudia sú podľa tejto interpretácie nositeľmi tolerancie, otvorenosti a progresívnych hodnôt, lenže kým vystriedajú dnešnú staršiu generáciu (hlasujúcu za Trumpov), „budeme ešte svedkami kultúrnych medzigeneračných vojen, ktoré môžu ohroziť liberálnu demokraciu“. 

 

Šimečkov text je zaujímavý a sugestívny, ale táto téza sa mi zdá príliš lineárna. Je pravda, že mladí hlasovali skôr za Hillary a proti brexitu, zatiaľ čo starší naopak, ale kto môže povedať, v čo budú veriť dnešní dvadsiatnici o 20 alebo 40 rokov? Napokon, v roku 1980 Ronald Reagan úplne jasne porazil Cartera (51 ku 41 percent), zvíťazil vo všetkých možných skupinách voličov, no liberál Carter ho jasne zdolal vo vekovej skupine do 30 rokov (v pomere 47 ku 41). Niekdajší Carterovi voliči sú dnes šesťdesiatnici, ktorí mali na základe svojho hlasovania z roku 1980 hlasovať za Clintonovú, no práve oni výrazne dopomohli k víťazstvu Donalda Trumpa. Ako je to možné? Ľudia sa jednoducho vyvíjajú, keď majú šesťdesiat, majú iné starosti a sčasti aj iný pohľad na svet, než keď mali 20 alebo 30 rokov. 

 

Voči Šimečkovej téze mám ešte jednu námietku: mladí, liberálni Američania mali v týchto voľbách iný idol, Bernieho Sandersa, ktorý sa podobne ako Trump vymykal z tradície americkej politiky. Na dnešné problémy Ameriky ponúkal radikálnu socialistickú odpoveď aj vrátane tvrdého protekcionizmu a ochranárstva voči okolitému svetu, čo mnohým mladým Američanom, ktorí sa tiež cítia ohrození globalizáciou, imponovalo. Vzbura mladých a starších má proste často inú podobu, v Amerike mala teraz podobu Sandersa a Trumpa. Ale na vieru, že dnešná mladá generácia raz spasí liberálnu demokraciu – pokiaľ jej to tí zadubení starci neznemožnia – to nestačí. 

 

Študenti protestujú proti britským vládnym reformám vzdelávania v Londýne 21. novembra 2012. FOTO TASR/AP

Fero Múčka pred 1103 d

V tomto čase striedame prácu novinárov s prácou expedientov (baličov, nosičov, lepičov...).  

Pred týždňom sme predstavili našu prvú knihu Kresťan by mal byť hrdinom – rozhovory s Cyrilom Vasiľom. No a za ten týždeň sa jej predalo už vyše tisíc kusov. Len cez náš elektronický obchod, kde sa dá kniha získať najrýchlejšie a s bonusom v podobe kázní Cyrila Vasiľa, je to vyše osemsto kníh. Knihy tiež dostanete vo všetkých dobrých kníhkupectvách.

Začína to vyzerať, že vytlačený náklad, s ktorým sme počítali na Vianoce, sa Vianoc ani nedočká. Tešíme sa veľmi!

Foto: Expedujeme prvých osemsto kusov.

Jaroslav Daniška pred 1103 d

Líder republikánov v Kongrese Paul Ryan (na obr.), bývalý kandidát na viceprezidenta Mitta Romneyho a dnes šéf Snemovne reprezentantov, mal včera tlačovku venovanú voľbám. A jej obsah bol jasný: Ryan pokľakol pred zvoleným Trumpom.

 

Netreba asi pripomínať, že Ryan bol Trumpov kritik, napokon mu síce dal svoj hlas, ale v kampani mu nepomohol, naopak, stal sa tvárou jeho republikánskych kritikov. Ako to zmenil utorok? Riadne: Ryan Trumpovi nielen pogratuloval k víťazstvu, ale poďakoval sa aj za to, že Trump počul to, čo iní nepočuli, a pomohol republikánom k väčšine v Senáte a Snemovni. 

 

Foto: Tony Alter/flickr.com

Martin Hanus pred 1104 d

Mnohí dnes tvrdia, že prieskumné agentúry opäť raz zlyhali, keďže favorizovali Clintonovú, ktorá napokon trpko prehrala. Ale je to naozaj tak?

 

Podľa mňa sa skôr potvrdilo, že prieskumy treba brať vážne, pretože ukazujú kľúčové tendencie, čo je napokon ich hlavnou úlohou. Prieskumy sa napríklad trafili v predpovedaní Clintonovej víťazstva v rámci celonárodného hlasovania. Clintonová v tomto parametri naozaj vyhrala, volilo ju o vyše 200-tisíc Američanov viac než Donalda Trumpa.

 

Prečo teda Clintonová prehrala, hoci vyhrala? Niečo podobné sa naposledy stalo v roku 2000 Al Gorovi, ktorého takisto volilo viac Američanov než Georga W. Busha, no prezidentom sa stal Bush – získal totiž väčší počet voliteľov (nazvime to bodov) za jednotlivé štáty. Clintonová teraz napríklad drvivo porazila Trumpa v Kalifornii, kde ju volilo zhruba o 2,5 milióna voličov viac než súpera. Kandidátka demokratov tak získala za Kaliforniu 55 voliteľov, lenže tých by získala aj v prípade, keby Trumpa porazila o pár hlasov. Kým v Kalifornii mala státisíce hlasov akoby nazvyš, v rozhodujúcich štátoch jej k porazeniu Trumpa chýbalo len niekoľko desiatok tisíc hlasov (v Pensylvánii s takmer 6 miliónmi voličov mala menej len o 70-tisíc hlasov), a preto v konečnom súčte voliteľov prehrala. 

 

Vráťme sa späť k prieskumom: renomovaný volebný analytik Nate Silver už týždeň pred voľbami na základe prieskumov upozorňoval, že sa zvyšuje pravdepodobnosť víťazstva Trumpa, ktorý môže uspieť aj napriek tomu, že Clintonovú bude voliť viac Američanov. Silver síce dával väčšie šance Clintonovej, ale upozorňoval, že je to veľmi tesné a merania prieskumov sa pohybujú v rámci štatistickej chyby. Preto nehaňme prieskumy, k realite bývajú často veľmi blízko, platilo to aj v prípade týchto neuveriteľných amerických volieb. 

Porazená Hillary Clintová prichádza so svojím manželom Billom Clintonom na prvý povolebný míting v New Yorku 9. novembra 2016. Foto: TASR/AP

Martin Hanus pred 1104 d

Ak si tu doma hovoríme, že Bratislava je iný svet než zvyšok Slovenska, aj preto sú tu volebné výsledky značne posunuté oproti celoštátnemu priemeru, je to nič oproti rozdeleniu, aké vládne v obrovskej Amerike. Vo Washingtone, D. C. získala Hillary Clinton 92,8 percenta hlasov, v New Yorku na Manhattane 87,2 percenta, jasne dominovala aj v ďalšej newyorskej štvrti Bronx s 89 percentami hlasov.

 

Muž sediaci na lavičke v parku v Jersey City sa pozerá na panorámu dolného Manhattanu, TASR/AP

Martin Hanus pred 1104 d

Čo spraví s náladami v Európe víťazstvo Donalda Trumpa? Americký efekt na jednotlivé európske voľby netreba preceňovať, ale v dobe valiacej sa antiestablišmentovej vlny je mysliteľný akýkoľvek scenár.

 

V Rakúsku dnešným dňom odštartovala debata, či najskôr brexit a teraz Trumpov triumf zvyšuje šance Norberta Hofera proti Alexandrovi van der Bellenovi v decembrových prezidentských voľbách (niektorí komentátori už súboj premenovali na „Hillary van der Bellen verzus Donald Hofer“). Predpokladá sa, že zatiaľ veľmi pokojná kampaň teraz naberie na obrátkach a Stracheho FPÖ, ktorá v Rakúsku stelesňuje takmer to isté, čo nový prezident Trump v Amerike, začne s patrične sebavedomými sloganmi. 

 

V rovnaký deň, 4. decembra, sa koná v Taliansku referendum o inak populárnych ústavných zmenách, ktoré však miestni populistickí kríženci Donalda Trumpa (Beppe Grillo a Matteo Salvini) postupne premenili na plebiscit o Renziho vláde. Ak 4. decembra vyhrá v Rakúsku Hofer a súčasne po neúspešnom referende padne Renziho vláda, otvorí sa nová otázka – čo všetko si možno predstaviť v budúcoročných voľbách vo Francúzsku a Nemecku?

 

Prezidentský kandidát Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Norbert Hofer. Foto: TASR/AP