Krátke správy redakcie

Fero Múčka pred 1046 d

Tento týždeň sa objavili nezvyklo rozporuplné správy o tom, ako sa vyvíjajú preferencie Hillary Clintonovej a Donalda Trumpa. Denník SME priniesol analýzu, kde hovorí, že Clintonová drví Trumpa. Iné médiá zasa informovali o prieskume CNN, podľa ktorého vedie Trump.

 

S prieskumami v USA je to trochu zložitejšie a reč nie je len o štatistických odchýlkach. Niektoré prieskumy robia len prehľad nálad medzi obyvateľmi, no iné zohľadňujú aj volebný systém, v ktorom sa bojuje o jednotlivé štáty. Niektoré prieskumy dokonca kalkulujú s odhodlanosťou voličov ísť voliť a podľa toho odhadujú rozdiel medzi reálnymi výsledkami a názorom obyvateľov.

 

Za kľúčové sa preto považujú sumárne prieskumy, ktoré v sebe zahŕňajú výsledky tých prieskumov, ktoré sa robia podľa porovnateľnej metodiky. Azda najvýznamnejší z nich je na stránke realclearpolitics.com. Ten hovorí, že Clintonová stále vedie, najmä vďaka tomu, ako sa Trump nedávno pustil do matky moslimského vojaka, ktorý ale bojoval za USA. Mnohí to vtedy brali ako jeho definitívnu samovraždu, no zdá sa, že jeho podpora sa pozviechala a Trump opäť rastie. Rozdiel je už menší ako tri percentné body, v auguste bol rozdiel osem percentných bodov.

Jaroslav Daniška pred 1046 d

Vo veku 84 rokov na následky choroby zomrel významný český sociológ Ivo Možný. Profesor Možný bol osobnosť, ktorá dominovala nielen vo svojom odbore. Jeho hranice totiž sebavedome prekračoval. Venoval sa témam rodiny a demografie, ak bol súčasťou diskusie, dokázal na seba a svoj argument strhnúť pozornosť, prepólovať celú polemiku. Patril k zakladajúcim osobnostiam novej Masarykovej univerzity v Brne, opakovane otváral závažné celospoločenské témy. Zatiaľ čo naši sociológovia sa borili s otázkou, čo je to rodina, Možný o nej fascinujúco hovoril a písal.

Jeho osobnosť dobre približuje spomienka Petra Kamberského.

Profesor Možný bude českej vede aj českej spoločnosti chýbať. Česť jeho pamiatke.

Imrich Gazda pred 1047 d

Maďarská vláda plánuje vytvoriť zvláštny Úrad pre prenasledovaných kresťanov s ročným rozpočtom tri milióny eur. Hlavnou úlohou novej inštitúcie je pomáhať kresťanom, ktorí na rôznych miestach sveta zakúšajú útlak a násilie. Informovala o tom česká redakcia Vatikánskeho rozhlasu. Idea vznikla koncom augusta po súkromnom stretnutí maďarského premiéra Viktora Orbána s pápežom Františkom a s blízkovýchodnými patriarchami v Ríme. Foto – TASR/AP

Imrich Gazda pred 1047 d

Po prázdninách začal pápež František opäť sláviť pravidelné ranné omše v Dome sv. Marty. Vo sviatok Narodenia Panny Márie sa v homílii zameral na otázku mieru.

„Nestačia veľké mierové vyhlásenia, veľké medzinárodné stretnutia, ak sa potom tento mier neuskutočňuje v malom. Naopak, môžeš hovoriť o mieri kvetnatými rečami, zorganizovať obrovskú konferenciu... ak však nie je mier v tvojom malom [svete], v tvojom srdci, ak nie je mier v tvojej rodine, v tvojej štvrti, ak nie je mier v tvojej práci, nebude [mier] ani vo svete,“ povedal Svätý Otec.

Pápežove ranné homílie, ktoré v slovenskom preklade každý deň prináša aj slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu, stoja za pravidelné sledovanie. Františkov kazateľský štýl „a braccio“ – bez písomnej prípravy – osvieži, povzbudí, inšpiruje.

Foto - TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 1047 d

Na Slovensku máme výborné múzeum, nachádza sa v Seredi na mieste pôvodného pracovného tábora a treba ho navštíviť. Najsilnejší je, samozrejme, duch miesta, autentické baraky, okolie, to všetko posilní výklad a predstavivosť lepšie než čokoľvek iné.

Múzeum je navyše robené moderným spôsobom, začína sa krátkym filmom, panely sú atraktívne spracované, prostredie sugestívne. Konečne je na Slovensku aj miesto, kde sa samostatná pozornosť venuje Vrbovi, Wetzlerovi, Rosinovi a Mordowiczovi. Príjemnou samozrejmosťou je aj solídny výklad.

Múzeum sa stále buduje a rozširuje, plánujú sa nové expozície, z doterajšej práce vidieť, že inštitúcia ide dobrým smerom.

Foto: edah.sk

Jozef Majchrák pred 1048 d

Nemecký týždenník Spiegel publikoval zaujímavý článok o tom, ako európske sankcie a následný zákaz dovozu potravín z EÚ do Ruska pomohol ruskému poľnohospodárstvu. To čelilo obrovskej kríze, od roku 1992 prišlo Rusko o ornú pôdu približne v rozlohe Nemecka. 

Teraz sa trend otáča. Sankcie a nízky rubeľ pomohli k renesancii ruského poľnohospodárstva a rozmachu podnikania v tomto odvetví. Rusko dnes po prvýkrát zarába z exportu agrosektora viac ako z vývozu zbraní. V roku 2015 tiež napríklad vyprodukovalo viac pšenice ako USA. 

Všetci klasickí ekonomickí liberáli musia byť nadšení z nového príkladu toho, k akým nezamýšľaným dôsledkom vedú niektoré štátne zásahy a obchodné bariéry. 

Foto: TASR

Martin Hanus pred 1048 d

Konflikt medzi Luciou Nicholsonovou a Andrejom Dankom je zaujímavý len tým, aký je príznačný pre dnešnú politickú dobu: je nafúknutý, hystericko-hašterivý, facebookový (kto dnes vyzbiera viacej lajkov?), otravný svojou transparentnosťou (zverejňovanie esemeskovej komunikácie), pritom nevypovedá o ničom viac než o antipatii medzi hlavnými protagonistami.

 

Danko zrejme na začiatku (na neverejnom grémiu) naozaj zvolil nevhodné slová, tomu pokojne verme, veď tento chlapík má pod pestovanou maskou velikášskej štátotvornosti len starú esenesácku DNA. Ale celkom nerozumiem, za aké práva žien v tejto chvíli bojuje Lucia Nicholsonová tým, že prišla riadiť schôdzu pár dní po pôrode, aby tak údajne nedala Dankovi zámienku na šikanovanie v podobe návrhu na jej odvolanie z postu podpredsedníčky NR SR. Pritom je zjavné, že ak by zostala prvé dva-tri týždne doma a požiadala o voľno, nič by sa nestalo a nikto by ju za to neodvolával.      

 

Foto: TASR, Michal Svítok

Jaroslav Daniška pred 1048 d

Karol Sudor sa rozprával s Alojzom Hlinom, reč bola o všeličom, čitateľ sa pobaví. Pár viet padlo aj o interrupciách, ktoré sú aj v nadpise článku. Hlina povedal:

„Nikdy nezahlasujeme za niečo, čo by ich zliberálnilo alebo uľahčilo, teda za niečo, čo by poškodilo život od jeho počatia až po prirodzený koniec alebo znížilo jeho dôstojnosť.

Stačí vám status quo?

Spokojní s ním nie sme, ľuďom to však zjednodušíme. Ak je teraz niečo status quo, nikdy nezahlasujeme za jeho zmäkčenie.“

 

Po voľbách som o KDH napísal text s názvom Rekviem. Citáty vyššie považujem za dodatočnú poznámku pod čiarou k môjmu textu. Čakám, ako na Hlinove slová zareagujú ľudia ako Marek Michalčík alebo Renata Ocilková. V posledných voľbách totiž do KDH doniesli niečo, čo má v slovenskej politike budúcnosť.

Jaroslav Daniška pred 1048 d

Uplynulé tri týždne som bol bez telefónu. Niežeby som si niečo potreboval dokazovať, to nie, padol mi do bazéna, prišla do toho dovolenka, celé sa to natiahlo. Ale bol to zaujímavý čas. Prvý deň-dva som bol ako bez ruky, stále som mal pocit, že niečo zabúdam, niekoľko ľudí sa mi nevedelo dovolať, vyskytlo sa pár drobných faux-pas.

Potom ale nadišiel čas pokoja, tranquillitá. Užíval som si to, až sa mi nechcelo nič meniť. Ani žena sa mi nevedela dovolať, jediné, čo mi chýbalo, boli občasné telefonáty s dvomi priateľmi, ktorých postrehy a názory si veľmi cením. Až prišla nepríjemná nehoda, keď boli na moju pomoc odkázaní blízki ľudia, a ja som bol nedostupný. Nepríjemná vec. Našťastie všetko dobre dopadlo.

Telefón je opravený a oddnes som opäť dostupný.

Foto: raindog808/flickr.com

Jaroslav Daniška pred 1049 d

Včera bola v Mirbachovom paláci otvorená výstava Jozefa Jankoviča s trochu melancholickým názvom Plynutie času, a hoci sa jej ešte na našich stránkach budeme venovať, už po vernisáži treba niečo povedať:

Je to krásna výstava, nové diela profesora Jankoviča ohromia krásou, činorodosťou a životom, človek sa nevie prestať kochať a tešiť. Jednoducho radosť. Profesor Jankovič má zjavne mimoriadne tvorivé obdobie.

Výstava jedného z najlepších sochárov posledného polstoročia potrvá do 23. októbra. Návštevu ale netreba odkladať, bola by to chyba.