Krátke správy redakcie

Lukáš Obšitník pred 1069 d

Nomináciou Rudyho Giulianiho alebo Johna Boltona na post ministra zahraničných vecí USA Trump poprie to, čo sám o chybách USA v zahraničnej politike donekonečna opakoval počas kampane, tvrdí senátor Rand Paul, ktorý bol Trumpovým súperom v republikánskych primárkach a neskôr ho ako ich víťaza podporil. 

Bývalý starosta New Yorku Giuliani aj bývalý veľvyslanec USA v OSN Bolton sú poprední členovia neokonzervatívneho krídla a po desaťročia patria medzi zástancov vojenských riešení problémov vo svete. Obaja podporovali vojnu v Iraku, Bolton patril medzi hlavných podporovateľov zvrhnutia Muammara Kaddáfího a dnes sú obaja považovaní za Trumpových top-kandidátov na post ministra zahraničných vecí. (Noviny New York Times zhrnuli zoznam kandidátov na členov Trumpovej vlády tu.)

Rand Paul je dlhodobým kritikom americkej zahraničnej politiky a počas kampane práve on spolu s Trumpom a Tedom Cruzom kritizovali republikánsky establišment. Paul pre Washington Post povedal, že „človek, ktorý bol neoblomným obhajcom vojny v Iraku a ktorý sa z nej nepoučil, by nemal byť ministrom zahraničných vecí u prezidenta, ktorý hovorí, že Irak bol veľkou lekciou. Trump to povedal tisíckrát“. Paul tvrdí, že ako novozvolený člen Komisie pre zahraničné veci pri americkom Senáte nezahlasuje ani za Giulianiho, ani za Boltona, a keďže v komisii majú republikáni väčšinu iba 10 k 9, jeho hlas môže zavážiť.

V komentári pre magazín Rare napísal: „Vojna by mala byť chápaná ako peklo, o ktoré nikto nestojí. Dwight Eisenhower tomu rozumel, keď napísal: 'Nenávidím vojnu, ako to môže len vojak, ako hlúposť, banalitu, márnosť.' (...) Bolton dlhé roky patrí medzi zlyhávajúcu washingtonskú elitu, oveľa častejšie stál za Hillary Clintonovou a proti tomu, čo Trump hovoril v kampani. Minulý rok povedal, že si stále myslí, že zvrhnutie Husajna bola správna vec. Nemôžete sa poučiť z chýb, ak ich nevidíte. (...) Donald Trump viedol kampaň na zmenu našej strašnej zahraničnej politiky. Nomináciou Boltona by spravil prvý veľký krok k porušeniu tohto sľubu.“ To isté podľa neho platí aj u Giulianiho.

Na snímke Rand Paul, zdroj: flickr.com/Gage Skidmore

Jaroslav Daniška pred 1069 d

Gýč má nielen definíciu, ale aj tvár. Najnovšie tú Nicolasa Sarkozyho. Vo Francúzsku prebiehajú primárky, tamojšia pravica si vyberá kandidáta na prezidenta, nuž a Nicolas Sarkozy sa chcel zviezť na vlne Trumpovho úspechu a začal sa s ním porovnávať. Aj on chce bojovať s elitami, s establišmentom a zastupovať bielu pracujúcu triedu.

 

Má to len dva problémy, po prvé, že francúzski trumpovci volia Marine Le Pen, a po druhé, že na Sarkozyho sa pozerajú asi ako na Hillary Clintonovú. Je na to viacero dôvodov, okrem podozrení z korupcie, podpory vojen na Blízkom východe aj Sarkozyho osobná preferencia, že pred Le Penovou mu je bližší ľubovoľný socialista. Uznáte, že trumpovci myslia trošku inak. Bývalý prezident Sarkozy navyše brojil za vojnu v Líbyi, ktorá dopadla katastrofou a podporoval Bushove vojny.

 

Autentickejší by bol, keby radšej napodobnil Mikuláša Dzurindu. Aj on totiž mentálne a politicky patrí ku Clintonovcom.

Foto: flickr.com

Martin Hanus pred 1069 d

Peter Tóth, investigatívna hviezda 90. rokov, neskôr pochybný agent SIS, ktorý figuroval v kauzách s temným pozadím, novinár, ktorý prešustroval všetok svoj morálny kapitál, publikuje na stránke Ďatel.sk texty, ktoré sľubujú "pohľad za kulisy politiky". Texty sú spracované remeselne dobre. Peter Tóth síce vždy písal skôr priemerne než nadpriemerne, jeho schopnosť bola v zháňaní nových informácií. O tie sa snaží aj na Ďatlovi. Problém je, že pri ňom nikdy neviete, či informácie súhlasia a najmä s akým motívom ich píše.  

 

Najnovšie oznamuje, ako sa prezident Andrej Kiska rozišiel s Martinom Bútorom a Sergejom Michaličom: "Bývalý slovenský veľvyslanec v USA Martin Bútora a niekdajší hlavný stratég SDKÚ Sergej Michalič už nie sú zamestnancami prezidentskej kancelárie." A ďalej píše, že Kiska sa postupom času zblížil s ministrom zahraničia Miroslavom Lajčákom a keďže Bútora stelesňoval zahraničnopolitický aktivizmus (proti Rusku a v prospech USA), Kiska sa s Bútorom rozišiel. Navyše, Bútora podľa Ďatla.sk zastával konfrontačnú líniu voči Ficovej vláde. 

 

Ďateľ.sk prichádza naozaj s pozoruhodne aktuálnymi informáciami. Je pravdou, že Bútora nie je zamestnancom prezidentskej kancelárie. Nie je ním však už zhruba dva roky, Bútora sa stal vtedy Kiskovým poradcom, čo platí aj naďalej. Ďateľ.sk si zrejme tiež nevšimol, že prezident Kiska práve v týchto dvoch týždňoch vystupňoval svoju kritiku voči Ficovej vláde (na domácom aj zahraničnom poli). Ak by teda bolo pravdou, že mu sám Bútora odporúča konfrontačnejší tón, tak sa nezdá, že by bol medzi nimi v tomto rozpor. Ďateľ.sk naozaj ponúka fascinujúci "pohľad za kulisy politiky". 

 

Prezident Andrej Kiska, vľavo poradca prezidenta SR Martin Bútora. Foto TASR – Milan Kapusta

Ján Krupa pred 1069 d

Chaldejský katolícky patriarcha Louis Raphael Sako povedal pre AsiaNews, že pri blízkovýchodných kresťanoch našlo zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta USA pozitívnejší ohlas než v ostatných častiach sveta.

Podľa slov najvyššieho predstaviteľa najpočetnejšej cirkvi v Iraku zvolením Trumpa americkí voliči ukázali, že už majú dosť „neoprávnených vojen, obetí, násilia a ničenia“. Čo sa týka Blízkeho východu, treba konštatovať rozšírenú nespokojnosť s „nejasnou, nevyváženou politikou“, ale aj rozšírenú nádej, že môže dôjsť k obratu smerom k horizontu „mieru a stability“.

Podľa patriarchu Saka výsledok prezidentských volieb v USA vzalo v Iraku na vedomie prevažne s uspokojením nielen politické vedenie krajiny, ale aj občania – kresťania i moslimovia.  V každom prípade však nevymizla všeobecná klíma strachu súvisiaca s nárastom napätí a regionálnych konfliktov.

Podľa nadácie Pro Oriente, ktorá sa usiluje o zbližovane Katolíckej cirkvi s východnými pravoslávnymi cirkvami, je za pozitívny postoj mnohých blízkovýchodných kresťanov spoluzodpovedný fakt, že jedným z blízkych poradcov nového prezidenta USA pre otázky Blízkeho východu a terorizmu je právnik a politológ Walid Phares, maronitský kresťan pochádzajúci z Libanonu, ktorý bol donedávna  generálnym sekretárom Maronitskej svetovej únie. 

Doplňme, že Trumpa v rozhovore pre portugalskú televíziu nazval "spojencom" aj sýrsky prezident Asad.

Foto: wikimedia

Zuzana Hanusová pred 1070 d

Zemepis, matematika či dejepis budú minulosťou. Teda aspoň vo Fínsku do roku 2020. Predmety v škole v tradičnom zmysle slova, ako ich dnes poznáme, tam majú postupne vymiznúť. Informuje o tom aj nemecký týždenník Spiegel. Fínsky školský systém žne úspechy dlhodobo, minimálne podľa výsledkov rebríčka medzinárodnej štúdie Pisa. Otázne je, či ich pripravovaný projekt na vlne úspešnosti udrží. Mnohí odborníci totiž upozorňujú na nebezpečenstvo prílišného zamerania školstva na praktickú využiteľnosť učiva v živote. 

 

Vo Fínsku sa aktuálne diskutuje o novej školskej reforme, ktorá pripúšťa úplné odstránenie klasických predmetov. „Veľa škôl vyučuje ešte príliš staromódne, tak ako to bolo potrebné a úspešné v 19. storočí,“ povedala pre portál Briht Side Marjo Kyllonenová, šéfka úradu pre vzdelávanie so sídlom v Helsinkách. „Ale potreby sú dnes inde ako kedysi. Potrebujeme koncept, ktorý sa hodí do 21. storočia.“ Kyllonenová s kolegami rozpracovala preto reformu, ktorá zavádza interdisciplinárne hodiny, témy učiva by sa tak preberali úplne novým spôsobom.

 

Ako príklad uviedli tému druhej svetovej vojny, ktorú žiaci po novom preberú súčasne z pohľadu histórie, geografie, ale aj matematiky. Alebo pri téme „práca v kaviarni“ môžu žiaci učivo uchopiť z perspektívy cudzích jazykov, ekonomiky alebo komunikácie a rečového prejavu. Portál však informuje, že školy nebudú zavádzať nový systém celoplošne. Ale začnú s ním najprv len 16-roční starší žiaci. Podľa voľby svojho budúceho povolania budú môcť pracovať na projektoch a témach, ktoré ich zaujímajú. Čaká ich práca v menších skupinkách, no aj žiaci od 7 do 16 rokov dostanú možnosť spoznať túto formu výučby. Fáza prechodu na tento systém však bude pomerne dlhá. Tvorcovia reformy zdôrazňujú, že okrem žiakov budú z noviniek profitovať aj učitelia, lebo budú v užšej spolupráci s ostatnými kolegami pri príprave hodín. V novom systéme už štát zaškolil dve tretiny učiteľov v Helsinkách.  

Martin Hanus pred 1071 d

Denník N píše, že „Boris Kollár a jeho strana sú na vzostupe“ a že „v parlamente by teraz mali len o dvoch poslancov menej ako SNS“. Nie celkom rozumiem, ako redaktor dospel k tomuto záveru.

 

Kollárovo hnutie Sme rodina získalo v marcových voľbách 6,6 percenta, odvtedy sa v prieskumoch pohybuje okolo tejto hodnoty, pričom niektoré prieskumy mu namerali aj pod päť percent. Posledný novembrový prieskum Focusu dáva Kollárovmu hnutiu zatiaľ najviac, 7,5 percenta, ale keď zohľadníme štatistickú odchýlku (tá sa pohybuje v rámci 5,6 až 9,4 percent), je priskoro hovoriť o akomkoľvek vzostupe. A už vôbec nie vzhľadom na výsledky ďalších prieskumných agentúr – posledný prieskum Polisu nameral Kollárovi 6,8 percent, agentúra AKO 6,2 percenta, októbrový Median.sk dokonca iba 3,5 percenta.   

Martin Hanus pred 1071 d

Čo si myslí o víťazstve Donalda Trumpa vodca talianskej opozície Beppe Grillo? V rozhovore pre rakúsky denník Die Presse to Grillo formuluje jednoznačne: Trump nadelil USA, ktoré roky šíria vo svete len nešťastie, poriadnu lekciu, bol to vraj „mimoriadny Fuck-off-Day“. Ako ďalej hovorí, „je to výstraha pre všetky splesnivené demokracie a ich veľké médiá, ktoré informujú o starom, už neexistujúcom svete“.

 

Grillo je pôvodným povolaním komik, ktorý presedlal do politiky, a hoci je často ťažké odlíšiť, kedy hovorí viac ako stand-up komik a kedy viac ako politik, je omnoho úspešnejší než jeho slovenské verzie. Je lídrom Hnutia piatich hviezd, ktoré by podľa súčasných prieskumov volilo asi 30 percent Talianov, rovnako ako Renziho vládnucu Demokratickú stranu. Rozdiel je v tom, že kým Renziho popularita padá, Grillovo hnutie je stále na vzostupe, aj preto treba počúvať, čo Grillo hlása. O Trumpovi ďalej v rozhovore hovorí: „Je možné, že si dá nafarbiť a ostrihať vlasy a cez noc sa zmení na umierneného politika. On sám je predsa tak trochu súčasťou starého sveta. Ale my nie, my sme praví revolucionári, stelesňujeme všetko nové: ľuďom umožníme, aby sa dostali k slovu cez internet, aby takto spolurozhodovali o politike, navrhovali zákony alebo sa zúčastňovali na zmenách zákonov.“

 

Grillo ďalej vysvetľuje, prečo si želá pád Renziho vlády (sú to klamári, to sa rozumie...) a predčasné voľby. Ak by však zvíťazilo jeho hnutie, on by sa určite nestal premiérom. Jeho hnutie by však okamžite vypovedalo európsky fiškálny pakt, presadzovali by vystúpenie Talianska z eurozóny, o čom by rozhodovali Taliani v referende. Beppe Grillo chce posilniť národný štát, ale nie ten, ktorý bol vyformovaný v 19. storočí, ale taký, kde budú podľa jeho slov rozhodovať zdola občania, ktorým Grillo zabezpečí „najmenší základný príjem pre všetkých“. A bude, ako nebolo... 

 

Foto: TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 1071 d

Rozhovor s pánom Phuongom Vo alias Dannym, majiteľom vietnamskej reštaurácie Papaya v Bratislave, vyvolal pozornosť aj za našimi hranicami. Jeho preklad vyšiel vo vietnamskom internetovom časopise Vietinfo.eu, čo je po vietnamskej mutácii BBC druhá najčítanejšia vietnamská webová stránka v Európe.

 

Ak sa chcete pozrieť, ako vyzerá Postoj po vietnamsky, páči sa, stačí kliknúť.

Foto: Pavol Rábara

Jozef Majchrák pred 1071 d

Nedávno sme písali o osude českého kresťanského aktivistu a humanitárneho pracovníka Petra Jaška, ktorý bol koncom minulého roku zadržaný v Sudáne a vo vykonštruovanom procese mu hrozí mu trest smrti. Súdne pojednávanie by malo pokračovať dnes. 

 

Iniciatíva CitizenGO zorganizovala petíciu za jeho oslobodenie. Môžete ju podpísať tu

Jaroslav Daniška pred 1071 d

Svet sa začína lúčiť s Barackom Obamom. V úrade síce formálne končí až 20. januára, ale dovtedy sa bude venovať najmä odovzdávaniu agendy. Gazeta wyborcza dnes zverejnila sériu fotografií, ktoré ukazujú život Obamovcov, aký ste nevideli v médiách. Autorom forografií je dvorný fotograf Pete Souza. Fotografie sú zo súkromia, športovania aj úradovania... pozrieť sa možno tu.

 

Vážnejšia otázka je, čo z Obamovej prezidentúry ostane Amerike. Na to je ešte skoro odpovedať, aj po skončení úradovania Georga W. Busha sa zdalo, že toho veľa nebude, a predsa sa s mnohými dôsledkami borí americká politika dodnes. Už dnes ale možno povedať, že Obamova volebná koalícia zanikla v momente, keď nekandidoval. Hoci do kampane sa zapojil bezprecedentným spôsobom, aktívnejšie ako ktorýkoľvek jeho predchodca, černosi, ale aj ďalšie skupiny voličov volili inak ako pred 4 a 8 rokmi. Podľa včerajšej diskusie u Fareeda Zakariu Trump vyhral až v tretine (!) volebných okrskov, kde v minulosti triumfoval Obama.

 

Ešte väčšou otázkou je, čo zostane z Obamovho politického dedičstva, najmä z jeho zdravotnej reformy (ešte viac ako Trump ju chcú rozložiť kongresoví republikáni) a v jeho politickej línii voči Číne a Iránu.

 

Foto: Steve Bott/flickr.com