Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 1265 d

David Brooks sa zahral na Sigmunda Freuda a ponúka psychoanalýzu Donalda Trumpa, text sa volá Smutný osamelý život Donalda Trumpa. Brooks sa pokúsil vteliť do kože Donalda Trumpa a uvidel biedny svet bez služby blížnemu, bez altruizmu, základných cností a nezištných vzťahov. Všade zato vidí agresivitu, amorálnosť, krutosť a ovládanie slabších. Trump skrátka podľa neho žije v alternatívnom vesmíre.

 

Niežeby psychologizovanie nebolo v týchto voľbách faktorom, veľa dokáže postihnúť práve psychológia, ale povedzme to takto: Stefan Zweig z Davida Brooksa nebude.

 

Ross Douthat išiel na vec inak, pokúsil sa o zhodnotenie možností, ktoré republikáni mali (videné z dnešnej perspektívy), keby sa rozhodli Trumpa zastaviť. Opísal dva zlé scenáre, z obidvoch vychádzajú republikáni mizerne, peklo by im Trump robil, keby ho zastavili v primárkach a peklo robí aj teraz. Text ale čítam len ako prvú časť, viac ma bude zaujímať, čo Douthat napíše o vývoji republinánskej strany v budúcnosti.

 

Rod Dreher zašiel vo svojom nedávnom komentári ďalej, republikáni sú podľa neho skorumpovaní a nepoužiteľní a konzervatívni kresťania sú „politickými bezdomovcami“. Dreher upozorňuje na hranice liberálnej demokracie a najmä – ako jeden z prvých – na nový politický svet, kde je kresťanstvo s jeho hodnotami a videním sveta v menšine.

 

Otvorene nekresťanskú Ameriku ešte svet nepoznal. Zdá sa, že nás to neminie.

 

Jozef Majchrák pred 1265 d

V nemeckej sociálnej demokracii sa špekuluje, či by vyzývateľom Angely Merkelovej v parlamentných voľbách nemal byť namiesto predsedu strany Sigmara Gabriela radšej súčasný šéf Európskeho parlamentu Martin Schulz. Píše o tom server Spiegel Online. 

 

V Schulzov prospech hovorí to, že má výrazne vyššie sympatie nemeckej verejnosti. Jeho podpora však aj tak ďaleko zaostáva za preferenciami nemeckej kancelárky. Treba mať teda dosť veľkú fantáziu na to, aby sme si predstavili, že Schulz vymení svoju pohodlnú bruselskú kariéru za neisté dobrodružstvo v národných voľbách. Merkelovú neporazí a môže sa tak stať maximálne vicekancelárom, teda jej dvojkou. Aj to len vtedy, ak by opäť vládla veľká koalícia CDU a SPD. 

Foto: TASR/ Jakub Kotian

Lukáš Obšitník pred 1265 d

„Trumpove hanebné slová ukončujú jeho šance na víťazstvo. Mal by urobiť čestnú a spásnu vec: odstúpiť v prospech guvernéra Penca,“ napísal v reakcii na Trumpove výroky o ženách Robert P. George, profesor právnej vedy na Princetonskej univerzite a jeden z najrešpektovanejších katolíckych intelektuálov v USA.

V búrlivej debate, ktorá sa medzi konzervatívcami rozpútala, následne dodal: „Súhlasím, že Clintonová je ešte horšia, to ale nerobí Trumpa prijateľným. Dnes už nie je ani zvoliteľný. Musí odstúpiť, inak budeme mať Clintonovú.“ Kritizoval tiež oba tábory, ktoré v zápale ideologických bojov stratili povedomie o zlom charaktere oboch straníckych kandidátov, a doplnil: „Republikáni by si mali udržať integritu, aj keď ju už demokrati stratili. Trump by mal byť donútený odstúpiť. Nebuďme 'strumpizovaní', ako sú 'sclintonizovaní' demokrati.“

Profesor George je kultivovaný a zásadový intelektuál. Podľa agentúry Bloomberg patril medzi poradcov polovice republikánskych kandidátov na prezidenta. Dlhodobo sa angažuje vo verejnej debate, patrí medzi lídrov návrhu, aby americké štáty ignorovali rozhodnutie Najvyššieho súdu USA v prípade Obergefell v. Hodges ako neústavné. Slovenskí čitatelia môžu Georga poznať napr. ako jedného z troch autorov knihy Čo je to manželstvo? V primárkach podporil Teda Cruza, ktorý patril medzi jeho žiakov na Princetone. Cruz na rozdiel od neho pred pár týždňami (ešte pred zverejnením inkriminovaných výrokov o ženách) Trumpa podporil s cieľom zamedziť víťazstvo Hillary Clintonovej.

Foto: Robert P. George, zdroj: campaignforamericanprinciples.com

Martin Hanus pred 1266 d

Keď sa presne pred piatimi rokmi rozsypala vláda Ivety Radičovej, ako novinár som to zblízka sledoval so zatajeným dychom. Dodnes celkom neviem, či to bola viac lekcia z politiky alebo zo psychológie. Už vtedy však bolo jasné, že pád tejto vlády dramaticky zmení slovenskú politiku, jej dovtedajšie delenie aj budúcu podobu vládnych a opozičných táborov. Spomínam si, ako pár dní po osudnom hlasovaní v parlamente Ivan Mikloš skupinke novinárov vravel, že Sulík týmto politicky skončil a najbližšie tri volebné obdobia s ním nikto nepôjde do vlády. Na Sulíkovi síce biľag nezodpovedného rozbíjača čiastočne ostal, ale kým jeho SaS šťastnou zhodou okolností prežila a dnes sa teší preferenciám ako SDKÚ vo svojich lepších časoch, tak pravica v starej podobe – SDKÚ a KDH – celkom alebo takmer skončila. 

 

Aj spätne si myslím, že dve vtedy najsilnejšie interpretácie, prečo Radičovej vláda skončila, nesedia: vládu v konečnom dôsledku nepovalil Sulík, ale ani Dzurinda. Áno, Sulík bol tvrdohlavý, ale predvídateľný. Keď som s ním robil rozhovor mesiac pred pádom vlády, bolo mi jasné, že tento chlapík za euroval nezahlasuje, rovnako ako by KDH nezahlasovalo za liberalizáciu potratového zákona. Koaličné dúfanie, že ho vydieraním v cieľovej rovinke predsa len obrátia, bolo zlým odhadom Sulíkovej motivácie v politike, taktika mala vyzerať inak. Áno, Dzurinda sa občas správal intrigánsky, ale vôbec nehral v zákulisí takú magickú rolu, aká sa mu občas pripisovala.

 

Jednoducho vláda, ktorej premiérka má medzi svojimi partnermi klesajúcu autoritu a nemá ani potrebnú vôľu po moci – a Iveta Radičová, ktorú vedel občasný parlamentný rečník Robert Fico tak ľahko vyviesť z konceptu, ju mala čoraz menšiu – musela raz stroskotať. Či už predtým takmer na daňovom úrade, alebo neskôr práve na eurovale. To bolo cítiť aj posledné dni pred samotným pádom vlády, Iveta Radičová síce naoko viedla rokovania, ale už nemala chuť ísť ďalej – a to mimo diktafónu priznávali aj jej poslední prívrženci, ktorých medzi koaličnými partnermi ešte mala.

 

Politika je remeslo, ktoré treba vedieť robiť, byť ochotný mu zasvätiť život, mať pre ňu vášeň, nebáť sa kompromisov a súčasne poznať ich hranice. Tragédiou pravice bolo, že po roku 2010 vystriedali klasických politikov novodobí antipolitici s dobrými úmyslami. A dnes je evidentné, že pravica preto stratila v tom lepšom prípade celú jednu dekádu, ktorá jej pritom mohla patriť.

 

Na snímke premiérka Radičová, líder SDKÚ Dzurinda a líder SaS Sulík po rokovaní v Častej Papierničke presne mesiac pred pádom vlády. Foto TASR – Štefan Puškáš

Pavol Rábara pred 1266 d

Témou biskupskej synody v roku 2018 mal byť údajne kňazský celibát a možnosť kňazov sa ženiť. Poradný orgán pápeža Rada pre synodu biskupov však väčšinou hlasov svojich členov návrh neschválila, píše známy vatikanista Edward Pentin z amerického portálu National Catholic Register. 

Podľa Pentina mal pápež František záujem preskúmať túto otázku.

Po vlaňajšej synode o rodine vytvorili špeciálnu Radu pre synodu biskupov, ktorá má za úlohu spolu so Svätým Otcom určiť tému ďalšej synody. V tejto skupine sú známi biskupi a kardináli, napríklad Christoph Schönborn z Viedne, Wilfrid Napier z Durbana, šéf finančnej reformy Vatikánu – Austrálčan George Pell, Charles Chaput z Philadelphie či prefekt dikastéria pre liturgiu Robert Sarah.

Vatikán už oficiálne oznámil tému najbližšej biskupskej synody: „mladí, viera a rozlišovanie povolania“. Synoda sa bude konať o dva roky v októbri.

Na snímke synoda o rodine z októbra 2015. (Foto: TASR/AP)

Jaroslav Daniška pred 1266 d

Misie prechádzajú v našej dobe pozoruhodnou krízou. Samozrejme, že sú oblasti, kde sa im darí, sú však aj také, kde misie prestávajú existovať, stretávajú sa s mnohými limitmi, niekedy nie sú atraktívne alebo jednoducho neplnia svoj účel. Nie je to jednoduchá téma, najmä ak si uvedomíme, ako výrazne sa mení a dotýka sa aj nás s prebiehajúcou migračnou krízou. Na Slovensku sú však ľudia, ktorí k nej majú čo povedať.

 

O týždeň v pondelok sa bude v Bratislave konať konferencia, ktorá sa nad témou viac zamyslí. Organizuje ju Katedra misiológie na Vysokej škole sv. Alžbety a Misijná spoločnosť sv. Vinventa de Paul. Spiritus movens celého podujatia je Ladislav Bučko, bývalý misionár v Rusku, medzi vystupujúcimi sú medzinárodne rešpektované osobnosti ako prof. Robert Schreiter z Chicaga či arcibiskup Cyril Vasiľ z Ríma, záštitu nad podujatím prebral arcibiskup Zvolenský a rektor sv. Alžbety.

 

Všetky informácie nájdete na špeciálnej webovej stránke.

Martin Hanus pred 1267 d

V článku Čakanie na Andreja Kisku som minulý týždeň v súvislosti so vznikajúcim združením Progresívne Slovensko (PS) okrem iného napísal: „K Štefunkovi, Dubécimu, Trubanovi či Palovi, čo sú zatiaľ prvé štyri verejne známe mená, pribudnú aj ďalší, ako Michal Meško z Martinusu, Rasťo Kulich z Google Slovensko, expertka na kultúrnu politiku Zora Jaurová alebo právnička Zuzana Čaputová. Okruh podporovateľov združenia, ktorí sa zúčastňujú na vnútorných debatách, je širší, patria doň ľudia ako teológ Miroslav Kocúr či riaditeľ festivalu Pohoda Michal Kaščák.“

 

Všetky mená sedia, s jedinou výnimkou – Michal Kaščák nie je súčasťou formálneho ani neformálneho tímu okolo PS, so združením nemá nič spoločné. Michalovi Kaščákovi aj čitateľom Postoja sa touto cestou za chybu ospravedlňujem.

Jozef Majchrák pred 1267 d

Včera večer vo veku 90 rokov zomrel poľský režisér Andrzej Wajda. Preslávili ho najmä filmové reflexie zlomových momentov poľskej histórie. U nás je známy najmä jeho film Katyň, medzi jeho ďalšie veľké diela však patria aj filmy Danton či Človek zo železa. Viaceré jeho diela boli nominované na Oscara. Toto ocenenie v roku 2000 aj získal, a to za celoživotné dielo. 

 

Na Oscara bol nedávno nominovaný aj jeho posledný film Powidoki o živote medzivojnového avantgardného maliara Wladyslawa Strzeminského. V rokoch 1989 až 1991 bol Wajda tiež členom poľského parlamentu za hnutie Solidarita.  

Foto: TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 1268 d

V sobotu sa začala ďalšia sezóna živých prenosov z Metropolitnej opery v New Yorku a bol to veľkolepý začiatok – Wagnerova opera Tristan a Izolda. Nina Stemme ako Izolda, Stuart Skelton ako Tristan či Jekaterina Gubanova ako Brangänu alebo Jevgenij Nikitin ako Kurwenal, režisérom bol sebavedomý Poliak Mariusz Treliński, autorom scény Slovák Boris Kudlička (na obrázku), známy a úspešný po celom svete, najviac vo Varšave.

Kudlička navrhol šedú chladne kovovú scénu, ktorá vytvárala silný kontrast k bohato farebnej hudbe a výrazným dlhým sólam. Zároveň podčiarkovala rozpor medzi nepriazňou okolitého sveta a silnými citmi medzi Tristanom a Izoldou. Bravó, pán Kudlička. Bola to nádhera!

Foto: kudlicka.info

Jaroslav Daniška pred 1268 d

Víťazom regionálnych volieb v Česku je Andrej Babiš. Jeho strana získala vyše 20 percent poslaneckých mandátov, ČSSD zaostala o 5 percent, komunisti získali niečo málo cez 10 percent, najsilnejšou pravicovou stranou je ODS so ziskom tesne pod 10 percent.

 

Najviac mandátov stratili komunisti z KSČM a premiérova ČSSD, najväčším prepadákom volieb je výsledok TOP 09, ktorá získala len 3,4 percenta. KDU-ČSL bodovala na Morave, presnejšie v Zlínskom kraji, ČSSD vyhrala v dvoch krajoch, na Vysočine a v Juhočeskom kraji. Babišovo ANO vyhralo v 9 z 13 krajov.

 

Senátne voľby, ktoré prebiehali súčasne, majú zatiaľ len priebežné výsledky, do druhého kola postúpilo 14 kandidátov ANO, 8 z ČSSD a 4 z ODS, 3 z koalície, ktorej súčasťou je aj TOP 09, ostatní kandidáti sú zo zvyšných strán alebo regionálnach kandidátok, spravidla po jednom postupujúcom. V senátnych voľbách sa volí 27 senátorov.

 

Zhrnuté a podčiarknuté: Babišova hviezda stále stúpa, slovenský miliardár je už silnejší ako premiér Sobotka. Pritom jeho pôsobenie vo vláde je v podstate neúspešné (ak teda nepočítame, ako sa darí jeho firmám), postupne s tým, ako sa hromadia jeho škandály, sa rodí spolupráca ostatných strán, ktoré sa proti Babišovi zjednocujú.

 

Keby som mal tú možnosť, rád by som sa nášho rodáka spýtal jedinú vec: Pán Babiš, aký je to pocit, kúpiť si bratov Čechov?!