Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 1260 d

Nálady v Amerike sa neustále menia. Ak sa pred časom zdalo, že Donald Trump je už polomŕtvy kandidát, dnes to opäť neplatí. Podľa posledných prieskumov vedie napríklad na Floride, v ďalších kľúčových štátoch to vyzerá na vyrovnaný súboj.

 

Pre Trumpa prišla ďalšia dobrá správa: americká vláda oznámila, že príspevky na Obamacare (zdravotné poistenie) stúpnu o 25 percent. Ekonomický novinár Winand von Petersdorff pre čitateľov nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) vysvetľuje, čo sa so slávnou Obamovou zdravotníckou reformou deje: dosiaľ boli bojové fronty skôr ideologické, americká pravica odmietala Obamacare ako zavádzanie európskeho socializmu, demokrati sa hrdili, že vďaka reforme je konečne poistených ďalších 20 miliónov Američanov, pričom bez Obamacare by bol systém časom ešte drahší.

 

Ako píše von Petersdorff, teraz sa však dejú dve veci súčasne: súkromným poisťovniam sa čoraz horšie znášajú riziká, pretože kým ľudia, ktorí sa cítia zdraví, radšej riskujú život bez poistenia, tak ľudia s podlomeným zdravím sa zapisujú do programov Obamacare. Poisťovniam tak stúpajú náklady, tri najznámejšie poisťovne stratia v roku 2016 kvôli reforme dve miliardy dolárov. 

 

Ak sa na to pozrieme z európskeho hľadiska, problém reformy je v tom, že nedostatočne núti ľudí, aby sa do systému zapojili. Štát síce dotuje zdravotné príspevky, no súčasne tí, ktorí sa do systému nechcú zapojiť, sa môžu z neho vykúpiť pokutou. A keďže sú prípadné pokuty nižšie než samotné odvody, mnohí Američania – prirodzene najmä zdravší – radšej zaplatia pokutu a zo zdravotného systému sa takto vykúpia. FAZ píše, že takto sa spúšťa „smrtiaca špirála“ – poisťovniam sa to nevypláca, niektoré preto odchádzajú, ľudia majú preto čoraz menší výber medzi poskytovateľmi, navyše rastú ich náklady poistenia.

 

Donald Trump síce neponúka žiadnu zmysluplnú alternatívu okrem likvidácie Obamacare, no posledné dni pred voľbami mu bude pomáhať aj táto nová vlna nespokojnosti.

 

Foto: TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 1260 d

Americký žurnál Foreign Affairs sa rozprával s Marine Le Penovou o jej plánoch na odchod z EÚ a treba povedať, že prvýkrát v jej odpovediach zaznievajú niektoré konkrétnejšie veci. Nedá sa hovoriť, že by Le Penová mala nejakú jasnú stratégiu, ale je zrejmé, že po britskom referende sa o niektorých veciach uvažuje inak.

 

Le Penová hovorí, že je za riadený odchod z eurozóny, občania by o vystúpení rozhodli v referende, vláda by potom viedla vyjednávania. Ak by sa referendum skončilo prevahou zástancov, rešpektoval by to. Krok číslo dva po vystúpení z eurozóny si predstavuje ako obnovenie monetárnych vzťahov zo 70. rokov (tzv. currency-snake), kde boli stanovené niektoré pravidlá menovej spolupráce medzi európskymi štátmi.

 

Z celého rozhovoru ide emócia, že po odchode Británie z EÚ je odchod Francúzska predstaviteľnejší.

Jaroslav Daniška pred 1260 d

Vo včerajšej Show Jana Krausa mal vystúpiť Jiří Brady, Kanaďan českého pôvodu, muž, ktorý prežil dva koncentračné tábory a v Česku mal dostať štátne vyznamenanie. Prezident Zeman mu však napokon vyznamenanie odmietol udeliť a zo zoznamu ocenených ho vypustil. Podľa médií ide o jeho revanš voči ministrovi kultúry Danielovi Hermanovi, ktorý prijal dalajlámu, čo Zeman odsúdil. Brady je totiž vzdialený príbuzný ministra Hermana.

 

Celá kauza okolo vyznamenaní v Česku je, samozrejme, nechutná a trápna, v Prahe vyvolala rad protestov, ale späť ku Krausovi. Ten sa totiž práve stretol vo svojej show s otvorenou cenzúrou, keď TV Prima jeho program na poslednú chvíľu zrušila. Kraus si dlhodobo pestuje svoj liberálny imidž, bude zaujímavé sledovať, ako sa s touto kauzou vysporiada. Netreba hovoriť, že pre spoločnosť je dôležité, aby zápas za slobodu slova neniesli na svojich pleciach iba politici, spisovatelia či novinári, ale aj ľudia z komerčného sveta.

 

Kraus práve dostal veľkú príležitosť, aby jeho show nebola len vtipná.

Jaroslav Daniška pred 1261 d

Vysokí srbskí diplomati sa sťažujú, že EÚ na ich krajinu vyvíja „neakceptovateľný“ tlak, aby sa Srbsko pridalo k sankciám EÚ proti Rusku. Srbský minister zahraničných vecí s nátlakom EÚ ostro nesúhlasí, „Srbsko sa chce pripojiť k EÚ, ale nikdy nepôjde proti svojim vlastným národným záujmom. Chceme dobré vzťahy s každým, nemôžeme postupovať proti vlastnému záujmu,“ povedal srbský minister Dačič (na obr.). Srbsko je najbližší spojenec Ruska na Balkáne a o. i. sa v týchto dňoch podieľa na spoločnej humanitárnej pomoci pre Sýriu.

 

Čo myslíte, bude Brusel podobnú politiku „zosúladenia“ sankcií voči Moskve vynucovať aj od Turecka, ktoré je v rokovaniach o vstupe do EÚ podstatne ďalej ako Belehrad? Ak nie, prečo to vyžaduje od Srbska?

 

Foto: TASR/AP

 

Pavol Rábara pred 1262 d

Cirkev naozaj nestráca na pestrosti. Dôkaz, že sa dá zaujať aj inak ako len  gregoriánskym chorálom, predviedli františkáni v severotalianskom meste Legnano.

Ako upozornil magazín Famiglia cristiana, miestne misie tam ukončili spontánnou zábavnou akciou, známou ako flash mob. Rehoľní bratia a sestry prekvapili námestie pred bazilikou San Magno v Legnane, keď sa roztancovali v rytme songu Limbo od portorického speváka Daddy Yankeeho.

Čo je trochu paradoxné, keďže pojem „limbo“ sa v Cirkvi spája s odmietnutým teologickým konceptom stavu, v ktorom sa nachádzajú duše detí zosnulých bez krstu. Táto teória však nebola Magistériom nikdy dogmaticky definovaná, ako uvádza Medzinárodná teologická komisia.

Ale aby to zase nevyzeralo, že chceme františkánov namočiť do nejakej herézy: pesnička Limbo, na ktorú tancovali, sa viaže na limbo tanec, ktorý sa podobá na modernú športovú disciplínu limbo. Tá spočíva v podliezaní tyče, ktorá je nízko nad zemou, samozrejme, bez dotyku (pozri oficiálny klip k pesničke). 

Misie v Roku milosrdenstva majú teda rôzne podoby a vidno, že žobravým rádom nechýba kus živelnosti. 

Martin Hanus pred 1262 d

Čo najlepšie ilustruje nevydarený štart novej strany Richarda Rybníčka? Nie je to ani tak názov jeho strany, možno ani kritické až posmešné komentáre novinárov, ale počet ľudí, ktorí si jeho Tosku zatiaľ „lajkli“ na facebooku. Po ôsmich dňoch je to 164 ľudí, čo by bol vo facebookovej dobe dobrý výsledok akurát tak pre stranu, ktorej cieľová voličská skupina je 60+. Pre Rybníčka, ktorý je ako trenčiansky primátor mimo centrálnej pozornosti, nemá ľudí ani peniaze na masívnu kampaň, sú pritom sociálne siete v tejto fáze kľúčovým komunikačným nástrojom.

 

Stačí si spomenúť na začiatky Sulíkovej SaSky (a to bol facebook v rokoch 2009 – 2010 menej významným fenoménom), ktorá doslova ovládla politický facebook, ale aj na Kollárovo hnutie Sme rodina, ktoré tam od prvých dní rástlo geometrickým radom (dnes má 57-tisíc priateľov).

 

Iste, ešte nevieme, ako zareagujú respondenti pri prvom prieskume, v ktorom bude Toska zrejme uvedená spolu s Rybníčkovým menom. V prospech ambiciózneho primátora hovorí vlastne len jediné: že je najmä vďaka šéfovaniu niekdajšej STV celoslovensky pomerne známy, má punc šikovného manažéra a že je v krajine hlad po niečom novom. Len by ma prekvapilo, keby po takomto spackanom štarte – keď nevyvolal žiadnu vlnu nadšenia, skôr pochybnosti, či dobre rozumie politike a našej dobe – bol na tom v prieskumoch lepšie či aspoň rovnako ako pred štyrmi rokmi Lipšicova NOVA.   

 

FOTO TASR – Pavel Neubauer

Lukáš Obšitník pred 1263 d

„Fox News dali kampani Hillary Clintonovej brutálny a čistý úder,“ znie titulok článku popredných amerických liberálnych novín Huffington Post. Konzervatívny televízny kanál Fox News totiž minulý týždeň pomocou uniknutých emailov členov Clintonovej volebného štábu odhalil, že Hillary Clintonová sa pre svoju charitatívnu nadáciu veľmi snažila získať dar od marockého kráľa Mohameda VI. a nakoniec ho v máji 2015 aj získala – šlo o závratných 12 miliónov dolárov. Clintonová pritom mesiac predtým odštartovala svoju kampaň na prezidenta USA, pričom do februára 2013 pôsobila vo vysokej verejnej funkcii ako ministerka zahraničných vecí, a dar od hlavy iného štátu tak pre ňu predstavuje konflikt záujmov, pri jeho výške to je navyše konflikt obrovských rozmerov. Pričom v USA sa už niekoľko mesiacov búrlivo diskutuje o podobných daroch z rôznych častí sveta pre Clintonovej nadáciu.

Clintonová sa obhajovala, že z daru nevyplynuli pre darcu žiadne politické výhody, podobne ako argumentovala aj pri vysokých odmenách za svoje prejavy pre Goldman Sachs, kritikov to ale nepresvedčilo. Fox News požiadali o vyjadrenie novinárskeho veterána z Washington Post Boba Woodwarda, ktorý v roku 1972 spolu s Carlom Bernsteinom odhalil aféru Watergate. Woodwardov komentár ku Clintonovej je veľmi jasný: „Je to korupcia a škandál. Odmeny za prejavy, Clintonovej nadácia a činnosť ministerstva zahraničných vecí, ktoré viedla, sa prepájajú. Nemôžete len jednoducho povedať, že je to nechutné, je to korupcia.“

Uniknuté emaily tiež prezrádzajú, že členovia Clintonovej volebného štábu si boli problémov vedomí a snažili sa Clintonovú od toho odhovoriť, ale neboli úspešní. „Ona vytvorila tento chaos a vie o tom,“ napísala minulý rok jej spolupracovníčka Huma Abedin svojim kolegom.

Aj samotné liberálne médiá sa pýtajú, aký prospech mal z takého daru marocký kráľ. Huffington Post to ironicky komentuje slovami: „Mohlo sa stať, že to považoval za jedinečnú príležitosť na zmiernenie svetovej chudoby. Buď to, alebo to malo niečo s politikou.“

Foto: TASR/AP

Lukáš Obšitník pred 1264 d

Hillary Clintonová vedie rebríček amerických politikov, ktorí za posledný rok prijali finančné dary od osôb s islamistickým pozadím, tvrdí projekt „Islamistické peniaze v politike“ (IMIP) pravicového inštitútu Middle East Forum so sídlom vo Washingtone, D. C. Projekt sleduje finančné dary politikom od roku 1989 a vydáva o tom každoročné správy.

Na prvých desiatich miestach rebríčka zoradeného podľa súčtu takýchto darov sa za posledný rok nachádza deväť politikov za Demokratickú stranu a jeden nezávislý (Bernie Sanders), republikáni sa v prvej desiatke nenachádzajú. Hillary Clintonová podľa rebríčka takto prijala 41 165 dolárov, ako druhý v poradí za ňou s veľkým odstupom skončil demokratický člen Snemovne reprezentantov Keith Ellison so 17 370 dolármi.

Najviac peňazí Clintonová prijala od predstaviteľov Rady pre americko-islamské vzťahy (CAIR), ktorá je kritizovaná pre napojenie na palestínsky Hamas a ako odnož egyptského Moslimského bratstva. V novembri 2014 dali Spojené arabské emiráty CAIR na zoznam teroristických organizácií.

Spomedzi prezidentských kandidátov sa v rebríčku IMIP vyskytuje ešte Jill Steinová za Stranu zelených (prijala 250 dolárov). Donald Trump za republikánov ani libertarián Gary Johnson takéto finančné dary podľa IMIP neprijali vôbec.

Foto: TASR/AP

Martin Hanus pred 1265 d

Smer nazval dnešnú mediálnu sériu vystúpení svojich najvyšších predstaviteľov programovou konferenciou. Trochu ma prepadla nostalgia, kde sú tie časy, keď Klausova ODS formovala svoj program na takzvaných ideových konferenciách a Čarnogurského KDH viedlo vo svojom vnútri kvalifikované debaty na rôzne témy. Dnes aj sedemstranový dokument (ktorý je na rozdiel od predošlých paškovsko-bláhových zlátanín závanom normálnosti) plus pár vystúpení, ktorých účelom je mediálna prezentácia, no ani náhodou nie diskusia o programe, vyzerá ako „ideový“ nadštandard.

 

Aj najočakávanejší prejav rebelky Moniky Beňovej zíval prázdnotou, voči Kaliňákovi, ktorého predtým k všeličomu vyzývala na facebooku, sa neodvážila ani na slovko.

 

A prejav samotného Roberta Kaliňáka bol len sebapotvrdením vlastnej dôležitosti v politike, takže ostalo len pri straníckej propagande. Kaliňák sa ako minister vnútra hneď úvodom pochválil, že vďaka sociálno-bezpečnostnému Smeru sa ešte nikdy Slováci necítili tak bezpečne ako dnes a že počet trestných činov od nástupu jeho strany klesol o takmer polovicu (zo 130-tisíc spáchaných trestných činov ročne na 73-tisíc trestných činov ročne).

 

Otázne je, nakoľko to súvisí s jeho ministrovaním, keďže trend prudkého poklesu evidovaných trestných činov zaznamenávajú aj inde, napríklad v susednom Česku (pred 17 rokmi ročne okolo 420-tisíc trestných činov, v roku 2014 288-tisíc). Hoci so štatistikami sa dá hrať všelijako, ten pokles kriminality je reálny. Slovenská či česká polícia to pripisuje vlastnej preventívnej práci, čo v istej miere asi platí, ale určite to súvisí aj s lepšou ekonomickou situáciou. A pravdepodobne v istej miere aj s demografiou – najčastejšími páchateľmi trestných činov sú muži do 30 rokov a tých dosť ubúda. V 90. rokoch páchali nemalú časť trestných činov mladí muži, ktorí sa narodili v 70. rokoch a ktorých bolo zhruba o 20 percent viac než mužov, ktorí sa narodili v dekáde po roku 1989.

 

Ak to teda Kaliňák vydrží v kresle ministra vnútra ďalších desať rokov, vzhľadom na demografický vývoj sa bude môcť nadchýnať rekordmi v poklese evidovanej trestnej činnosti každým rokom. Veru, lepšieho ministra vnútra si ani nezaslúžime.

 

Na snímke podpredseda SMER-SD a mnister vnútra Robert Kaliňák reční počas druhej časti Programovej konferencie strany SMER – sociálna demokracia. FOTO TASR – Andrej Galica

Jaroslav Daniška pred 1265 d

Trumpovi zjavne pomáhajú veci, o ktorých si mnohí myslia, že mu škodia. Keď napríklad deň po poslednej diskusii povedal, že uzná voľby, ak ich vyhrá, celá americká ľavica sa pohoršovala nad spochybnením americkej demokracie.

 

A Trumpovi voliči? Tí sa bavili.

 

Napokon, ako by Trump nemohol uznať výsledky volieb? Čo by asi urobil? Ako povedal jeden jeho podporovateľ v diskusii na CNN, urobil by asi to čo Hillary Clintonová, keď odmietala Georga W. Busha po jeho víťazstve nad Alom Gorom nazvať prezidentom. Chvíľu trucovala a potom na to aj ona sama zabudla. Nikomu sa nič nestalo.

 

Trumpovci sa ale neboja a v tzv. battle-ground states, kde Trump chodí, mobilizujú k vyššej volebnej účasti. Trump teda nehrá o tvrdé jadro, on motivuje nevoličov a celá Amerika to porovnáva s úspešnou mobilizáciou v britskom referende o Brexite. Aj tam vyzerala istý čas situácia inak, ako sa to skončilo napokon. Keď niekto vytiahne prieskum jednej agentúry alebo priemery z Real Clear Politics, trumpovci poukážu, že tých pár percent, čo odmietlo odpovedať, sú ich voliči a ešte sa odvolajú na posledný LA Times, kde je všetko opäť vyrovnané. Tento vývoj si všíma aj dnešná Pravda.

 

Establišmentoví republikáni musia mať hlavu v smútku, nevedia, čo je totiž pre nich horšie: či Trumpovo víťazstvo, alebo jeho prehra a šuškaný odkaz, že potom založí novú silnú televíznu stanicu a mediálne impérium.

 

Amerika sa ešte viac zmení, no doubt about that.

 

Foto: DonkeyHotey/flickr.com