Krátke správy redakcie

Jozef Majchrák pred 1248 d

Bývalý guzínsky prezident Michail Saakašvili, ktorý sa po páde Janukovyčovho režimu na Ukrajine stal gubernátorom Odeskej oblasti, podal dnes demisiu. Oficiálne ju zdôvodnil neochotou ukrajinskej vlády bojovať s korupciou. 

 

Podľa ukrajinských médií sa Saakašvili, ktorý má ukrajinské štátne občianstvo, s veľkou pravdepodobnosťou stane lídrom novo sa formujúcej celoukrajinskej politickej strany  Хвыля (Vlna). 

Foto: TASR/AP

Ján Duda pred 1250 d

V nedeľu budeme počuť v Evanjeliu príbeh o jednej žene, ktorú mali až siedmi muži za manželku (Lk 20,27-38). S uvedeným príbehom prišli za Ježišom Saduceji, aby im povedal koho manželkou bude po vzkriesení? Podľa nich, nijaké vzkriesenie a teda ani život po smrti nebude.

 

(1) Podstatou Ježišovej odpovede je jasný odkaz a posolstvo: vzkriesenie po smrti bude! Lebo Boh povedal Mojžišovi, že je Bohom Abraháma, Izáka a Jakuba (v tom čase už neboli živými na tomto svete). Boh je Bohom živých, nie mŕtvych.

 

(2) Príkladom nášho vzkriesenia je Ježišovo zmŕtvychvstanie, ktoré sa odlišuje od vzkriesenia mládenca v Naim alebo Jairovej dcéry, či Lazára v Betánii. To nie je návrat do sveta pozemských ľudí. Skutočné vzkriesenie je príchodom tam, kde sa už viac neumiera, kde Boh zotrie z naších očí každú slzu, kde sa budeme s ním naveky radovať (porov. 3. eucharistická modlitba).

 

Ponaučenie: niektorým ľuďom na tomto svete stroskotá manželstvo. Ale nesmieme stroskotať v našej smrti a našom vzkriesení. Uchádzajme sa o pomoc Toho, ktorý je Bohom živých!

 

Požehnanú nedeľu praje všetkým Ján Duda.

Foto: Imagens Evangelicas/flickr.com

Zuzana Hanusová pred 1251 d

Poľská vláda zmenila taktiku v téme potratov a skúša to po novom pozitívnym posolstvom. Poľky, ktoré sa rozhodnú priviesť na svet dieťa s postihnutím, dostanú podporu od štátu vo výške 1000 eur. S príspevkom môžu rovnako rátať aj obete znásilnenia, ktoré sa rozhodnú neísť na potrat.

 

Poľská vláda tak vstupuje do polemiky o potratoch nezvyčajným krokom po tom, čo neuspela so sprísnením doterajšieho potratového zákona. Konkrétne detaily zákona s názvom „Pro život“ oznámil vo štvrtok hovorca vlády. Popri jednorázovom príspevku 1000 eur za vynosenie postihnutého dieťaťa, dostane žena podľa zákona aj konkrétnu pomoc pri liečbe a výchove svojho dieťaťa.

Foto TASR/AP

Martin Hanus pred 1251 d

Presne o mesiac, 4. decembra, sa v Európskej únii odohrajú dve udalosti, ktoré veľa napovedia o tom, či sa vzbura proti establišmentu presunie z Trumpovej Ameriky aj na starý kontinent. V tento deň sa totiž bude konať už raz zrušené a potom dvakrát odložené druhé kolo prezidentských volieb v Rakúsku, kým v Taliansku budú voliči hlasovať o ústavnej reforme, v skutočnosti však o vláde premiéra Mattea Renziho. 

 

V Rakúsku vyzerá zatiaľ súboj medzi zeleným liberálom Alexandrom van der Bellenom a konzervatívnym populistom Norbertom Hoferom celkom vyrovnane. Poriadna kampaň sa ešte nerozbehla, van der Bellen sa vyhýba priamej konfrontácii, tú skôr na mobilizáciu frustrovaných voličov potrebuje Hofer, ktorý naďalej vystupuje umiernene a občas jemne koriguje aj svojho straníckeho šéfa z FPÖ H.C. Stracheho - napríklad za výrok, že kvôli migrantom speje Rakúsko a Európa do občianskej vojny. V prospech Hofera hovorí, že vládna koalícia socialistov a ľudovcov je v morálnej kríze a možno aj pred rozpadom, zatiaľ čo preferencie FPÖ sú historicky rekordné (okolo 34 percent), v ľavicovej Viedni dokonca stúpli na 40 percent (predtým tu mohla FPÖ rátať s 30 percentami). Ak by o pár dní zvíťazil v Amerike Donald Trump, revolučnej nálade v Rakúsku by to len pomohlo.

 

Inému paradoxu čelí taliansky premiér Matteo Renzi. On sám kedysi presadil referendum o ústavnej reforme, ktorú by mal taliansky ľud vlastne milovať - cieľom reformy je totiž spriechodniť schvaľovanie zákonov v dvojkomorovom systéme, ale najmä obmedziť počet senátorov (keď sa obyčajného Taliana opýtate, čo ho v jeho krajine trápi, spustí lamentácie na tisíce celonárodných či regionálnych poslancov-darmožráčov). Lenže Renzi svojho času spojil úspech referenda so zotrvaním v premiérskom kresle, to si však ešte užíval vysokú popularitu a jeho reformu podporovala aj Berlusconiho Forza Italia. Medzitým sa veľa zmenilo, Renziho vláda sa borí s problémami, protestná opozícia na čele s komikom Beppem Grillom rastie, pričom chce využiť referendum na povalenie vlády a predčasné voľby. V takom prípade by sa mohlo stať, že strany, ktoré sú za vystúpenie Talianska z eurozóny, by už budúci rok mohli získať nadpolovičnú väčšinu. 

 

Toľko o stave Európy na konci roka 2016.

 

Foto: Americký prezident Barack Obama počas tlačovej konferencie s talianskym premiérom Matteom Renzim vo Washingtone 18. októbra 2016. FOTO TASR/AP

 

Gabriel Hunčaga pred 1251 d

Kauzy Bonaparte, Gorila, únos Michala Kováča mladšieho a Hedviga Malinová nie sú jedinými prípadmi, pri ktorých sa verejnosť už niekoľko rokov bezvýsledne domáha vyšetrenia. Dnes uplynulo 11 rokov, odkedy po brutálnom útoku maskovaných extrémistov (4. 11. 2005) zomrel vtedy 21-ročný študent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Daniel Tupý.

 

Okrem neho boli boxermi a nožmi v rukách gangstrov na Tyršovom nábreží v Bratislave zranení ďalší šiesti ľudia, z toho jeden ťažko. Tento smutný prípad je jedným z tých, s ktorými si naše establišmenty a skostnatené súdy nevedia, alebo nechcú, dať už veľmi dlho rady. Zatiaľ čo hrob Daniela Tupého na starom mestskom cintoríne v Žiline je už druhú dekádu nemým pamätníkom nevinných obetí toho najplytšieho extrémizmu, jeho vrahovia sú stále na slobode.

 

Pokiaľ zostávajú páchatelia nepotrestaní, vysielajú politické špičky veľmi zlý signál, že aj taký úkladný zločin, ako surová vražda na verejnom priestranstve, môžu na Slovensku zostať nepovšimnuté. Pre rodičov zavraždeného je tak 4. november aj naďalej dňom najväčšieho utrpenia a smútku. Otec, Daniel Tupý starší k tomu dodáva, že „do smrti sa s touto tragédiou nevyrovnáme. Každý, kto zažil niečo podobné, vie, o čom hovorím.“

 

Zostáva len dúfať, že v týchto kauzách bude raz spravodlivosti učinené zadosť. Vo fungujúcej občianskej spoločnosti by sa predsa mali pozostalí dožiť aj inej satisfakcie ako len toho, že spomienka na mladú obeť extrémistického vyčíňania sa zmení iba na výstražné memento pre všetkých, ktorí majú pokušenie sa s ním zahrávať. Na Daniela Tupého a ohavný zločin, ktorý ho pripravil o život, by sa nemalo zabudnúť.

 

 

Martin Hanus pred 1251 d

Včera som na tomto mieste písal, že aj po ostrej kritike zo strany prezidenta Andreja Kisku sa dá predpokladať, že konflikt medzi prezidentom a premiérom ostane regulovaný a nevyústi do otvorenej vojny. Zatiaľ sa tento scenár napĺňa, Robert Fico dnes predstúpil pred novinárov a vážil každé slovo. Do sporu o Bašternáka sa nemôže dať zatiahnuť, to by bolo politické harakiri, preto zvýraznil, že aj jeho táto kauza vyrušuje a aj preto sa plánuje presťahovať z Bašternákovho bytu v Bonaparte.

 

V spore o zahraničnú politiku, kde mu Kiska vyčítal, že jeho neuvážené slová pokazili Miroslavovi Lajčákovi kariéru v OSN, sa cítil silnejší a zopakoval svoje predvolebné vyhlásenia: „Som principiálne proti vzniku ucelenej moslimskej komunity a som principiálne proti kvótam.“ To bolo tak všetko. Ešte sa k téme vyjadril Lajčák, ktorý zrejme s Ficovým vedomím žehlil spor, ďakoval Ficovi aj Kiskovi za veľkú pomoc s tým, že „nemá význam špekulovať, čo pomohlo viac a čo nie“.

 

Asi nemá ani význam komentovať, prečo sa na Kiskove slová neozval priamo dotknutý Robert Kaliňák. Minister vnútra je už jednoducho „lame duck“, vie to on, vie to Fico, vie to každý, to posledné, čo chromý minister potrebuje, je ďalší Kiskov štuchanec. 

 

Navyše, prezident dnes prijal končiaceho šéfa vyšetrovateľov kauzy Gorila Marka Gajdoša, zároveň avizoval, že na budúci týždeň si k téme zavolá policajného prezidenta Tibora Gašpara a povie ku Gorile a Gajdošovmu odchodu viac. Náš „lame duck“, ktorý mal kedysi v Smere na starosti spochybňovanie populárneho prezidenta napríklad cez jeho lety špeciálom do Popradu (Kiska sa bránil, že o využívanie lietadla ho pôvodne minister vnútra priam prosil), bude zas len prikrčene v kríkoch čakať, čo príde ďalej.  

Jaroslav Daniška pred 1252 d

Donald Trump vystupuje v poslednej fáze kampane ako tradičný republikán a darí sa mu. Hovorí o klasických mobilizačných témach (zdravotníctvo, dane) a podstatných slabinách Hillary Clintonovej. A jeho podpora rastie v Ohiu, Pennsylvanii, Colorade, Nevade, Arizone, Severnej Karolíne, ale aj vo Wisconsine, Michigane (obidva štáty prekvapivo navštívil) a New Hampsire. Na Floride naposledy kampaňoval v otvorene modrých volebných okrskoch, prieskumy ukazujú, že na Floride má tesnú prevahu.

 

Dá sa teda povedať, že Trump okrem presvedčených republikánov mobilizuje aj iných voličov a chce prekvapiť získaním jedného či viacerých modrých štátov. Treba si ešte uvedomiť, že zatiaľ čo za Clintonovú kampaňuje celá jej rodina (bývalý prezident aj dcéra Chelsea), prezident Obama s manželkou, viceprezident a ďalší prominenti, Trump de facto ťahá kampaň sám, s pomocou Mike Pencea, svojho kandidáta na viceprezidenta. A to ešte na niektoré mítingy chodia spolu.

 

Hillary Clinton má stále k zvoleniu bližšie, darí sa jej medzi skoršími voličmi, ale napríklad zaostáva medzi černochmi, ktorí majú zatiaľ nižšiu volebnú účasť, ako sa čakalo. Nedá sa ubrániť dojmu, že ak by to Trumpovi o 5 dní nevyšlo, od väčšiny by ho delilo iba pár dní takejto kampane.

 

Jaroslav Daniška pred 1252 d

Americké mesto Chicago prekročilo tento týždeň smutnú hranicu 600 vrážd. Ako píše mesačník Atlantic, minulý rok bolo v Chicagu zavraždených 491 ľudí, tento rok to bude výrazne viac. V Chicagu je viac vrážd ako v mestách New York a Los Angeles dokopy, vysoký je aj počet postrelených ľudí, ktorí po streľbe nezahynuli, tento rok ide už o 2 100 ľudí, o 500 viac ako minulý rok.

Chicago, ktoré má asi 2,8 milióna obyvateľov, plánuje zamestnať tisíc nových policajtov.

Pavol Rábara pred 1252 d

Taliansko prežíva veľmi nepokojné obdobie, otrasy zeme sú už skoro na dennom poriadku.

Po ničivom zemetrasení z konca augusta, ktoré si vyžiadalo tri stovky obetí, dochádza k ďalším a ďalším otrasom. Obete sú síce v týchto posledných prípadoch skôr výnimkou, ale strach a bolesť neutícha. Pre evakuácie musí množstvo ľudí prespávať v autách, kým úrady počítajú škody. A tie sú obrovské, napríklad TU je galéria prekrásnych miest, ktoré zničili otrasy len z posledných dní. 

Túto nedeľu zasiahlo stred krajiny ďalšie zemetrasenie s magnitúdou 6,0 v provincii Macerato. Denník La Repubblica si pritom všimol malý „zázrak“. Len 15 kilometrov od epicentra stojí nádherné sanktuárium z 5. storočia. Sakrálny komplex zostal podľa všetkého úplne nepoškodený, a to sa nachádza päť kilometrov od zničenej obce Visso.   

Také šťastie ale nemala rímska Bazilika sv. Pavla za hradbami, ktorú museli po nedeľných otrasoch na čas uzavrieť. Zemetrasenie na nej totiž zanechalo niekoľko prasklín, pričom spadli aj rímsy. Technici museli riešiť aj Baziliku sv. Vavrinca pri najväčšom rímskom cintoríne Verano, kde popadali kamenné úlomky.  

(Foto: wikimedia.org/Bazilika sv. Pavla za hradbami)

Martin Hanus pred 1252 d

Prezident Erdogan nepoľavuje v nastoľovaní represívneho režimu. Nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá bola v kritike Turecka dosiaľ veľmi zdržanlivá, dnes bola okolnosťami donútená vyhlásiť, že „je v najvyššej miere alarmujúce“, ako sa v Turecku obmedzuje sloboda tlače a prejavu. Vyjadrila sa tak k poslednej vlne represií, keď miestna polícia zatkla šéfredaktora a ďalších dvanástich redaktorov opozičných novín Cumhuriyet. Merkelová to priamo označila za „najnovší príklad veľmi tragického vývoja“ a nepriamo sa vyjadrila, že to bude mať dosah na prístupové rokovania s EÚ.

 

Nemeckej kancelárky sa táto vlna zatýkania dotkla špeciálne: koncom októbra totiž Nadácia Konrada Adenauera, ktorá je blízka Merkelovej CDU, organizovala v meste Antalya svoj tradičný nemecko-turecký novinársky seminár, na ktorom vystúpil aj Kadri Gürsel, jeden z najznámejších tureckých novinárov. Len dva dni po tomto seminári bol Gürsel zatknutý, pričom záťah proti Cumhuriyet sa dá považovať za koniec slobody tlače v Turecku, keďže išlo o posledné veľké noviny kritické voči vláde.

 

Denník Frankfurter Allgemeine Zeitung v tejto súvislosti kancelárku Merkelovú kritizuje, že reagovala veľmi neskoro a v situácii, keď bola pod veľkým domácim tlakom, aby na adresu Turecka povedala konečne niečo tvrdšie. FAZ konštatuje: „Turecký prezident premieňa svoju krajinu na diktatúru besným tempom. EÚ ani Nemecko sa tomu nemôžu prizerať nečinne, aj napriek obave, že Erdogan vypovie utečeneckú dohodu a uvedie do pochodu státisíce migrantov. Ale starať sa o slobodu prejavu v Turecku – na to je neskoro. Jednoducho už neexistuje.“

FOTO TASR/AP