Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 1126 d

Denník Süddeutsche Zeitung ostro kritizoval prístup Vyšehradskej štvorky (ako je v prípade nemeckých médií obvyklé, o stredoeurópskej štvorke sa píše ako o „štyroch východoeurópskych štátoch“), ktorá požaduje zavedenie „flexibilnej solidarity“. Podľa nemeckého liberálneho denníka je táto požiadavka „nehanebná“. Tieto štáty si to totiž predstavujú tak, že budú solidárne len vtedy, keď sa im to hodí – teda nie pri utečencoch, ich prijímaní a humanitárnej starostlivosti.

 

Lenže ako píše denník, solidarita je základným pilierom EÚ, ktorý sa dá merať aj peniazmi. Maďarsko platí do rozpočtu EÚ každý rok 890 miliónov eur, kým z rôznych zdrojov prijíma 6,6 miliárd eur. Podobne to platí aj o ostatných štátoch. „To sú peniaze, ktoré vynakladajú európski daňoví poplatníci. Je to žitá solidarita. Ak má byť aj táto solidarita v budúcnosti ´flexibilná´, nech to len vyšehradské štáty povedia,“ uzatvára Süddeutsche Zeitung. 

 

Na snímke maďarský premiér Viktor Orbán prichádza na rokovanie na Bratislavskom hrade. Foto TASR – Michal Svítok.

Imrich Gazda pred 1126 d

Pápež František v piatok navštívil novorodenecké oddelenie Nemocnice sv. Jána neďaleko Lateránskej baziliky. Momentálne sa tam nachádza 12 detí, päť z nich je vo vážnom stave v inkubátoroch s intenzívnou terapiou, informovalo Tlačové stredisko Svätej stolice. Rovnako ako ostatní návštevníci musel rešpektovať prísne hygienické opatrenia. Následne zavítal do hospicu v severozápadnej časti Ríma, kde pozdravil približne 30 pacientov v terminálnom štádiu. Obe návštevy sa uskutočnili v rámci takzvaných piatkov milosrdenstva. Foto - TASR/AP
 

Lukáš Obšitník pred 1126 d

Aliancia európskych konzervatívcov a reformistov dnes v Prahe organizuje konferenciu o dôsledkoch brexitu, migračnej kríze v Európe a súčasných výzvach transatlantického partnerstva. Na jej webovej stránke by od 10.00 hod. mal byť dostupný videostream.

Na konferencii vystúpia rečníci, ako britský europoslanec a jeden z popredných podporovateľov brexitu Daniel Hannan, Slovák Marián Tupý z Cato Institute, Tomáš Pojar z CEVRO Institute, Alexander Vondra z Pražského centra pre transatlantické vzťahy alebo Ted Bromund z amerického konzervatívneho think-tanku Heritage Foundation.

Do AECR patria európske pravicovo-konzervatívne strany, ako britská Konzervatívna strana, poľská Právo a spravodlivosť, česká ODS či slovenské NOVA, SaS a OKS. V Európskom parlamente patria do platformy Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR). AECR plánuje vydávať štvrťročník The Conservative, v Prahe predstavili jeho prvé číslo s podtitulom „Európa v revolúcii. Ako brexit a migrácia rušia starý poriadok“.

Ktovie, možno to bude myšlienkovo realistickejšie a zaujímavejšie, ako bol bratislavský summit EÚ.

Foto: aecr.eu

Lukáš Obšitník pred 1126 d

Loď, na ktorej dnes na Dunaji cez obed rokovali lídri Európskej únie, sa plavila pod nemeckou vlajkou, všimol si Lars Scholtyssyk, európsky korešpondent nemeckej stanice Deutsche Welle. Regina Danubia je luxusná kongresová loď pôvodom z Nemecka. „Symbolický obrázok?“ pýta sa Scholtyssyk.

Foto: twitter.com/lars_scho

Martin Hanus pred 1127 d

Ak sa dnes v Bratislave Robertovi Ficovi a ďalším lídrom EÚ bude počas celého dňa zdať, že nemecká Angela Merkelová je zamyslenejšia než inokedy, treba za tým hľadať čoraz vypätejšiu vnútropolitickú situáciu v Nemecku. Tým menším problémom sú nedeľňajšie regionálne voľby v Berlíne, kde je Merkelová už zmierená s ďalšou historickou porážkou svojej CDU. Oveľa viac ju musel zasiahnuť dnešný odkaz Horsta Seehofera, bavorského premiéra a predsedu sesterskej CSU, ktorý pre Spiegel povedal, že ak Merkelová neustúpi v spore o hornú hranicu pre utečencov, CSU ju nepodporí ako volebnú kandidátku na kancelárku. Merkelová sa už v Bratislave o Seehoferovej vyhrážke určite dozvedela, je možné, že keď dnes na Bratislavskom hrade s vážnou tvárou ťukala pred novinármi do svojho mobilu, venovala sa práve Seehoferovi. 

 

Bavorský premiér žiada, aby Nemci podľa rakúskeho vzoru prijali zákon, podľa ktorého by mohlo prísť do Nemecka ročne nanajvýš 200-tisíc utečencov. „Tu ide jednoducho o našu dôveryhodnosť,“ tvrdí Seehofer, ktorý si v utečeneckej politike veľmi rozumie s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. 

 

Prijatie takejto hornej hranice však kancelárka niekoľkokrát striktne odmietla. Ak Merkelová Seehoferovým hrozbám neustúpi a CSU ju odmietne akceptovať ako kandidátku tradičného dvojbloku CDU/CSU, jej ambícia stať sa po štvrtýkrát nemeckou kancelárkou sa otrasie v základoch. 

 

Na snímke: Maďarský premiér Viktor Orbán, nemecká kancelárka Angela Merkelová a rakúsky kancelár Christian Kern sa rozprávajú pred spoločným fotografovaním európskych lídrov v Bratislave. Foto TASR, Michal Svítok.

Jaroslav Daniška pred 1127 d

Akým spôsobom by sme dnes mohli prekvapiť európskych politikov a zanechať čo najlepší dojem? Mestom ani našimi návrhmi, ako postupovať voči Británii, to nebude. Na to sme príliš malí a mocensky bezvýznamní. Takže? Už som o  tom v minulosti písal, Európu môže prekvapiť a zaujať naša kultúra. To, čo sa u nás dialo počas komunizmu, akí sme boli európski a ako sme mysleli na slobodu. To znamená ukázať našu disidentskú tradíciu. Tatarku s Hamadom, Krčméryho a Jukla, Vrbu s Wetzlerom, ale aj Jankoviča s Paštékom, Galandu či Sikoru.

Žiaľ, organizátori napokon zrušili aj návštevu Danubiany. Tá by síce vzhľadom na prebiehajúcu výstavu nebola úplne ideálnym miestom, kde ukázať našu kultúrnu identitu, ale bolo by to aspoň niečo. Teraz, zdá sa, nebude z kultúry nič.

Obávam sa, že to o niečom veľmi hlasne hovorí.

Foto: Martin Baumann/TASR

Lukáš Obšitník pred 1129 d

Ústav pamäti národa dnes na svojej internetovej stránke uverejnil zoznam viac ako 13-tisíc osôb, ktoré komunistické súdy v rokoch 1977 – 1989 súdili za útek alebo pokus o útek cez hranice do západného sveta. Súčasťou evidencie je aj zoznam sudcov, prokurátorov a vyšetrovateľov ŠtB, ktorí ich prípad viedli. Viacerí z nich dodnes v justícii pôsobia.

Komunistický režim ČSSR obmedzením slobody vycestovania ľudí z vlastnej krajiny porušoval základné ľudské práva, ktoré sa sám zaviazal dodržiavať. V roku 1975 na Helsinskej konferencii prezident Gustáv Husák podpísal Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Oba dokumenty ratifikovalo Federálne zhromaždenie a v roku 1976 vstúpili do platnosti. Režim ich však nedodržiaval.

Uverejnená evidencia sa týka údajov zo Západoslovenského kraja, ďalšie kraje prídu na rad v nasledujúcom období. Jedným z príkladov obetí je prípad nemeckého študenta Hartmuta Tautza, ktorého pri pokuse o útek 8. augusta 1986 na petržalskej strane hranice roztrhala svorka útočných psov Pohraničnej stráže a ktorému bol minulý mesiac v Petržalke odhalený pamätník. Projekt tejto evidencie vedie odborná pracovníčka ÚPN Emília Pastvová, ktorú bývalý režim väznil za jej náboženské aktivity („marenie štátneho dozoru nad cirkvami“).

Jaroslav Daniška pred 1129 d

Týždenník Economist otvoril v ostatnom čísle dobrú tému: V politike sa enormne klame, čo s nami robia tieto lži? Economist je slabší v odpovedi, ale otázka je nastolená dobre. Nejde totiž len o Putina, Erdogana či Trumpa, lož je pracovnou metódou podstatne viac vrcholových politikov.

 

Príbuznú tému otvoril vo svojom dnešnom komentári Lavína nedôvery David Brooks. Ten je vo svojom prístupe férovejší, za rozmachom nedôvery vidí rovnako Trumpa ako Clintonovú, ich polarizujúce a celé spoločenské vrstvy odsudzujúce výroky sú rovnakej krvnej skupiny. Píše: Pred desaťorčím sme chceli demokratizovať Blízky východ, skončili sme s poblízkovýchodnením našej demokracie.

 

Brooks, ako je pre neho typické, potom ukazuje sériu argumentov, ako nárast nedôvery vedie k väčšej osamotenosti (v r. 1985 desať percent Američanov hovorilo, že nemá blízkeho priateľa, v roku 2004 už štvrtina populácie), rastie cynizmus, samovraždy, klesá reálna schopnosť intimity (súčasťou je aj prehnané odhaľovanie na sociálnych sieťach), s tým je spojená nielen individuálna zraniteľnosť, ale aj pokles vlastenectva, tolerancie či rešpektu k iným. A, áno, dôsledky sú aj ekonomické.

 

Foto: Jevgenijs Slihto/flickr.com

 

Lukáš Obšitník pred 1129 d

V pondelok 12. septembra uplynulo 10 rokov od prednášky Benedikta XVI. na univerzite v Regensburgu. Bola „pravdepodobne najkontroverznejším prejavom pápeža za posledných 50 rokov“ a „svet dlhuje Benediktovi ospravedlnenie,“ píše vo výbornom komentári vatikanista John L. Allen Jr.

Svetová verejnosť si vtedy za prispenia hlavných médií z dlhého pápežovho prejavu všimla iba jednu vetu byzantského cisára zo 14. storočia kritickú k islamu, ktorú pápež vo svojej prednáške citoval. Následkom toho vznikli veľké a násilné protesty v celom moslimskom svete. V Somálsku zastrelili taliansku mníšku, na Blízkom východe podpaľovali kostoly a veľa moslimských lídrov žiadalo ospravedlnenie. Na druhej strane protestovali aj predstavitelia Západu, ktorí pápeža obvinili z podkopávania mierového dialógu s islamom.

Samotný pápežov prejav však nesmeroval k islamskému svetu, ale predovšetkým k západnej kultúre. Sčasti sa dotkol nesprávneho vzťahu k násiliu v islamskom učení, pri ktorom zdôraznil, že „Boh nemá záľubu v krvi a nekonať rozumne odporuje podstate Boha“. Na tom postavil svoju hlavnú myšlienku, že viera nie je iracionálna a s rozumom si nijako neprotirečí. Po desiatich rokoch, keď čelíme pôsobeniu islamistických teroristických skupín ako Islamský štát, Boko Haram, odnoží al-Kaidy a iných, viac ľudí je schopných dať spätne Benediktovi za pravdu.

Podstatou jeho prejavu však bolo niečo iné: že práve dnešná západná kultúra, ktorá vytlačila náboženstvo do súkromnej sféry ako niečo iracionálne a subjektívne, vážne chybuje a je veľkou úlohou univerzít, aby to napravili. V skutočnosti sa Benedikt moslimského sveta, naopak, nepriamo zastal: „Teraz svetové kultúry hlboko zakorenené v náboženstve vidia, že toto vylúčenie božského z univerzálnosti rozumu je útokom na ich najhlbšie presvedčenia. Rozum hluchý voči božskému a vytláčajúci náboženstvo medzi subkultúry nie je schopný vstúpiť do dialógu kultúr.“ „Toto vôbec nevyzerá ako jazyk križiaka,“ dodáva k tomu John Allen a uzatvára: „Na toto desiate výročie regensburskej prednášky svet Benediktovi dlhuje ospravedlnenie, ale nie preto, že by s jeho argumentmi pred desiatimi rokmi nesúhlasil. Preto, že ho vôbec nepochopil.“

Celý text pápežovho prejavu je dostupný tu.

Ilustračné foto: TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 1131 d

V celom Nemecku bolo tento rok vysvätených iba 58 kňazov! Nemecká katolícka cirkev je vôbec v hlbokej kríze, podľa článku poľského denníka Gazeta Wyborcza je každý tretí nemecký kňaz Ind a každý štvrtý Poliak. Vo vyše 82-miliónovom Nemecku žije 23 miliónov katolíkov, Nemci majú 27 diecéz.

Pre porovnanie, na Slovensku bolo tento rok vysvätených 55 nových kňazov (vrátane rehoľníkov).