Krátke správy redakcie

Jozef Majchrák pred 1183 d

Nemecký týždenník Spiegel publikoval zaujímavý článok o tom, ako európske sankcie a následný zákaz dovozu potravín z EÚ do Ruska pomohol ruskému poľnohospodárstvu. To čelilo obrovskej kríze, od roku 1992 prišlo Rusko o ornú pôdu približne v rozlohe Nemecka. 

Teraz sa trend otáča. Sankcie a nízky rubeľ pomohli k renesancii ruského poľnohospodárstva a rozmachu podnikania v tomto odvetví. Rusko dnes po prvýkrát zarába z exportu agrosektora viac ako z vývozu zbraní. V roku 2015 tiež napríklad vyprodukovalo viac pšenice ako USA. 

Všetci klasickí ekonomickí liberáli musia byť nadšení z nového príkladu toho, k akým nezamýšľaným dôsledkom vedú niektoré štátne zásahy a obchodné bariéry. 

Foto: TASR

Martin Hanus pred 1183 d

Konflikt medzi Luciou Nicholsonovou a Andrejom Dankom je zaujímavý len tým, aký je príznačný pre dnešnú politickú dobu: je nafúknutý, hystericko-hašterivý, facebookový (kto dnes vyzbiera viacej lajkov?), otravný svojou transparentnosťou (zverejňovanie esemeskovej komunikácie), pritom nevypovedá o ničom viac než o antipatii medzi hlavnými protagonistami.

 

Danko zrejme na začiatku (na neverejnom grémiu) naozaj zvolil nevhodné slová, tomu pokojne verme, veď tento chlapík má pod pestovanou maskou velikášskej štátotvornosti len starú esenesácku DNA. Ale celkom nerozumiem, za aké práva žien v tejto chvíli bojuje Lucia Nicholsonová tým, že prišla riadiť schôdzu pár dní po pôrode, aby tak údajne nedala Dankovi zámienku na šikanovanie v podobe návrhu na jej odvolanie z postu podpredsedníčky NR SR. Pritom je zjavné, že ak by zostala prvé dva-tri týždne doma a požiadala o voľno, nič by sa nestalo a nikto by ju za to neodvolával.      

 

Foto: TASR, Michal Svítok

Jaroslav Daniška pred 1183 d

Karol Sudor sa rozprával s Alojzom Hlinom, reč bola o všeličom, čitateľ sa pobaví. Pár viet padlo aj o interrupciách, ktoré sú aj v nadpise článku. Hlina povedal:

„Nikdy nezahlasujeme za niečo, čo by ich zliberálnilo alebo uľahčilo, teda za niečo, čo by poškodilo život od jeho počatia až po prirodzený koniec alebo znížilo jeho dôstojnosť.

Stačí vám status quo?

Spokojní s ním nie sme, ľuďom to však zjednodušíme. Ak je teraz niečo status quo, nikdy nezahlasujeme za jeho zmäkčenie.“

 

Po voľbách som o KDH napísal text s názvom Rekviem. Citáty vyššie považujem za dodatočnú poznámku pod čiarou k môjmu textu. Čakám, ako na Hlinove slová zareagujú ľudia ako Marek Michalčík alebo Renata Ocilková. V posledných voľbách totiž do KDH doniesli niečo, čo má v slovenskej politike budúcnosť.

Jaroslav Daniška pred 1183 d

Uplynulé tri týždne som bol bez telefónu. Niežeby som si niečo potreboval dokazovať, to nie, padol mi do bazéna, prišla do toho dovolenka, celé sa to natiahlo. Ale bol to zaujímavý čas. Prvý deň-dva som bol ako bez ruky, stále som mal pocit, že niečo zabúdam, niekoľko ľudí sa mi nevedelo dovolať, vyskytlo sa pár drobných faux-pas.

Potom ale nadišiel čas pokoja, tranquillitá. Užíval som si to, až sa mi nechcelo nič meniť. Ani žena sa mi nevedela dovolať, jediné, čo mi chýbalo, boli občasné telefonáty s dvomi priateľmi, ktorých postrehy a názory si veľmi cením. Až prišla nepríjemná nehoda, keď boli na moju pomoc odkázaní blízki ľudia, a ja som bol nedostupný. Nepríjemná vec. Našťastie všetko dobre dopadlo.

Telefón je opravený a oddnes som opäť dostupný.

Foto: raindog808/flickr.com

Jaroslav Daniška pred 1184 d

Včera bola v Mirbachovom paláci otvorená výstava Jozefa Jankoviča s trochu melancholickým názvom Plynutie času, a hoci sa jej ešte na našich stránkach budeme venovať, už po vernisáži treba niečo povedať:

Je to krásna výstava, nové diela profesora Jankoviča ohromia krásou, činorodosťou a životom, človek sa nevie prestať kochať a tešiť. Jednoducho radosť. Profesor Jankovič má zjavne mimoriadne tvorivé obdobie.

Výstava jedného z najlepších sochárov posledného polstoročia potrvá do 23. októbra. Návštevu ale netreba odkladať, bola by to chyba.

Imrich Gazda pred 1184 d

Na návšteve Slovenska je v týchto dňoch hlavný pápežský penitenciár Mauro Piacenza. V Kňazskom seminári biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule 72-ročný taliansky kardinál vystúpi s dvoma prednáškami v rámci kurzu pre spovedníkov, na ktorom sa zúčastňuje okolo 150 kňazov.

„Ide o prvý kurz pre spovedníkov svojho druhu vôbec na Slovensku, ktorý organizuje Apoštolská penitenciária. Bude to možnosť klásť kompetentným otázky, na ktoré si nevieme odpovedať v spovednici, kde máme peninentom dobre poradiť,“ vysvetlil dôvod kardinálovej návštevy gréckokatolícky biskup Milan Lach.

Kardinál Piacenza zastáva od roku 2003 vysoké pozície v rámci Svätej stolice. V roku 2010 ho pápež Benedikt XVI. vymenoval za prefekta Kongregácie pre klérus a v tejto pozícii pred troma rokmi navštívil aj našu krajinu. Za hlavného penitenciára Apoštolskej penitenciárie ho vymenoval pápež František v septembri 2013.

Foto – TASR/Pavol Ďurčo


 

Martin Hanus pred 1184 d

Zuzana Petková a Xénia Makarová, novinárky z Trendu, dnes asi dve hodiny vypovedali pred vyšetrovateľom Národnej kriminálnej agentúry. NAKA tak na základe trestného oznámenia Jána Počiatka a Roberta Kaliňáka začala trestné stíhanie vo veci ohovárania, ktorého sa mali dopustiť obe novinárky.

 

Zuzane Petkovej a Xénii Makarovej chceme týmto vyjadriť našu plnú solidaritu, keďže nielen tento dotknutý text, ale aj ich ďalšie investigatívne články týkajúce sa kauzy Bašternák patrili k tomu najlepšiemu, čo u nás vyšlo. Vyšetrovanie je teda naozaj „výsmechom spravodlivosti“, ako dnes napísal šéfredaktor Trendu Oliver Brunovský.

 

Ťažko si predstaviť, že by toto azda viac komické než tragické vyšetrovanie mohlo niekam viesť, vyšetrovateľ totiž novinárkam nepovedal (ani nikdy nepovie), aké konkrétne tvrdenia sú nepravdivé, a teda sú predmetom trestného konania. Ako uviedla Petková, vyšetrovateľ konštatoval, „že celá titulka, karikatúra a obsah článku pre neho vytvárajú dojem, že sa to mohlo dotknúť dobrej povesti Kaliňáka s Počiatkom“. 

 

Skrátka a jasne, Kaliňákova polícia musí dbať aj na niečo také, ako je gaunerská česť. 

Jaroslav Daniška pred 1184 d

V Trende vyšiel jeden z doteraz najkritickejších článkov k pôsobeniu ukrajinského prezidenta Porošenka v našej tlači. Autor si všíma, ako sa ukrajinskému prezidentovi darí bohatnúť vo funkcii prezidenta. Nejde pritom iba o čokoládu, Porošenko využíva svoju funkciu na budovanie širšieho zázemia v krajine. Jeho slová a realita sú od seba celkom vzdialené. Oplatí sa prečítať prečo.

Foto: Thierry Ehrmann/flickr.com

Jaroslav Daniška pred 1185 d

Robert M. Danin si vo Foreign Affairs všimol pozoruhodnú vec. Viete, čo je jeden z dôsledkov postupného amerického sťahovania sa z regiónu Blízkeho východu a špeciálne dohody s Iránom?

 

Izrael, najdôležitejší spojenec USA v regióne, si uvedomil, koľko toho má spoločného so sunitskými režimami vo svojom okolí. Ešte nedávno boli tieto krajiny takmer bez výnimky nepriateľmi Židovského štátu, dnes majú toho spoločného viac, ako si vedeli predstaviť. A nejde len o Jordánsko a Egypt, ktorý napríklad v roku 2014 spolupracoval s Izraelom vo vojne proti Hamasu (!), ale aj ďalšie arabské štáty vrátane Saudskej Arábie. Majú spoločného nepriateľa (Irán a jeho teroristické agentúry), spoločný záujem na potlačení terorizmu a rôznych povstaleckých hnutí, ktoré iniciovala Arabská jar, a teda stabilitu.

 

Izrael vie konať provokatívne aj prekvapivo, ale najmä dôsledne, osobitne keď ide o jeho záujmy. Dobre vychádza s Ruskom, Amerikou aj Čínou, do bezpečnostnej spolupráce vtiahol Grécko aj Indiu, dohodu má opäť aj s Tureckom. Čosi o izrealskej mentalite hovorí výrok ministra obrany Moshe Yaalona: Na Golanských výšinách by som radšej videl vojakov ISIS ako iránske uniformy.

 

Pre mnohých provokatívna otázka na záver: Je možné, že by stiahnutie USA z Blízkeho východu mohlo viesť k väčšej stabilite v regióne?

Foto: flickr.com

Martin Hanus pred 1185 d

Lotyšská vláda čelila doma veľkej kritike, keď sa rozhodla prijať vyše 500 utečencov. Na realite Lotyšska však vidieť, ako zavádzajú tí, ktorí na základe takýchto skromných záväzkov strašia pred islamizáciou strednej a východnej Európy, ale aj tí, ktorí žiadajú celoeurópske prerozdeľovanie utečencov na základe kvót, aby si tak vyriešili domáce problémy. 

 

Lotyšsko medzičasom zo svojej kvóty prijalo v krajine 69 utečencov, pričom 23 už udelilo azyl, respektíve doplnkovú ochranu. Problém je, že z týchto 23 azylantov zostali v pobaltskej už len dvaja, tí ostatní sa podľa informácií lotyšských médií dostali na vlastnú päsť do Nemecka. 

 

Lotyšský premiér Máris Kučinskis len lakonicky konštatoval: „Nie sme totalitný štát, ktorý postaví múr a všetkých zadrží.“

 

Foto: TASR/AP, nemecká kancelárka Angela Merkelová a lotyšský premiér Máris Kučinskis po spoločnej tlačovej konferencii v Berlíne 29. apríla 2016.