Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 1414 d

Béla Bugár nadbieha bratislavským voličom a priamo oslovuje voličov Siete a zvyšky SDKÚ. Bugár pritom nič veľké ani konkrétne nehovorí, vyvoláva len pocit, že nechce ísť so Smerom, čo je od neho trošku nepresvedčivé, zvyšok („Procházka nereagoval úplne jasne“) za neho dopovedia novinári. 

V kampani sú dôležitejšie veci ako bilboardy a facebookové šoty. Napríklad emócie, jedna taká sa práve úspešne šíri o Procházkovi a jeden by čakal, že líder Siete by mal reagovať na Bugára trochu asertívnejšie...

Martin Hanus pred 1415 d

Erdoganova konzervatívno-islamská AKP dosiahla včera v tureckých voľbách takmer 50 percent hlasov, ale nikde sa jej nedarilo tak ako medzi Turkami žijúcimi v Nemecku. Svoj hlas jej totiž dalo až 60 percent nemeckých Turkov, kým stredoľavú republikánsku CHP volilo necelých 15 percent (v samotnom Turecku získala 25 percent). Aj tieto volebné výsledky potvrdzujú, že v Nemecku žijú konzervatívnejší a protizápadnejší Turci než v domovskom Turecku.

Jaroslav Daniška pred 1415 d

Jiří Kužela nechcel byť diskriminovaný ženami, necítil sa byť  „podradný tvor“ len kvôli tomu, že je muž, a na českom Ústavnom súde svoj spor napokon vyhral. Český Respekt prináša v aktuálnom vydaní jeho príbeh, ako pracoval v Detskom domove v Uherskom Hradišti, vzbúril sa proti tamojším pomerom, bol prepustený – a napokon vyhral.

Pedagóg ešte pred vyhodením napísal 40-stránkovú správu o tom, čo v tamojšej inštitúcii nefunguje, z článku českého týždenníka je zjavné, že mu prekážal ženský krik, ponižovanie za nedostatočnú hygienu, nezmyselné tresty a ďalšie veci, naopak, deťom podľa neho chýbalo hranie v lese a vôbec mužský vzor. Riaditeľka svojho jediného mužského pedagóga mala šikanovať a napokon mu dať pocítiť, kto je tam pánom. Kužela sa však nevzdával a stále sa odvolával, až mu ústavní sudcovia dali za pravdu. A to mu dnes dáva „víru, že se snad podaří nabourat tu nadvládu křičících žen a děti budou mít v budoucnu i nějaké chlapské vzory.“ 

Pavol Rábara pred 1415 d

Čína končí po 36 rokoch politiku jedného dieťaťa a denník Corriere della Sera pri tej príležitosti poukázal na zaujímavý projekt. Čínsky fotograf Fan Shi San je z generácie jedináčikov, ktorí sú plodom demografickej politiky krajiny. Na fotkách zobrazil samotu mladých ľudí, pričom na snímky pridal aj ich chýbajúcich „súrodencov“. Fotogaléria TU

Jaroslav Daniška pred 1417 d

Z Nitry: Pohrebná svätá omša je v duchu poďakovania za život zomrelého kardinála Korca. V tomto duchu vystúpil v úvode hlavný celebrant kardinál Dziwisz a v kázni biskup Judák. Prítomní sú premiér, prezident, predseda KDH a niekoľko poslancov a desiatky, ak nie stovky kňazov. Obrady a spevy sú krásne.

Daniela Matejovičová pred 1418 d

Ostatky nenarodených detí, ktoré doteraz končili v spaľovniach, budú môcť byť v Českej republike už legálne pochovávané. Mala by to umožniť pripravovaná novela zákona o pohrebníctve, vďaka ktorej by mali mať príbuzní zároveň aj viac času na to, aby sa k telu prihlásili. Plod, ktorý mal menej ako pol kila, bol doteraz považovaný za odpad a končil v spaľovniach. Niektorí rodičia, hoci konali nelegálne a čelili pokute, však svoje nenarodené deti aj tak pochovávali. Na Slovensku sú takéto pohreby povolené.

Martin Hanus pred 1418 d

Nemecký vicekancelár a predseda ľavicovej SDP Sigmar Gabriel navštívil v Moskve Vladimíra Putina a zdá sa, že nemecký mužík zotrval pred ruským cárom celý čas v hlbokom predklone: ako informuje denník Süddeutsche Zeitung, Gabriel sa najskôr poďakoval Putinovi, že sa s ním vôbec ráčil stretnúť. („Máte v týchto dňoch čo robiť, najmä pri konflikte v Sýrii. Som veľmi rád, že ste si našli na mňa čas.“) 

A ďalej hovoril všetko, čo videl Putinovi na očiach – pri Ukrajine sa Sigmar Gabriel rozhovoril o „skupinách v Európe a USA, ktoré profitujú z toho, že tento konflikt trvá“, ďalej uviedol, že mu vôbec nie je jasné, čo to vlastne tak v poslednom čase rozdelilo Nemecko a Rusko, keďže oba štáty mali v roku 2000 excelentný vzťah a tiež uviedol, že si vie predstaviť postupné zrušenie sankcií voči Rusku, pričom zdôraznil, že je to len jeho osobný názor (keďže oficiálnou líniou Bruselu aj Berlína je zrušenie sankcií po tom, čo sa naplnia dohody z Minska).

Samozrejme, je správne, že európski politici rokujú priamo s Putinom, rovnako sa dá chápať, že sa uprostred utečeneckej krízy snažia meniť a mierniť tón voči Rusku. Ale to všetko sa dá robiť aj vzpriamene, so stavcami v chrbtici, nie vystrašene s plienkou, ako to v Moskve predviedol nemecký vicekancelár. 

Jozef Majchrák pred 1419 d

Keď sa to hodí, EÚ dokáže prižmúriť aj obidve oči a hodiť spojencov cez palubu. Únia rozhodla o pozastavení sankcií voči Bielorusku na štyri mesiace. Urobila tak napriek vyhláseniam pozorovateľskej misie OBSE, že nedávne voľby mali k štandardnému hlasovaniu ďaleko a aj napriek varovaniam bieloruskej opozície, aby to s ústretovosťou k Alexandrovi Lukašenkovi nepreháňala. Ešte donedávna „posledný diktátor“ Európy si zrušenie sankcií zaslúžil najmä svojím angažovaním sa pri sprostredkovaní rozhovorov medzi Kyjevom, Moskvou a donbaskými separatistami.

Martin Hanus pred 1419 d

A ešte ostaňme pri Štúrovi. Literárny vedec Peter Zajac napísal v .týždni zaujímavý text o Štúrových a štúrovských paradoxoch. Píše napríklad o sebaklame štúrovskej generácie romantikov, ktorí mali v 50. rokoch 19. storočia pocit, že prežívajú obdobie nemoty a suchoty. Pritom v oblasti literatúry to ani trochu neplatilo.

Peter Zajac uvádza: "Začiatkom päťdesiatych rokov bola kodifikovaná hattalovsko-hodžovská reforma spisovnej slovenčiny (...), ktorá platí aj s tým ypsilonom až podnes. V roku 1858 vychádzajú (...) prvé dva zväzky Prostonárodných slovenských povestí, ktoré tvoria dnešný základ živej slovenskej literatúry. V rokoch 1854 – 1857 napísal Michal Miloslav Hodža svoje vrcholné dielo Matora, ktoré sa dnes pokladá za syntézu slovenského romantizmu. Andrej Sládkovič napísal Detvana ako vrchol historizujúceho biedermeieru, Janko Kalinčiak prozaickú Reštavráciu." 

Martin Hanus pred 1420 d

Dnešné 97. výročie vzniku Československa a 200. výročie narodenia Štúra symbolizujú v našich dejinách pokrok a zjednocovanie. Štúr dokázal zjednotiť mladé generácie katolíkov a evanjelikov, vďaka čomu vznikol slovenský politický národ, Československo zjednotilo Čechov aj Slovákov, vďaka čomu vznikol na troskách ríše Habsburgovcov zaujímavý demokratický štát.

Súčasne je však medzi Československom a Štúrom napätý vzťah: po roku 1918 ideológovia čechoslovakizmu vyzdvihovali Jána Kollára a propagovali tézu o československom národe. Jeden z najväčších medzivojnových politikov Milan Hodža napísal v roku 1920 knihu Československý rozkol, v ktorej Štúrovi vyčítal, že podviedol Kollára a vytvorením spisovnej slovenčiny spôsobil česko-slovenský kultúrny rozkol.

Mnohým sa preto zdalo, že vznik Československa je oneskoreným víťazstvom Kollára a že Česi a Slováci začnú postupne splývať. Ale to bola ilúzia. S istým zveličením sa dá povedať, že nielen v polovici 19. storočia, ale aj na konci 20. storočia vyhral Štúr nad Kollárom.