Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 1137 d

Prezident Erdogan nepoľavuje v nastoľovaní represívneho režimu. Nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá bola v kritike Turecka dosiaľ veľmi zdržanlivá, dnes bola okolnosťami donútená vyhlásiť, že „je v najvyššej miere alarmujúce“, ako sa v Turecku obmedzuje sloboda tlače a prejavu. Vyjadrila sa tak k poslednej vlne represií, keď miestna polícia zatkla šéfredaktora a ďalších dvanástich redaktorov opozičných novín Cumhuriyet. Merkelová to priamo označila za „najnovší príklad veľmi tragického vývoja“ a nepriamo sa vyjadrila, že to bude mať dosah na prístupové rokovania s EÚ.

 

Nemeckej kancelárky sa táto vlna zatýkania dotkla špeciálne: koncom októbra totiž Nadácia Konrada Adenauera, ktorá je blízka Merkelovej CDU, organizovala v meste Antalya svoj tradičný nemecko-turecký novinársky seminár, na ktorom vystúpil aj Kadri Gürsel, jeden z najznámejších tureckých novinárov. Len dva dni po tomto seminári bol Gürsel zatknutý, pričom záťah proti Cumhuriyet sa dá považovať za koniec slobody tlače v Turecku, keďže išlo o posledné veľké noviny kritické voči vláde.

 

Denník Frankfurter Allgemeine Zeitung v tejto súvislosti kancelárku Merkelovú kritizuje, že reagovala veľmi neskoro a v situácii, keď bola pod veľkým domácim tlakom, aby na adresu Turecka povedala konečne niečo tvrdšie. FAZ konštatuje: „Turecký prezident premieňa svoju krajinu na diktatúru besným tempom. EÚ ani Nemecko sa tomu nemôžu prizerať nečinne, aj napriek obave, že Erdogan vypovie utečeneckú dohodu a uvedie do pochodu státisíce migrantov. Ale starať sa o slobodu prejavu v Turecku – na to je neskoro. Jednoducho už neexistuje.“

FOTO TASR/AP 

Martin Hanus pred 1137 d

Keď sme s Andrejom Kiskom robili rozhovor v polovici septembra, prezident sa usiloval o umiernený slovník voči Ficovej vláde. Hovoril, že ako prezident nechce byť a ani nebude žiadnym baranidlom opozície, pri otázke, prečo Roberta Kaliňáka nevyzve na odstúpenie, sa prezident odvolával na svoje júnové vystúpenie na pôde Národnej rady a opakoval, že „v štandardných demokraciách je vecou slušnosti, či daný minister odstúpi alebo nie“. Bolo zjavné, čo si myslí, ale tiež bolo zjavné, že nechce povedať nič, čo by zhoršilo jeho vzťah s Ficovou vládou.

 

To sa však teraz mení. V aktuálnom rozhovore pre týždenník Trend zvolil prezident Kiska nasledujúce slová: „Som smutný z toho, že sa pri riešení kauzy doteraz nič zásadné neudialo. Od začiatku prípadu všetci vieme, že rečiam o dvanástich miliónoch, ktoré niekto priniesol v hotovosti, sa nedá veriť. Preto sa nedá rozumieť tomu, prečo zatiaľ nie je nikto stíhaný. Keď verejný činiteľ garantuje vyšetrenie prípadu, tak aj keby vznikla len hypotetická otázka, či nemá na prípad priame prepojenie, už vtedy je vecou elementárnej slušnosti, aby v takej situácii odstúpil. To sa neudialo. Zato sa po kauze Bašternák udiali ďalšie veci, ktoré priam kričia a ukazujú na to, že kým systém vyšetrovania, dokazovania a obvinenia ľudí v spojitosti s trestnými činmi v oblasti podvodov a korupcie nezačne fungovať a nebude fungovať presvedčivo aj v očiach verejnosti, sme na tom horšie, ako sme boli pred vymenovaním tejto vlády.“

 

Neskôr tiež na margo kauzy Bašternák dodal: „Po tom, čo prežívame v poslednom období, som presvedčený, že môj slovník mal byť ešte výraznejší a ostrejší.“

 

Zo strany prezidenta, ktorý po voľbách hovoril o „koalícii ochotných“ proti extrémizmu sú to na adresu Ficovej vlády neobvyklo ostré slová, je očividné, že tým Andrej Kiska vracia Robertovi Ficovi takisto neobvyklú kritiku kvôli prijatiu dalajlámu, ale nemusí to byť jediný dôvod pre novú profiláciu prezidenta.

 

Zdá sa, že dvaapolročné, prekvapivo zmierlivé obdobie medzi víťazom prezidentských volieb a porazeným premiérom sa končí. Hoci aj naďalej sa dá očakávať, že pôjde o vzájomne regulovaný konflikt. Fico je dostatočne racionálny na to, aby začal viesť vojnu s populárnym prezidentom, skôr bude siahať po príležitostných štuchancoch ako v prípade dalajlámu, keď bude Kisku prezentovať ako poradcami manipulovaného naivku, ktorý nerozumie národným záujmom. Kiska je zas príliš nekonfliktný typ človeka na to, aby prešiel do nepriateľskej pozície voči vláde. Ale je dostatočne ambiciózny, aby častejšie než doteraz dával najavo, že stelesňuje iný obsah a formu politiky než Ficova vláda.

 

FOTO TASR – Martin Baumann

Lukáš Obšitník pred 1138 d

Týždeň pred americkými prezidentskými voľbami sa síce Trump v celoúnijných prieskumoch na Clintonovú doťahuje (v priemere posledných výsledkov podľa realclearpolitics.com vedie kandidátka demokratov už iba o 2,2 percenta), ale v prieskumoch v jednotlivých štátoch USA je Clintonovej náskok pred ním stále vysoký.

Pri amerických prezidentských voľbách si treba uvedomiť, že voličské hlasy sa nezrátavajú spolu „v jednom koši“ za celé USA, ale osobitne v jednotlivých štátoch. Víťazi v nich potom získavajú za každý štát príslušný počet tzv. hlasov voliteľov, ktorý je pre každý štát vopred daný podľa jeho veľkosti. Napr. Kalifornia ich má 55, Florida 29, Iowa 6, Texas 38... Až po zrátaní hlasov voliteľov – tohto medzistupňa – sa rozhoduje o víťazovi volieb. Prezidentom sa stane ten, kto získa viac hlasov voliteľov. Preto je lepšie sledovať viac prieskumy v jednotlivých štátoch, ako na úrovni celých USA.

Trump napríklad veľmi stratil podporu v tradične republikánskom štáte Arizona s 11 hlasmi voliteľov, kde už niekoľko dní dokonca viedla Clintonová, no v súčasnosti znovu vedie Trump, hoci iba o 1,5 percenta hlasov. Podobne veľmi stratil aj v ďalšom republikánskom štáte Texas, kde prezidentské voľby za demokratov naposledy vyhral v roku 1976 Jimmy Carter. V roku 2012 tu Mitt Romney vyhral s náskokom 15,8 percenta. Popularita Trumpa tu veľmi poklesla, v posledných dňoch mierne stúpla na úroveň 7,6 percenta.

Na celkové víťazstvo potrebuje kandidát zo všetkých štátov získať aspoň 270 hlasov voliteľov. Bez zarátania štátov s tesnými výsledkami prieskumov (na mape ich označuje sivá farba) zatiaľ Clintonová vedie v pomere 259 k 164 hlasov voliteľov. So zarátaním tesných výsledkov je súčasný stav v pomere 294 k 244 takisto v prospech Clintonovej. Faktom ale je, že kým jej náskok sa v polovici októbra výrazne zvýšil (až na 340 k 198), dnes ho Trump znovu skresal na úroveň, na akej bol pred mesiacom. Otázkou, ktorú rozhodnú až ostré voľby 8. novembra, je, či za Trumpom nestoja ešte skrytí voliči, ktorí sa v prieskumoch zatiaľ k svojej voľbe nechceli priznať.

Foto: realclearpolitics.com

Jaroslav Daniška pred 1139 d

Izraelský minister školstva Naftali Bennet vyhlásil, že Izrael by sa mal pripraviť na anektovanie palestínskych území Západného brehu. Reagoval tým na snahy Palestínskej samosprávy na prijatie rezolúcie OSN, ktorá by tamojšie izraelské osady nazvala nelegálnymi. Minister Bennet kroky na anektovanie Judey a Samárie nazval „primeranou sionistickou reakciou“.

Foto: The Isreal Project/flickr.com

Martin Hanus pred 1140 d

Čo má dnes spoločné nemecká evanjelická cirkev s Martinom Lutherom? Podľa denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung toho ostalo len málo, čo vidieť aj v tomto začínajúcom sa Lutherovom roku. Ten vyvrcholí budúci rok 500. výročím odvtedy, čo Martin Luther pribil 95 výpovedí proti predávaniu odpustkov na dvere Zámockého kostola vo Wittenbergu (stalo sa tak 31. októbra 1517).

 

Začínajúce sa oslavy nemeckých evanjelikov sú však podľa FAZ festivalom banalít. Predstavitelia evanjelikov ľuďom odkazujú, že dobré sú vlastnosti ako trpezlivosť, odpustenie, pokora, priateľstvo, kým zlé sú nenávisť, život so širokými lakťami, bezohľadnosť. „Vlastne by bolo všetko dobre, len keby neexistovalo to nedobré,“ takto paroduje FAZ súčasné vieroučné posolstvá nemeckej evanjelickej cirkvi, podľa ktorej ide o to, aby sa k sebe všetci správali milo. Ako zaznelo nedávno v jednej televíznej evanjelickej kázni: „Jedno mi nikto nevezme, čistú radosť zo života. Takto Boh, onen JA-SOM-TU, myslel teba aj mňa. Je to také pekné cítiť to. Pustím sa do toho.“ Ale do čoho? pýta sa FAZ.

 

Ako ďalej píše nemecký denník, najhoršie na tom celom nie sú prihlúply tón, zlá gramatika a nedobrovoľná komickosť týchto slov. Horšia je podľa FAZ opovážlivosť, s ktorou vedenie dnešných evanjelikov vznáša nároky na tradíciu. Luther neučil takéto dobromyseľné banality, ich nositeľov vo svojej dobe vyhlasoval za „bielych diablov“, učil niečo celkom iné, napríklad že zúfalstvo, starosť a bieda určujú existenciu človeka, nepoznal hriechu zbavené skutky a nikdy by mu nenapadlo hľadať záchranu v tom, že budeme „milí“. Považoval sa za martýra v boji proti cirkvi, ktorá kresťanom sľubovala útechu za odpustky, a ktorý videl veľa dobrých dôvodov pre svoju netolerantnosť. Robiť z neho dnes totemové zviera akejsi miloty?

 

Tým hlavným problémom podľa FAZ je, že „úradný protestantizmus protestuje najmä proti tomu, proti čomu zo zrozumiteľných dôvodov protestujú všetci, ktorí sú pri rozume. Niet v tom žiadneho rizika, s teológiou to nemá nič. Ten, kto si Luthera, ktorý sa z teologických dôvodov nevyhýbal žiadnemu riziku, prisvojuje pre takéto súčasné chápanie, ho zrejme už dlhšie nečítal,“ uzatvára denník.

 

Foto: internet

Jozef Majchrák pred 1140 d

Najväčší poľský denník Gazeta Wyborcza čelí veľkým ekonomickým problémom. Ich príčinou je pokles počtu predaných výtlačkov a zníženie príjmov z inzercie.

 

Podľa údajov mediálneho servera Wirtualmedia.pl z augusta tohto roka padol oproti analogickému obdobiu minulého roka predaj denníka o 13,76 percenta. Zároveň sa jeho príjmy z reklamy znížili o viac ako dvadsať percent.

 

Pod tento stav sa do značnej miery podpísali nasledujúce dva faktory. Gazeta Wyborcza sa názorovo posunula až príliš doľava a stratila tak veľký počet stredových čitateľov. Nová poľská vláda zostavená stranou Právo a spravodlivosť (PiS) ju navyše odrezala od inzercie, ktorej zadávateľmi sú štátne firmy a inštitúcie. Tohto typu inzercie mala predtým Gazeta v porovnaní s inými poľskými médiami nadpropočne veľa.

 

Vydavateľstvo Agora, ktoré Gazetu vydáva, tak bolo donútené pristúpiť k reštrukturalizačným opatreniam. Zredukovalo regionálne prílohy a postupne prepustí viac ako sto zamestnancov. Pomocnú ruku novinám podal aj finančník George Soros, ktorý v lete tohto roku kúpil prostredníctvom Media Development Investment Fund jedenásť percent akcií vydavateľstva a stal sa jeho štvrtým najväčším akcionárom.

Foto: Flickr.com

Martin Hanus pred 1140 d

Ross Douthat, katolík a konzervatívny komentátor New York Times, bol dosiaľ voličom republikánov. Ale ako píše v poslednom texte, hoci má mnoho obáv z Hillary Clinton, jej príslušnosti k establišmentu so všetkými jeho omylmi aj z jej liberalizmu, Donald Trump je ešte väčšou hrozbou.

 

Douthat sa jednak obáva, čo by prípadné Trumpovo prezidentovanie spravilo s americkou ekonomikou – Trump by priviedol USA do obchodných vojen, ekonomiku by ovládla úzkosť. Douthat sa tiež obáva nárastu občianskeho napätia a nepokojov, Trumpovo zvolenie by bolo podľa neho darom pre zlých policajtov a radikálov, ktorých lákajú pouličné boje. Ale najvážnejšie obavy má z Trumpa na geopolitickej scéne. Už dnes nie je samozrejmosťou udržať akú-takú globálnu stabilitu, ale svet s americkým prezidentom, ktorý by stelesňoval chaos, nespoľahlivosť, by bol značne riskantnejší.

 

Ross Douthat si myslí, že vlažní Trumpovi podporovatelia – teda konzervatívci, ktorí si uvedomujú problém s Trumpovým charakterom, ale chcú ho voliť ako menšie zlo – preceňujú systémovú trvácnosť amerického poriadku a podceňujú mieru, v akej je základná úroveň prezidentskej kompetentnosti a sebakontroly vecou života a smrti – pre Američanov a pre ľudské bytosti všade vo svete.

 

Foto: TASR/AP

Martin Hanus pred 1141 d

Keď som si prečítal rozhovor, v ktorom dekan Právnickej fakulty UK Eduard Burda zdôvodňuje, prečo ocenil pamätnou medailou Petra Colotku, ktorý bol 20 rokov predsedom komunistickej vlády, po Novembri bol trestne stíhaný zo sprenevery či krádeže (neskôr oslobodený), vlastne som sa ani nečudoval. 

 

Burda pre Denník N hovorí, že Colotku ocenili, pretože bol v rokoch 1956 až 1959 dekanom fakulty, a stále žije, „čo je samo osebe fascinujúce“. Dekan zisťoval, či Colotka „nerobil na fakulte ako dekan nejaké veci, ktoré by išli nad štandard bežného správania. Ničoho takého som sa nedopátral“. A hoci niektorí prodekani protestovali, dekan Burda rozhodol, že Colotka cenu dostane, pretože – a pozor, teraz prichádza zdôvodnenie – „za tie roky, čo bol vo funkcii dekana, musel urobiť viacero dôležitých vecí. Zoberte si len to, že zabezpečoval fungovanie takejto inštitúcie; verte mi, nie je to ľahké. V tejto chvíli neviem povedať konkrétne, čo všetko urobil, ale za daných okolností bude nutné to v blízkej budúcnosti zhodnotiť.“

 

Tomu sa hovorí výkon, pán dekan. V tejto súvislosti som si spomenul na slová, ktoré mi pred pár rokmi povedal v rozhovore profesor matematiky Pavel Brunovský. Na pozadí škandalózneho posudku dekana Lekárskej fakulty Petra Labaša v kauze Hedvigy Malinovej som sa profesora pýtal, prečo sa do vedenia univerzít dostávajú ľudia, ktorí sú len odrazom spoločnosti a moci, a prečo to nie je skutočná elita.

 

Brunovský odpovedal: „Ak sa tam aj dostanú (prvotriedni ľudia), znechutene odtiaľ odídu, lebo to považujú za stratu času. To však nie je slovenská špecialita. Aj známy americký matematik Halmos svojho času napísal, že výsledkom volieb na úrovni ústavov je druhoradé vedenie. Zvolení predstavitelia podľa neho nemusia byť úplne najhorší, ale sú to kompromisníci, ktorí vedú inštitúciu do priemernosti.“

 

Na snímke uprostred Vladimír Mečiar s manželkou Margitou (vpravo) v rozhovore s bývalým predsedom vlády SSR Petrom Colotkom (vľavo), ktorého vláda položila základný kameň dnešného nového SND. FOTO TASR – Pavel Neubauer

Martin Hanus pred 1144 d

Nálady v Amerike sa neustále menia. Ak sa pred časom zdalo, že Donald Trump je už polomŕtvy kandidát, dnes to opäť neplatí. Podľa posledných prieskumov vedie napríklad na Floride, v ďalších kľúčových štátoch to vyzerá na vyrovnaný súboj.

 

Pre Trumpa prišla ďalšia dobrá správa: americká vláda oznámila, že príspevky na Obamacare (zdravotné poistenie) stúpnu o 25 percent. Ekonomický novinár Winand von Petersdorff pre čitateľov nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) vysvetľuje, čo sa so slávnou Obamovou zdravotníckou reformou deje: dosiaľ boli bojové fronty skôr ideologické, americká pravica odmietala Obamacare ako zavádzanie európskeho socializmu, demokrati sa hrdili, že vďaka reforme je konečne poistených ďalších 20 miliónov Američanov, pričom bez Obamacare by bol systém časom ešte drahší.

 

Ako píše von Petersdorff, teraz sa však dejú dve veci súčasne: súkromným poisťovniam sa čoraz horšie znášajú riziká, pretože kým ľudia, ktorí sa cítia zdraví, radšej riskujú život bez poistenia, tak ľudia s podlomeným zdravím sa zapisujú do programov Obamacare. Poisťovniam tak stúpajú náklady, tri najznámejšie poisťovne stratia v roku 2016 kvôli reforme dve miliardy dolárov. 

 

Ak sa na to pozrieme z európskeho hľadiska, problém reformy je v tom, že nedostatočne núti ľudí, aby sa do systému zapojili. Štát síce dotuje zdravotné príspevky, no súčasne tí, ktorí sa do systému nechcú zapojiť, sa môžu z neho vykúpiť pokutou. A keďže sú prípadné pokuty nižšie než samotné odvody, mnohí Američania – prirodzene najmä zdravší – radšej zaplatia pokutu a zo zdravotného systému sa takto vykúpia. FAZ píše, že takto sa spúšťa „smrtiaca špirála“ – poisťovniam sa to nevypláca, niektoré preto odchádzajú, ľudia majú preto čoraz menší výber medzi poskytovateľmi, navyše rastú ich náklady poistenia.

 

Donald Trump síce neponúka žiadnu zmysluplnú alternatívu okrem likvidácie Obamacare, no posledné dni pred voľbami mu bude pomáhať aj táto nová vlna nespokojnosti.

 

Foto: TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 1144 d

Americký žurnál Foreign Affairs sa rozprával s Marine Le Penovou o jej plánoch na odchod z EÚ a treba povedať, že prvýkrát v jej odpovediach zaznievajú niektoré konkrétnejšie veci. Nedá sa hovoriť, že by Le Penová mala nejakú jasnú stratégiu, ale je zrejmé, že po britskom referende sa o niektorých veciach uvažuje inak.

 

Le Penová hovorí, že je za riadený odchod z eurozóny, občania by o vystúpení rozhodli v referende, vláda by potom viedla vyjednávania. Ak by sa referendum skončilo prevahou zástancov, rešpektoval by to. Krok číslo dva po vystúpení z eurozóny si predstavuje ako obnovenie monetárnych vzťahov zo 70. rokov (tzv. currency-snake), kde boli stanovené niektoré pravidlá menovej spolupráce medzi európskymi štátmi.

 

Z celého rozhovoru ide emócia, že po odchode Británie z EÚ je odchod Francúzska predstaviteľnejší.