Kauzy Bonaparte, Gorila, únos Michala Kováča mladšieho a Hedviga Malinová nie sú jedinými prípadmi, pri ktorých sa verejnosť už niekoľko rokov bezvýsledne domáha vyšetrenia. Dnes uplynulo 11 rokov, odkedy po brutálnom útoku maskovaných extrémistov (4. 11. 2005) zomrel vtedy 21-ročný študent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Daniel Tupý.

Okrem neho boli boxermi a nožmi v rukách gangstrov na Tyršovom nábreží v Bratislave zranení ďalší šiesti ľudia, z toho jeden ťažko. Tento smutný prípad je jedným z tých, s ktorými si naše establišmenty a skostnatené súdy nevedia, alebo nechcú, dať už veľmi dlho rady. Zatiaľ čo hrob Daniela Tupého na starom mestskom cintoríne v Žiline je už druhú dekádu nemým pamätníkom nevinných obetí toho najplytšieho extrémizmu, jeho vrahovia sú stále na slobode.

Pokiaľ zostávajú páchatelia nepotrestaní, vysielajú politické špičky veľmi zlý signál, že aj taký úkladný zločin, ako surová vražda na verejnom priestranstve, môžu na Slovensku zostať nepovšimnuté. Pre rodičov zavraždeného je tak 4. november aj naďalej dňom najväčšieho utrpenia a smútku. Otec, Daniel Tupý starší k tomu dodáva, že „do smrti sa s touto tragédiou nevyrovnáme. Každý, kto zažil niečo podobné, vie, o čom hovorím.“

Zostáva len dúfať, že v týchto kauzách bude raz spravodlivosti učinené zadosť. Vo fungujúcej občianskej spoločnosti by sa predsa mali pozostalí dožiť aj inej satisfakcie ako len toho, že spomienka na mladú obeť extrémistického vyčíňania sa zmení iba na výstražné memento pre všetkých, ktorí majú pokušenie sa s ním zahrávať. Na Daniela Tupého a ohavný zločin, ktorý ho pripravil o život, by sa nemalo zabudnúť.

Včera som na tomto mieste písal, že aj po ostrej kritike zo strany prezidenta Andreja Kisku sa dá predpokladať, že konflikt medzi prezidentom a premiérom ostane regulovaný a nevyústi do otvorenej vojny. Zatiaľ sa tento scenár napĺňa, Robert Fico dnes predstúpil pred novinárov a vážil každé slovo. Do sporu o Bašternáka sa nemôže dať zatiahnuť, to by bolo politické harakiri, preto zvýraznil, že aj jeho táto kauza vyrušuje a aj preto sa plánuje presťahovať z Bašternákovho bytu v Bonaparte.

V spore o zahraničnú politiku, kde mu Kiska vyčítal, že jeho neuvážené slová pokazili Miroslavovi Lajčákovi kariéru v OSN, sa cítil silnejší a zopakoval svoje predvolebné vyhlásenia: „Som principiálne proti vzniku ucelenej moslimskej komunity a som principiálne proti kvótam.“ To bolo tak všetko. Ešte sa k téme vyjadril Lajčák, ktorý zrejme s Ficovým vedomím žehlil spor, ďakoval Ficovi aj Kiskovi za veľkú pomoc s tým, že „nemá význam špekulovať, čo pomohlo viac a čo nie“.

Asi nemá ani význam komentovať, prečo sa na Kiskove slová neozval priamo dotknutý Robert Kaliňák. Minister vnútra je už jednoducho „lame duck“, vie to on, vie to Fico, vie to každý, to posledné, čo chromý minister potrebuje, je ďalší Kiskov štuchanec. 

Navyše, prezident dnes prijal končiaceho šéfa vyšetrovateľov kauzy Gorila Marka Gajdoša, zároveň avizoval, že na budúci týždeň si k téme zavolá policajného prezidenta Tibora Gašpara a povie ku Gorile a Gajdošovmu odchodu viac. Náš „lame duck“, ktorý mal kedysi v Smere na starosti spochybňovanie populárneho prezidenta napríklad cez jeho lety špeciálom do Popradu (Kiska sa bránil, že o využívanie lietadla ho pôvodne minister vnútra priam prosil), bude zas len prikrčene v kríkoch čakať, čo príde ďalej.  

Donald Trump vystupuje v poslednej fáze kampane ako tradičný republikán a darí sa mu. Hovorí o klasických mobilizačných témach (zdravotníctvo, dane) a podstatných slabinách Hillary Clintonovej. A jeho podpora rastie v Ohiu, Pennsylvanii, Colorade, Nevade, Arizone, Severnej Karolíne, ale aj vo Wisconsine, Michigane (obidva štáty prekvapivo navštívil) a New Hampsire. Na Floride naposledy kampaňoval v otvorene modrých volebných okrskoch, prieskumy ukazujú, že na Floride má tesnú prevahu.

Dá sa teda povedať, že Trump okrem presvedčených republikánov mobilizuje aj iných voličov a chce prekvapiť získaním jedného či viacerých modrých štátov. Treba si ešte uvedomiť, že zatiaľ čo za Clintonovú kampaňuje celá jej rodina (bývalý prezident aj dcéra Chelsea), prezident Obama s manželkou, viceprezident a ďalší prominenti, Trump de facto ťahá kampaň sám, s pomocou Mike Pencea, svojho kandidáta na viceprezidenta. A to ešte na niektoré mítingy chodia spolu.

Hillary Clinton má stále k zvoleniu bližšie, darí sa jej medzi skoršími voličmi, ale napríklad zaostáva medzi černochmi, ktorí majú zatiaľ nižšiu volebnú účasť, ako sa čakalo. Nedá sa ubrániť dojmu, že ak by to Trumpovi o 5 dní nevyšlo, od väčšiny by ho delilo iba pár dní takejto kampane.

Americké mesto Chicago prekročilo tento týždeň smutnú hranicu 600 vrážd. Ako píše mesačník Atlantic, minulý rok bolo v Chicagu zavraždených 491 ľudí, tento rok to bude výrazne viac. V Chicagu je viac vrážd ako v mestách New York a Los Angeles dokopy, vysoký je aj počet postrelených ľudí, ktorí po streľbe nezahynuli, tento rok ide už o 2 100 ľudí, o 500 viac ako minulý rok.

Chicago, ktoré má asi 2,8 milióna obyvateľov, plánuje zamestnať tisíc nových policajtov.

Taliansko prežíva veľmi nepokojné obdobie, otrasy zeme sú už skoro na dennom poriadku.

Po ničivom zemetrasení z konca augusta, ktoré si vyžiadalo tri stovky obetí, dochádza k ďalším a ďalším otrasom. Obete sú síce v týchto posledných prípadoch skôr výnimkou, ale strach a bolesť neutícha. Pre evakuácie musí množstvo ľudí prespávať v autách, kým úrady počítajú škody. A tie sú obrovské, napríklad TU je galéria prekrásnych miest, ktoré zničili otrasy len z posledných dní. 

Túto nedeľu zasiahlo stred krajiny ďalšie zemetrasenie s magnitúdou 6,0 v provincii Macerato. Denník La Repubblica si pritom všimol malý „zázrak“. Len 15 kilometrov od epicentra stojí nádherné sanktuárium z 5. storočia. Sakrálny komplex zostal podľa všetkého úplne nepoškodený, a to sa nachádza päť kilometrov od zničenej obce Visso.   

Také šťastie ale nemala rímska Bazilika sv. Pavla za hradbami, ktorú museli po nedeľných otrasoch na čas uzavrieť. Zemetrasenie na nej totiž zanechalo niekoľko prasklín, pričom spadli aj rímsy. Technici museli riešiť aj Baziliku sv. Vavrinca pri najväčšom rímskom cintoríne Verano, kde popadali kamenné úlomky.  

(Foto: wikimedia.org/Bazilika sv. Pavla za hradbami)

Prezident Erdogan nepoľavuje v nastoľovaní represívneho režimu. Nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá bola v kritike Turecka dosiaľ veľmi zdržanlivá, dnes bola okolnosťami donútená vyhlásiť, že „je v najvyššej miere alarmujúce“, ako sa v Turecku obmedzuje sloboda tlače a prejavu. Vyjadrila sa tak k poslednej vlne represií, keď miestna polícia zatkla šéfredaktora a ďalších dvanástich redaktorov opozičných novín Cumhuriyet. Merkelová to priamo označila za „najnovší príklad veľmi tragického vývoja“ a nepriamo sa vyjadrila, že to bude mať dosah na prístupové rokovania s EÚ.

Nemeckej kancelárky sa táto vlna zatýkania dotkla špeciálne: koncom októbra totiž Nadácia Konrada Adenauera, ktorá je blízka Merkelovej CDU, organizovala v meste Antalya svoj tradičný nemecko-turecký novinársky seminár, na ktorom vystúpil aj Kadri Gürsel, jeden z najznámejších tureckých novinárov. Len dva dni po tomto seminári bol Gürsel zatknutý, pričom záťah proti Cumhuriyet sa dá považovať za koniec slobody tlače v Turecku, keďže išlo o posledné veľké noviny kritické voči vláde.

Denník Frankfurter Allgemeine Zeitung v tejto súvislosti kancelárku Merkelovú kritizuje, že reagovala veľmi neskoro a v situácii, keď bola pod veľkým domácim tlakom, aby na adresu Turecka povedala konečne niečo tvrdšie. FAZ konštatuje: „Turecký prezident premieňa svoju krajinu na diktatúru besným tempom. EÚ ani Nemecko sa tomu nemôžu prizerať nečinne, aj napriek obave, že Erdogan vypovie utečeneckú dohodu a uvedie do pochodu státisíce migrantov. Ale starať sa o slobodu prejavu v Turecku – na to je neskoro. Jednoducho už neexistuje.“

FOTO TASR/AP 

Keď sme s Andrejom Kiskom robili rozhovor v polovici septembra, prezident sa usiloval o umiernený slovník voči Ficovej vláde. Hovoril, že ako prezident nechce byť a ani nebude žiadnym baranidlom opozície, pri otázke, prečo Roberta Kaliňáka nevyzve na odstúpenie, sa prezident odvolával na svoje júnové vystúpenie na pôde Národnej rady a opakoval, že „v štandardných demokraciách je vecou slušnosti, či daný minister odstúpi alebo nie“. Bolo zjavné, čo si myslí, ale tiež bolo zjavné, že nechce povedať nič, čo by zhoršilo jeho vzťah s Ficovou vládou.

To sa však teraz mení. V aktuálnom rozhovore pre týždenník Trend zvolil prezident Kiska nasledujúce slová: „Som smutný z toho, že sa pri riešení kauzy doteraz nič zásadné neudialo. Od začiatku prípadu všetci vieme, že rečiam o dvanástich miliónoch, ktoré niekto priniesol v hotovosti, sa nedá veriť. Preto sa nedá rozumieť tomu, prečo zatiaľ nie je nikto stíhaný. Keď verejný činiteľ garantuje vyšetrenie prípadu, tak aj keby vznikla len hypotetická otázka, či nemá na prípad priame prepojenie, už vtedy je vecou elementárnej slušnosti, aby v takej situácii odstúpil. To sa neudialo. Zato sa po kauze Bašternák udiali ďalšie veci, ktoré priam kričia a ukazujú na to, že kým systém vyšetrovania, dokazovania a obvinenia ľudí v spojitosti s trestnými činmi v oblasti podvodov a korupcie nezačne fungovať a nebude fungovať presvedčivo aj v očiach verejnosti, sme na tom horšie, ako sme boli pred vymenovaním tejto vlády.“

Neskôr tiež na margo kauzy Bašternák dodal: „Po tom, čo prežívame v poslednom období, som presvedčený, že môj slovník mal byť ešte výraznejší a ostrejší.“

Zo strany prezidenta, ktorý po voľbách hovoril o „koalícii ochotných“ proti extrémizmu sú to na adresu Ficovej vlády neobvyklo ostré slová, je očividné, že tým Andrej Kiska vracia Robertovi Ficovi takisto neobvyklú kritiku kvôli prijatiu dalajlámu, ale nemusí to byť jediný dôvod pre novú profiláciu prezidenta.

Zdá sa, že dvaapolročné, prekvapivo zmierlivé obdobie medzi víťazom prezidentských volieb a porazeným premiérom sa končí. Hoci aj naďalej sa dá očakávať, že pôjde o vzájomne regulovaný konflikt. Fico je dostatočne racionálny na to, aby začal viesť vojnu s populárnym prezidentom, skôr bude siahať po príležitostných štuchancoch ako v prípade dalajlámu, keď bude Kisku prezentovať ako poradcami manipulovaného naivku, ktorý nerozumie národným záujmom. Kiska je zas príliš nekonfliktný typ človeka na to, aby prešiel do nepriateľskej pozície voči vláde. Ale je dostatočne ambiciózny, aby častejšie než doteraz dával najavo, že stelesňuje iný obsah a formu politiky než Ficova vláda.

FOTO TASR – Martin Baumann

Týždeň pred americkými prezidentskými voľbami sa síce Trump v celoúnijných prieskumoch na Clintonovú doťahuje (v priemere posledných výsledkov podľa realclearpolitics.com vedie kandidátka demokratov už iba o 2,2 percenta), ale v prieskumoch v jednotlivých štátoch USA je Clintonovej náskok pred ním stále vysoký.

Pri amerických prezidentských voľbách si treba uvedomiť, že voličské hlasy sa nezrátavajú spolu „v jednom koši“ za celé USA, ale osobitne v jednotlivých štátoch. Víťazi v nich potom získavajú za každý štát príslušný počet tzv. hlasov voliteľov, ktorý je pre každý štát vopred daný podľa jeho veľkosti. Napr. Kalifornia ich má 55, Florida 29, Iowa 6, Texas 38... Až po zrátaní hlasov voliteľov – tohto medzistupňa – sa rozhoduje o víťazovi volieb. Prezidentom sa stane ten, kto získa viac hlasov voliteľov. Preto je lepšie sledovať viac prieskumy v jednotlivých štátoch, ako na úrovni celých USA.

Trump napríklad veľmi stratil podporu v tradične republikánskom štáte Arizona s 11 hlasmi voliteľov, kde už niekoľko dní dokonca viedla Clintonová, no v súčasnosti znovu vedie Trump, hoci iba o 1,5 percenta hlasov. Podobne veľmi stratil aj v ďalšom republikánskom štáte Texas, kde prezidentské voľby za demokratov naposledy vyhral v roku 1976 Jimmy Carter. V roku 2012 tu Mitt Romney vyhral s náskokom 15,8 percenta. Popularita Trumpa tu veľmi poklesla, v posledných dňoch mierne stúpla na úroveň 7,6 percenta.

Na celkové víťazstvo potrebuje kandidát zo všetkých štátov získať aspoň 270 hlasov voliteľov. Bez zarátania štátov s tesnými výsledkami prieskumov (na mape ich označuje sivá farba) zatiaľ Clintonová vedie v pomere 259 k 164 hlasov voliteľov. So zarátaním tesných výsledkov je súčasný stav v pomere 294 k 244 takisto v prospech Clintonovej. Faktom ale je, že kým jej náskok sa v polovici októbra výrazne zvýšil (až na 340 k 198), dnes ho Trump znovu skresal na úroveň, na akej bol pred mesiacom. Otázkou, ktorú rozhodnú až ostré voľby 8. novembra, je, či za Trumpom nestoja ešte skrytí voliči, ktorí sa v prieskumoch zatiaľ k svojej voľbe nechceli priznať.

Foto: realclearpolitics.com

Izraelský minister školstva Naftali Bennet vyhlásil, že Izrael by sa mal pripraviť na anektovanie palestínskych území Západného brehu. Reagoval tým na snahy Palestínskej samosprávy na prijatie rezolúcie OSN, ktorá by tamojšie izraelské osady nazvala nelegálnymi. Minister Bennet kroky na anektovanie Judey a Samárie nazval „primeranou sionistickou reakciou“.

Foto: The Isreal Project/flickr.com

Čo má dnes spoločné nemecká evanjelická cirkev s Martinom Lutherom? Podľa denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung toho ostalo len málo, čo vidieť aj v tomto začínajúcom sa Lutherovom roku. Ten vyvrcholí budúci rok 500. výročím odvtedy, čo Martin Luther pribil 95 výpovedí proti predávaniu odpustkov na dvere Zámockého kostola vo Wittenbergu (stalo sa tak 31. októbra 1517).

Začínajúce sa oslavy nemeckých evanjelikov sú však podľa FAZ festivalom banalít. Predstavitelia evanjelikov ľuďom odkazujú, že dobré sú vlastnosti ako trpezlivosť, odpustenie, pokora, priateľstvo, kým zlé sú nenávisť, život so širokými lakťami, bezohľadnosť. „Vlastne by bolo všetko dobre, len keby neexistovalo to nedobré,“ takto paroduje FAZ súčasné vieroučné posolstvá nemeckej evanjelickej cirkvi, podľa ktorej ide o to, aby sa k sebe všetci správali milo. Ako zaznelo nedávno v jednej televíznej evanjelickej kázni: „Jedno mi nikto nevezme, čistú radosť zo života. Takto Boh, onen JA-SOM-TU, myslel teba aj mňa. Je to také pekné cítiť to. Pustím sa do toho.“ Ale do čoho? pýta sa FAZ.

Ako ďalej píše nemecký denník, najhoršie na tom celom nie sú prihlúply tón, zlá gramatika a nedobrovoľná komickosť týchto slov. Horšia je podľa FAZ opovážlivosť, s ktorou vedenie dnešných evanjelikov vznáša nároky na tradíciu. Luther neučil takéto dobromyseľné banality, ich nositeľov vo svojej dobe vyhlasoval za „bielych diablov“, učil niečo celkom iné, napríklad že zúfalstvo, starosť a bieda určujú existenciu človeka, nepoznal hriechu zbavené skutky a nikdy by mu nenapadlo hľadať záchranu v tom, že budeme „milí“. Považoval sa za martýra v boji proti cirkvi, ktorá kresťanom sľubovala útechu za odpustky, a ktorý videl veľa dobrých dôvodov pre svoju netolerantnosť. Robiť z neho dnes totemové zviera akejsi miloty?

Tým hlavným problémom podľa FAZ je, že „úradný protestantizmus protestuje najmä proti tomu, proti čomu zo zrozumiteľných dôvodov protestujú všetci, ktorí sú pri rozume. Niet v tom žiadneho rizika, s teológiou to nemá nič. Ten, kto si Luthera, ktorý sa z teologických dôvodov nevyhýbal žiadnemu riziku, prisvojuje pre takéto súčasné chápanie, ho zrejme už dlhšie nečítal,“ uzatvára denník.

Foto: internet