• pred 1127 d
Kauzy Bonaparte, Gorila, únos Michala Kováča mladšieho a Hedviga Malinová nie sú jedinými prípadmi, pri ktorých sa verejnosť už niekoľko rokov bezvýsledne domáha vyšetrenia. Dnes uplynulo 11 rokov, odkedy po brutálnom útoku maskovaných extrémistov (4. 11. 2005) zomrel vtedy 21-ročný študent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Daniel Tupý.
Okrem neho boli boxermi a nožmi v rukách gangstrov na Tyršovom nábreží v Bratislave zranení ďalší šiesti ľudia, z toho jeden ťažko. Tento smutný prípad je jedným z tých, s ktorými si naše establišmenty a skostnatené súdy nevedia, alebo nechcú, dať už veľmi dlho rady. Zatiaľ čo hrob Daniela Tupého na starom mestskom cintoríne v Žiline je už druhú dekádu nemým pamätníkom nevinných obetí toho najplytšieho extrémizmu, jeho vrahovia sú stále na slobode.
Pokiaľ zostávajú páchatelia nepotrestaní, vysielajú politické špičky veľmi zlý signál, že aj taký úkladný zločin, ako surová vražda na verejnom priestranstve, môžu na Slovensku zostať nepovšimnuté. Pre rodičov zavraždeného je tak 4. november aj naďalej dňom najväčšieho utrpenia a smútku. Otec, Daniel Tupý starší k tomu dodáva, že „do smrti sa s touto tragédiou nevyrovnáme. Každý, kto zažil niečo podobné, vie, o čom hovorím.“
Zostáva len dúfať, že v týchto kauzách bude raz spravodlivosti učinené zadosť. Vo fungujúcej občianskej spoločnosti by sa predsa mali pozostalí dožiť aj inej satisfakcie ako len toho, že spomienka na mladú obeť extrémistického vyčíňania sa zmení iba na výstražné memento pre všetkých, ktorí majú pokušenie sa s ním zahrávať. Na Daniela Tupého a ohavný zločin, ktorý ho pripravil o život, by sa nemalo zabudnúť.
