Krátke správy redakcie

Ján Krupa pred 1153 d

Ekumenický patriarcha Bartolomej zavíta od 1. do 4. decembra do apúlijskej arcidiecézy Lecce v juhovýchodnom Taliansku. Jeho návšteva bude patriť hlavne gréckemu jazykovému ostrovu „Grecia Salentina“. Ide o združenie jedenástich obcí, v ktorých sa ešte stále používa jazyková verzia novogréčtiny „grico“.

 

Apúlijský región, ktorého najvýznamnejším mestom je Lecce, podliehal v druhej polovici prvého tisícročia (až do dobytia Normánmi v 11. storočí) východorímskemu cisárovi v Konštantínopole, a preto bol kedysi jurisdikčným územím Konštantínopolského ekumenického patriarchátu.

 

Bartolomej I. sa 1. decembra zúčastní na slávnostnej ekumenickej pobožnosti v leccskej katedrále, kde ho privíta miestny latinský arcibiskup Domenico Umberto D’Ambrosio.  

 

Univerzita v apúlijskom Salente 2. decembra udelí ekumenickému patriarchovi čestný doktorát. Ako povedal jej rektor Vincenzo Zara, ocenia Bartolomejov príspevok k ochrane životného prostredia, kultúrneho dedičstva a ľudskej dôstojnosti. Lecce (na obr.) je považované za najkrajšie mesto talianskeho baroka. Najväčší hospodársky a umelecký rozkvet zažilo v rokoch 1550 až 1750.

Adam Takáč pred 1154 d

V nedeľu zomrel po ťažkej chorobe známy gospelový a folkový hudobník Stanislav Šášky, známy najmä pod menom Stanley. O smrti iba 46-ročného člena hudobnej skupiny Kapucíni a Stanley informovala rehoľa Kapucínov na svojej stránke.

Spevák a gitarista Stanley bol veľmi obľúbeným nielen medzi kolegami v kapele, ale mal aj množstvo fanúšikov.

Niektoré z piesní Stanleyho a jeho kapucínskych spolukapelníkov je možné vypočuť si aj tu.

foto:kapucini.sk

Ján Krupa pred 1154 d

V rámci tradičnej výmeny delegácií na sviatky svätých patrónov – 29. júna v Ríme na slávnosť sv. Petra a Pavla a 30. novembra v Istanbule na slávnosť sv. Andreja – vedie kardinál Kurt Koch delegáciu Svätej stolice k oslavám patróna Konštantínopolského ekumenického patriarchátu.

Prezidenta Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov sprevádza biskup Brian Farrel a monsignor Andrea Palmieri, sekretár a podsekretár tohto vatikánskeho dikastéria. V Istanbule sa k delegácii pripojil arcibiskup Paul F. Russell, ktorý je apoštolským nunciom v Turecku.

Ako informoval vatikánsky denník L’Osservatore Romano, delegácia Svätej stolice sa v nedeľu zúčastnila na slávnostnej archijerejskej božskej liturgii, ktorú slávil ekumenický patriarcha Bartolomej v patriarchálnej Katedrále sv. Juraja v istanbulskom Fanare.

Vatikánska delegácia absolvovala stretnutie s ekumenickým patriarchom a rozhovory s patriarchálnou synodálnou komisiou pre vzťahy s Katolíckou cirkvou. Kardinál Kurt Koch odovzdal Bartolomejovi posolstvo napísané vlastnoručne pápežom Františkom, ktoré prečítali v závere spomenutej liturgickej slávnosti.

Vzájomná výmena vyslancov pri príležitosti sviatkov svätých patrónov sa prvýkrát uskutočnila v roku 1969. Začal ju vtedajší predseda Sekretariátu na podporu jednoty kresťanov, kardinál Johaness Willebrands.

Martin Hanus pred 1154 d

Čo sa stane, keď turecký prezident Erdogan naplní svoje hrozby, otvorí hranice a pustí utečencov do Európy? Nemecký Der Spiegel si kladie otázku, či je Európa na túto alternatívu vôbec pripravená, keďže Nemecko dosiaľ vychádzalo z predpokladu, že dodržiavanie dohody sa vypláca obom stranám. 

 

Ak by však dohoda padla, Grécko by zrejme opäť čelilo náporu: v tureckom prístavnom meste Izmir na západe krajiny je podľa odhadov 200-tisíc utečencov, v celom Turecku žijú asi tri milióny Sýrčanov a Iračanov. Ich situácia sa od minulého roka nezlepšila, skôr naopak, od júlového puču sú pomery v štáte horšie, príjmy z turizmu sa prepadli, mnohí Sýrčania sa preto len pretĺkajú životom a nevedia si nájsť prácu. Ak by turecké bezpečnostné zložky poľavili s kontrolami na pobreží, správa by sa rýchlo rozniesla, opäť by sa oživil pašerácky biznis a masy utečencov (ktorí majú v Turecku len chabú perspektívu) by sa zrejme znova vydali na cestu do Európy.  

 

V Grécku je pritom už dnes situácia na hranici únosnosti, keby aj európske či grécke pobrežné hliadky dokázali odchytiť veľkú časť migrantov na mori, Turecko by ich odmietlo prijímať späť. Der Spiegel kritizuje, že politici v Berlíne a Bruseli sú až príliš pokojní a žiaden účinný plán, čo sa bude diať v prípade, keď čoraz nevyspytateľnejšie Turecko vypovie dohodu, neexistuje.

 

Na snímke pohľad na tábor pre sýrskych utečencov neďaleko hraníc so Sýriou pri tureckom meste Kilis 20. júna 2016. Foto: TASR/AP

Ján Krupa pred 1155 d

Pri slávnostnej ceremónii v sobotu 26. novembra v Klementínskej sále Apoštolského paláca vo Vatikáne pápež František odovzdal tohtoročnú Ratzingerovu cenu milánskemu katolíckemu teológovi Inosovi Biffimu a solúnskemu pravoslávnemu teológovi Ioannisovi Kourempelesovi. Ešte v piatok 25. novembra popoludní oboch laureátov prijal Benedikt XVI. v kláštore Mater Ecclesiae.

 

51-ročný Ioannis Kourempeles je historicky prvým ortodoxným kresťanom, ktorý získal Ratzingerovu cenu (udeľuje sa od roku 2011). Teológiu študoval na teologických fakultách v Solúne, Erlangene a Heidelbergu. Vyučuje dejiny dogiem, dogmatickú teológiu a teológiu symbolov viery na Teologickej fakulte Aristotelovej univerzity v Solúne. Profesor Kourempeles sa zaoberá podobnosťami a rozdielmi v dogmatických výrazoch na katolíckom Západe a pravoslávnom Východe.

 

V rozhovore s Federicom Lombardim SJ, prezidentom Vatikánskej nadácie Josepha Ratzingera – Benedikta XVI., Kourempeles vyzdvihol Benediktovu prednášku v Regensburgu (12. septembra 2006) a jeho lásku ku gréckym cirkevným otcom, takže Joseph Ratzinger/Benedikt XVI. používa vo svojich teologických dielach jazyk, ktorý je veľmi blízky pravoslávnym teologickým kruhom.

Katarína Oravcová pred 1155 d

Pre mnohých ľudí tu v Miami nebol uplynulý týždeň najväčší sviatok Thankgsgiving vo štvrtok 24. 11., ale noc neskôr, keď sa dozvedeli o smrti Fidela Castra.

Zatiaľ čo Havana vyhlásila deväťdňový smútok, časť Miami nazývaná Little Havana, ktorá je tzv. hlavným mestom kubánskych emigrantov, sa spontánne zaplnila oslavujúcim davom, ktorý skanduje Cuba Libre!

Kubánske a americké vlajky, rôzne transparenty, striekajúce šampanské, rytmické tance, stánky s cigarami, mojitom, tým všetkým sa oslavuje smrť diktátora. Radosť, slzy a dojatie vystihuje generácie emigrantov, ktorí čakali päťdesiat rokov na slobodu. Každý z týchto ľudí má svoj smutný príbeh spojený s komunistickým režimom a útekom z neho, mnohí ich známi položili tú najväčšiu daň.

A práve teraz nastáva čas, keď sa rany začnú hojiť a proces zmierenia s minulosťou sa môže naplno  rozbehnúť. Už aj Kubánci majú svoj november a my, Slováci v Miami, skandujeme s nimi CUBA LIBRE a pripíjame si na slobodu!

Jaroslav Daniška pred 1155 d

Víťazom primárok francúzskej republikánskej strany sa včera stal Francois Fillon, centristického Juppého porazil s výraznou prevahou, keď získal 66,5 percenta hlasov, na hlasovaní sa zúčastnilo 2,9 milióna voličov.

 

Dobrou správou už bolo, že pravicoví voliči ešte v prvom kole odmietli návrat Nicolasa Sarkozyho, ktorý sa snažil tváriť trumpovsky, tou druhou je voľba sociálne konzervatívneho Fillona a jeho celkové víťazstvo v primárkach. Bývalý premiér sa tešil podpore prorodinného hnutia Manif Pour Tous (Juppé to v kampani označil za problém) a aj liberálne médiá označujú Fillona za jasne čitateľného, čo je rozdiel nielen oproti minulosti, ale aj oproti súčasnému prezidentovi Hollandovi, ktorého šance na znovuzvolenie sú takmer nulové.

 

Voľba Fillona potvrdzuje dlhodobý trend vo francúzskej spoločnosti, ktorým je posun doprava. Tomuto spoločenskému pohybu však nezodpovedala politika, preto postupne silnel ostrakizovaný Národný front Marine Le Penovej a pri moci sa striedali centristickí alebo ľavicoví kandidáti. So zvolením Fillona je šanca na evolúciu a konzervatívnejší kurz. Všeobecne sa očakáva, že vo voľbách sa rozhodne medzi zvolením Fillona a Marine Le Penovej. Tá je, paradoxne, v niektorých témach liberálnejšia ako Fillon (napr. registrované patnerstvá).

 

Foto: flickr.com

 

Martin Hanus pred 1156 d

Niektorí kolegovia novinári najnovší agresívny slovník Roberta Fica vysvetľujú tým, že líder Smeru stráca nad sebou kontrolu a je veľmi nervózny z valiacich sa káuz. Fico tento týždeň označil novinárov kvôli kauze Zuzana za špinavé protislovenské prostitútky, včera tvrdo zaútočil na moderátora Branislava Dobšinského aj na celú RTVS. Dnes v útokoch na novinárov pokračoval, pričom nevynechal ani prezidenta Andreja Kisku, keď nadáciu Zastavme korupciu, založenú Miroslavom Trnkom z Esetu, označil za „evidentne účelovo založený“ projekt, ktorý má blízko ku Kiskovi, „je to príprava na jeho politickú stranu“.


Naozaj sledujeme v týchto dňoch nervózneho politika, ktorý stráca pokoj aj súdnosť? Myslím si, že skôr opak je pravdou – Ficova agresivita nie je prejavom slabosti, ale novozískaného sebavedomia. Premiér je po dlhých mesiacoch opäť v starej forme, napokon, jeho politika si vždy zakladala na tvrdej konfrontácii s politickými nepriateľmi a na čisto verbálnom spochybňovaní médií.

 

Ešte v lete vládla v Smere obrovská nervozita pre vrcholiaci škandál s Bašternákom, ale aj z dôvodu, že líder Smeru bol celkom pasívny. Po náročnej operácii pôsobil veľmi vyčerpane, ako mi so starosťou povedal jeden z jeho blízkych, „robil na pol plynu“. Viacerí v Smere sa už preto zamýšľali, čo sa stane, keď niekedy po skončení predsedníctva v EÚ oznámi Robert Fico odchod z postu premiéra, špekulovalo sa, či ho niekto ako Peter Pellegrini môže nahradiť bez toho, aby sa Smer celkom nezosypal.

 

Ale dnes je v Smere iná atmosféra. Robert Fico sa cíti značne lepšie než v lete, verejný tlak na Kaliňáka vyprchal, opozícia je nemohúca, líder Smeru sa súčasnými útokmi na médiá a šťuchancami do Kisku skôr mentálne pripravuje na ďalšie zápasy. Fico vlastne siaha po osvedčených zbraniach, novinárov atakoval nevyberaným spôsobom aj za svojej prvej vlády, no aj vtedy boli tieto prejavy verejného – akože spravodlivého – hnevu na médiá výsledkom jeho chladnokrvnej racionality. Je to pre neho overená a najľahšia forma vojny, keďže jeho voliči (a nielen oni) veria médiám ešte menej než zdiskreditovanému Kaliňákovi. Zúrivo útočiaci premiér teda nie je v panike, ale vo svojskej vnútornej pohode.

 

FOTO TASR – Štefan Puškáš

Lukáš Obšitník pred 1157 d

Castrov režim od roku 1959 podľa projektu Cuba Archive spôsobil smrť 7 062 ľuďom, z toho 3 116 ich bolo popravených popravčou čatou, 1 166 bolo zabitých mimo zákona, ďalší zomreli z iných dôvodov, napr. pre odopretie medicínskej starostlivosti vo väzení. Viac ako tisíc osôb bolo zabitých pri pokuse o útek z Kuby. Údaje zahŕňajú obdobie od 1. januára 1959 do 31. decembra 2014. Čísla pritom predstavujú iba jednotlivé prípady, ktoré sa podarilo zdokumentovať, celkové počty sú vyššie a odhadujú sa na desaťtisíce. (Na porovnanie: v komunistickom Československu bolo v rokoch 1948 – 1989 z politických dôvodov popravených 248 osôb, pri pokuse o útek za hranice zomrelo 300 ľudí.)

Cuba Archive je dielom Free Society Project, mimovládnej organizácie so sídlom vo Washingtone, D. C. Na svojej informačne bohatej webovej stránke okrem iného ponúka aj rozsiahlu databázu osôb usmrtených režimom s ich profilmi, niekde aj fotografiou, podrobné vyhľadávanie podľa mena, dátumu úmrtia alebo iných kritérií alebo súhrné štatistiky. Ponúka tu aj štúdiu o obetiach Che Guevaru, veliteľa Castrových partizánskych jednotiek a popravčieho kata. Podľa autorky Marie C. Werlau bolo v rokoch 1957 – 1959 jeho rukami alebo na jeho príkaz zabitých 128 osôb.

Na fotografii z roku 1961 Che Guevara a Fidel Castro, zdroj: wikipedia.org/Alberto Korda

Martin Hanus pred 1157 d

Na tomto mieste som pred pár hodinami reprodukoval slová nášho premiéra Roberta Fica, ktorými si uctil dedičstvo Fidela Castra. Ficom prejavený obdiv je však doslova nič oproti tomu, čo dnes na počesť zosnulého kubánskeho diktátora napísal kanadský premiér Justin Trudeau, svetová ikona súčasného liberalizmu. (Upozornenie pre slabšie nátury: nasledujúce riadky nie sú paródiou, Trudeau to dnes skutočne napísal.)  

 

Trudeau vyjadril „hlboký zármutok“, s Fidelom Castrom odišiel podľa neho „legendárny revolucionár a rečník, ktorý dosiahol zreteľné zlepšenie v oblasti vzdelania a zdravotníctva na svojom ostrove. Hoci bol kontroverznou postavou, jeho prívrženci aj protivníci uznávali jeho obrovskú oddanosť a lásku kubánskemu ľudu, ako aj hlbokú a trvalú lásku ľudu k svojmu el Comandante. Viem, že môj otec bol veľmi hrdý na to, že ho mohol nazývať priateľom, sám som mal možnosť stretnúť Fidela, keď môj otec zomrel. Bolo mi skutočnou cťou stretnúť jeho troch synov a jeho brata, prezidenta Raúla Castra, počas mojej nedávnej návštevy Kuby. V mene všetkých Kanaďanov, Sophie vyslovujem našu najhlbšiu sústrasť rodine, priateľom a mnohým, mnohým stúpencom pána Castra. Pripájame sa ku kubánskemu ľudu v jeho smútku nad stratou pozoruhodného lídra.“

 

Toľko slová jedného z vodcov západneho sveta k úmrtiu Fidela Castra. Vladimír Palko svojho času označil ľavicových liberálov za Leninových bratrancov. Kanadský premiér si to dnes napísal na čelo.

 

Kanadský premiér Justin Trudeau, foto TASR/AP