Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 1354 d

Štefan Hríb reaguje na moju krátku správu, jeho reakciu uverejňujeme v plnom znení:

 

Je fajn, že Martin Hanus pozerá Pod lampou, trochu menej fajn je, že z názorov hostí, na ktoré hneď nereagujem odmietaním, dedukuje moje postoje. To je žiacky novinársky faul. Tak predsa Pod lampou nefunguje. 
1. Ak si Peter Zajac myslí, že pravicová vláda bola vinou neslobodnej povahy SNS od začiatku vylúčená, je to zaujímavý názor, hoden vypočutia. Ja si ale naozaj myslím o vzniku tejto vlády niečo iné.
2. Postoj ale vysvetľoval vznik tretej Ficovej vlády inak než Peter Zajac. Vcítil sa do Bugára a jeho averzie k Matovičovi, pridal čosi o nestabilite a to mu stačilo. To nebola kritika povahy SNS, to bola, prepáčte, priehľadná finta. Keďže na rozdiel od Petra Zajaca je Postoj dlhodobo webom, ktorý preferuje Fica pred Sulíkom či iným liberálom, naozaj ho v tomto považujem za morálne relativistický. Fico Slovensko premenil na územie temných finančných záujmov a z hľadiska spravodlivosti ho uniesol, Sulík nie. Preferovať odpor k nejakej ideológii pred odpornou realitou sa u poctivých konzervatívcov hádam ešte stále nepatrí.
3. Postoj nepovažujem za užitočného idiota novej vlády a ani som to nenapísal. Toto Martin Hanus zle pochopil. Postoj je podľa mňa užitočný projekt. Celý uplynulý rok som však tento web naozaj považoval za užitočného idiota Rada Procházku. Ale veď stane sa aj v lepších rodinách.
4. A moralizujúca povýšenecká póza? U mňa, čo si rád vypočuje Haščáka, chodí na Širokého Slovan a radšej trávi čas so stratenými existenciami než s kárajúcimi slušniakmi? Ak som k nej skĺzol, ospravedlňujem sa. Lebo práve povýšenectvo je mi z duše odporné a aspoň niektorí exkolegovia to hádam vedia. Textom na webe .týždňa som chcel povedať toto: Martin Hanus pripísal kritikom spôsobu, akým vznikala tretia Ficova vláda, naozaj všeličo. Napríklad šialenstvo, nepretržitú hystériu, antipolitickú psychózu a morálny gýč. Dokonca pridal aj vlastnú fantáziu, v ktorej kritici vzniku Ficovej vlády považovali už aj Kollára a SNS za stabilných spojencov pravice proti zlu. Koľko nepoctivosti na pár riadkoch. Na túto pýchu a manipulatívnosť webu Postoj, ktorý sa pritom v odhade volebnej reality sekol ešte viac než prieskumné agentúry, som chcel svojou reakciou upozorniť. Ak sa niekoho dotkla, prepáčte. Ale nemiešajme príčinu s následkom, prosím. 
 
Štefan Hríb, .týždeň

 

 

Lukáš Obšitník pred 1354 d

„Severokórejčania sa rodia mŕtvi – žijú, ale život nemajú, pretože tam človeku nepatrí vôbec nič, ani on sám sebe,“ povedal minulý týždeň v rozhovore pre české Lidové noviny ruský režisér Vitalij Manskij. V uplynulých týždňoch sa v Českej republike v rámci festivalu Jeden svet premietal jeho posledný film V lúčoch slnka, ktorý dokumentuje súčasný život v totalitnej KĽDR.

V rozhovore Maskij približuje, s akými absurditami sa jeho štáb počas nakrúcania strétával, že výsledná podoba filmu je úplne iná, ako pôvodne zamýšľal. Mal nakrútiť príbeh rodiny dievčatka Zin-mi, ktoré práve vstupuje do socialistického zväzu mládeže, no po nakrúcaní pochybuje, že šlo o skutočnú reálnu rodinu. Hoci nakrúcal na oficiálne pozvanie režimu, výsledné zábery, v ktorých nakrútil aj neplánované veci, musel nakoniec z krajiny prepašovať, inak by mu hrozila možno aj poprava.

Každá obrazová podoba zvnútra dnešnej KĽDR je veľmi unikátna a Manského dielo je aj v databáze imdb.com hodnotené pomerne vysoko. Film v Českej republike od apríla vstupuje do oficiálnej kinodistribúcie, na Slovensku sa zatiaľ nepremieta.

Martin Hanus pred 1354 d

Peter Zajac v poslednej diskusii Pod Lampou hovorí, že Richard Sulík už od začiatku nemal reálnu šancu vytvoriť pravicovú vládu, najmä preto, že SNS to mentálne prirodzene ťahá k Smeru, takže iné alternatívy neboli na stole. Moderátor Štefan Hríb tomu nijako neprotirečil.

 

Keď sme uvedenú povolebnú realitu pomenovali na tomto mieste už pred týždňom, môj bývalý šéfredaktor nás označil za užitočných idiotov novej vlády a ešte k tomu aj morálnych relativistov.

 

Je to vlastne typický neduh slovenskej verejnej diskusie a jej provinčnosti: v okruhu názorovo spriaznených priateľov sa dá diskutovať normálne a slobodne, ak však podobné argumenty zaznejú v inom názorovom prostredí, vyrukuje sa proti nim s moralizujúcou povýšeneckou pózou, ktorá delí svet na čierny a biely.

 

Ak má naša mediálna diskusná kultúra takúto úroveň, ako môžeme chcieť, aby sa naši politici správali „európsky“? 

Martin Hanus pred 1354 d

Ivan Mikloš sa cíti po voľbách oklamaný a podvedený. Ako píše v Hospodárskych novinách, vo voľbách sa rozhodoval medzi Mostom a Sieťou, pričom mu ani tak neprekáža, že obe strany išli do koalície so Smerom a SNS, keďže inej alternatívy nebolo. „Zarážajúci je spôsob, akým táto koalícia vznikla,“ píše Mikloš, ktorého šokovala rýchlosť dohody, „bez dosiahnutia akýchkoľvek naozaj relevantných mocenských alebo programových cieľov.“

 

Mikloš si tiež myslí, že udržateľná a pre krajinu pozitívna pravicová alternatíva neexistovala. No nielen kvôli SNS, Matovičovi či Kollárovi, ale podľa Mikloša aj kvôli samotnému Sulíkovi. „Jeho názory, postoje, ale aj činy v zahraničnej, európskej a bezpečnostnej politike sú nielen pomýlené, ale aj nebezpečné.“

 

Pre Mikloša je preto nový líder pravice deštruktívnym hazardérom: „Čo urobí v nedeľu politik, ktorý sa v sobotu stane lídrom pravice a má ambíciu viesť slovenskú vládu? Ide do nemeckej televízie a nevyberaným spôsobom napáda a kritizuje kancelárku Merkelovú. Politik, ktorý opakovane verejne vyhlási, že on nevie, čo je to geopolitika. Politik, podľa ktorého je pravda o Ukrajine niekde v strede medzi americkým a ruským postojom. Politik, ktorý bezprostredne potom, ako sa stane lídrom opozície na Slovensku, uprednostní boj proti „zlej“ Európe z lukratívneho postu v Bruseli namiesto boja proti zlému Ficovi u nás doma. Volil som zle, ale lepšie sa nedalo.“

Foto: TASR, Michal Svítok

Jaroslav Daniška pred 1355 d

Doktorandovi Matthiasovi Weßelovi sa podaril jedinečný objav: Počas práce na svojej dizertácii našiel v archíve švajčiarskeho vydavateľa Emila Oprechta stratený originál slávneho románu Arthura Koestlera Tma na poludnie – s pôvodným názvom Rubašov (Rubaschow) z marca 1940.

 

Tento svetoznámy román napísal po jeho stratení autor nanovo a po anglicky a vyšiel ako Darkness At Noon, a najmä jeho francúzske vydanie malo historický význam, keď upozornilo na nebezpečenstvo komunizmu, čo francúzskych komunistov po druhej svetovej vojne oslabilo v pravý čas, tesne pred voľbami. Lenže originál knihy bol napísaný v nemčine, Koestler nebol v angličtine taký zručný ako v nemčine, preto – ako pripomína Michael Scammell v aktuálnom vydaní New York Review of Books – je nález originálu obohatením pre svetovú literatúru. Jeho jazyk je čistejší a presnejší, pričom doktorand Matthias Weßel avizuje aj ďalšie významné dejové a obsahové odlišnosti, je sa na čo tešiť.

Imrich Gazda pred 1356 d

Sobota bola významným dňom pre oboch žijúcich pápežov. Benedikt XVI. slávi na slávnosť sv. Jozefa, ženícha Panny Márie, svoje meniny a František v tento deň pred troma rokmi začal svoj pontifikát. Blahoželáme a modlíme sa! Foto – TASR/AP 

Martin Hanus pred 1356 d

Trochu hádankovej zábavy na víkend. Počas priameho prenosu relácie SportsCenter na jednom dánskom televíznom kanáli sa udialo niečo zvláštne: na zábere vidieť ženu, ktorá čaká na letisku v batožinovom priestore a zrazu zmizne. Taliansky denník Corriere della Sera píše, že nejde o podvod ani trik, ktorého by sa dopustila dánska stanica. Seriózny denník sa položartom pýta: je to striga? Mimozemšťanka? Alebo len optický klam s úplne racionálnym vysvetlením?

Imrich Gazda pred 1356 d

Pápež František podpíše posynodálnu exhortáciu, v ktorej zhrnie výsledky ostro sledovanej mimoriadnej a riadnej synody o rodine, až po Veľkej noci. Hovorca Svätej stolice Federico Lombardi (na obr.) naznačil, že by sa tak mohlo stať v druhý alebo tretí aprílový týždeň. Informácia, podľa ktorej mal pápež podpísať dokument už dnes, sa ukázala ako nepresná. Portál Vatican Insider v tejto súvislosti citoval nemeckého kardinála Waltera Kaspera, podľa ktorého bude dokument znamenať začiatok najväčšej revolúcie v cirkvi za posledných 1500 rokov v oblasti učenia o manželstve a rodine. Foto – TASR/AP

Jozef Majchrák pred 1357 d

Psychiater a spisovateľ Péter Hunčík napísal pre Denník N výborný text o Bélovi Bugárovi. O politikovi, ktorý, ako pripomína Hunčík, je kvôli spojenectvu so slovenskými liberálmi pre Budapešť „zasratým potkanom“ a pre veľkú časť Slovákov sa najnovšie stal zradcom. 

Hunčík Bugára ani hystericky nezatracuje, ale ani ho neospravedlňuje. A upozorňuje, že mnohí jeho dnešní zúriví kritici si ho roky idealizovali. „Lenže Béla nie je ani mojím, ani ich priateľom. On je v prvom rade politik. Dá sa s ním dobre pokecať, robiť si žarty, ale keby sa v uplynulých rokoch správal ako priateľ a človek, pravdepodobne by nemohol zostať 25 rokov vo vrcholovej politike,“ píše Hunčík. 

Foto: TASR/ Jakub Kotian

Jaroslav Daniška pred 1357 d

Včera bolo v dedine Markowa otvorené nové múzeum venované pamiatke Poliakov, ktorí cez druhú svetovú vojnu pomáhali Židom. Spolu s veľkolepým múzeom dejín poľských Židov, ktoré bolo otvorené v roku 2014 a ktorého vznik inicioval prezident Lech Kaczynski, ide o nový prístup, akým Poliaci pristupujú k poľsko-židovským dejinám. A je to príklad hodný nasledovania.

 

V Poľsku bolo cez vojnu popravených takmer dvetisíc Poliakov za to, že pomáhali Židom. Podľa odhadov skrývali Poliaci od 30 do 100-tisíc Židov, a treba povedať, že v podstatne horších podmienkach ako na Slovensku, Poľsko bolo totiž okupované Nemcami a Rusmi (istý čas) a režim bol preto podstatne tvrdší a viac krutý.

 

Príbeh rodiny Ulmovcov, ktorým je venované novootvorené múzeum, je hrdinský. Sčítaný sedliak Józef so svojou ženou Viktóriou a šiestimi deťmi vo svojom maličkom dome skrývali niekoľko židovských susedov, Goldmanovcov a Szallovcov, rodičov a početné deti. Keď Ulmanovcov udali, nacisti všetkých z nich vyvraždili. Ako sa ukázalo, Viktória vtedy čakala siedme dieťa.

 

Nemec, ktorý ich vraždil, vtedy povedal: „Len sa pozerajte, takto zdochne každá poľská sviňa, ktorá bude skrývať Židov.“ Ten muž bol pôvodom zo Sudet, po vojne žil v Prahe, napokon zomrel v poľskom väzení.

 

Poliaci si jeho krutosť a odvahu obyčajných kresťanov zoči-voči barbarom už uctili. Na Slovensku sa podľa odhadov skrývalo cez vojnu okolo 10-tisíc Židov, pomáhali ich ukrývať najmä slovenskí kresťania, často kňazi. Viac ako my si ich odvahu všíma izraelské Jad Vašem. Je načase, aby sa to zmenilo. Otvorenie tohto múzea si včera pripomenul aj bratislavský Poľský inštitút, kde som mal česť moderovať diskusiu s Dariuszom Žuk-Olszewským a Eduardom Nižňanským. Aj táto diskusia ukázala, že máme k téme čo povedať aj u nás doma.