Krátke správy redakcie

Pavol Rábara pred 32 d

Taliansko je pre koronavírus na nohách.

K dnešnému poludniu bolo v krajine nakazených 364 ľudí, z toho najviac (258) v Lombardii, nasleduje Benátsko (71). V ďalších regiónoch ide o jednotlivcov. Koronavírus má v Taliansku na konte 12 obetí, pripomína La Repubblica. 

Úrady predovšetkým v severných regiónoch prijali rozličné opatrenia, aby zabránili šíriacej sa nákaze. V najviac postihnutých oblastiach – Lombardie a Benátska – zrušili napríklad prednášky na univerzitách, zatvorili školy a múzeá, bary a diskotéky nefungujú, nekonal sa ani tradičný benátsky karneval. 

Benátsky patriarcha Francesco Moraglia rozhodol zrušiť omše na Popolcovú stredu a tiež nedeľné bohoslužby ako aj verejné pobožnosti krížovej cesty. Veriacim odporučil nahradiť ich modlitbou, meditáciou, prípadne sledovaním v televízii. 

Poďme do Milána, tam je zatvorený Dóm. Bary a podniky sú zatvorené od 18.00 do rána do šiestej. V celom regióne Lombardie sú zrušené sväté omše. V susednej Turínskej diecéze zrušili pastoračné aktivity, ale omše sa slúžia. 

Na sociálnych sieťach sa šíria informácie o tom, že vláda zatvorí školy v celej krajine, ministerstvo vnútra to dementovalo a označilo za fake news. Predstavitelia regiónu Friuli Venezia Giulia dokonca pohrozili, že kto bude verejne šíriť nepodložené informácie súvisiace s koronavírusom, budú ho riešiť orgány činné v trestnom konaní.

Šéfka rímskej nemocnice Bambino Gesù Mariella Enoc sa vyjadrila, že strach z vírusu a šíriace sa fake news sú ešte horšie ako samotný koronavírus.   

Zápas s nákazou sa však postupne dotýka aj juhu krajiny. 

V Ríme napríklad začali s dezinfekciou verejnej dopravy. „Proti koronavírusu treba byť aktívni, systém funguje. Podľa mňa sa podarí obnoviť dôveru v túto krajinu, vírus sa dá poraziť, a to spoluprácou všetkých, inštitúcií a ľudí,“ vyjadril sa na Facebooku Nicola Zingaretti, ktorý stojí na čele regiónu Lazio. 

Opatrenia neobišli ani šport. Hoci utorkový zápas Ligy majstrov medzi domácim Neapolom a Barcelonou sa hral pred divákmi, futbalu na severe Talianska sa opatrenia priamo dotkli. 

Štvrtkový futbalový zápas Európskej ligy UEFA medzi Interom Milánom a bulharským klubom Ludogorec Razgrad bude bez divákov, píše Gazzetta dello Sport. To však nie je všetko, na štadión San Siro sa nedostanú ani novinári, nebude žiadna predzápasová tlačovka. Na slávny milánsky štadión budú mať prístup len kameramani, aby bol zabezpečený televízny prenos. 

Z koronavírusu majú stres aj predstavitelia najvyššej talianskej ligy, ktorí oficiálnou cestou požiadali štátne úrady, aby sa v dotknutých regiónoch nemuseli rušiť celé zápasy (navrhujú hrať bez divákov), aby sa stihla liga dohrať do 24. mája, keďže budú nasledovať majstrovstvá Európy. 

Ruský turista s maskou a ochranným rúškom na tvári počas návštevy Námestia sv. Marka 25. februára 2020 v Benátkach. FOTO TASR/AP

Lukáš Krivošík pred 33 d

„Umelci a pracovníci v oblasti kultúry, ktorí zdieľajú kontroverzné názory, čelia hrozbe profesionálnej ostrakizácie.“ S týmto výrokom sa stotožnilo až 80 percent respondentov nereprezentatívneho prieskumu britského portálu ArtsProfessional. Zúčastnilo sa ho približne 500 ľudí, pôsobiacich v oblasti kultúry.

Medzi témami, ktoré sú podľa opýtaných tabu, dominuje náboženstvo, rod a sexualita (zvlášť trans-témy). Do nemilosti dominantne ľavicovo-liberálneho kultúrneho prostredia vás však môže dostať už vyjadrenie podpory pre Konzervatívnu stranu či súhlas s brexitom.

„Náš prieskum vrhá nelichotivé svetlo na nátlak, šikanovanie, zastrašovanie a netolerantnosť, ktoré pôsobia uprostred komunity, ktorá o sebe zmýšľa ako o liberálnej, nepredpojatej a nestrannej,“ napísala editorka portálu ArtsProessional v správe k prieskumu.

Hoci v Spojenom kráľovstve sú už desať rokov pri moci konzervatívci, podľa jedného z opýtaných napríklad „neodporúča sa poukázať na to, že kultúre sa pod vládou toryovcov darí“.

O prieskume portálu ArtsProfessional informovali aj denníky Daily MailThe Times.

Vlajky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska vejú pred britským parlamentom pri soche Winstona Churchilla v Londýne 30. januára 2020. FOTO – TASR/AP

Lukáš Obšitník pred 34 d

Ondrej Prostredník, kandidát na poslanca PS/Spolu, na facebooku označil politikov Kresťanskej únie za fundamentalistov. Vyčíta im, že sú „posadnutí presvedčením, že interrupcie treba zakázať za každú cenu alebo aspoň sprísniť, že ľudia s menšinovou sexuálnou orientáciou nesmú mať právo na rodinný a súkromný život“ alebo že sú „svorne paralyzovaní strašiakom dženderizmu“ a „fantazírujú o zle z Istanbulu“.

Hnutiu OĽaNO vytkol, že sa stalo „výťahom k moci pre takých kresťanov, ktorí pre svoje fundamentalistické názory zrádzajú hlavný prúd európskej kresťanskej politiky hlásajúcej toleranciu a rešpekt k ľudským právam“.

Podľa Prostredníka „príčetná moderná kresťanská politika, o akú sa dnes usiluje aj KDH, si za predlohu zákonov nemôže brať ustanovenia cirkevného katechizmu o sexuálnej morálke“.

K jeho vyhláseniu sa na sociálnej sieti prihlásili napríklad Magda Vašáryová či skupina – takzvaní Progresívni veriaci.

Voči Prostredníkovmu vyjadreniu a jeho rozlíšeniu medzi KÚ a KDH sa, naopak, ohradil kandidát hnutia Marek Michalčík, podľa ktorého je rozdelenie kresťanov v politike založené skôr „na ľudskom faktore“, ale v princípoch sa zhodujú.

„Zachytil som blog pána Prostredníka, ktorý sa snaží vytvárať dojem o tom, že kandidáti KÚ sú v hodnotových otázkach odlišní od tých v KDH. Nesúhlasím s takýmto videním. Osobne sa s takmer všetkými kandidátmi za konkurenčnú KÚ poznám a viem, že nejde o žiadnych kresťanských extrémistov, ale o ľudí, ktorí sa snažia žiť svoju vieru opravdivo a vnášať ju do politiky inteligentným a demokratickým spôsobom. O to isté sa snažíme vo svojich životoch a práci aj my, čo sme na kandidátke KDH. Ich a náš hodnotový svet je totožný alebo veľmi blízky. Čo, bohužiaľ, nie je možné povedať o niektorých iných kandidátoch z iných strán.“

Reprofoto: facebook.com (Ondrej Prostredník)

Štefan Danišovský pred 34 d

Úzke vzťahy medzi sudcami Európskeho súdu pre ľudské práva a mimovládkami odhaľuje dokument „Mimovládne organizácie a sudcovia ESĽP“. Zo správy, ktorú publikovalo Európske centrum pre právo a spravodlivosť, vyplýva, že zo 100 trvalých sudcov pôsobiacich na ESĽP medzi rokmi 2009 a 2019 je minimálne 22 bývalých vedúcich pracovníkov alebo spolupracovníkov siedmich organizácií vystupujúcich na súde.

Dvanásť sudcov bolo prepojených na sieť Nadácie otvorenej spoločnosti (Open Society Foundation), sedem na Helsinské výbory, päť na Medzinárodnú komisiu právnikov, traja na Amnesty International, jeden na Human Rights Watch, Interights a Centre AIRE.

Správa hovorí aj o tom, že od roku 2009 bolo riešených 185 prípadov, v ktorých oficiálne vystupovala aspoň jedna z uvedených mimovládok. Z toho v 88 prípadoch boli prísediaci sudcovia prepojení na organizácie, ktoré v nich boli aktívne. Zo 17 sudcov, ktorí zasadali vo Veľkej komore, až 6 bolo prepojených na mimovládky vystupujúce ako sťažovateľ alebo intervenujúci.

Medzi menovanými mimovládkami sa Open Society Foundation vyníma nielen počtom sudcov, ktorí sú na ňu napojení, ale aj skutočnosťou, že financuje ďalších šesť zo spomínaných organizácií. Inými slovami, pluralita mimovládok na ESĽP je len fasádou. Dr. Grégor Puppinck, jeden z autorov správy, hovorí, že „jednota záujmov a inštitucionálnych a finančných prepojení medzi sťažovateľmi a intervenujúcimi vytvárajú pochybnosti o nestrannosti intervenujúcich tretích strán. Spochybňujú rovnosť zbraní pred súdom, lebo brániaca sa vláda sa ocitá sama proti sieti mimovládok, ktoré – aj keď navonok vystupujú nezávisle – sledujú ten istý cieľ a sú prepojené“.

V závere správa načrtáva niekoľko odporúčaní, ako predchádzať nominácii militantných aktivistov na miesta sudcov a zabezpečiť transparentnosť záujmov a prepojení medzi sťažovateľmi, sudcami a mimovládnymi organizáciami.

Ilustračné foto: Budova ESĽP v Štrasburgu (wikipedia.org)

Jozef Majchrák pred 34 d

Mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS) tvrdí, že strana Progresívne Slovensko zneužila na kampaň facebookové konto prezidentky Zuzany Čaputovej. 

Svoje tvrdenie TIS opiera o inzerát týkajúci sa blokovania parlamentu. V popise cielenia reklamy je uvedené, že status sa ukazoval aj fanúšikom stránky prezidentky. 

„Reklamu je možné takto nastaviť len vtedy, ak disponujete administrátorskými právami k dotyčnej stránke (resp. tá vám prístup ku kontaktom umožnila), čo nám potvrdil aj zamestnanec Facebooku,“ píše sa v správe TIS.

Hovorca prezidentky Martin Strižinec na túto informáciu reagoval tým, že o týchto aktivitách nič nevedia. Hovorkyňa koalície PS/Spolu Silvia Hudáčková povedala, že na cielenie reklamy využívajú aj cieľové skupiny z predošlých kampaní. 

To by bolo v poriadku. Len to stále nevysvetľuje problém, že strana PS disponuje administratívnym prístupom k profilu hlavy štátu a využíva to v kampani. 

Foto: TASR/Pavol Zachar

Ján Duda pred 36 d

Evanjelium 7. nedele v období cez rok (23. 2. 2020) je pre nás veľkou výzvou: nemstiť sa a milovať aj nepriateľov (Mt 5,38-48). 

(1) V Starom zákone bolo povedané: „Život za život, oko za oko, zub za zub... ranu za ranu“ (Lv 21,23). „Ale ja vám hovorím: Neodporujte zlému,“ povedal Ježiš. Čo to znamená? Máme sa nechať fackať, okrádať a rezignovať na odplatu? Nemáme odporovať zlu? (Arens, 128).

Lenže násilie za násilie plodí ďalšie násilie a veľmi ľahko sa dostávame do špirály násilia. Ježišova výzva je o tom, aby sme sa správali rozumne. Niekedy to znamená konať podľa zásady, že „múdrejší ustúpi“, inokedy neustúpiť, ale nepodľahnúť amoku hnevu a odplaty. Sú situácie, že sa ustúpiť nesmie, hoci za to treba „obetovať“ veľkú cenu. Musím pripomenúť: kresťania, neodvykli sme prinášať „obetu“ pre vieru v Krista?! Nenamýšľame si, že viera nám má aj pozemsky „vynášať“? 

(2) V Starom zákone bolo povedané: „Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa“ (Lv 19,18). „Ale ja vám hovorím: Milujte aj svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú,“ povedal Ježiš. Táto požiadavka nestojí na ľudskej prirodzenosti, ale na výzve a príklade Ježiša, Božieho Syna, a jeho milosti (Harrington, 37). Ale ani tak to ešte neznamená, že budeme oplývať pocitmi lásky a prajnosti k svojim nepriateľom. K tomu býva dlhá a namáhavá cesta. Prvým krokom by mohlo byť odpustenie a odstúpenie od pomsty (Arens, 131).

Duchovné posolstvo: čiňme pokánie a verme evanjeliu.

Požehnaný Pánov deň prajem všetkým.

 

Foto: zslimbovaza.edupage.org

Lukáš Krivošík pred 36 d

Britská Labour Party si tento týždeň mohla vypočuť rady od svojho bývalého lídra Tonyho Blaira. Premiér Spojeného kráľovstva v rokoch 1997 až 2007 radí strane, aby sa vyhla „slepej uličke politiky identity“. Naopak, labouristi, ktorí v decembrových voľbách pod vedením Jeremyho Corbyna zaznamenali najhorší výsledok od roku 1935, by sa mali sústrediť, aby opäť boli voliteľní.

„Ak pôjdete do volieb s tým, že ,práva transrodových osôb sú našou veľkou témou‘ a pravica povie, že ,kontrola prisťahovalectva je našou veľkou témou‘, tú vojnu prehráte,“ citoval Blairove slová denník The Guardian. Vnútrostranícka diskusia o transrodovej téme medzi labouristami vypukla v dôsledku iniciatívy, ktorá požaduje vylúčenie „transfóbnych“ členov zo strany. Blair túto iniciatívu nepodporuje.   

Britská Labour Party (Strana práce) si tento mesiac pripomína 120. výročie svojho založenia. Vlaňajšie voľby do parlamentu boli už štvrté za posledných desať rokov, v ktorých podľahla Konzervatívnej strane.

Rada Tonyho Blaira je pozoruhodná. Práve on „rebrandoval“ Labouristickú stranu preč od tradičných ľavicových ekonomických tém k „tretej ceste“. No bývalý premiér nevidí východisko ani v návrate k znárodňovaniu. Hovorí akurát o nutnosti spojenia sa s liberálnymi demokratmi a nachádzaní nových odpovedí na výzvy doby, ktoré sú poháňané technológiou.

Hoci Tony Blair dokázal víťaziť vo voľbách, hotové odpovede pre budúcnosť svojej strany nemá napokon ani on.

Bývalý britský premiér Tony Blair počas prednášky o brexite na Britskej akadémii v Londýne 14. decembra 2018. FOTO – TASR/AP

Eva Čobejová pred 38 d

Bývalý popredný člen Smeru, momentálne nezávislý poslanec Marek Maďarič dal rozhovor českému týždenníku Echo. Urobil ho Daniel Kaiser.

Ten rozhovor je zaujímavý najmä preto, že v Smere dnes už nie je osoba, ktorá by bola schopná akejsi reflexie. O tom, ako v Smere prežívajú posledné obdobie, ako vnímajú posun Roberta Fica, ako spracúvajú Kočnerov prípad, o tom sa človek mimo Smeru nič nedozvie. Obyčajní poslanci sa boja niečo povedať, pragmatici nemajú potrebu nič komentovať, Peter Pellegrini hovorí frázy a Robert Fico už hrá celkom inú hru.

Preto je pohľad Maďariča zaujímavý, hoci ani on už zrejme celkom do strany nevidí. Ale aspoň sa pokúša o reflexiu. Napríklad vysvetľuje, prečo nastal taký úpadok Smeru: „Smer už prestával mať drajv, neobmieňal ľudí. Vtedy som varoval, že by sme mohli dopadnúť ako pred nami Mečiarovo HZDS a potom Dzurindova SDKÚ, čiže silné vládnuce strany, ktoré postupne zanikli. Čo sa naozaj môže stať.“

Maďarič pripomína svoj známy postoj, že po vražde Jána a Martiny mal odstúpiť minister vnútra. Priznáva, že v čase vraždy ani on nevedel, do akej miery si Kočner dokázal istých ľudí v súdnictve či na prokuratúre zaviazať a zrejme aj riadiť. „Fenomén Kočner prechádza naprieč časom a naprieč rôznymi vládami. Ale nehovorím, že za všetko môže bývalá pravica. Na to sme vládli príliš dlho,“ hovorí Maďarič. Kritizuje Fica za nešťastné reakcie na vraždu (milión eur v hotovosti na tlačovke) a nepodložené výroky, že za demonštráciami môže byť George Soros...

Maďarič tvrdí, že Fico urobil „ohromnú chybu“, že nevyvodil politickú zodpovednosť u ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý bol už aj tak pod tlakom pre prepojenie s daňovým podvodníkom Ladislavom Bašternákom a pre klamstvo, že s ním nemá nič spoločné.

Maďarič sa pokúša vysvetliť aj fenomén Fico, vrátane jeho úpadku. Fico je podľa neho homo politicus, rodený politický vodca, politika je jeho život, patrí k najväčším politickým talentom moderného Slovenska. „Má ohromnú schopnosť manažovať ľudí. Je neuveriteľné, že za celú tú dlhú dobu, od roku 1999 dodnes, zo strany odišiel jeden jediný poslanec – totiž ja. Prosto dokázal pracovať s ľuďmi, vyvažovať rôzne prúdy. Dnes je už politicky aj mentálne inde: unavený, sám seba opakuje, už sa neposúva,“ tvrdí Maďarič.

Maďarič nevylučuje, že Smer v opozícii zanikne. „Robert je bojovník a aj z opozície sa bude pokúšať niečo urobiť, ale sily už došli. V Smere nie je nikto, kto by tú stranu dokázal vziať a preniesť cez ťažké obdobie, ktoré teraz nastane. Pravdepodobne myšlienku sociálnej demokracie na Slovensku časom prevezme nejaká iná strana, značka Smer sa vyčerpala.“

Za najväčšie zlyhanie Smeru považuje Maďarič to, že vzhľadom na ohromnú silu, ktorou Smer disponoval, mohli krajinu posunúť ďalej, a to najmä v školstve a zdravotníctve.

Nedávno sme sa v rozhovore s Tomášom Druckerom rozprávali aj o Markovi Maďaričovi. Očakávalo sa, že sa do politiky vráti práve v tejto strane. Tomáš Drucker hovorí, že sa s Maďaričom stretáva, že mu radí aj v kampani, ale že sa ešte na politiku necíti, chce si nechať nejaký odstup. Ale údajne ak by sa vrátil, tak v strane Tomáša Druckera.

No Dobrá voľba sa nemusí dostať do parlamentu, takže Marek Maďarič asi ani nemá veľký dôvod angažovať sa teraz v tejto strane. Navyše sám by zrejme rád bol v nejakom type sociálnodemokratickej strany. Ale takú autentickú sociálnu demokraciu na Slovensku ani nevidno.  

 

FOTO TASR – Jakub Kotian

Lukáš Obšitník pred 39 d

Deviata debata demokratických kandidátov na prezidenta podľa očakávania nedopadla pre Micheala Bloomberga dobre. Ostatní kandidáti využili príležitosť, keď sa s ním ocitli spolu po prvýkrát vo verejnej debate, na tvrdé útoky, na čo on nevedel primerane odpovedať.

Viacero komentátorov vyzdvihlo Elisabeth Warrenovú. Tá sa pustila do Bloomberga hneď na začiatku. „Rada by som povedala niečo o tom, s kým bojujeme. S miliardárom, ktorý nazýva ženy tlstými štetkami a lesbičkami s konskými tvárami, a to nehovorím o Donaldovi Trumpovi. Hovorím o starostovi Bloombergovi,“ povedala, čím spomenula niekoľko výrokov, ktoré sa Bloombergovi pripisujú. 

Pete Buttegieg sa vyhranil voči nemu aj voči Sandersovi, keď povedal: „Posuňme do volieb niekoho, kto je skutočným demokratom. (...) Nemali by sme si vyberať medzi jedným kandidátom, ktorý chce stranu spáliť, a druhým, ktorý si ju chce kúpiť.“

Joe Biden kritizoval, že Bloombergovo starostovanie zďaleka nebolo také úspešné, ako o ňom tvrdí. Warrenová sa pustila aj do Sandersa, ktorému vytkla, že jeho kampaň je stávka na revolúciu, ktorá nedokáže sformovať voličskú koalíciu na víťazstvo v novembrových voľbách.

Sanders si podľa komentátorov viedol celkom dobre. Hoci je lídrom v prieskumoch on, užíval si, že hlavným terčom útokov v debate nebol on, ale Bloomberg. Zdôrazňoval svoju ľavicovú agendu a na niekoľko útokov vedel odpovedať dostatočne na to, aby si svojich podporovateľov udržal.

Jedným zo svetlých momentov Bloomberga bolo, keď Sandersovi a ďalším kandidátom vytkol spôsob kampane: „Nenapadá mi lepšia cesta, ako uľahčiť znovuzvolenie Donalda Trumpa, než počúvanie tejto diskusie. Je to smiešne. Nemôžeme zrušiť kapitalizmus. Už sa o to pokúšali iné krajiny. Volalo sa to komunizmus a jednoducho to nefungovalo.“

Ďalšia debata bude v utorok 25. februára v Charlestone v Južnej Karolíne. Do nej už Bloomberg zrejme vstúpi s ostrejšími lakťami, hoci je otázne, nakoľko mu to pomôže.

Foto: Debata prezidentských kandidátov za Demokratickú stranu v Nevade 19. februára 2020, zľava Michael Bloomberg, Elizabeth Warrenová a Bernie Sanders. Zdroj: TASR/AP

Eva Čobejová pred 39 d

Predvolebná kampaň prináša svoje vrcholné čísla, ako aj čudné momenty. Miroslav Beblavý a jeho poslanci chceli pôsobiť štátotvorne, teda nedovoliť páchať v parlamente predvolebnú korupciu zo štátneho rozpočtu. Úmysel bol dobrý, ale nevypálilo to ideálne. Niektoré momenty boli čudné, pritom možno stačilo nefotiť sa s tatrankou, krikľavými ponožkami či v pyžamách a nevešať také fotky na sociálne siete. V tom momente to prestalo pôsobiť ako štátotvorný počin, ale ako happening, ktorý sa dobre šíri po internete. Andrej Danko potom dostal šancu tváriť sa ako strážca dobrého vkusu, etikety a úcty k parlamentnej pôde.

Peter Pellegrini sa odhodlal dať rozhovor týždenníku, ktorý nepodporuje finančne. A dostal otázku na svoju sexuálnu orientáciu. Iste, nie je to bežná otázka, ale Plus sedem dní je médium, ktoré nie je celkom nebulvárne. Musel tušiť, kto sa ho ide pýtať. Bolo s tým treba počítať a premiérovi spin doktori ho mali na takúto situáciu už dávno pripraviť. Pritom stačilo málo. Stačilo povedať, že na tento druh otázok nebude odpovedať a ešte trochu poučiť novinára o práve na súkromie či o slušnosti. A bol by morálny víťaz tejto epizódy.

Už druhý vydavateľ má tak v tejto predvolebnej kampani problém, ak teda vydavateľka Slovenky vôbec pripustila, že s dotáciou od premiéra a servilným rozhovorom s ním je vôbec nejaký problém. Pripomeňme, že s redakciou úzko spolupracovala aj istá pani Jankovská, takže vysoké štandardy si tu klásť nemožno.

Igor Matovič zjavne nebol pripravený na úlohu lídra opozície, ale snaží sa nejako o tom rozmýšľať a dokonca občas pomenuje aj svoje limity. Napríklad, že ho ľudia vnímajú ako „šaša“. Ale potom zrazu práve on štátnicky napomína poslancov PS/Spolu, aby išli k rokovaciemu stolu a nešaškovali pri rečníckom pulte. Možno bude naozaj treba hľadať premiéra, sú všelijaké riešenia. Možno by sa obetoval ktosi z nových poslancov OĽaNO. Ale čudný moment nastal vtedy, keď sa k funkcii premiéra začal nenápadne, ale jasne hlásiť Robert Mistrík. Iste, pôsobí zodpovednejšie, má imidž seriózneho človeka, ale vysiela aj posolstvo, že taká predvolebná kampaň či stranícke prekáračky sú pod jeho úroveň. Premiérsky post by vraj zobral, ak by ho už teda prosili. Mali by sme tak seriózneho a politicky slabého premiéra.

Ani Andrej Kiska nemá dobré zavŕšenie kampane. On už sa vžil do úlohy toho, kto bude tú čudnú opozičnú partiu zjednocovať, dodávať jej štátnický nádych, držať to všetko pokope aj vďaka svojej prezidentskej aure a schopnosti pôsobiť slušne, empaticky a vedieť sa dohodnúť. Ale to video, kde má pred sebou mliečnu kávu a chrúme akési tyčinky či čo, nepôsobí veľmi štátnicky. V podstate je aj jedno, čo hovorí. Pritom stačilo málo. Aby včas prijal isté podozrenie a správal sa na tom stretnutí aspoň trochu odmerane či prezidentsky. Nestalo sa.

FOTO – TASR

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €