Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 1414 d

Je fajn, že v slovenskej verejnej diskusii stále počuť hlasy vážených ľudí, ktorí sa k aktuálnemu dianiu na Slovensku vyjadrujú s pokojom aj nadhľadom, ktorý sa neriadi náladami davov a nezahŕňa oponentov nálepkami typu zradcovia či užitoční idioti. Ale uvažuje o krajine spôsobom, ktorý sa vymyká niektorým konvenciám.

 

František Mikloško v rozhovore pre Denník N hovorí, že jediným racionálnym riešením po voľbách bol vznik koalície Smer, SNS, Most-Híd a Sieť. Mikloško súčasne vidí korupciu ako obrovský problém, ale nevidí to fatalisticky: „Poraziť korupciu si bude vyžadovať viac času, než si myslíme, no myslím si, že táto vláda ju zmierni. (...) Je to hrozné, ale prežil som aj komunizmus, aj mečiarizmus, a ten mi pripadá horší ako táto doba. Dnes je to zákerné v tom, že korupcia je ako rakovina, ale netreba prepadať zúfalstvu.“

 

Mikloško má však kritickú poznámku aj k tým, ktorí svoj vstup do vlády so Smerom hája ako príkaz etiky zodpovednosti: „Mám pocit, že Fero Šebej sa chce stále vyviniť. Je to demokrat, vzdelaný človek a estét. Asi by si rád tento imidž podržal a zrejme preto sa chce vyviniť. Ale načo? Rozhodol sa a hotovo. Politik sa musí rozhodnúť a či to bolo správne, sa ukáže možno o dva, tri roky. Čas to ukáže.“

 

V týchto dňoch vychádza s Mikloškom knižný rozhovor (autorom je Ján Štrasser), o jeho živote aj pohľade na svet. Mikloško je rád, že to má už za sebou: „Neviem, ako to bude prijaté, ale mám pocit, že som povedal všetko a už k tomu nemám čo dodať. Trvalo to dokopy rok a ku koncu som sa budil, či som tam niečo nezabudol. Strašná únava, ale aj šťastie.“

Martin Hanus pred 1415 d

Tak, a je to tu zas. Marián Kočner zvolá tlačovku, tentoraz do hotela Crowne Plaza, húfy novinárov nabehnú s kamerami, mikrofónmi aj diktafónmi, veď je jasné, že o titulky je postarané, no a Kočner nesklame, pretože rozpráva, rozpráva a rozpráva, mieša pravdu s fabuláciami, čelí nedôverčivým pohľadom novinárov (tentoraz im neumožnil ani otázky, tie vraj prídu na rad až v druhej časti Kočnerovej telenovely). Ale na konci dňa si pripadá vždy ako víťaz on, kým ostatným sa prevracia žalúdok.

 

Jeho vystúpenie je opäť mediálnou senzáciou, o ktorej v rovnakej miere informujú seriózne médiá aj bulvár, dnes si tak môžeme spolu zašpekulovať, či si Boris Kollár naozaj kupoval letenky na Kubu spolu s Piťom, či bol naozaj pri tom, keď bol spáchaný atentát na Petra Steinhübela a či naozaj zbil tehotnú matku svojho dieťaťa. Aspoň tak to tvrdí Kočner, ktorý sa ani nehrá na to, že by nebol chrapúň, všetci však vedia, že je to tak trochu nebezpečný a najmä dobre informovaný chrapúň. A ešte navyše Ficov sused z luxusného komplexu Bonaparte.   

 

Ako to už pri Kočnerovi býva, vždy povie aj niečo pravdivé (napríklad o tom, že Kollár má po Steinhübelovi lietadlo, sa už v zákulisí hovorilo a bolo otázkou času, kedy sa to zverejní), niečo sú kočnerovské zlomyseľné fantázie. Samozrejme, celkovým výsledkom je špina a smrad, ktorá neslúži očiste verejného života, ale záujmom pochybného Kočnera a jeho rovnako pochybným priateľom. Napríklad zo Smeru.

 

Očiste verejného života by viac prospelo, keby médiá na tohto chlapíka z mafiánskych zoznamov uvalili informačné embargo. Keď chce niečo povedať svetu, nech si píše blogy. Ako bloger z mafiánskeho komplexu Bonaparte.

Jaroslav Daniška pred 1415 d

Je to pre mňa malá pôžitkárska tragédia. Prednedávnom som so smútkom zistil, že na slovenský trh sa prestalo dovážať suché šery značky Tio Pepe. Toto mimoriadne suché šery bez stopy cukru chutí najlepšie v lete, alkohol musí byť veľmi vychladený a hodí sa ku každému jedlu. A najmä, keďže je to len o trochu silnejšie víno, dá sa piť takpovediac pomaly a dlho, veľmi dlho.

 

Šery pochádza z mestečka Jerez v Andalúzii, väčšinou býva sladké, ale niekoľko druhov je suchých a medzi nimi absolútne vyniká Strýko Pepe, čo je preklad španielskeho Tio Pepe. Ak máte radi suché biele víno, je pomerne vysoká pravdepodobnosť, že vám bude chutiť aj toto jedinečné šery. 

 

Nikdy nezabudnem, ako som ho pil po prvýkrát. Jeho výrazná osobitá chuť ma dostala navždy. Známym som vtedy s nadšením hovoril, ako sa mi zmenil život. A teraz, nuž, nie je to jednoduché... Trochu ma teší aspoň to, že som nedávno objavil vo vedľajšej dedine geniálneho vinára so znamenitým sauvignon blanc.

 

Pavol Rábara pred 1416 d

V kauze Panama Papers celkom isto zaujal výrok Lionela Messiho, ktorého meno sa tiež spája s týmto prípadom.

„Nepozerám na to, čo podpisujem. Podpisujem to, čo mi dá podpísať môj otec, nepozerám na to ani sa nevypytujem,“ povedal na svoju obhajobu štvornásobný držiteľ ocenenia pre najlepšieho futbalistu sveta.

Taliansky športový denník Gazzetta dello Sport uvádza, že v najbližších hodinách by sa mala k prípadu vyjadriť oficiálne Messiho rodina.

Ako fanúšika FC Barcelona ma Messiho reakcia, samozrejme, nemôže pobúriť. Naopak, jeho úprimnosť je v niečom sympatická. Veď všetci od Madridu až po Panamu vedia, že Messi má na práci iné veci než nejakú daňovú optimalizáciu.

(Foto: TASR/AP)

Imrich Gazda pred 1416 d

Cez Veľkú noc sme priniesli správu Islamisti na Veľkonočnú nedeľu zavraždili desiatky kresťanov, kde sme informovali o útoku islamistov v pakistanskom Láhaure. Vychádzali sme výhradne z agentúrnych informácií. Medzičasom pakistanská polícia spresnila bilanciu obetí, na základe ktorej musíme upraviť pôvodné informácie.

 

„Počas masakry na Veľkonočnú nedeľu nezahynuli aj moslimské deti a ženy, ale predovšetkým moslimské deti a ženy,“ napísal Giorgio Bernardelli z talianskeho magazínu Mondo e missione. Polícia identifikovala spolu 54 moslimských a 14 kresťanských obetí, medzi ktorými prevažovali ženy a deti hrajúce sa v parku. Ďalšie tri stovky ľudí boli zranené.

 

„V Láhaure sa zmiešala krv kresťanov a moslimov. Krv, ktorá nie je viac ani naša, ani ich. Existuje silnejšie znamenie, ako je toto?“ pýta sa Bernardelli.  

 

Foto – TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 1416 d

Bývalému českému premiérovi Petrovi Nečasovi sa darí, minimálne v biznise. Firma, pre ktorú pracuje, počas návštevy čínskeho prezidenta v Prahe uzavrela obchod v hodnote 14 miliárd korún. 

Nečas bol od začiatku Zemanovej politiky voči Pekingu na jeho strane, cestoval s ním do Číny a podporoval jeho pragmatický kurz. Rušivo pôsobí niečo iné, Nečas ešte vo funkcii predsedu vlády kritizoval energetický biznis, ktorý ho teraz živí.

Imrich Gazda pred 1417 d

Nebude od veci si v Nedeľu Božieho milosrdenstva pripomenúť skutky telesného a duchovného milosrdenstva.

Lukáš Obšitník pred 1419 d

V amerických republikánskych primárkach nastal prelom, neohrozený Donald Trump prijal pozvánku Teda Cruza do diskusie jeden na jedného, ktorú doteraz vytrvalo odmietal. Novinku dnes oznámil Cruz na svojej webstránke. Keď sledujete priložené video s pesničkou „Never Gonna Give You Up“, nakoniec vám dôjde, aký je dátum. „We're no strangers to love, you know the rules and so do I...“

Jaroslav Daniška pred 1419 d

Oslobodzovanie Mosulu sa začalo, tvrdí to Michael Knights v článku, ktorý vyšiel v americkom časopise Foreign Policy.

 

Knights, ktorý Irak dobre osobne pozná a veľa o ňom píše, tvrdí, že oslobodzovanie síce nebude okamžité a krátke, určite nebude trvať týždeň ani mesiac, keďže v Mosule žije asi milión obyvateľov, ale už sa – podľa neho – začalo. Názor opiera o výsledky svojej poslednej cesty, počas ktorej navštívil Američanmi, Novozélanďanmi a Austrálčanmi pripravované jednotky, ktoré majú oslobodiť druhé najväčšie iracké mesto.

 

Knights upozorňuje aj na dva problémy. Okrem samotného boja proti ISIS uprostred veľkomesta je to charakter vojenských oslobodzovacích jednotiek: Ak by v nich boli prítomní (resp. príliš prítomní) šiíti z dobrovoľníckych oddielov, sunitom v Mosule by to prekážalo. Rovnako platí, že príliš viditeľní by nemali byť ani Kurdi a ich Pešmerga, čo by zase dráždilo arabských obyvateľov Mosulu z etnických dôvodov.

Martin Hanus pred 1419 d

Bavia vás ešte prvoaprílové žartíky? Slovenský bulvár zjavne áno, ten sa dnes pokúšal o vtipy na účet multiotecka Borisa Kollára. Ako prvoaprílový žart náš bulvár však zjavne nechápal svoju dnešnú hlavnú správu s titulkom „Obrovský výbuch v centre Paríža“ – až keď terorom vyľakaný čitateľ klikol na správu, zistil, že o nič vážne nejde, len explóziu plynu kdesi v Paríži bez obetí na životoch.

 

Nemecký denník Süddeutsche Zeitung má však o čosi jemnocitnejší vkus, takže počas 1. apríla zíva. Ako dnes noviny napísali, prvoaprílový žart je už vlastne mŕtvy. V čase, keď verejný priestor okupujú oplzlí Donaldovia Trumpovia, vtieraví moderátori ranných šou, internetový a facebookový humor všetkých podôb, je už tej dobrej nálady akosi priveľa. Ako píše denník, poslední ľudia, ktorí sa občas tvária vážne, sú politici, ktorí práve prehrali voľby. „1. apríl sa medzičasom koná 365-krát v roku, v prestupných rokoch ako v roku 2016 dokonca 366-krát,“ píše denník.

 

Süddeutsche Zeitung pokračuje: Aby si vás v tomto „nekonečnom ohňostroji vtipných poínt“ vôbec všimli, produkuje prvoaprílový humor kde-kto bez ohľadu na kolaterálne škody. Napríklad T-Mobile Austria dnes ponúkol klientom filter proti prvoaprílovým žartom („Pre našich klientov chceme zabezpečiť, aby aj obdobie humoru využili čo najefektívnejšie“) a kanál Deutsche Welle prišiel s citátmi z ekonomickej štúdie, podľa ktorej aprílový humor spôsobuje vážne národohospodárske škody, takže „vláda by mala zvážiť zákaz provoaprílových žartov“. 

 

Nech už je radšej ráno a 2. apríl.