Krátke správy redakcie

Jozef Majchrák pred 11 hod

Dohoda SMK a Mosta o spoločnom postupe do volieb, ktorú vyrokovali delegácie oboch strán, narazila v predsedníctve SMK. Podľa tejto dohody mala vzniknúť volebná strana Strana regiónov Most MK.

Technicky sa to malo udiať premenovaním Maďarskej kresťanskodemokratickej aliancie, ktorá fungovala ako satelit Mosta. Lídrom takejto kandidátky mal byť politik Mosta (hovorilo sa o trojici Ábel Ravasz, Árpád Érsek, László Sólymos), dvojkou mal byť Gyula Bárdos z SMK. Predsedovia Mosta a SMK nemali byť na čelných miestach kandidátky. 

Predsedníctvo SMK sa však včera vzbúrilo a predseda strany József Menyhárt stratil v tejto veci väčšinu. Strana je stále za spoločnú dohodu s Mostom, chce však iné, pre ňu výhodnejšie podmienky. Zároveň chce do rokovaní o predvolebnej spolupráci vtiahnuť aj ďalšie menšie maďarské strany. Tu sa dostávame k ďalšiemu problému. Pri ostatnom kole rokovaní prišla novovzniknutá strana Spolupatričnosť s podmienkou, aby na spoločnej kandidátke neboli politici Mosta Béla Bugár, Elemér Jakab a Tibor Bastrnák. O pozícii Spolupatričnisti sme podrobnejšie písali tu

Ak sa táto podmienka vráti do hry, môže dohodu Mosta a SMK definitívne zablokovať. Či sa tak stane, uvidíme v najbližších dňoch. SMK chce opäť iniciovať rokovania maďarských strán a Most bude musieť reagovať. Spoločný postup do volieb tak momentálne stojí na osobe Bélu Bugára, ktorý na rozdiel od predsedu SMK Menyhárta, má svoju stranu plne pod kontrolou. 

Foto: TASR/Jaroslav Novák

Jaroslav Daniška pred 11 hod

Počet dolárových milionárov na svete rastie, ale po prvýkrát je ich viac v Číne ako v USA, upozornil na to vo svojom newslettri český ekonóm Lukáš Kovanda, dáta garantuje Credit Suisse.

Na celom svete žije 46,8 milióna dolárových milionárov, o 1,1 milióna viac ako pred rokom. Na počet dolárových milionárov má, samozrejme, vplyv vývoj dolára, keďže britská libra alebo austrálsky dolár voči americkej mene oslabili, počet tamojších milionárov poklesol.

Zaujímavé ale je, že voči doláru oslabil aj čínsky jüan, ale počet čínskych milionárov napriek tomu narástol – a pointa – po prvýkrát je bohatých Číňanov viac ako bohatých Američanov. Medzi 10 percentami najbohatších ľudí sveta je 100 miliónov Číňanov a 99 miliónov Američanov.

Patrí to ku kontúram nového sveta: najväčší trh a najbohatšia krajina na svete je Čína.

Jaroslav Daniška pred 1 d

V britskom parlamente dnes došlo k prelomovému hlasovaniu, vláda získala väčšinu 329 proti 299 za posunutie brexitovej dohody do druhého čítania. Je to po prvýkrát, čo parlament hlasoval za nejakú podobu brexitu väčšinou, navyše so solídnou väčšinou 30 hlasov.

Nebol by to brexit, keby tu nebolo „ale“.

Vzápätí sa odohralo druhé hlasovanie, ktorým sa mal schváliť harmonogram legislatívneho procesu, ktorého schválenie by znamenalo, že Briti stihnú odísť z EÚ k 31. októbru. Fakticky išlo o to, že na schválenie mali byť len tri dni, mimoriadne krátky čas. A toto hlasovanie neprešlo, vláda získala len 308 hlasov, proti bolo 322, na väčšinu jej chýbali hlasy severoírskej strany DUP, ktorá svoju vládu nepodporila.

Čo to znamená?

Po prvé, Johnsonov úspech je, že po prvýkrát získal väčšinu za nejaký návrh na odchod z EÚ. Podarilo sa mu pritom fakticky zjednotiť všetkých konzervatívcov v snemovni, aj Oliver Letwin (trablmejker zo soboty) nabádal na podporu Johnsona, k získaniu väčšiny premiérovi ako jeden z prvých gratuloval aj Ken Clarke, nezávislý eurofilný konzervatívec.

Po druhé, prejednávanie bodu bolo prerušené, termín 31. október sa nestihne. Britské médiá hovoria, že EÚ môže termín posunúť na 31. január, zdrojom je Donald Tusk. Clarke, aj ďalší nezávislý konzervatívec Hammond premiéra vyzvali, aby čas na legislatívny proces predĺžila o 4 – 5 dní, že to bude stačiť, súčasný tlak považujú za enormný.

Po tretie, Johnson pred hlasovaním vyhlásil, že ak nezíska väčšinu pre druhé hlasovanie o legislatívnom pláne, k čomu došlo, bude sa usilovať o predčasné voľby ešte do Vianoc.

Vo Westminstri bude naďalej živo. Ale nemalo by to prekryť fakt, že Boris Johnson dnes dosiahol úspech, ktorý jeho kritici považovali za nemožný.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: TASR/AP

Martin Hanus pred 1 d

Predsedníčka Súdnej rady Lenka Praženková a Marcela Kosová sa vzdali členstva v päťčlennej komisii Súdnej rady, ktorá mala preverovať podozrenia voči sudcom so zaistenými mobilmi. Urobili tak po tom, čo minulý týždeň Postoj informoval, že sa koncom roka 2017 zúčastnili na zabíjačke organizovanej advokátskou kanceláriou IKRÉNYI & REHÁK, kam prišiel aj Marian Kočner. Neskôr sa na stránkach Postoja viacerí členovia Súdnej rady vyjadrili, že po medializovaných informáciách by mali Praženková a Kosová zvážiť svoje pôsobenie v komisii. 

Praženkovej aj Kosovej rozhodnutie odstúpiť z komisie Súdnej rady je správne, aj vďaka nemu sa zvýši tlak, aby komisia v novom zložení hovorila o očiste justície nielen formalisticky a heslovito. Najväčší problém oboch sudkýň, ktoré mali riešiť kontakty iných sudcov s Kočnerom, nespočíval v tom, že boli na zabíjačke, kde sa ocitli v tesnej blízkosti Kočnera (obe sudkyne tvrdia, že následne zo zabíjačky odišli), hoci na takéto akcie by sudcovia nemali chodiť už z princípu. Problém bol najmä v spôsobe, akým obe sudkyne vystupovali v mene komisie – bolo zjavné, že si neuvedomujú hĺbku krízy a nedôvery, ktorej z oprávnených dôvodov čelí justícia, a že obe sú súčasťou rôznych väzieb a sietí, ktoré im bránia postupovať ráznejšie.

Napokon, bola to práve predsedníčka SR Praženková, ktorá v januári tohto roka navrhla Moniku Jankovskú ako kandidátku na ústavnú sudkyňu. O Jankovskej síce v tom čase nebolo známe, čo všetko zabezpečovala pre Mariana Kočnera, ale už dlhodobo ju sprevádzala morálne zlá povesť, o čom Praženková musela vedieť azda ešte lepšie než novinári.

Odstúpenie Praženkovej a Kosovej z komisie je teda dobrý, ale ešte zďaleka nie dostatočný krok. Pri bližšom pohľade na súčasné zloženie Súdnej rady prevažujú dôvody na skepsu, či súdna samospráva bude mať silu na spustenie skutočných, nie iba predstieraných očistných mechanizmov. Väčšina súčasných členov rady je totiž skôr z mentálneho sveta Lenky Praženkovej a sudcovských klík Smeru. Dokonca je isté riziko, že toto krídlo bude od zajtra silnejšie. Zajtra sa totiž medzi sudcami konajú voľby do Súdnej rady, kde medzi sebou zvedú zápas Dušan Čimo (kritik súčasných pomerov) a Petra Príbelská z Najvyššieho súdu.

Príbelskú priamo podporuje aj Juraj Sopoliga, prezident Združenia sudcov Slovenska, ktorý bol kedysi jedným z najbližších spojencov Štefana Harabina. Sopoliga ho podporoval v šikanóznych akciách proti sudcom a neskôr sám o sebe tvrdil, že je poradcom štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej. Už len spojenectvo Príbelskej so Sopoligom by dnes malo byť sebadiskvalifikujúcim faktorom, uvidíme, koho si z dvojice Čimo-Príbelská zajtra vyberú sudcovia. 

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Na snímke Marcela Kosová (vľavo) a Lenka Praženková. Foto: TASR/Jakub Kotian, Martin Baumann

Martin Hanus pred 2 d

Andrej Kiska dnes po rokovaní so straníkmi oznámil, že jeho strana Za ľudí „sa na základe vnútrostraníckej diskusie a prieskumu rozhodla, že do volieb v trojkoalícii nepôjde“. Predseda Spolu Miroslav Beblavý reagoval obratom: „Dnes cítim sklamanie. Andrej Kiska práve odmietol našu ponuku na trojkoalíciu s cielom poraziť SMER.“

Rozhodnutie Kisku a spol. dáva logiku: pred dvomi týždňami som písal, prečo je téma predvolebnej koalície PS/Spolu/Za ľudí už skôr virtuálna a v rámci vzájomného naťahovania ide viac o to, kto bude lepšie predstierať rolu zjednodocovateľa. Potom prišli prieskumy, podľa ktorých strana Za ľudí preferenčne dobehla PS/Spolu. Pre Kisku to už stratilo akýkoľvek význam dohadovať sa na trojkoalícii, kde by mala každá zo strán tretinové zastúpenie. Trojkoalícia s progresívcami by nemala pre silnejúceho Kisku ani ideologický zmysel – v júni odštartoval svoju stranu tým, že sa vyhranil voči extrémnemu liberalizmu (odmietnutie registrovaných partnerstiev, vlažný postoj voči Istanbulskému dohovoru), navyše Kiskova strana má potenciál bodovať aj v konzervatívnejších regiónoch, napríklad na Spiši.

To všetko by Kiska najužším predvolebným spojenectvom s progresívcami spochybnil.

Kiska však svoju celkom opodstatnenú líniu nepomenúva priamočiaro, argumenty, ktorými odmietol PS/Spolu, boli protirečivé aj falošné. Exprezident na jednej strane tvrdí, že ak by trojkoalícia dosiahla synergický efekt a získala povedzme 26 percent na úkor iných opozičných strán, tie by sa nemuseli dostať do parlamentu a víťazná trojkoalícia by nemohla zostaviť vládu. O niekoľko viet neskôr zas kiskovci tvrdia, že podľa aktuálneho prieskumu AKO až 33 percent voličov Za ľudí je proti predvolebnému spojeniu s progresívcami, teda „vo výsledku by sme mali ako trojkoalícia menej hlasov, ako máme dnes samostatne“.

Andrej Kiska tak používa akýkoľvek prieskum – nech by prognózoval trojkoalícii vyšší alebo nižší zisk, než zodpovedá aktuálnemu súčtu jednotlivých strán – ako argument proti vzniku trojkoalície. 

Rovnako je falošné, keď Kiska odmietnutím trojkoalície argumentuje záujmami iných opozičných strán. Najmä Alojz Hlina a Richard Sulík dali viackrát zreteľne najavo, že si želajú vznik trojkoalície progresívcov s Kiskom. Najmä pre Hlinu je zlou správou, že Kiska sa chystá do volieb samostatne. Keby išli kiskovci do volieb s progresívcami, riziko pre KDH, že časť jeho potenciálnych voličov, ktorí sympatizujú s Kiskom, by dala hlas trojkoalícii Kiska-Truban-Beblavý, by bolo pomerne nízke. Teraz to vyzerá pre kresťanských demokratov nepomerne vážnejšie – na Kiskovej kandidátke obsadia vrcholné pozície Veronika Remišová aj Jana Žitňanská, teda političky, ktoré mnohí voliči KDH vnímajú s výrazne pozitívnou emóciou, a tá môže u nich v deň volieb prevážiť. V prospech Kisku a v neprospech Hlinu. 

Andrej Kiska po odmietnutí trojkoalície prispel do debaty ešte jedným iluzórnym argumentom. Keďže sa obáva, že ho budú tandem PS/Spolu aj niektorí liberálni komentátori viniť, že namiesto spájania triešti politickú scénu, predostrel ponuku na diskusiu o „veľkej predvolebnej koalícii, BLOKU ZMENY“, ktorý by vytvorilo päť strán, Za ľudí, PS/Spolu, SaS, KDH a OĽaNO. Samozrejme, aj Kiskovi je jasné, že je to čistá fikcia, proti ktorej sa dá uviesť ešte viac oveľa vážnejších dôvodov než v prípade trojkoalície. Kiskovi však nejde o päťkoalíciu, tak ako mu nešlo o trojkoalíciu, len si potrebuje udržať imidž, že do politiky vstúpil ako otec-zjednotiteľ.

V každom prípade však platí, že Kiska mal na svoje „nie“ trojkoalícii pádne politické argumenty, hoci o nich nechce hovoriť verejne. A ak sa v najbližších týždňoch potvrdia trendy, podľa ktorých Trubanova koalícia už nielen stagnuje, ale klesá, začneme o progresívnej vlne hovoriť v minulom čase. 

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Jaroslav Daniška pred 2 d

O minútu dvanásť a zrejme bez šance na zvrat, aspoň podľa správ médií: severoírsky stormontský parlament sa dnes po troch rokoch neuznášania pokúša zísť a zabrániť legalizácii potratov a zmeny definície manželstva.

Ide o témy, o ktorých má po Blairovej decentralizačnej reforme rozhodovať Severné Írsko samo, ale obidve témy sa dostali do zákona, ktorý bol schválený v Londýne a ktorým sa riešila kríza neuznášaniaschopnosti v Severnom Írsku, hovoril o tom pre Postoj tamojší biskup Noel Treanor.

Parlament sa pokúšajú zvolať zástupcovia unionistickej strany DUP, ktorí sú pro-life a chcú zachovať doterajší stav ochrany života pred narodením a tradičnú definíciu manželstva. (Tu si možno pozrieť nedávne vystúpenie poslanca Jima Shannona z DUP v londýnskom parlamente.)

Zástupcovia strany Sinn Fein, ktorá formálne zastupuje írskych nacionalistov a katolíkov, sa nechali počuť, že sa na tejto hre DUP nezúčastnia, čo je vzhľadom na okolnosti hanebný postoj. Aby sa podarilo legalizácii potratov a zmene definície manželstva zabrániť, musel by parlament zvoliť predsedu a obnoviť svoju funkčnosť, televízia Sky News to vzhľadom na postoj Sinn Fein nazvala „akademickým cvičením“.

DUP reaguje na pomerne obsiahlu kampaň, ktorá volá po zachovaní doterajšej legislatívy. Ilustračná fotografia k textu pochádza z nedávnej demonštrácie za zachovanie ochrany života.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Pavol Rábara pred 2 d

Odkedy Postoj zverejnil komunikáciu Mariana Kočnera s predsedom Okresného súdu Bratislava III Davidom Lindtnerom, neubehli ani celé štyri dni a už sme svedkami zásadných dôsledkov. 

Pozitívnou správou bolo vystúpenie sudkýň Dáše Onuferovej a Viery Kukučkovej, ktoré sa ocitli v rozhovore medzi Lindtnerom a Kočnerom. Obe sudkyne vo svojom stanovisku vyjadrili pobúrenie nad zverejnenou komunikáciou, ak sa preukáže ako pravdivá. 

Následne ju sudca Lindtner de facto priznal vo víkendovom rozhovore pre denník SME. 

Ďalším pozitívom bola aj reakcia sudcov z tohto okresného súdu, kde sa ozvali ďalší štyria sudcovia – Maroš Fekete, Ivana Fekete, Ivan Bartek a Karol Posluch. Tí vyzvali v nedeľu večer Lindtnera, aby sa vzdal funkcie predsedu súdu. 

Hoci niektoré pasáže Lindtnerovho rozhovoru pre SME mohli pôsobiť ako zľahčovanie celej situácie, treba oceniť, že sudca Lindtner komunikáciu priznal a zbytočne sa nevykrúcal. Ďalej si priznal a ospravedlnil sa, že sudkyne Onuferovú a Kukučkovú zatiahol do svojej komunikácie s Kočnerom. Tento typ sebareflexie vrátane odstúpenia z funkcie predsedu súdu sme tu dosiaľ v prípade sudcov z Kočnerovej Threemy nemali. 

Napriek komunikácii sudcu Lindtnera s Kočnerom, ktorý bol už v čase ich komunikácie nielen známym z tzv. mafiánskych zoznamov, ale už aj obvineným z daňových podvodov, tak nemožno celý tretí bratislavský súd odpísať. Naopak, reakciou sudcov tohto okresného súdu by sa mali inšpirovať aj iné súdy vrátane samotnej Súdnej rady.   

David Lindtner na archívnej snímke TASR – Radovan Stoklasa

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Ján Duda pred 3 d

Evanjelium 29. nedele v cezročnom období (20. 10. 2019) zdôrazňuje potrebu a význam modlitby (Lk 18,1-8): „Treba sa modliť stále a neustávať.“

(1) Cisár Jozef II. (1780 – 90) zrušil kontemplatívne rehoľné spoločenstvá v roku 1782 preto, že (hoci sa modlili) ničím neprispievali k dobru spoločnosti (Špirko, 290). Také názory poznáme aj dnes: modliť sa niektorí ľudia považujú za zbytočné. Opak je však pravdou. Prvé nedeľné čítanie pripomína dôležitosť modlitby ako dramatický zápas na život a smrť (Mojžišove vystreté ruky – Ex 17,8-13).

(2) Modlitba breviára nám môže byť nápomocná v tom, čo znamená „modliť sa stále a neustávať“. Táto modlitba sa nazýva „liturgiou hodín na posvätenie času“. V určitý čas prerušíme prácu a venujeme sa modlitbe, aby sme posvätili seba i svet.

Jadrom tejto modlitby sú „ranné chvály“ a „vešpery“. Skrátka, ranná a večerná modlitba, ak to zjednoduším. Potom je tu modlitba cez deň (o deviatej, dvanástej alebo tretej). Napokon je tu modlitba s posvätným čítaním a modlitba pred spaním. (Viac o tom: Liturgia hodín, I. zväzok.)

(3) Druhé nedeľné čítanie (2Tim 3,14-4,2) navodzuje modlitbu čítaním Biblie. Minule som ostal prekvapený, keď sa jedna veľmi známa herečka a speváčka (muzikálov) spontánne do éteru priznala, že sa s obľubou venuje čítaniu Biblie a túži navštíviť biblické miesta. Lebo je to veľmi poučná a inšpirujúca kniha. Hľa, aj takto sa možno modliť.

Požehnanú nedeľu prajem všetkým.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: www.parkwayfamily.org

Lukáš Obšitník pred 4 d

Pred 35 rokmi poľská tajná služba zavraždila populárneho kňaza Jerzyho Popiełuszka. V 80. rokoch 20. storočia aktívne podporoval robotnícke organizácie a hnutie Solidarita. Počnúc rokom 1982 v kostole sv. Stanislava Kostku vo Varšave každý mesiac slúžil takzvané omše za vlasť, ktoré vysielalo aj rádio Slobodná Európa. Otvorene v nich kritizoval komunistický režim, za čo si vyslúžil širokú podporu verejnosti. V decembri 1983 ho zatkli, ale keďže v júli 1984 došlo k všeobecnej amnestii, k procesu nedošlo. 

Popiełuszko okrem iného kritizoval komunistický režim za to, že zakázal kríže na školách. Pápež Ján Pavol II. mu cez varšavského arcibiskupa v marci 1984 poslal dar ako vyjadrenie podpory.

Dňa 19. októbra 1984 slúžil omšu v Bydgoszczi a keď sa večer vracal do Varšavy, jeho auto zastavili traja príslušníci zo 4. správy poľského ministerstva vnútra, ktorá sa zaoberala bojom s katolíckou cirkvou. Zbili ho, spútali a vhodili do kufra svojho auta. Popiełuszkovmu vodičovi sa podarilo utiecť a o únose informoval verejnosť. Milicionári Popiełuszkovi uviazali o nohu kameň a telo hodili do vodnej priehrady na rieke Visla blízko mesta Włocławek.

Vďaka vodičovmu svedectvu sa po Popiełuszkovi začalo pátrať. Jeho telo sa podarilo nájsť až po 11 dňoch, kedy už bolo takmer na nepoznanie.

Správa o Popiełuszkovej vražde vyvolala v Poľsku obrovské pobúrenie, režim sa obával násilných protestov. Vodca Solidarity Lech Walesa vtedy povedal: „Niekto chcel zabiť a zabil nielen človeka, Poliaka či kňaza. Chcel zabiť aj nádej, že v poľskom politickom živote je možné vyhnúť sa násiliu.“ Walesa súčasne vyzval verejnosť na pokojnú účasť na Popiełuszkovom pohrebe.

Troch vrahov zatkli a v decembri 1984 odsúdili aj spolu s ich bezprostredným nadriadeným. Popiełuszkov pohreb sa konal 3. novembra 1984 vo Varšave, zúčastnilo sa ho viac ako 250-tisíc ľudí.

V júni 2010 bol Popiełuszko z rozhodnutia Benedikta XVI. vyhlásený za blahoslaveného.

Poľský prezident Andrzej Duda si dnešné výročie jeho úmrtia pripomenul položením kytice na jeho hrob a vysvietením fasády Prezidentského paláca s Popiełuszkovou podobizňou a nápisom „Zlo prekonaj dobrom“ – obľúbeným Popiełuszkovým heslom.

Foto: vysvietená fasáda Prezidentského paláca vo Varšave 19. októbra 2019. Zdroj: prezydent.pl

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Pavol Rábara pred 5 d

Sudkyne Okresného súdu Bratislava III Dáša Onuferová a Viera Kukučková odmietajú, že by od nich predseda súdu David Lindtner žiadal rozhodovať v prospech Mariana Kočnera v jeho kauzách. 

Na obe sudkyne sa Kočner pýtal cez Threemu šéfa súdu Lindtnera, Postoj o tom písal vo štvrtok. 

Onuferová a Kukučková podľa ich vyjadrenia v TASR popierajú, že by sa s Kočnerom poznali, a uviedli, že ak sa preukáže komunikácia ako pravdivá, tak je pre nich správanie predsedu súdu poburujúce. 

„Rozhodne popierame, že za nami predseda súdu prišiel s požiadavkou, aby sme konkrétnym spôsobom rozhodli v akejkoľvek nám pridelenej súdnej veci, a teda ani v záujmových veciach Mariana K.,“ tvrdia sudkyne. 

Predseda súdu by podľa nich s takouto požiadavkou u nich neuspel. 

Sudkyňa Onuferová rozhodovala v spore o dom v Bernolákove, ktorý Kočner kúpil od Denisy Pávekovej z kauzy Technopol Servis. Podľa sudkýň bol prípad rozhodnutý v súlade s výsledkami dokazovania a má sa nachádzať na odvolacom súde, ktorý „preskúma správnosť a zákonnosť jej rozsudku“.

Kočner sa pýtal Lindtnera aj na sudkyňu Kukučkovú. Z Threemy vyplýva otázka, či „rozumie robote“. „Vec vedená u Viery Kukučkovej, ktorej sa pravdepodobne komunikácia týkala, je prerušená doposiaľ,“ reagujú sudkyne.

„Obidve zákonné sudkyne majú podporu svojich kolegov na súde, ktorí sú pobúrení zverejneným správaním predsedu súdu, ak sa preukáže ako pravdivé, a ktoré hlboko zasahuje do ich profesionálnej cti,“ uzatvára stanovisko.

Podľa informácií Postoja by malo ísť v prípade Onuferovej a Kukučkovej o sudkyne s dobrou povesťou. 

Na snímke z roku 2012 sudca David Lindtner (TASR/Radovan Stoklasa)

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.