Krátke správy redakcie

Imrich Gazda pred 1473 d

Na Veľký piatok večer sa uskutoční tradičná krížová cesta v rímskom Koloseu za účasti pápeža Františka a tisícok pútnikov. Po útokoch v Bruseli prípravu pobožnosti sprevádzajú prísne bezpečnostné opatrenia. Autorom tohtoročných 14 zamyslení je arcibiskup Perugie, kardinál Gualtiero Bassetti. Priamy prenos so začiatkom o 21.15 prinesú nielen katolícke televízie Lux a Noe, ale aj Dvojka RTVS a TA3. Foto - TASR/AP  

Lukáš Obšitník pred 1473 d

Na Slovensku máme 59 unikátnych drevených kostolíkov zhotovených bez použitia kovových spojov. Klince sa nepoužívali z duchovných dôvodov, pretože pripodobňovali ukrižovanie Krista. Najviac takýchto kostolov je na severovýchode Slovenska v okolí Svidníka. Najpočetnejšie sú rusínske gréckokatolícke cerkvi, medzi najstaršie patria rímskokatolícke ovplyvnené gotickým slohom. Niektoré pochádzajú až zo 16. storočia. Osem kostolíkov bolo zaradených do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Deväť drevených chrámov na Zemplíne je prepojených cyklochodníkom. Príbeh slovenských kostolíkov, mapku ich výskytu a bohatú fotogalériu uverejnil na webe soda.o2.sk fotograf Vladimír Šifra.

Jaroslav Daniška pred 1474 d

K veľkonočnému Trojdniu sme pre čitateľov Postoja pripravili lahôdku, lepšie povedané niekoľko.

 

Každý deň nájdete na našej stránke úvahu od slovenského biskupa. Postupne budú písať bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko, biskup čs. cirkvi husitskej Juraj Jordán Dovala, katolícky biskup na Islande Dávid Tencer a prešovský pomocný gréckokatolícky biskup Milan Lach.

 

Okrem toho nájdete na stránke Postoja viacero ďalších úvah od Jána Krupu, rozhovor s emeritným pápežom Benediktom XVI. či pútavý príbeh mukačevského biskupa blahoslaveného Teodora Romžu, ktorý bol zavraždený v roku 1947, píše o ňom Jozef Majchrák.

 

Samozrejme, na stránke bude aj viacero ďalších textov, oplatí sa teda Postoj.sk navštíviť aj cez sviatočné dni.

 

Foto: Nárek nad Kristovým hrobom, neznámy ruský autor, 15. storočie, zdroj: wikimedia

Jaroslav Daniška pred 1474 d

Vladimír Jancura viedol zaujímavý rozhovor s českým historikom Michalom Macháčkom, ktorý pripravuje monografiu o Gustávovi Husákovi. Celý rozhovor vyšiel v denníku Pravda.

 

Macháček má prístup do rodinného archívu rodiny Husákových, navštívil archívy v Moskve, je zorientovaný v slovenských rodinno-vzťahových reáliách, ako ukazuje aj v rozhovore. Zdá sa, že sa pokúsi o trochu novú interpretáciu niektorých zažitých obrazov a legiend (napr. o Husákovom návrhu, aby sa Slovensko stalo sovietskou republikou), o vzťahoch, aké pestoval Husák s Pavlom Čarnogurským a podobne. Kniha by mala vyjsť o pár mesiacov. Zatiaľ určite stojí za pozornosť Jancurov rozhovor.

 

 

Martin Hanus pred 1475 d

Opoziční lídri zo SaS ukázali pri rozdeľovaní funkcií v parlamente pozoruhodný hodnotový vkus. Najskôr Richard Sulík pripustil, že aj Kotlebova ĽSNS ako riadne zvolená strana by mohla obsadiť niektorú z vedúcich funkcií parlamentu, ako sú šéfovia parlamentných výborov.

 

Aktuality.sk priniesli informáciu, že SaS mala výhrady k voľbe Eriky Jurinovej z OĽaNO za šéfku ľudskoprávneho výboru. Podľa Martina Poliačika totiž Jurinová ako signatárka výzvy Aliancie za rodinu prejavila „veľmi svojský postoj k ľudským právam na Slovensku“ a tiež je proti dokumentom ako Istanbulský dohovor.

 

Takže tu máme opäť ukážku nesvojského liberalizmu a la SaS: kotlebovský fašista ako šéf dákeho výboru azda aj môže byť, umiernená konzervatívna politička ako šéfka ľudskoprávneho výboru je tak trochu problém. 

 

Napokon však naši liberáli ctili politické dohody a za Jurinovú zahlasovali. 

Martin Hanus pred 1475 d

Aktuality.sk a týždenník Trend majú veľký novinársky úlovok. Spravili spoločný rozhovor s bývalým vyšetrovateľom Pavlom Milanom, ktorý roky pracoval na kauze megapodvodu s DPH. Už pred voľbami Trend zverejnil, že hlavný podozrivý daňovej kauzy Milan Chovanec v rámci jednej výpovede prehovoril o Robertovi Kaliňákovi a Jánovi Počiatkovi, pričom oboch ministrov spomenul ako súčasť zločineckej reťaze. Novinári k tomu dosiaľ nevedeli povedať viac, bolo veľa dôvodov na opatrnosť, keďže obaja ministri mohli byť zatiahnutí do kauzy účelovo. Samozrejme, aj naďalej treba byť v tejto veci opatrní.

 

Bývalý vyšetrovateľ však v rozhovore pre obe médiá posúva kauzu ďalej. Opisuje priebeh medzinárodného vyšetrovania tohto prípadu, ktoré však podľa neho prebieha na Slovensku veľmi pomaly a formálne, kým „českí vyšetrovatelia do toho bijú“. Pavol Milan tiež opisuje, ako sa neustále obmieňa vyšetrovací tím, pričom táto sabotáž zo strany Kaliňákovho vedenia polície sa dotkla aj jeho osobne. „Keď vyšlo najavo, že hlavný aktér Milan Chovanec vypovedal aj o politikoch Smeru, chceli ma obviniť a zavrieť za zneužívanie právomocí verejného činiteľa,“ hovorí okrem iného Pavol Milan.  

Fero Múčka pred 1475 d

Takto vyzeral výhľad na centrum New Yorku presne pred 60 rokmi, na Veľkú Noc 1956. Záber tejto panorámy Manhattanu vznikol zo strechy radnice, tri výškové budovy na fotke patrili súkromným firmám (Services Co.; City Bank – Farmers Trust Co.; the Forty Wall Street Corp.). 

Foto – Profimedia.sk

Lukáš Obšitník pred 1476 d

„Kotlebu väčšinou nevolili priaznivci skutočne radikálnych prúdov v spoločnosti, tí sa ovplyvniť politickú scénu na Slovensku zatiaľ iba chystajú a práve v osobe Kotlebu našli svojho zradcu,“ povedal pre topky.sk Radovan Bránik, zakladateľ Modrého anjela a odborník na extrémizmus. Radikálnejší extrémisti považujú Kotlebu podľa Bránika za kolaboranta so štátom. „Napravo od neho sa však po jeho odchode začína konsolidovať scéna, ktorá síce nie je veľmi viditeľná a ani sa zatiaľ zviditeľniť nesnaží, predstavuje však rozhodne vysoké riziko pre samotný systém. Na rozdiel od Kotlebu totiž jej príslušníci neprejavujú ani náznak ochoty ku kompromisu s existujúcim štátnym zriadením. Sú pripravení aj na variant, že dôjde k priamemu silovému konfliktu so štátnou mocou.“

Ich voličský potenciál Bránik odhaduje na 15-20 percent. Rast ich popularity pripisuje „personálnej vyčerpanosti a nedostatku osobností, tento stav bude už iba horší a otvára sa teda priestor pre ďalší nárast zlosti, hnevu a frustrácií.“

Jaroslav Daniška pred 1476 d

David Brooks napísal v dnešných New York Times výborný text, jeden z najlepších za dlhšie obdobie. Je o kríze stredného veku.

 

Kríza stredného veku je bežne zaužívané spojenie, má len jeden problém – je to nepravdivé klišé. A potvrdzujú to aj výskumy, ktoré ukazujú, že ľudia po štyridsiatke zažívajú zmenu, ale tá môže byť skôr „povznášajúca ako hrozivá“. 

 

Brooksov argument znie asi takto: Ľudia už vedia, čím všetkým byť nemôžu, ktoré sny sú nereálne, preto sa dokážu viac zamerať na to, v čom nachádzajú uplatnenie. Alebo na vzťahy, v ktorých nachádzajú uspokojenie. Akoby to už nebolo o neustálej potrebe hľadania vysnívaného šťastia, ale o tom, že vieme, čo nás šťastnými naozaj robí. Jedným slovom o zrelosti.

 

Slovami Brooksa: „Vaša identita je už sformovaná, viete, kto ste, niečo ste už vybudovali a teraz máte veľkú príležitosť urobiť niečo veľké („big risks“) pretože si môžete byť istý tým, čo už máte.“ Autor odkazuje aj na slová Karla Bartha, ktorý to videl rovnako, alebo životnú skúsenosť Abrahama Lincolna, ktorý v jeden moment pocítil, akoby celý jeho život bol prípravou na zrušenie otroctva.

 

Autor tvrdí, že takémuto pohľadu na život praje viacero vecí naraz, vek dožitia sa predlžuje, ľudia v strednom veku sú menej vystavení riziku vlastného ega a viac vedia, po čom reálne túžia. Je to teda etapa, ktorá môže byť až prekvapivo „inšpirujúca“.

 

„Mnohé z možností života sú zrazu pasé, ale obmedzenia sú často oslobodzujúce. K zostávajúcim možnostiam možno pristúpiť odvážnejšie a prežiť  ich hlbšie,“ končí svoj text David Brooks.

 

Foto: wikimedia

 

 

Martin Hanus pred 1476 d

Peter Stach, poslanecký asistent Anny Záborskej, ktorý žije a pracuje v Bruseli, nám píše:

 

„Väčšina Bruselčanov je teraz asi v práci, ja som zavretý v budove euroinštitúcií. Tí, čo majú deti, si ich teraz cez obed môžu ísť zobrať do škôl a predškolských zariadení. Celé nás to aj s manželkou zaskočilo, ešte sme boli doma, keď volal jej brat, či sme v poriadku. Najprv sme vedeli len o výbuchu na letisku, ktoré je predsa len trochu ďalej, ale stanica metra Maalbeek je od budovy Európskeho parlamentu vzdialená len približne 500 metrov.
Zatiaľ sú podľa facebooku, chvalabohu, všetci moji priatelia a známi tu v Bruseli v bezpečí.“