Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 1366 d

Muselo to prísť: Po prvých obvineniach, že za vstup Kotlebu do parlamentu môže najmä Robert Fico a jeho protiimigračná rétorika, začína prichádzať aj kritika cirkvi, keďže Kotlebu údajne volili kresťania a do politiky sa vracajú pohrobkovia ľudákov. O tejto väzbe písal Miroslav Kocúr v denníku Sme a dá sa očakávať, že podobných a čoraz odvážnejších vyhlásení a textov bude pribúdať.

 

Lenže je to naozaj tak? Je Kotleba reinkarnáciou Jozefa Tisa, síce bez kolárika, ale s podobným zázemím?

 

Myslím si, že je to nezmysel. Jednak pre chybné chápanie Tisa, ale aj Kotlebu. O Tisovi sa tu rozpisovať nechcem a keďže kolega Hanus pripravuje o voličoch Kotlebovej strany samostatný text, obmedzím sa len na tri krátke poznámky.

 

Po prvé, myslím si, že Kotlebov fenomén je komplikovannejší, než tvrdia ľudia, ktorí udávajú jeden-dva dôvody, ktoré ho dostali do parlamentu. Ficovu protiimigračnú rétoriku považujem skôr za nepodstatnú, ak zohrala nejakú rolu, tak skôr opačnú a Kotleba je vďaka nej slabší, než mohol byť. Myslím si ale, že Kotlebovi pomohol Fico viac tým, ako reagoval na štrajk sestričiek, ako ignoroval podozrenia z korupcie vo svojej strane, ako sa správal k finančným skupinám a podobne. Za Kotlebom teda vidím skôr širšiu spoločenskú atmosféru než jeden dôvod.

 

Po druhé, je síce fakt, že po krajine sa našlo niekoľko jednotlivcov medzi kňazmi, ktorí Kotlebu podporili, ale otázka znie: Mali aj vplyv? Volili ľudia, ktorí chodia do kostola, Kotlebovu stranu? Nie sú to náhodou trochu exotickí a excentrickí kňazi, ktorých politický názor – prepytujem – mal na veriacich asi taký vplyv ako pokus mladých seminaristov, ktorí sa pred pár rokmi pokúsili exkomunikovať arcibiskupa Zvolenského z cirkvi?

 

Samozrejme, istý problém tu je: Kotleba mal cca 10-percentnú podporu na Spiši či Orave, kde je pomerne vysoká religiozita. Lenže Kotlebu volili najmä mladí ľudia a prvovoliči a ja si nie som istý, či sú títo ľudia na Orave a Spiši rovnako nábožní ako ich rodičia alebo starí rodičia. Skôr o tom pochybujem a myslím si, že aj tu sa opakuje starý Chestertonov postreh: Problém je skôr v tom, že ak ľudia v Boha neveria, tak uveria hocičomu.

Foto: TASR/Jozef Teslík

 

 

Lukáš Obšitník pred 1367 d

V nedeľu vo veku 94 rokov zomrela bývalá prvá dáma USA Nancy Reaganová. Počas prezidentovania svojho manžela Ronalda Reagana presadila rekonštrukciu Bieleho domu zo súkromných zbierok, venovala sa kampani proti drogám („Just Say No“), zasadila sa aj za mierové rokovania medzi USA a Sovietskym zväzom a v neskorších rokoch sa venovala boju proti Alzheimerovej chorobe, na ktorú trpel jej manžel. Kondolenciu k jej úmrtiu zaslal aj bývalý prezident ZSSR Michail S. Gorbačov. Pripomenul, že so svojou manželkou Raisou radi spomínali na stretnutia s Reaganovcami v San Franciscu a na ich ranči pri Los Angeles. K skončeniu studenej vojny mohlo dôjsť podľa neho aj preto, lebo sa vytvoril osobný vzťah predzi hlavami USA a ZSSR, k čomu prispela práve Nancy.

Jaroslav Daniška pred 1367 d

Človek sa má učiť stále a keďže politici sú tiež ľudia, vzťahuje sa to aj na nich. Poučenie z nedeľných povolebných televíznych diskusií by mohlo znieť asi takto: Je čas, aby čelní politici túto našu milú tradíciu zrušili. Kvôli sebe a najmä kvôli krajine.

 

Napokon, voličom sa dá poďakovať aj inak, a najmä: predtým než po nevyspatých nociach nahovoria o sebe všetko možné, by sa mali vyspať a stretnúť súkromne, bez kamier. Politika predsa nie je reality-show, aby sa rodila pred kamerami a divákmi, tam sa majú prezentovať výsledky dohôd. Takýto prístup nielenže zmení tón, akým budú politici hovoriť, ale odstráni aj pocit avanturizmu, neustálej nezhody a hádok, ktorý najviac oslabuje slovenskú pravicu.

Foto: TASR/Michal Svítok

 

Martin Hanus pred 1368 d

Kým Robert Fico celý pondelok zasadal v Bruseli, tu doma zanikla šanca, že by mohol ostať premiérom. V utorok doobeda ho má síce prezident Andrej Kiska poveriť zostavením novej vlády, Fico však nebude mať s kým rokovať, keďže ho v priebehu dneška odmietli aj Béla Bugár a Radoslav Procházka. Smer na čele s Ficom by tak mohol vytvoriť vládu jedine s SNS a ĽSNS, čoho sa hádam obávať nemusíme. 

 

Po tom, čo Fico vráti poverenie Kiskovi, štafetu preberie Richard Sulík, ktorý začne rokovania o koaličnej zostave SaS, OĽaNO, SNS, Most-Híd, Sieť a Sme rodina (ktorá však nechce vstúpiť do vlády, len ju podporovať z parlamentu). Formálne tomu bráni vzťah SNS a Mosta, i keď Danko si dnes dal záležať na tom, aby vyzdvihol, že voči Mostu nemá predsudky, kým Bugár by musel vziať späť svoje povolebné vyjadrenia, že s SNS si to nevie predstaviť. Dajme tomu, že Bugár s Dankom si tľapnú (a Lajos Kossuth s Ľudovítom Štúrom sa v hrobe obrátia) a v apríli nám premiér Richard Sulík predstaví najdivotvornejšiu vládnu koalíciu, akú sme kedy mali. Tu mi napadá len jedna otázka: Prežila by takáto vláda celé slovenské predsedníctvo EÚ alebo by sa rozpadla už počas neho či ešte pred ním? V predčasných voľbách by Robert Fico podobne ako v roku 2012 mohol všetko prevalcovať s dvomi heslami – „stabilita nadovšetko“ a „pravicový zlepenec“.

 

Keď zostúpime z týchto pravicových oblakov, najreálnejšie vyzerá tretia možnosť: vláda, ktorej základom bude dohoda medzi Smerom, SaS a zopár ďalšími stranami, samozrejme na čele s „Neficom“. Túto vládu by svojou autoritou zaštítil aj prezident Kiska, pričom jej hlavnou úlohou by bolo zvládnuť predsedníctvo a doviesť Slovensko k predčasným voľbám.     

Lukáš Obšitník pred 1369 d

Viacerí spomínajú ako riešenie patovej situácie predčasné voľby. Včerajšia volebná účasť bola veľká, nemyslím si, že by opakované voľby dopadli veľmi inak. Ale ak by sa naozaj vypísali a doterajšia opozícia sa bude naďalej hádať podobne malicherne ako v dnešných povolebných diskusiách, podľa mňa môžeme čakať ešte výraznejší rast Mariána Kotlebu a Borisa Kollára. Ich zisky sú predsa prejavom vzbury proti stavu doterajších politických strán – rozhádanej opozície aj skorumpovaného Smeru. Ale v dnešných diskusiách nikto nevyzeral na to, že by si dovidel na koniec nosa a vina sa mimovoľne hádže na nezodpovedného voliča. To je však iba polovičná pravda. Takže ak sa žiada Kotlebu a Kollára ešte viac posilniť, milé štandardné strany, pokojne pokračujte v tom, čo robíte.

Jaroslav Daniška pred 1369 d

Nazval by som to efekt Matovičovej pasce. Hneď prvé diskusie to ukázali: veľkou prekážkou dohody malých pravicových strán bude Igor Matovič. Jeho spôsoby v politike prekážajú Bélovi Bugárovi, Borisovi Kollárovi a celkom určite aj Radoslavovi Procházkovi, aj keď zatiaľ mlčí. Hrubá čiara, ktorú chce deň po voľbách nakresliť trnavský politik, je utópia. Všetci totiž vedia, že prvý, kto by ju porušil, je on sám. V mene vojny proti zlodejom, samozrejme.

 

V Matovičovej pasci tak neskončili iba tí, ktorí so Sulíkom dúfajú v kamikadze koalíciu všetkých okrem Fica a Kotlebu, v Matovičovej pasci sú najmä všetci slušní zvolení poslanci z jeho kandidátky. Smutný príbeh. Tak nejako chutí Pyrrhovo víťazstvo.

Foto: TASR/Michal Svítok

 

Martin Hanus pred 1369 d

Béla Bugár de facto vylúčil vládu pod vedením Richarda Sulíka bez Smeru a Kotlebu. Keďže Bugár povedal, že s SNS do vlády nepôjde, predstava, že by dali dokopy vládu SaS, OĽaNO, SNS, Kollár a Sieť (s najtesnejšou väčšinou 76 hlasov), je už len fantazmagóriou. Stačí pohľad na Borisa Kollára, ktorý sa v televízii počas vystúpení Radoslava Procházku neustále škodoradostne natriasa od smiechu a obviňuje ho, že používa lož ako pracovnú metódu.

 

Pravicový cirkus na TV Markíza je dokonalý: Procházka sa voči Kollárovmu obvineniu z klamstva v nepodstatnej jednotlivosti bráni, Sulík Procházku háji, že v ničom neklamal, a štátnicky napomína Kollára s Procházkom, aby sa nehádali. Následne sa Sulík háda s Bugárom, ktorého obvinil, že hľadá zámienku, ako nejsť s pravicou. O pár minút sa pochytil Kollár s Matovičom, lebo ho vraj líder OĽaNO cez akéhosi zamestnanca v kampani „hejtoval“. Prítomný Robert Kaliňák sa len spokojne usmieva, fikcia pravicovej koalície sa rozložila v priamom prenose.

 

V tejto chvíli je už vlastne isté, že základom novej vlády musí byť Smer, či už na čele s Ficom, Lajčákom, alebo niekým iným.

Lukáš Obšitník pred 1369 d

Zakladateľ projektu Teach for Slovakia Stanislav Boledovič na svojom facebooku kritizuje za výsledky volieb bratislavskú kaviareň: „Bratislavská kaviareň sa zobudila do desivého rána. No až keď sa vo svojej elitnej namyslenosti začne zaujímať o výsledky v regiónoch, pochopí veľkosť prúšvihu. A verím, že aj svoju zodpovednosť. (...) Chudobní ľudia tejto krajiny, ľudia mimo bratislavskej smotánky, volia v lepšom prípade SMER, ak nie, tak ĽS, SNS. To je realita – face it. Čo čakáme, že koho bude voliť človek, ktorý sa narodí v chudobnej rodine, kde rodičia nemajú žiadne vzdelanie a nevedia ho tak svojim deťom poskytnúť? Kde školy upadli na úplné dno a nedokážu vzdelávať deti, o čom alarmujeme v kampani A Dosť už od jesene? Čo čakáme od človeka, ktorý pravidelne stretáva sociálne neprispôsobivých ľudí, ktorých sa oprávnene bojí, a ich počet prudko rastie? Čo očakávame od takéhoto nevzdelaného mladého človeka, ktorý nemá na to, aby cestoval po svete, vyrástol v rodine, kde nebolo poriadne čo do úst. Že bude uvažovať o vyrovnanom rozpočte, právach gejov, voľbe generálneho prokurátora a lepšej akreditácii vysokých škôl. Úplne nám šibe?

Tak nám treba. A mimochodom, táto situácia má jednoduché a jasné riešenie. Žiaľ, to by bratislavská kaviareň musela prijať zodpovednosť a ísť robiť to, čo je potrebné, nie to, čo ich baví. Good look Slovensko. S takouto elitou sa nikam nepohneme. (...)“ Následne spomína viacerých ľudí z mimovládnych organizácií, ktorých si cení za ich aktivity.

Pavol Rábara pred 1370 d

Dnes výnimočne trochu osobne: Štvoro volieb a jedno referendum som zažil za posledné roky ako redaktor tlačovej agentúry. Keďže som mal na starosti agendu ministerstva vnútra, všetky spomínané udalosti som strávil na vrátnici budovy MV SR na Drieňovej, v ktorej zasadala Ústredná volebná komisia. 

Dnes to bude iné. Verím, že vo volebných centrálach bude „zaujímavejšia“ partia. Iste, bude viac práce, ale zato to bude rýchlejšie plynúť, než na tej studenej vrátnici s jednou zástrčkou a preležanými sedačkami. A takisto sa neviem dočkať atmosféry v redakcii, kde sa v neskorú nočnú hodinu zídeme – ako budem sledovať skúsených kolegov, ako budú prežívať výsledky volieb. :)

Lukáš Obšitník pred 1371 d

Hodnotenia štvrtkovej debaty republikánskych prezidentských kandidátov sa rôznia, podľa viacerých ju vyhral Ted Cruz. Jonathan V. Last vo Weekly Standard jeho víťazstvo zhrnul do troch bodov: zdôrazňoval, že Trump je podvodník, ktorému sa nedá veriť; že žiadnym zmysluplným spôsobom nepatrí medzi republikánov ani konzervatívcov; a hoci kritizuje washingtonskú korupciu, on sám k nej 40 rokov patril svojou podporou pre demokratov od Jimmyho Cartera cez Johna Kerryho po Hillary Clintonovú. Podľa Daniela Larisona však poukazovanie na Trumpovu liberálnu minulosť Cruzovi nemusí stačiť, lebo ideologické výhrady doteraz nemali veľký vplyv.


V USA medzitým rastie počet prominentných republikánov, hlavne medzi neokonzervatívcami, ktorí verejne hovoria, že ak aj Trump získa republikánsku nomináciu, v novembrových voľbách ho nebudú voliť za žiadnych okolností. Tak sa vyjadrili napr. neokonzervatívci Bill Kristol z Weekly Standard či spolupracovník viacerých republikánskych prezidentov Peter WehnerRobert Kagan pred týždňom rovno vyjadril podporu Hillary Clintonovej. Spor zhŕňa magazín Politico v texte Republikánski jastrabi vyhlásili Trumpovi vojnu


Neokonzervatívcov naopak tvrdo kritizuje ekonóm a americký Žid David Goldman. V pondelok napísal, že ich doktrína spočívajúca v podkopávaní diktátorov rozvrátila Blízky východ a defacto ohrozuje aj štát Izrael, ktorému všetci deklarujú podporu. Neokonzervatívci v mene svojho kultu o šírení demokracie hodili záujmy Izraela za hlavu, tvrdí Goldman. Podporuje Teda Cruza, no keďže Trumpa považuje za viac proizraelského ako Clintonovú a zdieľa roztrpčenie Američanov z republikánskeho establišmentu, v novembri by Trumpa volil.


V sobotu sa budú konať republikánske primárky v štátoch Kansas, Kentucky, Louisiana a Maine. Doterajší stav získaných delegátov je 319 (Trump), 226 (Cruz), 110 (Rubio), 25 (Kasich) a 8 (Carson).