Krátke správy redakcie

Jana Vinterová pred 1417 d

Nedeľňajší Deň rodiny v Košiciach trval tohto roku len dve hodiny. Na škodu veci, keďže nikomu z organizátorov sa neoplatilo míňať energiu na nejaký veľkolepý program. Usporiadatelia a dobrovoľníci teda poňali tento deň minimalisticky. Skákací hrad malých rozmerov bol neustále preplnený deťmi, ktoré si museli trpezlivo vystáť rad, kým sa dostali na krátku chvíľku dnu. Maľovanie na tvár prebiehalo ako na páse vo fabrike, napriek tomu boli rady aj tu. Najmenšie deti si tu mohli aj kresliť alebo pohrať sa v malinkom pieskovisku. Pre starších pripravili rodinný program skauti. Ten bol však neporovnateľný s predchádzajúcimi rokmi, kde bolo na všetko omnoho viac času aj priestoru. Vyskladať dva podsadové stany na ukážku kvôli dvom hodinám bola nedocenená práca.

 

Veľký prezentačný stan, v ktorom sa predstavovali rôzne organizácie, bol príjemným miestom, kde ste mohli stretnúť množstvo svojich známych. Problém bol, že som si zrazu v jednej chvíli uvedomila, že tam (nadnesene povedané) každého poznám. Ani zďaleka to nebola stará známa „masovka“, akú si pamätáme spred troch-štyroch rokov. Skôr to bol katolícky zraz, ktorý len ťažko mohol osloviť niekoho „zvonku“. Na pódiu zneli kresťanské piesne a príhovory silno kresťansky ladené. Samozrejme, myšlienku oslavy rodiny to nepopiera, ale určite ju okliešťuje a stavia do pozície čisto kresťanskej (katolíckej) hodnoty. Chýbal tu ekumenický i obyčajný svetský rozmer a bolo to vidieť najmä na zložení publika. Počtom malého a charakterom takmer komunitného. Nepridalo tomu ani to, že Deň rodiny sa, žiaľ, stal akousi protiakciou tradičného saleziánskeho Summer day.

 

Organizátori a všetci dobrovoľníci v nedeľu odviedli kus práce, za čo im patrí všetka česť. No „Dve hodiny rodiny“ boli mrhaním ľudským potenciálom a chýbal im aj punc radostného festivalu pre všetkých. Škoda. Ideme tým sami proti sebe.

Martin Hanus pred 1417 d

Kým my tu doma sme minulý týždeň sledovali, ako Richard Sulík nečakane zvolal mimoriadny kongres a následne si upratal vo svojej strane, líder najsilnejšej opozičnej strany opäť hviezdil v nemeckej televízii. Jeho televíznu kariéru si vzal pod lupu aj najčítanejší bulvárny denník Bild, ktorý Sulíka v pomerne dlhom texte tituluje spojením „der slowakische Merkel-Hasser“ (jedným slovom sa to neprekladá ľahko, jednoducho ten, ktorý nenávidí Merkelovú).

 

Denník vyrátal, že Sulík patrí k pätici najčastejšie vystupujúcich hostí v politických diskusiách, ktoré vysielajú verejnoprávne stanice ZDF a ARD a je vôbec najviac pozývaným zahraničným diskutérom. Podľa Bildu je Sulík obľúbeným účastníkom, pretože „pri ňom zaručene žiaden divák nezaspí od nudy“, vie narobiť riadny bengál, najmä proti Merkelovej, a búši do všetkého perfektnou nemčinou.

 

Ako naposledy v stredu v talkšou Sandry Maischberger, kde v súvislosti s utečencami apelovala istá ľavicová europoslankyňa na „európske hodnoty“ a Sulík jej podľa Bildu len odfrkol: „Vy sa držte európskych hodnôt, ja sa budem držať toho, čo chcú moji voliči.“ Bild pre svojich čitateľov zhromaždil aj ďalšie rétorické strely, ktoré vysielal Sulík na svojich súperov v uplynulých debatách: „Krajine, ktorá si nevie postrážiť hranice, vládnu slabosi.“ (I keď to je jemný preklad, Sulík použil nemecký výraz „Weichei“, čo doslovne znamená „mäkké vajce“, teda presnejší by bol expresívnejší preklad, niečo ako „mäkkýš“, ale blíži sa to aj k nášmu „sraľovi“). 

 

Ako píše ďalej v uvoľnenej nemčine Bild, pravidelne dostáva od Sulíka nakladačku kancelárka Angela Merkelová, ktorej líder SaS odporučil, že by „si mala zvážiť, kto ju volil a pre čie blaho by mala konať“, predsa „tu nie je na to, aby zachraňovala celý svet“ a tiež ju obvinil z porušenia nemeckej ústavy. Bild si zgustol aj na tom, ako Sulík významnému sociálnemu demokratovi Ralfovi Stegnerovi vyhodil na oči jeho „populistické tliachanie“. 

 

Tak a teraz si predstavme, že by naozaj v marci vznikla koalícia SaS, OĽaNO, SNS, Most, Sieť, Sme rodina a nový slovenský premiér by sa volal Richard Sulík. Už by sme mali možno za sebou tretiu koaličnú krízu, v každom prípade by sme však neboli žiaden európsky zapadákov, bulvárny Bild by vydával špeciálne prílohy k osobe nového slovenského premiéra, ktorým sa stal „Merkel-Hasser“ a Angele Merkelovej by sa práve teraz, pár týždňov pred začiatkom slovenského predsedníctva EÚ, začínali prvé bezsenné noci.

Martin Hanus pred 1417 d

Rakúsko je rozdelené presne pol na pol. Až do dnešného večera budú Rakúšania s napätím čakať, či sa stane víťazom včerajších prezidentských volieb Alexander Van der Bellen alebo Norbert Hofer. Niečo podobné si Rakúsko ešte napamätá: ani takýto tesný výsledok volieb (podľa volebnej prognózy, aj po započítaní korešpondenčného hlasovania, je to 50:50), ani to, že o konečnom výsledku rozhodne až dnešné zrátanie rekordného množstva volebných lístkov, ktoré posielali voliči poštou.

 

Už teraz je zrejmé, že to bude doslova víťazstvo o chlp. Niektorí analytici na základe svojich modelov uvádzajú, že Van der Bellen má šancu získať o pár tisíc hlasov viac, ale keďže v hre je ešte takmer 750-tisíc nespočítaných hlasov, treba brať tieto modely s veľkou rezervou. Keďže včera pri volebných urnách volilo Hofera takmer 52 percent (protikandidáta 48), potrebuje dnes Van der Bellen na konečné víťazstvo tesne nad 60 percent hlasov v korešpondenčnom hlasovaní. Už podľa skúseností z prvého kola je isté, že v tomto hlasovaní poštou Van der Bellen s prehľadom zvíťazí – no a ak sa mu to podarí takým rozdielom ako včera vo Viedni (61 ku 39), stane sa kandidát strany Zelených prezidentom.

 

Zaujímavé boli voličské presuny oproti prvému kolu, ktoré zmapovali prieskumné agentúry: hoci Van der Bellen zaostával o 14 percent, napokon sa dotiahol, pretože dostal hlasy celej ľavice a takisto veľkú časť hlasov konzervatívnych ľudovcov. Takisto mu v prekvapivo vysokej miere pomohli voliči, ktorí v prvom kole neprišli hlasovať. Ľavicovo-liberálny politik jasne víťazil vo veľkých mestách, dominoval medzi vzdelanejšími voličmi a ženami.

 

Naopak, Norbert Hofer ovládol rakúsky vidiek, najmä na východe krajiny. Dostal hlasy voličov svojej strany Slobodných (FPÖ), protestných voličov, ale volilo ho tiež zhruba 40 percent tých, ktorí v prvom kole dali hlas ľudoveckému kandidátovi Andreasovi Kholovi. Katolíkov tak včerajšie voľby rozdelili na dva tábory. Hofer absolútne dominoval medzi robotníkmi (v tejto skupine ho volilo takmer 90 percent), medzi voličmi bez maturity, tiež sa mu darilo medzi živnostníkmi a medzi mužmi, tí ho volili v pomere 60 ku 40.

 

Analýzu toho, čo sa vlastne stalo a čo zvolenie nového prezidenta bude znamenať pre nášho juhozápadného suseda aj pre Európu, prinesieme až po oznámení konečného výsledku volieb.

Imrich Gazda pred 1417 d

Od nového roku bude zakázané prevádzkovanie hracích automatov v Levoči. Rozhodli o tom poslanci mestského zastupiteľstva počas minulotýždňového zasadania. Šestnásti poslanci návrh podporili, dvaja sa zdržali, nikto nehlasoval proti. Je to dobrá správa nielen pre Levočanov, ale aj pre ostatné mestá a obce, ktoré sa usilujú o zákaz hazardu. Najbližšie by o tom mali hlasovať mestské zastupiteľstvá v Ružomberku a Galante, kde už petičné výbory predložili dostatočný podpis občanov podporujúcich túto požiadavku. Foto – TASR/Štefan Puškáš   

Lukáš Obšitník pred 1420 d

Norberta Hofera, kandidáta Strany slobodných (FPÖ) na rakúskeho prezidenta, včera otvorene podporil rakúsky biskup Andreas Laun. V článku pre kath.net Laun tvrdo kritizoval viaceré katolícke organizácie, ktoré priamo alebo nepriamo podporujú kandidáta Strany zelených Alexandra Van der Bellena:

„Nemo stojím pred každou reklamou na Van der Bellena. Na jednej strane to hovorí o tom, ako rozmýšľajú či nerozmýšľajú málo kritickí ľudia, tiež aj o tom, ako ľahostajne berú svoju vieru mnohí katolíci! To, čo si Van der Bellen myslí a chce, sa dá dočítať na internete, v novinách, vypočuť v televízii a inde. Vo všetkých háklivých a nebezpečných otázkach od ochrany života cez otázky o Bohu po témy gender stojí na zlej strane. (...) Na druhej strane to, čo človek číta a počuje od Hofera, je rozumné a v poriadku! (...) Kardinál Sarah hovorí o 'tichej apostáze' u mnohých ľudí, ktorí sa stále nazývajú katolíkmi, ale už nimi viac-menej nie sú. A niektorí z týchto odpadlíkov odporúčajú a volia tých, ktorí kľúčové hodnoty kresťanskej kultúry odmietajú a podľa možností proti nim bojujú! Úbohé Rakúsko, úbohá cirkev! Boh pomáhaj nám a ľuďom v našej krajine! Z ponuky, akú máme, si môžeme vybrať iba Hofera a modliť sa za neho a za Rakúsko! Neviem posúdiť, aká hlboká a pravá je jeho viera, ale jeho reč ma uisťuje, že rešpektuje prirodzený zákon, ktorý Benedikt XVI. určil za základ liberálneho právneho štátu.“

Na Launa reagoval viedenský kardinál Christoph Schönborn slovami, že aj biskup má právo vydať odporúčanie do volieb, ale doplnil, že cirkev by sa nemala riadiť iba postojom kandidátov k právu na život nenarodených, ale aj ich postojmi k slabým členom spoločnosti, medzi ktorých patria migranti, k ich názoru na spoluprácu v Európe či zodpovednosť Rakúska v medzinárodnom spoločenstve. Schönbornove slová denník Kurier interpretoval ako nepriamu podporu pre Van der Bellena. Salzburský arcibiskup Franz Lackner sa vyjadril, že rakúska cirkev ako celok nedáva k voľbám žiadne odporúčania.

Biskup Andreas Laun bol v roku 2012 jedným z hostí Bratislavských Hanusových dní, na ktorých hovoril o zlej situácii katolíkov v Rakúsku poznačenej neporiadkami v cirkvi.

Druhé kolo rakúskych prezidentských volieb sa uskutoční v najbližšiu nedeľu 22. mája. Z prvého kola doň postúpili Norbert Hofer s 35,4 percentami a Alexander Van der Bellen s 21,3 percentami hlasov. Kandidáti vládnych strán SPÖ a OVP získali iba po 11 percent a na druhom kole sa nezúčastnia.

Foto: Andreas Laun (zdroj: upol.cz)

Martin Hanus pred 1420 d

Prípad malého Marca, ktorého násilne vyvliekol z triedy počas vyučovania vyšší súdny úradník, právom pobúril celú krajinu. Chlapec bol takto odovzdaný svojej matke, ktorá s ním už odišla do Švajčiarska, kde žije. Spôsob odobratia sa zjavne uskutočnil v rozpore s písanými aj nepísanými zásadami, súdny úradník bol medzičasom prepustený. A keďže aj z vyjadrení ďalších odborníkov vyplýva, že takéto hrubé úradné zaobchádzanie s deťmi ako predmetmi nie je ojedinelé, je dobré, že sa o tom dnes začína viesť hlbšia spoločenská debata.

 

Samotná kauza prváčika Marca, jeho mladej matky aj starej mamy, ktorá sa o chlapca dosiaľ starala, však bude zrejme značne komplikovanejšia. Na jednej strane presakujú informácie o tom, že chlapec svoju mamu takmer ani nepoznal, tá oňho javila len minimálny záujem a aj na základe videozáznamu z odobratia sa zdalo, že odovzdanie matke sa deje proti vôli chlapca. Na druhej strane sú slová advokátky matky, že veci sa majú inak, a napokon aj táto čerstvá fotka z facebooku mladej Blanky, kde obaja so synčekom vyzerajú ako šťastná a nerozlučná dvojica. Pre novinárov je celý prípad dôvodom na veľkú ostražitosť, bez znalosti súdneho spisu je totiž nemožné spraviť si ucelený obraz.


V nedeľu večer uverejníme rozsiahly rozhovor s odborníčkou, ktorá sa podobným prípadom dlhé roky venuje a vie pomenovať problémy slovenského systému, našich súdov aj sociálnych pracovníkov.

Imrich Gazda pred 1420 d

Každý Európan ročne vyhodí približne 123 kilogramov jedla. Reťazce pôsobiace na Slovensku ako Billa, Kaufland, Lidl, Metro a Tesco v minulom roku síce darovali potraviny za viac ako 1,1 milióna eur, napríklad Potravinovej banke, ale skoro 15-tisíc ton po dátume spotreby zlikvidovali. Prikazuje to zákon. Informuje o tom denník SME. Silnejú preto úvahy o zmene súčasných prísnych pravidiel, čo by umožnilo potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti darovať charitám a ľuďom v núdzi.

K zodpovednému nakladaniu s odpadmi vrátane zamedzenia vyhadzovania potravín tento týždeň vyzvala aj Enviromentálna subkomisia KBS, ktorá zverejnila vyhlásenie s názvom Dosť bolo kultúry vyhadzovania. Foto – TASR/Michal Svítok

Adam Takáč pred 1421 d

Nielen na mládežníckych omšiach môžu hudobníci a speváci používať nový Spevník mládežníckych piesní. Za projektom stojí skupina nadšencov, ktorých združuje salezián Pavol Kalata. Spevník je možné nájsť nielen v tlačenej podobe, ale aj na internetovej stránke spevnik.saleziani.sk, kde sú piesne prehľadne rozdelené do rôznych kategórií. Tvorcovia spevníka navyše pripravujú aj mobilnú aplikáciu.

Jozef Majchrák pred 1422 d

Denník Sme píše, že novým šéfom tajnej služby by sa mal stať Anton Šafárik, bývalý prezident dobrovoľníkov Maltézskeho rádu na Slovensku a zamestnanec bratislavskej arcidiecézy. Je to trochu pomotaná správa. Šéfom SIS by sa naozaj mal stať bývalý prezident Maltézskych rytierov Anton Šafárik. Na arcibiskupskom úrade však nepracuje on, ale jeho syn. Tiež Anton. 

Foto: TASR

Pavol Rábara pred 1423 d

Dnes médiá informovali o tom, že niektorí asýrski kresťania sa vrátili zo Slovenska späť do Iraku. Konkrétne ide o 21-člennú skupinu, teda dve rodiny.

Potvrdili sa tak slová Petra Brenkusa zo združenia Pokoj a Dobro, ktorá príchod Iračanov zorganizovala. Kňaz Brenkus ešte v rozhovore pre Postoj v apríli spomenul, že starší ľudia majú z psychického hľadiska problém sa začleniť a vládne u nich nostalgia.

Dokonca sa objavili takí, ktorí hovorili, že by chceli ísť zomrieť do Iraku. 

Keď sme sa potom stretli v Nitre s dvomi mladšími Iračanmi, otec Brenkus nám hovoril o dvojitej traume, ktorou prechádzajú. „Po tom, ako prišli o majetok, teraz stratili aj svoju kultúru, jazyk a priateľov a mnohí aj časť rodiny. Najmä tí starší a citovo labilnejší to veľmi ťažko znášajú, majú problém vyrovnať sa s touto druhou stratou, ktorá na nich naplno doľahla,“ hovoril.

Aj preto niektorí z nich uvažovali o návrate späť do Iraku, hoci to znamená, že sa opäť ocitnú v utečeneckom tábore.

Nie je to však tragédia. Skôr ich treba pochopiť. Fotograf Anton Frič, ktorý túto skupinu irackých kresťanov dobre pozná, na Facebooku napísal: „Naši irackí kresťania sa vracajú najmä z rodiných dôvodov. Majú úplne iný (lepší) hodnotový rebríček ako my. Na prvých miestach je pre nich rodina. Keď to bez nej tu nevedia zvládnuť, tak sa zbalia a idú. Treba si uvedomiť, že väčšina tých ľudí nikdy necestovala do sveta. (...)  Tu prišli s niekoľkými členmi svojich rodín, väčšina zostala tam, v táboroch. Slovensko je pre nich úplne cudzia krajina. Slovenčina je jeden z najťažších jazykov na svete. Starší ľudia medzi nimi to často rovno vzdali a zmeirili sa s tým, že sa tu budú rozprávať len so svojimi krajanmi...“

Iračanom, ktorí sa rozhodli vrátiť, držíme palce, pričom veríme, že na Slovensko nebudú spomínať v zlom.

Foto: Tony Frič – Skupina 149 Iračanov prichádza v decembri 2015 na Slovensko.