Krátke správy redakcie

Jozef Majchrák pred 1410 d

Bývalý český premiér Mirek Topolánek sa stal kresťanom. Podľa českého portálu Echo24 konverziu priznáva Topolánek aj vo svojej čerstvej knihe Hlavně se neposrat, kde okrem iného píše: „Já jsem se po etapě naivního agnosticismu a éry něcismu našel. Jsem nepochybně křesťan!“

 

Kedy presne Topolánek prijal krst, nie je celkom jasné. Echo24 uvádza, že sa tak mohlo stať v marci tohto roku v kostole sv. Markéty v Břevnovskom kláštore. Expremiér na otázky týkajúce sa svojej konverzie neodpovedal. 

Martin Hanus pred 1412 d

Prečo Američania nemajú radi Hillary Clintonovú? Na odpoveď sa podujal David Brooks, komentátor The New York Times. V posledných dňoch totiž Američanov prekvapil prieskum, podľa ktorého sa Donald Trump výrazne dotiahol na svoju prezidentskú protikandidátku. Brooks upozornil aj na ďalšie nedávne prieskumy: väčšina Američanov si myslí, že Clintonová nesúhlasí s ich hodnotami, a takmer polovica ju považuje za nečestnú a nedôveryhodnú osobu. Kandidátka demokratov dosahuje v celoamerických rebríčkoch neobľúbenosti podobne negatívne hodnoty ako Donald Trump, pri ktorom to však neprekvapuje, keďže je majstrom vo vyvolávaní odporu. Ale prečo je dnes taká neobľúbená Hillary Clintonová, hoci ešte nedávno to tak nebolo? 

 

Brooks vidí hlavnú príčinu jej neobľúbenosti v tom, že na ľudí nepôsobí ani tak ako ľudská bytosť, ale skôr „ako avatar pracujúci pre nejakú korporátnu značku“. Brooks sa pýta: „Vie niekto povedať, čo robí Clintonová len tak pre potešenie? Vieme, čo baví Obamu – golf, basketbal a podobne. Nanešťastie, poznáme aj Trumpove koníčky. Ale keď ľudia hovoria o Clintonovej, výlučne ju charakterizujú len v profesionálnych termínoch.“

 

Jej blízki spolupracovníci ju síce opisujú ako veľmi ľudskú a starostlivú osobu, pred verejnosťou však nemá žiaden iný rozmer než politický, akoby ju okrem politiky nič iné nezaujímalo a celý jej život po boku manžela Billa bol len politikou a sieťovaním s ľuďmi, ktorí patria do klubu superúspešných. „Clintonovej nepopulárnosť je podobná nepopulárnosti vorkoholika. (...) Je ťažké ju vnímať zvonku ako osobu; ona je rola.“ Ľudia však podľa Brooksa nedôverujú politikom, ktorí pôsobia síce ako produktívne, ale nie ako reálne osoby.  

Imrich Gazda pred 1413 d

V utorok sa katolíci už po desiatykrát modlili za cirkev v Číne. Tradíciu zaviedol Benedikt XVI., ktorý 24. mája 2007 zverejnil dôležitý List čínskym katolíkom. Práve v tento deň cirkev slávi sviatok Panny Márie Pomocnice kresťanov, ktorú si čínski katolíci osobitne uctievajú vo svätyni Šešan v Šanghaji.  K modlitbe vyzval aj pápež František. „Prosme Máriu, aby dala svojim deťom v Číne schopnosť rozlišovať v každej situácii znaky milujúcej prítomnosti Boha, ktorý nás vždy prijíma a vždy odpúšťa,“ povedal pápež po nedeľnej modlitbe Anjel Pána. Foto - TASR/AP 

Lukáš Obšitník pred 1413 d

Kandidátom na viceprezidenta USA pri Donaldovi Trumpovi sa môže stať ťažká váha v republikánskych kruhoch Newt Gingrich. Ten sa už niekoľko mesiacov angažuje v prospech Trumpa a v zjednocovaní rozhádanej republikánskej strany. Donald Trump sa v nedeľu vyjadril, že Gingrich patrí na vrch zoznamu jeho možných kandidátov.

Newt Gingrich bol v rokoch 1995 – 1999 predsedom Snemovne reprezentantov (dolnej komory Kongresu USA), v roku 2012 kandidoval na prezidenta USA. Presadzuje obmedzenú úlohu štátu v ekonomike, v zahraničnej politike je za aktívnu úlohu USA. Patril medzi podporovateľov vojny v Iraku (v tom sa od dnešných Trumpových názorov líši). Je prolifer, v minulosti bol odporcom homosexuálnych manželstiev, no pred niekoľkými rokmi vyzval republikánov, aby rešpektovali hlasovania v niektorých štátoch, ktoré ich povolili. Je trikrát ženatý (rovnako ako Trump, čo môže byť ich veľkou nevýhodou), poslednú manželku si vzal v roku 2000. V roku 2009 konvertoval na katolicizmus.

V nedeľu sa Gingrich vyjadril, že v prezidentských voľbách nepredpokladá vyrovnaný súboj. Podľa neho sa Trump teraz sústredí na konsolidáciu republikánskej strany, kým Clintonová bude u demokratov naďalej zvádzať „občiansku vojnu“, čo ju vyčerpá. V záverečných novembrových voľbách podľa Gingricha môže Trump vyhrať „s prekvapivo veľkým náskokom“, ako sa to stalo u Reagana v roku 1980.

Foto: flickr.com

Martin Hanus pred 1414 d

Alexander Van der Bellen bude novým rakúskym prezidentom. Rozhodlo o tom dnešné sčítavanie korešpondenčných hlasov, kde napokon kandidát strany Zelených získal viac ako nevyhnutných 60 percent hlasov a porazil tak Norberta Hofera, kandidáta antiimigračnej FPÖ. 

 

Do druhého kola vstupoval ako mierny favorit Hofer, ktorý v prvom kole dostal celkom neočakávane až 35 percent hlasov (Van der Bellen mal len 21 percent). Ľavicovo-liberálneho kandidáta však pred druhým kolom podporila politická aj kultúrna elita krajiny a vzhľadom na to, že nabral veľa hlasov aj od voličov konzervatívnejších ľudovcov, predsa len mu to stačilo na najtesnejší náskok 50,3 ku 49,7 percenta.

 

Samozrejme, opozičná FPÖ dnes prežíva sklamanie, celkovo však boli tieto voľby jej triumfom, ešte nikdy  nezískal jej politik takúto verejnú podporu. Stranu s radikálnou rétorikou, akú používa už od čias Jörga Haidera, tieto voľby donútili urobiť krok do stredu spektra, Hofer vystupoval umiernene, sám sa tituloval ako politik pravého stredu, dokonca aj Van der Bellen odmietol nálepku, že ide o pravicového extrémistu, ako sa často píše v zahraničných médiách.

 

Bude zaujímavé sledovať, čo tieto voľby spravia s Rakúskom, kde majú nového reformne ladeného kancelára, nového zeleného prezidenta, ale aj posilnenú, nacionalistickú opozíciu. Špeciálny text o Rakúsku prinesieme zajtra.

Jana Vinterová pred 1414 d

Nedeľňajší Deň rodiny v Košiciach trval tohto roku len dve hodiny. Na škodu veci, keďže nikomu z organizátorov sa neoplatilo míňať energiu na nejaký veľkolepý program. Usporiadatelia a dobrovoľníci teda poňali tento deň minimalisticky. Skákací hrad malých rozmerov bol neustále preplnený deťmi, ktoré si museli trpezlivo vystáť rad, kým sa dostali na krátku chvíľku dnu. Maľovanie na tvár prebiehalo ako na páse vo fabrike, napriek tomu boli rady aj tu. Najmenšie deti si tu mohli aj kresliť alebo pohrať sa v malinkom pieskovisku. Pre starších pripravili rodinný program skauti. Ten bol však neporovnateľný s predchádzajúcimi rokmi, kde bolo na všetko omnoho viac času aj priestoru. Vyskladať dva podsadové stany na ukážku kvôli dvom hodinám bola nedocenená práca.

 

Veľký prezentačný stan, v ktorom sa predstavovali rôzne organizácie, bol príjemným miestom, kde ste mohli stretnúť množstvo svojich známych. Problém bol, že som si zrazu v jednej chvíli uvedomila, že tam (nadnesene povedané) každého poznám. Ani zďaleka to nebola stará známa „masovka“, akú si pamätáme spred troch-štyroch rokov. Skôr to bol katolícky zraz, ktorý len ťažko mohol osloviť niekoho „zvonku“. Na pódiu zneli kresťanské piesne a príhovory silno kresťansky ladené. Samozrejme, myšlienku oslavy rodiny to nepopiera, ale určite ju okliešťuje a stavia do pozície čisto kresťanskej (katolíckej) hodnoty. Chýbal tu ekumenický i obyčajný svetský rozmer a bolo to vidieť najmä na zložení publika. Počtom malého a charakterom takmer komunitného. Nepridalo tomu ani to, že Deň rodiny sa, žiaľ, stal akousi protiakciou tradičného saleziánskeho Summer day.

 

Organizátori a všetci dobrovoľníci v nedeľu odviedli kus práce, za čo im patrí všetka česť. No „Dve hodiny rodiny“ boli mrhaním ľudským potenciálom a chýbal im aj punc radostného festivalu pre všetkých. Škoda. Ideme tým sami proti sebe.

Martin Hanus pred 1414 d

Kým my tu doma sme minulý týždeň sledovali, ako Richard Sulík nečakane zvolal mimoriadny kongres a následne si upratal vo svojej strane, líder najsilnejšej opozičnej strany opäť hviezdil v nemeckej televízii. Jeho televíznu kariéru si vzal pod lupu aj najčítanejší bulvárny denník Bild, ktorý Sulíka v pomerne dlhom texte tituluje spojením „der slowakische Merkel-Hasser“ (jedným slovom sa to neprekladá ľahko, jednoducho ten, ktorý nenávidí Merkelovú).

 

Denník vyrátal, že Sulík patrí k pätici najčastejšie vystupujúcich hostí v politických diskusiách, ktoré vysielajú verejnoprávne stanice ZDF a ARD a je vôbec najviac pozývaným zahraničným diskutérom. Podľa Bildu je Sulík obľúbeným účastníkom, pretože „pri ňom zaručene žiaden divák nezaspí od nudy“, vie narobiť riadny bengál, najmä proti Merkelovej, a búši do všetkého perfektnou nemčinou.

 

Ako naposledy v stredu v talkšou Sandry Maischberger, kde v súvislosti s utečencami apelovala istá ľavicová europoslankyňa na „európske hodnoty“ a Sulík jej podľa Bildu len odfrkol: „Vy sa držte európskych hodnôt, ja sa budem držať toho, čo chcú moji voliči.“ Bild pre svojich čitateľov zhromaždil aj ďalšie rétorické strely, ktoré vysielal Sulík na svojich súperov v uplynulých debatách: „Krajine, ktorá si nevie postrážiť hranice, vládnu slabosi.“ (I keď to je jemný preklad, Sulík použil nemecký výraz „Weichei“, čo doslovne znamená „mäkké vajce“, teda presnejší by bol expresívnejší preklad, niečo ako „mäkkýš“, ale blíži sa to aj k nášmu „sraľovi“). 

 

Ako píše ďalej v uvoľnenej nemčine Bild, pravidelne dostáva od Sulíka nakladačku kancelárka Angela Merkelová, ktorej líder SaS odporučil, že by „si mala zvážiť, kto ju volil a pre čie blaho by mala konať“, predsa „tu nie je na to, aby zachraňovala celý svet“ a tiež ju obvinil z porušenia nemeckej ústavy. Bild si zgustol aj na tom, ako Sulík významnému sociálnemu demokratovi Ralfovi Stegnerovi vyhodil na oči jeho „populistické tliachanie“. 

 

Tak a teraz si predstavme, že by naozaj v marci vznikla koalícia SaS, OĽaNO, SNS, Most, Sieť, Sme rodina a nový slovenský premiér by sa volal Richard Sulík. Už by sme mali možno za sebou tretiu koaličnú krízu, v každom prípade by sme však neboli žiaden európsky zapadákov, bulvárny Bild by vydával špeciálne prílohy k osobe nového slovenského premiéra, ktorým sa stal „Merkel-Hasser“ a Angele Merkelovej by sa práve teraz, pár týždňov pred začiatkom slovenského predsedníctva EÚ, začínali prvé bezsenné noci.

Martin Hanus pred 1414 d

Rakúsko je rozdelené presne pol na pol. Až do dnešného večera budú Rakúšania s napätím čakať, či sa stane víťazom včerajších prezidentských volieb Alexander Van der Bellen alebo Norbert Hofer. Niečo podobné si Rakúsko ešte napamätá: ani takýto tesný výsledok volieb (podľa volebnej prognózy, aj po započítaní korešpondenčného hlasovania, je to 50:50), ani to, že o konečnom výsledku rozhodne až dnešné zrátanie rekordného množstva volebných lístkov, ktoré posielali voliči poštou.

 

Už teraz je zrejmé, že to bude doslova víťazstvo o chlp. Niektorí analytici na základe svojich modelov uvádzajú, že Van der Bellen má šancu získať o pár tisíc hlasov viac, ale keďže v hre je ešte takmer 750-tisíc nespočítaných hlasov, treba brať tieto modely s veľkou rezervou. Keďže včera pri volebných urnách volilo Hofera takmer 52 percent (protikandidáta 48), potrebuje dnes Van der Bellen na konečné víťazstvo tesne nad 60 percent hlasov v korešpondenčnom hlasovaní. Už podľa skúseností z prvého kola je isté, že v tomto hlasovaní poštou Van der Bellen s prehľadom zvíťazí – no a ak sa mu to podarí takým rozdielom ako včera vo Viedni (61 ku 39), stane sa kandidát strany Zelených prezidentom.

 

Zaujímavé boli voličské presuny oproti prvému kolu, ktoré zmapovali prieskumné agentúry: hoci Van der Bellen zaostával o 14 percent, napokon sa dotiahol, pretože dostal hlasy celej ľavice a takisto veľkú časť hlasov konzervatívnych ľudovcov. Takisto mu v prekvapivo vysokej miere pomohli voliči, ktorí v prvom kole neprišli hlasovať. Ľavicovo-liberálny politik jasne víťazil vo veľkých mestách, dominoval medzi vzdelanejšími voličmi a ženami.

 

Naopak, Norbert Hofer ovládol rakúsky vidiek, najmä na východe krajiny. Dostal hlasy voličov svojej strany Slobodných (FPÖ), protestných voličov, ale volilo ho tiež zhruba 40 percent tých, ktorí v prvom kole dali hlas ľudoveckému kandidátovi Andreasovi Kholovi. Katolíkov tak včerajšie voľby rozdelili na dva tábory. Hofer absolútne dominoval medzi robotníkmi (v tejto skupine ho volilo takmer 90 percent), medzi voličmi bez maturity, tiež sa mu darilo medzi živnostníkmi a medzi mužmi, tí ho volili v pomere 60 ku 40.

 

Analýzu toho, čo sa vlastne stalo a čo zvolenie nového prezidenta bude znamenať pre nášho juhozápadného suseda aj pre Európu, prinesieme až po oznámení konečného výsledku volieb.

Imrich Gazda pred 1414 d

Od nového roku bude zakázané prevádzkovanie hracích automatov v Levoči. Rozhodli o tom poslanci mestského zastupiteľstva počas minulotýždňového zasadania. Šestnásti poslanci návrh podporili, dvaja sa zdržali, nikto nehlasoval proti. Je to dobrá správa nielen pre Levočanov, ale aj pre ostatné mestá a obce, ktoré sa usilujú o zákaz hazardu. Najbližšie by o tom mali hlasovať mestské zastupiteľstvá v Ružomberku a Galante, kde už petičné výbory predložili dostatočný podpis občanov podporujúcich túto požiadavku. Foto – TASR/Štefan Puškáš   

Lukáš Obšitník pred 1417 d

Norberta Hofera, kandidáta Strany slobodných (FPÖ) na rakúskeho prezidenta, včera otvorene podporil rakúsky biskup Andreas Laun. V článku pre kath.net Laun tvrdo kritizoval viaceré katolícke organizácie, ktoré priamo alebo nepriamo podporujú kandidáta Strany zelených Alexandra Van der Bellena:

„Nemo stojím pred každou reklamou na Van der Bellena. Na jednej strane to hovorí o tom, ako rozmýšľajú či nerozmýšľajú málo kritickí ľudia, tiež aj o tom, ako ľahostajne berú svoju vieru mnohí katolíci! To, čo si Van der Bellen myslí a chce, sa dá dočítať na internete, v novinách, vypočuť v televízii a inde. Vo všetkých háklivých a nebezpečných otázkach od ochrany života cez otázky o Bohu po témy gender stojí na zlej strane. (...) Na druhej strane to, čo človek číta a počuje od Hofera, je rozumné a v poriadku! (...) Kardinál Sarah hovorí o 'tichej apostáze' u mnohých ľudí, ktorí sa stále nazývajú katolíkmi, ale už nimi viac-menej nie sú. A niektorí z týchto odpadlíkov odporúčajú a volia tých, ktorí kľúčové hodnoty kresťanskej kultúry odmietajú a podľa možností proti nim bojujú! Úbohé Rakúsko, úbohá cirkev! Boh pomáhaj nám a ľuďom v našej krajine! Z ponuky, akú máme, si môžeme vybrať iba Hofera a modliť sa za neho a za Rakúsko! Neviem posúdiť, aká hlboká a pravá je jeho viera, ale jeho reč ma uisťuje, že rešpektuje prirodzený zákon, ktorý Benedikt XVI. určil za základ liberálneho právneho štátu.“

Na Launa reagoval viedenský kardinál Christoph Schönborn slovami, že aj biskup má právo vydať odporúčanie do volieb, ale doplnil, že cirkev by sa nemala riadiť iba postojom kandidátov k právu na život nenarodených, ale aj ich postojmi k slabým členom spoločnosti, medzi ktorých patria migranti, k ich názoru na spoluprácu v Európe či zodpovednosť Rakúska v medzinárodnom spoločenstve. Schönbornove slová denník Kurier interpretoval ako nepriamu podporu pre Van der Bellena. Salzburský arcibiskup Franz Lackner sa vyjadril, že rakúska cirkev ako celok nedáva k voľbám žiadne odporúčania.

Biskup Andreas Laun bol v roku 2012 jedným z hostí Bratislavských Hanusových dní, na ktorých hovoril o zlej situácii katolíkov v Rakúsku poznačenej neporiadkami v cirkvi.

Druhé kolo rakúskych prezidentských volieb sa uskutoční v najbližšiu nedeľu 22. mája. Z prvého kola doň postúpili Norbert Hofer s 35,4 percentami a Alexander Van der Bellen s 21,3 percentami hlasov. Kandidáti vládnych strán SPÖ a OVP získali iba po 11 percent a na druhom kole sa nezúčastnia.

Foto: Andreas Laun (zdroj: upol.cz)