Krátke správy redakcie

Jozef Majchrák pred 1431 d

Možno to je len otázka času, ale turecký prezident Erdogan sa zatiaľ od svojho predsedu parlamentu Ismaila Kahramana dištancoval. Ten otvoril otázku ústupu Turecka od princípov sekulárneho štátu, ku ktorému sa krajina hlási od čias Mustafu Kemala Atatürka.

Kahraman vyhlásil, že Turecko je moslimskou krajinou a potrebuje teda náboženskú ústavu. Erdogan to označil za jeho osobný názor.  

Martin Hanus pred 1431 d

Karol Sudor spravil zaujímavý rozhovor s Evou Polakovičovou, ktorá pracuje ako predavačka v Tescu. Pani Polakovičová rozpráva, ako vníma zákazníkov a čo všetko zažíva za pokladňou.

 

Sudor sa jej pýta, aké percento tvoria primitívni zákazníci: „Ťažko povedať, ale za tých šesť či sedem rokov, čo robím predavačku, môžem povedať, že trend je zhoršujúci. Ľudia sú čoraz frustrovanejší, uponáhľanejší a my sa čoraz viac stávame lacným cieľom na ich odreagovanie.“ Najhoršie je to vraj s pánmi v oblekoch: „Najneznesiteľnejší zákazníci sú manažéri v oblekoch v stredných a starších rokoch. My sme pre nich doslova spodina, neschopné „nímandky“, ktoré to v živote nikam nedotiahli, a tak máme skákať, ako pískajú. Žena v pokladnici podľa nich nemá na viac, len držať hubu a nechať sa urážať každým, kto si chce do nej kopnúť.“

 

Hoci by sa pani Polakovičová mohla vrátiť k práci účtovníčky a zarábať oveľa viac ako niečo vyše 500 eur, nesťažuje sa: „Pozrite sa na učiteľov. Nechcem sa sťažovať, lebo vyžijem, hoci nemôžem vyskakovať. Žijem od výplaty do výplaty, ale zvolila som si to sama. (...) Okrem toho, túto prácu mám veľmi rada. Keď totiž príde 90-ročná milá usmievavá pani, pohladí vám to dušu a vymaže všetky negatívne zážitky, o ktorých som hovorila.“

 

Tento rozhovor ma potešil aj preto, že pani Polakovičovú poznám roky. Kedysi bola členkou Demokratickej strany, neskôr sa pohybovala v prostredí OKS, angažovala sa v komunálnej politike, často ju vídať na podujatiach Konzervatívneho inštitútu, vždy príjemná a pozitívne naladená. Priznám sa, nie celkom som rozumel, prečo sa stala predavačkou, keďže mohla robiť kvalifikovanejšiu prácu, aj som sa jej to hanbil opýtať. Moja ostýchavosť však bola zbytočná, pani Polakovičová je hrdou predavačkou.

Martin Hanus pred 1432 d

Aká vláda, taká opozícia. Už prvé týždne predznačili, že toto volebné obdobie si budeme zvykať na značne väčšiu hrubosť v politike než sme zažívali predtým. Ukazuje to aj hospitalizácia Roberta Fica, počas ktorej opoziční tribúni predviedli elementárny nevkus. Igor Matovič napríklad po nepotvrdenej správe o hospitalizácii Radoslava Procházku na psychiatrii na Facebooku napísal: "Prvý na srdce. Druhý na žalúdok. Tretí na hlavu. Štvrtý na charakter. ... skoré uzdravenie, prajem."

 

Richard Sulík sa zas vo svojom stĺpčeku pre Hospodárske noviny vcítil do premiéra po infarkte nasledovnou otázkou: „Sakra, na čo sú mi všetky tie peniaze, keď budem mŕtvy?“ A poradil mu, že bajpas je skvelá príležitosť "to zabaliť" a pratať sa z politiky. Aby bola koalično-opozičná šou dokonalá, Robert Fico na to reagoval taktiež pre HN: "Pán Sulík, aspoň na ARO mi dajte pokoj!"

 

To, čo si iní hovoria mimo mikrofónov či pri pive, Matovič so Sulíkom trúbia na verejnosť, aby vyzerali ako tvrdá, neoblomná opozícia, za čo po Facebookoch zbierajú tisíce lacných lajkov.

 

Nepatrím k tým, ktorý za každú cenu privolávajú niečo nové. Ale skutočným slovenským martýriom by bolo, keby jedinou alternatívou voči upadajúcemu Smeru bolo najbližšie roky opozičné trio Sulík, Matovič, Kollár.

Pavol Rábara pred 1432 d

Ak chcete osobne stretnúť irackých utečencov, ktorí žijú od decembra na Slovensku, dnes máte príležitosť. Večer budú v bratislavskom UPC.

Podujatie sa volá Večer porozumenia. Komunita irackých kresťanov porozpráva o živote v moslimských krajinách, o spolužití rôznych kultúr, ako aj o úteku pred radikálmi z Islamského štátu.

Pozvaní sú aj zdravotnícki dobrovoľníci, ktorí pôsobia na Blízkom východe, a ďalší odborníci.

Program spestrí speváčka Janais s kapelou. Organizátori sľubujú, že Iračania vás na záver programu naučia svoje tradičné tance a budete môcť ochutnať aj typickú irackú kuchyňu.

Takže dnes (utorok) o 19:00 vo veľkej sále Univerzitného pastoračného centra v Mlynskej doline. Vstupné je dobrovoľné.

(na snímke Bassan a Maan, s ktorými sme sa stretli pred dvoma týždňami v Nitre) 

Jaroslav Daniška pred 1432 d

Kniha Jób. Román prostého človeka je skvelý román, nedávno som ho našiel v antikvariáte, teraz vyšiel v novom vydaní vo Vyšehrade. Jeho autor Joseph Roth je pôvodom Žid z Haliče, sympatizoval s komunizmom, ale ako jeden z prvých ho tvrdo odmietol, konvertoval na katolicizmus a omnoho lepšie ako jeho priateľ Stefan Zweig zachytil starý svet našej monarchie. Už preto, že menej písal o Viedni a viac o perifériách ríše, ktorým rozumel.

Kniha Jób. Román prostého človeka nie je ničím menším než románom o konci Židov u nás, ukazuje však Židov, ktorí v našej historickej pamäti až tak neostali – nie tých bohatých a ľavicových, ale chudobných a ortodoxných, aj oni sa ocitli na hranici, z ktorej viedlo niekoľko ciest. Roth opisuje príbeh rodiny, ktorá sa rozdelila – časť sa asimilovala v Rusku, väčšina v Amerike. A utrpenie sa neskončilo.

Ak vám vo výbornej knihe Martina Pollacka Americký cisár chýbal románový dej, Rotha treba čítať ako náhradu. Má totiž presne opačné kvality ako Pollackova kniha a navzájom sa skvele dopĺňajú.

Lukáš Obšitník pred 1433 d

Nie je to veľmi známe, ale Slovensko má podľa všetkého špičkových odborníkov na kybernetickú ochranu. Tím Ministerstva obrany SR vyhral prestížne medzinárodné cvičenie Locked Shields 2016, ktoré každoročne organizuje Centrum výnimočnosti NATO pre kybernetickú bezpečnosť. Súťažiaci mali za úlohu ubrániť siete a služby fiktívnej krajiny Berylia pred intenzívnymi útokmi, vyhodnocovaní boli v rôznych aspektoch týkajúcich sa technického zabezpečenia, forenzného vyšetrovania, právnej stránky, mediálneho vplyvu a pod.

Na cvičení sa počas minulého týždňa v estónskom Talline zúčastnilo viac ako 550 súťažiacich z 26 krajín, ako druhý za Slovenskom skončil špecializovaný tím NATO rýchlej reakcie na počítačové incidenty (NCIRC), tretí bol tím Fínska. Locked Shields je považované za najväčšie a najmodernejšie medzinárodné cvičenie o kybernetickej bezpečnosti. Tento rok ho organizovali ozbrojené sily Estónska, Fínska, Veľkej Británie v spolupráci so Švédskom a ďalšími partnermi.

Foto: Hans-Toomas Saarest, Estonian Defence Forces

Fero Múčka pred 1433 d

Presne pred týždňom sme publikovali výzvu Hľadáme ľudí, ktorých baví rozmýšľať, s cieľom rozšíriť rady spolupracovníkov. Okrem zaslania ukážky z vlastnej tvorby bolo podmienkou aj napísať nám, čo by sa na Postoji malo zmeniť. Spätná väzba nás veľmi milo prekvapila, až zaskočila. Za týždeň sme od vás dostali presne 72 emailov. Prišli nám od najrozličnejších ľudí, od študentov domácich i významných zahraničných škôl, docentov, dlhoročných novinárov, humanitne vzdelaných ľudí či IT-čkarov... i jedného pilota. Zatiaľ sme nestihli všetky prejsť a odpovedať na ne, určite tak spravíme počas najbližších dní. Len sme vám chceli vopred povedať, že si to veľmi vážime.

Jaroslav Daniška pred 1434 d

Ak hľadáte tip na víkendový výlet, odporúčam viedenskú galériu Albertina. Práve tam prebieha výstava ruskej avantgardy od Chagalla po Maleviča s veľmi solídnym zastúpením všetkých dôležitých autorov.

 

Uvidíte viacero krásnych Chagallov, Kandinského, Altmana, Lebedeva, Gončarovovú, Jawlenského, slávny čierny aj červený Malevičov štvorec a ďalších. Mňa asi najviac zasiahol obraz Pavla Filonova s názvom Nemecká vojna. Ako obrázok k tomuto mini-textíku som ho nedal úmyselne, pretože dojem, keď človek to dielo vidí naživo a jeho kópiu v knihe či na obrazovke počítača, je asi najviac odlišný, ako som doteraz zažil.

 

Filonov obraz je z roku 1914 a toľko bolesti a utrpenia som ešte asi v obraze nevidel, je takmer neznesiteľné pozerať sa naň dlhšie. Azda najdesivejšia je ružovkastá farba krvi, ktorá celé dielo oživuje. Až na hranicu neznesiteľnosti.

 

Výstava sa, samozrejme, nemohla vyhnúť propagande ani vlne ruského primitivizmu, preto je plná kontrastov hneď od prvého momentu. Napokon nádhera mramorovej busty cára Mikuláša II. a jeho manželky a chlad obďaleč stojacej sochy Lenina ukazuje, aký široký rozptyl ruská avantgarda ponúka.

Martin Hanus pred 1436 d

S miernym pobavením som si práve vypočul reakcie mladých ľudí, ktorí boli včera na diskusii BHD s Mikulášom Dzurindom a potom s ním ešte zotrvali v neformálnej debate pri víne. Generácia 20+ bola zo 61-ročného Dzurindu doslova nadšená: dvojnásobný expremiér bol uvoľnený, vtipný, prekypoval energiou aj provokoval, na všetko otvorene odpovedal, kontakt s narastajúcim hlúčikom mladých si zjavne užíval a mladí sa naopak nevedeli od neho odtrhnúť, počúvali ho so zatajeným dychom. Dzurinda tak odchádzal z Pisztoryho paláca veľmi neskoro.

 

Ešte pred štyrmi-piatimi rokmi bolo všetko inak, aj mladí pravicoví voliči boli z Dzurindu na smrť unudení aj otrávení, bol symbolom už zvetraných reforiem, najmä však intríg, na záver i Gorily. No roky odmlky aj pocit frustrácie z dnešnej politiky navrávajú, že možno ani nie sme ďaleko od čias, keď začneme písať o Dzurindonostalgii, respektíve novej Dzurindománii. A ako poznáme vytrvalca Dzurindu, ktorý každú, aj tú najväčšiu porážku vníma ako príležitosť pre budúce víťazstvo, on sám zrejme stále verí, že ešte napodobní Miloša Zemana alebo Karla Schwarzenberga, ktorí sa dostali na nové výslnie okolo sedemdesiatky.

 

Ak teda v apríli 2016 povieme, že politická kariéra Mikuláša Dzurindu pôsobí perspektívnejšie než kariéra Radoslava Procházku, nie je to nevyhnutne myslené iba ako vtip.

Martin Hanus pred 1436 d

Okolo 86-ročného Helmuta Kohla je opäť rozruch. Hoci je nemecký exkancelár pripútaný na vozík a len ťažko sa mu rozpráva, tento týždeň prijal u seba maďarského premiéra Viktora Orbána. Mnohí to vnímali ako nepriamy útok na kancelárku Merkelovú, ktorá je kvôli utečeneckej kríze v zásadnom konflikte práve s Orbánom a ktorej Kohl nezabudol, ako ho koncom 90. rokov vytlačila z politiky.

 

Frankfurter Allgemeine Zeitung dnes cituje z Kohlovho textu, ktorý vyšiel v zborníku „Európa v osudovom roku“. Exkancelár v texte viní súčasných európskych lídrov z malomyseľnosti a slabej historickej pamäti. „S projektom európskeho zjednotenia sme boli kedysi oveľa ďalej,“ píše Kohl a kritizuje, že transatlantické partnerstvo dostalo nové trhliny a že EÚ zanedbáva partnerstvo s Ruskom. 

 

Legendárny kancelár tiež kritizuje, že Európa stratila spoločného ducha, čo sa ukázalo pri riešení eurokrízy, gréckych balíčkoch aj pri výzvach ako terorizmus a utečenci, z tohto dôvodu vzrastá pravicový aj ľavicový populizmus. Kohl dodáva, že keby „takto váhavo a malomyseľne“ ako dnes reagovali aj lídri počas prelomových rokov 1989/1990, nedošlo by k znovuzjednoteniu Nemecka ani k európskemu zjednoteniu. Európa sa musí podľa neho vrátiť k „vízii európskych otcov zakladateľov“, inak neostáva veľa času a s Európou sa to podľa Kohla skončí nedobre. 

 

Majú pravdu tí, čo hovoria, že Kohl sa teraz mstí Merkelovej? Skôr sa zdá, že Kohlovi nejde ani tak o ďalšie spochybňovanie oslabenej kancelárky, ale najmä o vyjadrenie obáv z celkového vývoja. A, samozrejme, pripomenutie vlastných zásluh ako novodobého zjednotiteľa Nemecka aj Európy. Ani Kohl však nepredkladá recepty, ako sa dostať von z dnešnej ťaživej situácie.

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €