Krátke správy redakcie

Ján Duda pred 6 d

Tohtoročná piata nedeľa pôstneho obdobia (29. 3. 2020) prináša tému vzkriesenia. Ježiš vzkriesil k životu Lazára, ktorý bol už štvrtý deň v hrobe (Jn 11,1-45). 

(1) Lazár predstavuje prvý biblický typ vzkriesenia: je to návrat späť do života na tejto zemi. Z Biblie vieme, že Ježiš takto vzkriesil a vrátil do života na zemi Jairovu dcéru, naimského mládenca i svojho priateľa Lazára. Problémom je, čo návrat do života na tejto zemi rieši?! Prídeme do určitého veku a treba skrátka odísť... Zisťujeme, že vzkriesenie ako návrat k životu na tejto zemi by nebolo pre nás uspokojivým riešením.

(2) Vzkriesenie Lazára možno vidieť vo vzťahu s Ježišovým vzkriesením, ktoré si pripomíname na Veľkú noc. Ale Ježišovo vzkriesenie nebolo obyčajným návratom na túto zem. Keď umieral diakon Štefan, uvidel otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha (Sk 7,55). Ježišovo vzkriesenie je iným typom biblického vzkriesenia, nie je obyčajným návratom na túto zem, je odchodom k nebeskému Otcovi, k Bohu. Tam už viac nikto neumiera. „Tam zotrieš (Bože) každú slzu z našich očí a uvidíme teba, svojho Boha, z tváre do tváre. Budeme ti podobní po všetky veky a budeme ťa bez prestania chváliť“ (Tretia eucharistická modlitba, In: Rímsky misál, s. 572).

(3) Tradícia vzkriesenia u kresťanov stojí na pozíciách Ježišovho vzkriesenia. Na niektorých cintorínoch možno vidieť nápis: „Život sa smrťou nekončí, iba mení.“ V Kréde kresťania vyznávajú: „Verím vo vzkriesenie tela a v život večný“ (Apoštolské vyznanie viery: Verím v Boha). Kríž, symbol Krista, zdobí náhrobné kamene na našich cintorínoch. Viera v dokonalé vzkriesenie podľa vzoru Krista je vzácnym poznaním z viery, ktoré je ozdobou nášho životného tuzemského poznania. Túžime po nielen hocijakom živote, ale po dokonalom živote pri Bohu a veríme, že s Božou pomocou ho dosiahneme.

Požehnanú piatu pôstnu nedeľu prajem všetkým. A veľa duchovnej sily, ktorá pramení v Bohu, priatelia. 

 

Foto: Archivio Radio Vaticana

Lenka Chlebanová pred 6 d

Slovenské národné divadlo dnes na fejsbúku informovalo, že o 20:00 prinesie na svojej youtube stránke SND DOMA dramatizáciu románu Fiodora Michajloviča Dostojevského Bratia Karamazovovci. Inscenácia získala cenu DOSKY 2013 v kategórii Najlepší kostým a bola nominovaná v kategórii Najlepšia scénografia. Predstavenie má viac ako štyri hodiny a bude vysielané bez prestávky.

Ak máte už dosť čítania, počúvania podcastov či sledovania programov z ponuky komerčných televízií, toto je ideálna možnosť, ako osláviť včerajší Svetový deň divadla. Mozaika životných príbehov bratov Karamazovovcov je nielen fascinujúcou psychologickou štúdiou s kriminálnou zápletkou, ale aj filozofickým podobenstvom o hľadaní Boha a vlastnej identity.

Ak sa rozhodnete stráviť večer v spoločnosti tohto velikána ruskej klasiky odkaz nájdete tu.

Zdroj fotografie: www.snd.sk 

Lukáš Obšitník pred 7 d

Karol Habsburský, vnuk posledného rakúsko-uhorského panovníka Karola, ktorý nedávno ochorel na COVID-19, je opäť zdravý. Na svojom blogu vo štvrtok 26. marca napísal, že práve dostal negatívne výsledky z testu na koronavírus a po takmer troch týžňoch domácej izolácie je vyliečený.

Poďakoval sa za priania o vyzdravenie, ktoré dostával od ľudí z rôznych kanálov, a upozornil, že ani teraz sa pre neho nezačne bežný život. „V súčasnej situácii je najlepšie zostať doma. Je to najlepší spôsob, ako zamedziť šíreniu vírusu.“

Na fotografii so svojím synom Ferdinandom, rakúskym automobilovým pretekárom, ktorý oznámil jeho vyzdravenie na svojej facebookovej stránke. Zdroj: facebook.com/Fhabsburg62

Lukáš Krivošík pred 7 d

Jana Highholderová je 21-ročná študentka medicíny a kresťanka, ktorá na svojom youtubovom kanáli prináša videá o viere s cieľom osloviť evanjeliom generáciu svojich rovesníkov. Nemecké médiá ju prezývajú „Božia influencerka“. Väčšinu posledného mesiaca však aj ona strávila v izolácii, keďže sa nakazila koronavírusom.

Koncom februára sa Jana Highholderová zúčastnila kongresu pre kresťanských pracovníkov v Karlsruhe, ktorý musel byť z bezpečnostných dôvodov predčasne ukončený, lebo u jedného z referentov sa potvrdil koronavírus. Jana s ním v podstate strávila len desať minút v spoločnej zasadačke. No skončila najskôr v dvojtýždňovej domácej preventívnej karanténe. Tá sa predĺžila, lebo vírus u nej o pár dní potvrdili tiež, hoci sprvu nemala žiadne príznaky.

Jana o tom zverejnila desaťminútové video na YouTube. V prvej polovici je vidieť dobrú náladu na kongrese, ktorá sa v polovici mení oznamom, že jeden z referentov je nakazený. Záver je z 10. marca, keď je už Jana doma v karanténe a v celej situácii sa snaží nájsť nejaký vyšší zmysel.

Podľa posledných údajov je v Nemecku takmer 50-tisíc nakazených koronavírusom a 281 ľudí tam ochoreniu podľahlo.

Predvčerom Jana zverejnila druhé video. Hovorí už spätne, že po niekoľkých dňoch sa príznaky prejavili aj u nej. Mala silné bolesti hlavy a vysokú teplotu. Navyše, nakazila aj svojich rodičov. Kým mama zvládla chorobu dobre, otec skončil v nemocnici.

„Popravde keby si dnes mal infarkt, tak pri týchto čakacích dobách by si zomrel,“ hovorí Jana s telefónom v ruke. Aj v Nemecku je teraz ťažké sa niekam dovolať a vybaviť si narýchlo napríklad odvoz do nemocnice.

V inom momente Jana so svojou mamou sledujú bohoslužbu on-line. Pred notebookom majú prichystané dva kalíšteky s vínom a dva kusy chleba ako Večeru Pánovu.

Na svojom Instagrame (TU a TU) Jana zverejnila aj zamyslenia o tom, ako túto situáciu prežíva vnútorne a ako sa vyrovnáva so samotou, úzkosťou i pocitom, že veci nemá pod kontrolou. Vykladá si to tak, že Boh ju stopol v mnohých jej rušných aktivitách, aby viac vstúpila do seba, pestovala s ním vzťah a zamyslela sa aj nad svojimi vzťahmi s blížnymi: „Verím, že tým, ktorí milujú Boha, naozaj všetko napokon poslúži na dobré.“

Jana Highholderová. Screenshot – YouTube.com

Kamil Draganovský pred 7 d

Sociálnym sieťami dnes na obed preletela blesková správa, že Boris Johnson bol pozitívne testovaný na koronavírus. Premiér Veľkej Británie má zatiaľ iba mierne príznaky ochorenia. Vo videu, ktoré nahral zo svojho domova, ľudí uistil, že naďalej bude viesť vládu, a to vďaka moderným komunikačným technológiám. V prípade, ak by bol Johnsonov stav vážnejší, zastúpil by ho minister zahraničných vecí Dominic Raab. Odpoveď na otázku, kde sa presne Johnson nakazil a ako bude jeho riadenie krajiny vyzerať, sa dozvieme neskôr.

Na jednej strane je pochopiteľné, že ľudia na sociálnych sieťach reagujú s údivom a bavia sa na skutočnosti, že choroba stretla práve premiéra krajiny, ktorá na začiatku viedla iný spôsob boja s koronavírusom. Sám som o tom v posledných dňoch napísal dva články, keď som spochybnil múdrosť rozhodnutia nepristupovať k žiadnym veľkým verejným obmedzeniam. Na druhej strane, Johnson ani vtedy netvrdil, že koronavírus je obyčajná chrípka, ktorá nemôže nikomu uškodiť, zvolili len iný spôsob boja. V posledných dňoch však už krajina zmenila kurz a zaviedla opatrenia podobné iným európskym krajinám. To všetko sa konalo po poradách so špičkovými britskými vedcami.

Británia pritom nebola zďaleka jedinou krajinou, ktorá opatrenia na boj s koronavírusom nebrala spočiatku vážne (viac o tom písal Lukáš Kekelák). Napokon, aj teraz sa na weboch SME alebo Denníka N objavili články, že Švédsko stále nepristupuje k radikálnym obmedzeniam pohybu na verejnosti. Na moje prekvapenie však väčšina reakcií na sociálnych sieťach bola pomerne zmierlivá, asi v duchu, že Švédi sú trochu iní a neradi sa socializujú aj za normálnych podmienok. Keď sa podobné články písali o Británii, tak to bola podľa komentujúcich hneď krajina hlupákov s ešte väčším hlupákom na čele.

Ani ja osobne som nebol priaznivcom brexitu, rovnako ako som nebol nadšený zo spôsobu, akým najrpv Johnson reagoval na koronavírus. Ťažko sa však ubrániť dojmu, že najmä od brexitového hlasovania je u nás pomerne hlučná skupina ľudí, ktorá okato Británii praje všetko najhoršie, a to z dôvodu, že hlasovali za brexit. Iste, odporcovia brexitu nebudú vítať všetky Johnsonove kroky a vlastne by to aj bolo čudné. Ale neustále ho vymaľovávať ako klauna a všetkých Britov, ktorí hlasovali za brexit, označovať za rasistov či xenofóbov je nekorektné a veľmi zjednodušujúce.

Ironickým či štipľavým poznámkam na Johnsonovu adresu sa po zverejnení dnešnej správy vyhnúť nedalo, čo je do istej miery pochopiteľné. Niektoré komentáre na sociálnych sieťach mienkotvorných médií u nás aj v Británii však presahujú mieru slušnosti. Komentujúci by si možno mali pripomenúť, že Johnson je nielen vodcom jednej z najsilnejších krajín Európy, ale stále je aj človekom. A keď už nepomôže ani to, tak nech berú pred vyslovením prisilných slov do úvahy fakt, že premiérova priateľka prednedávnom zverejnila, že čaká s Borisom dieťa.

Boris Johnson počas  tlačovej konferencie 3. marca 2020 v Londýne, keď oznámil opatrenia vlády v boji proti novému typu koronavírusu SARS-CoV-2. FOTO TASR/AP

Lukáš Krivošík pred 7 d

Ak chcete na chvíľu zabudnúť na svetovú pandémiu, ponúkame vám na rozptýlenie dva televízne tipy na piatkový večer. RTVS dnes na Jednotke o 23:05 odvysiela film Gran Torino, ktorý režíroval Clint Eastwood a súčasne v ňom stvárnil hlavnú úlohu.

O kultovej dráme z roku 2008 ste už určite počuli. Ak nie, nech vás navnadí, že na stránke Česko-Slovenskej filmovej databázy má 90-percentné hodnotenie a ide o 20. najlepší film z pohľadu užívateľov tejto stránky. Viac TU.

Náš druhý tip je televízny film Zabít Reagana. O 23:45 ho vysiela ČT2. Snímka z roku 2016 je o neúspešnom atentáte na Ronalda Reagana, o ktorý sa dva mesiace po jeho nástupe do úradu pokúsil duševne chorý páchateľ John Hinckley.

Aj keď film Zabít Reagana nie je taký impozantný ako Gran Torino, za zmienku stojí, že nakrútený bol podľa bestsellerovej knižnej predlohy Killing Reagan, ktorej autorom je dlhoročný konzervatívny komentátor Bill O’Reilly. Film bol pôvodne natočený pre National Geographic Channel.

Americký herec a režisér Clint Eastwood pózuje fotografom pred slávnostným večerom venovanom jeho filmovej tvorbe v rámci CinemaCon 2015 v americkom Las Vegas 22. apríla 2015. FOTO TASR/AP

Martin Leidenfrost pred 8 d

Včera večer informoval rumunský denník Adevarul, že na koronavírus zomrel v Pariži azda najvýznamnejší rumunský disident, spisovateľ Paul Goma. Mal 84 rokov, jeho biografka a priateľka Mariana Sipoş sa vyjadrila, že Goma „odišiel pokojne, bez bolesti a so zmierenou dušou“. Jeho popol bude uložený na parížskom cintoríne Pére Lachaise, na ktorom už oddychujú Balzac, Apollinaire, Proust, Rossini a Chopin.

Paul Goma bol v Rumunsku tým, čo Charta 77 v Československu. Spisovateľ sa ako jeden z prvých solidarizoval s Chartou, zbieral podpisy pre podobnú chartu v Rumunsku, tá rumunská po ňom dostala názov „hnutie Goma“. Sedel za to, bol mučený a odišiel do exilu. Jeho text z tohto obdobia nesie názov „Cutremurul oamenilor“, francúzsky „Le tremblement des hommes“, „Zemetrasenie človeka“. Hovorilo sa, že Rumunskom v roku 1977 otriasli dve veci: zemetrasenie (1500 mŕtvych) a „hnutie Goma“.

Bol uznávaným autorom románov, často autobiografického razenia. Mal život ako z románu. Narodil sa v Besarábii, v dnešnej Moldavskej republike. Večný antikomunistický disident si odsedel niekoľko rokov v zlopovestných žalároch osobitne krutého rumunského komunizmu, kým nebol deportovaný do baraganskej stepi. Deportovaní v tejto nezalesnenej stepi boli odkazaní na seba, holými rukami si stavali primitívne domy z hliny.

Ani vo francúzskom exile sa nenudil, rumunský režim si dvakrát objednal jeho vraždu, a to u asi najčinnejšieho teroristu 20. storočia (Ilič Ramírez Sánchez alias „Carlos“ alias „šakal“). Raz mu poslali listovú výbušninu, raz inscenovali mätúcu scénu v kaviarni, s „babráckým“ čašníkom a s jedom v pohári.

Paul Goma sa v exile presunul čoraz viac k pozíciám rumunského nacionalistu. Bol kontroverzný tým, že vo svojej eseji „Červený týždeň“ nepriamo obhajoval rumunský holokaust v Besarábii (250.000 zabitých židov), odvtedy bol považovaný za antisemitu.

Keđ mu Francúzsko spolu s Kunderom ponúklo občianstvo, odmietol ho, lebo Francúzsko bolo „plné vplyvných osobností, ktoré robili všetko pre relativizaciu komunistických zločinov“. Po revolúcii žiadal o vrátenie rumunského pasu, čo Rumunsko odmietlo, takže bol polovicu svojho života bez štátnej prislušnosti. Dumnezeu să îl odihnească! (Nech mu Boh dá oddych!)

Imrich Gazda pred 8 d

Jedným z dôsledkov šírenia koronavírusu je vyššia konzumácia mediálneho obsahu. Potvrdzujú to skúsenosti jednotlivých redakcií, ale aj prvé prieskumy.

Dôvodom je nielen zvýšený záujem o informácie, ale aj väčšie množstvo času tráveného doma, čo mnohých láka k sedeniu pred televíziou, surfovaniu po internete, ale aj k počúvaniu podcastov či klasického rozhlasového vysielania.

Napríklad sledovanosť večerných spravodajských relácií slovenských televízií vzrástla o státisíce divákov. V snahe uspokojiť rastúci záujem preto pribudli špeciálne relácie venované koronavírusu.

Na druhej strane, obmedzenie nákupných návykov a očakávaný pokles rodinných rozpočtov so sebou prináša pokles predajnosti tlače. V uplynulých týždňoch vydavatelia zaznamenali približne 15-percentný pokles predajnosti, čo je však iba začiatok. Šéf Asociácie tlačených a digitálnych médií a generálny riaditeľ Petit Pressu Alexej Fulmek si v rozhovore pre Medialne.sk zaprognózoval, že pokles môže byť až 50-percentný.   

Oveľa vyššie výpadky pritom predstavuje škrtanie reklamných budgetov zo strany inzerentov. „Každý chce prežiť a chrániť čo najviac cashu, aby mal na výplaty,“ hovorí Fulmek.

Kým v čase ekonomickej krízy pred dvanástimi rokmi klesli príjmy z inzercie približne o tretinu, teraz Fulmek očakáva až 50-percentný, v najhoršom prípade až 70-percentný pokles. „Výpadky predaja a inzercie budú drastické, pôjde o milióny, ak nie desiatky miliónov eur,“ predpokladá Fulmek.

Jednoducho, aktuálne rastúce príjmy z digitálneho predplatného nedokážu vyrovnať straty z inzercie a predaja.

Nečakanou obeťou tohto vývoja sa stal aj vatikánsky denník L´Osservatore Romano, ktorý vychádza od roku 1861. Jeho šéfredaktor Andrea Monda tento týždeň oznámil, že počnúc štvrtkom 26. marca denník dočasne prestane vychádzať v tlačenej podobe. Týka sa to nielen jeho dennej verzie, ale aj týždenných jazykových mutácií, ktoré vychádzajú vo viacerých svetových jazykoch.

K tomuto opatreniu vatikánske noviny pristúpili prvýkrát vo svojej 160-ročnej histórii. Na internetovej stránke však budú aktuálne texty pribúdať aj naďalej.   

Reprofoto - Medialne.sk

Martin Hanus pred 9 d

Nemci na rozdiel od Slovákov rúška príliš nenosia, týždenník Der Spiegel si však všíma, že viaceré textilné firmy už preorientovali svoju výrobu a namiesto tričiek či spodnej bielizne vo veľkom začali s výrobou rúšok. Tie však budú stačiť len na prudko stúpajúce objednávky v nemocniciach či verejných inštitúciách, výrobné kapacity sú natoľko preťažené, že firmy či obyčajní ľudia si takéto rúška v blízkom čase nebudú mať šancu zaobstarať.

Spiegel okrem iného upozorňuje, že nemecká firma Eterna má podnik v Bánovciach nad Bebravou, kde budú schopní vyrobiť 25-tisíc rúšok denne, „lenže tieto rúška nesmú ísť na export, ale musia sa využiť na Slovensku“, hoci, ako dodáva týždenník, firma sa snaží získať povolenie na vývoz. Spiegel vo svojom texte opisuje aj spor firiem, ktoré sa preorientovali na výrobu textilných rúšok s tradičnými výrobcami rúšok z vlákien. Tí tvrdia, že textilné rúška neposkytujú ochranu pred baktériami a vírusmi, pretože nemajú filter. A rúško bez filtra je „ako auto bez motora“, hovorí zástupca nespokojnej firmy Dach.

Podľa Spiegla však majú zmysel aj komerčne vyrábané rúška na ochranu nosa a úst. Zabraňujú tomu, aby sa do vzduchu prenášali kvapôčky nakazeného človeka, hoci menšie čiastočky nezachytávajú, na to sú nevyhnutné respirátory FFP („filtering face piece“).

Týždenník pripomína slová Christiana Drostena, momentálne najviditeľnejšieho nemeckého virológa, ktorého odporúčaniami sa riadi aj vláda Angely Merkelovej. Podľa Drostena by malo skutočný celospoločenský zmysel, keby začali rúška nosiť všetci rovnako ako v ázijských krajinách. Problém vidí v tom, že sa to nebude dať v Nemecku presadiť.

Kto by to bol pred pár týždňami povedal, že prvými Ázijcami v Európe budú Slováci.

Na snímke ochranné rúško zafixované na tvári sochy nemeckého básnika Johanna Wolfganga von Goetheho v nemeckom meste Weimar 19. marca 2020. Polícia musela v uplynulých dňoch viackrát zasahovať počas takzvaných koronavečierkov, ktoré sa konali vo viacerých nemeckých mestách, a to napriek odporúčaniam vyhýbať sa sociálnym kontaktom. FOTO TASR/AP

Pavol Rábara pred 9 d

Pedagógovia, rodičia, psychológovia, rôzni kouči a ďalší sa vyjadrujú, ako prežiť karanténu, respektíve ako vydržať výrazne viac času v domácnosti. Existuje však ešte jedna skupina ľudí, ktorá má k tejto téme čo povedať – klauzúrni rehoľníci a rehoľníčky. 

Na Postoji sme v rámci seriálu o reholiach priniesli rozhovor so sestrou Stellou Máriou Janou Dolníkovou, ktorá žije v kláštore ružových sestier pod nitrianskym Zoborom. V rozhovore, ktorý sme viedli cez mreže, opisuje denný režim zahŕňajúci sedem hodín modlitby, vysvetľuje, aký je rozdiel medzi prísnym a všeobecným mlčaním, čo si o nich myslia ľudia zvonku a mnoho ďalších faktov. 

Zaujímavosťou pritom je, že sestra Stella pred vstupom k ružovým sestrám pôsobila 14 rokov v činnej reholi satmárok, takže si „karanténu“ vybrala úplne dobrovoľne. 

Náš rozhovor bol z jej strany plný nadhľadu a humoru. Keď som sa jej pýtal na vysvetlenie, odvetila: „Podľa mňa je to vnútornou slobodou. Keď človek prijíma to, čo mu Pán dáva, nech je to čokoľvek. A tiež tým, že žije tak blízko Bohu, to je veľmi oslobodzujúce. Keď ste na adorácii pred Eucharistiou a vidíte, ako sa bol Boh schopný skloniť kvôli nám. Vložil sa do kúsku materiálu, v ktorom je všetko. Je to silné, najmä uprostred noci, v tichu, keď ste tam len vy a Boh. Na pár metrov. V tom je možno kúsok tej všednej mystiky.“ 

Ak by ste si chceli nechať od klauzúrnych sestier poradiť, ako naložiť s momentálnou situáciou, je tu viacero možností. 

Klariska z Assisi, sestra Thérese Myriam, tvrdí, že sa ľudia na ich kláštor obracajú s otázkou, ako majú žiť v nútenej izolácii. Podľa nej to majú klauzúrne sestry ľahšie, pretože prijímajú životný štýl zdokonaľovaný po celé veky v cirkvi. Jedným zo základných prvkov je dobré usporiadanie času, ktorý je rozdelený na rôzne etapy pri zachovaní určitej pružnosti, hovorí sestra Thérese Myriam podľa Vatikánskeho rozhlasu.  

„Musíme si však uvedomovať, že samota je časom duchovného boja. Nesmie nás to prekvapovať,“ vraví ďalej sestra klariska s tým, že práve v samote si uvedomujeme, že naše srdce je skutočným bojovým polom. Samotu podľa nej nie je možné prežívať dobre, pokiaľ na sebe necítime pohľad Pána Boha. „Jedine týmto spôsobom v nej môžeme objaviť šťastie a pokoj,“ dodáva rehoľníčka z Assisi. 

„Často prejdú celé mesiace bez toho, aby som opustila náš 8-akrový pozemok,“ vysvetľuje svoj život klauzúrna dominikánska mníška z New Jersey sestra Mary Catharine Perry. O jej postrehoch k aktuálnej životnej situácii napísal portál Zasvätený život

„Ľudia vravia, že túžia po pokoji a tichu. A keď im padne do lona, panikária. Nevedia, ako byť sami. Boja sa konfrontovať svoju ,tienistú stránku‘, tie tvrdé pravdy o samých sebe, ktoré sa im nepáčia. Napĺňajú svoje životy hlukom, aby v ňom utekali od svojich emócií. Život sa nemá žiť v náhlivosti. Využite tento čas, aby ste lepšie spoznali samého seba,“ hovorí sestra Mary Catharine Perry. 

Na snímke Postoja ružové sestry v kláštore v Nitre.