Krátke správy redakcie

Jaroslav Daniška pred 1474 d

Charakter novej vlády, svojím spôsobom jej pH, určí hneď na začiatku niečo silnejšie a vážnejšie ako jej program – a to je miesto, aké budú mať v novej koaličnej vláde páni Kaliňák a Počiatek.

Táto dvojica totiž reprezentuje pre slovenskú verejnosť to isté, čo odstavený Pavol Paška. Je to princíp, ktorý pôsobí deštrukčne na fungovanie každej strany, ale pre budúcnosť strany Most-Híd, najmä jej slovenských politikov a tiež elementárnu hygienu, ktorú musí žiadať od svojich partnerov Radoslav Procházka, je to zásadná vec.

Na Slovensku sme nikdy nevynikali v aplikovaní trestnej spravodlivosti, zato politická spravodlivosť u nás funguje celkom dobre. Zažili sme to pri Mečiarovi, Slotovi a plejáde ďalších. Otázkou na novú vládu je pK – potenciál Kaliňáka.

Foto: TASR/Štefan Puškáš

Jaroslav Daniška pred 1475 d

Nazval by som to hon na Šebeja. A neviem sa prestať čudovať. Stačí sa pozrieť na facebook alebo dnešnú papierovú titulku denníka N. Na facebooku mnohí priamo vyzývajú Františka Šebeja či Luciu Žitňanskú, aby určite nešli do vlády s Robertom Ficom. Pripomínajú im ich nedávne slová, pravicovú česť a neviem čo ešte. Tak trochu si za to Šebej so Žitňanskou môžu sami, ale jedna vec ma predsa len vyrušuje.

 

To, čo práve sledujeme, je totiž mix pouličnej demokracie, detinskej hystérie a nedostatku rešpektu k parlamentarizmu. Demokratický parlament a dedinský futbal totiž nemajú fungovať rovnako.

 

V tom prvom prípade má politik po zvolení niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia, ktoré – ak je na to dôvod, ktorý on pozná – nemusia jeho voliči hneď schvaľovať. Dokonca ich môže stratiť. A stále to môže mať význam. Pri dedinskom futbale behajú útočníci často podľa želaní tých, čo vedia najsilnejšie zakričať. Či sa na to potom pozerá lepšie, nech posúdi každý sám.

 

Žijeme v dobe, keď sa voliči cítia často ako fanúšikovia, politikov si vyberajú pre ich life-style, ale parlament ešte stále nie je dedinské ihrisko.

Foto: TASR

Imrich Gazda pred 1475 d

Tento týždeň sa vo Vatikáne odohrajú dve dôležité udalosti. Ešte dnes pápež František počas stretnutia s kardinálmi podpíše dekrét, ktorým potvrdí svätorečenie Matky Terezy z Kalkaty a stanoví miesto a termín slávnosti. Najčastejšie sa spomína Rím a 4. september. Aj keď indickí biskupi urobili všetko pre to, aby svätorečenie prebehlo priamo v Kalkate. Uvidíme.

 

V sobotu pápež podpíše posynodálnu exhortáciu, v ktorej zhrnie výsledky ostro sledovanej mimoriadnej a riadnej synody o rodine. Dokument by mal byť zverejnený v priebehu apríla. Dátum podpisu nie je náhodný – 19. marca cirkev slávi sviatok sv. Jozefa, člena Svätej rodiny. O oboch udalostiach vás budeme podrobne informovať.

 

Foto – TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 1476 d

Ak si myslíte, že máme na Slovensku veľké problémy, oplatí sa pozrieť do Poľska. U nás sú totiž v kríze politické strany, v Poľsku základné inštitúcie štátu. Tamojší Ústavný súd totiž prijal rozhodnutie, ktorým vyhlásil viaceré časti nedávneho rozhodnutia parlamentu za neústavné. Úrad vlády reaguje tým, že rozhodnutie sudu nepovažuje za právoplatný výrok, a preto ho nemieni publikovať, čo znamená, že ho nemožno považovať za vykonateľný.

 

Biedu poľskej situácie podčiarkuje to, že čím viac ide Ústavný súd (a najmä jeho predseda) do konfliktu s vládou a prezidentom, tým viac to podľa šéfredaktora týždenníka DoRzeczy Lisického preferenčne podporuje Kaczynského stranu. Druhý problém je, že pozíciu vlády a prezidenta otvorene oslabuje poľská opozícia, ktorá každé medzinárodné fórum využíva na tvrdú kritiku pomerov vo Varšave.

 

Výsledok? Oslabené a paralyzované Poľsko, polarizované doma, bez spojencov medzi veľmocami. Dvakrát hádajte, komu taká situácia vyhovuje. Sú totiž dve správne odpovede, ktoré platia súčasne.

Martin Hanus pred 1476 d

Troje krajinských volieb v Nemecku dopadli pre Merkelovej CDU ešte horšie, než sa čakalo. V najväčšom Bádensku-Württembersku, ktoré je spolu s Bavorskom baštou nemeckého katolicizmu a kde boli kresťanskí demokrati zvyknutí na „ficovské“ výsledky, zvíťazili Zelení na čele s Winfriedom Kretschmannom. CDU sa tu s 27 percentami dotkla svojho historického dna. V Sasku-Anhaltsku a Porýní-Falcku stratila CDU tiež, ale nie katastrofálne.

 

Najväčším šokom je úspech protiutečeneckej AfD, ktorá získala ešte podstatne viac, než predpokladali prieskumy verejnej mienky. Vo východonemeckom Sasku-Anhaltsku dostala na prvý pokus rekordných 24 percent, získala takmer toľko, čo sociálni demokrati a postkomunistická Linkspartei dohromady. Dvojciferné výsledky získala AfD aj vo zvyšných dvoch západonemeckých krajinách, takže napriek miestami úplne prepálenej radikálnej rétorike sa jej darilo nadmieru dobre.

 

Pre Merkelovú zmierňujú volebné fiasko dva fakty: jednak hlavným víťazom volieb je „zelený“ Kretschmann, ktorý je najväčším zástancom Merkelovej utečeneckej politiky. A tiež to, že voľby dopadli ešte horšie pre spoluvládnucich sociálnych demokratov. Nemecká kancelárka ostáva nenahraditeľnou aj po tejto nedeli, čelí však väčším rizikám, než si bola predtým ochotná pripustiť.

Jaroslav Daniška pred 1476 d

Je to môj najväčší zážitok z posledných dní, knižný, aby som bol presný. Kniha rakúskeho autora Martina Pollacka Americký cisár je o vysťahovalectve z východného Uhorska a Rakúšanmi spravovanej Haliče v poslednej tretine 19. storočia, je teda o Slovákoch, Rusínoch, Židoch, Poliakoch, Ukrajincoch a, samozrejme, Nemcoch. Pre jedných je snívaním o Amerike, pre iných o tom, ako sa dá zbohatnúť na chudobe. Aj tej najväčšej chudobe. A je to skvele napísaná kniha.

 

Čitateľ zažije nielen dnes už nepredstaviteľnú biedu našich predkov, ale aj neuveriteľné okrádanie, zneužívanie, pochopí, ako fungovali dobové mafie, ako spolupracovali so štátom, ako pôsobili anjeličkárky, ako súdy, vzťahy so Židmi, Nemcami... o našom dnešnom svete si môžete myslieť hocičo, ale ten pokrok za necelých 150 rokov musí prekvapiť každého.

 

Pri tejto knihe som si ale uvedomil ešte niečo iné: Je čas zmeniť koncepciu povinného čítania na našich školách. Klasiku, samozrejme, čítať treba, ale niektoré knihy, ktoré rámcujú naše dejiny v strednej Európe, treba doplniť. Najmä z 20. storočia, ale nielen. Pollackova kniha je dokonalý prípad toho, čo by mal každý gymnazista čítať.  Nielen preto, aby chápal naše dejiny. Ale aby rozumel dilemám svojich predkov a azda aj sebe.

 

Ak si chcete prečítať úryvok, nájdete ho na stránke vydavateľstva Větrné mlýny.

 

Adam Takáč pred 1477 d

Víťazkou Európskej ceny za život sa stala Pattaramon Chanbua z Thajska. Cenu pred chvíľou udelila federácia One of us na historicky prvom stretnutí pro-life osobností z celej Európy v Paríži.

Mladá žena sa mala pred niekoľkými rokmi stať náhradnou matkou dvoch detí na „objednávku“ pre austrálsky manželský pár. Keď sa však dozvedeli, že jedno z nich bude trpieť downovým syndrómom, naliehali na mladú dievčinu, aby podstúpila potrat. Chanbua zákrok odmietla so slovami „i keď som len náhradnou matkou, cítim, že dieťa žije v mojom tele.“ Po narodení si chlapca menom Gammy ponechala a vychováva ho dodnes napriek ťažkej diagnóze.

„Verím, že môj príbeh povzbudí všetkých, ktorí veria, že život si zaslúži dôstojnosť od počatia po prirodzenú smrť,“ povedala víťazka so slzami  v očiach pri preberaní ocenenia.

Viac z premiérového fóra One of us v Paríži prinesieme na našom webe už čoskoro.

Fero Múčka pred 1477 d

Po tom ako SNS zrušila úvahu o účasti v pravicovej koalícii, aj Most zmenil názor. Už je ochotný ísť na rokovania so Smerom, ak dostane pozvanie. V tejto súvislosti pôsobí veľmi pikantne včerajsí stĺpček Oszkára Világiho v Hospodárskych novinách. Dal by sa označiť za predskokana dnešného Bugárovho rozhodnutia. Világi, označovaný za oligarchu blízkeho Mostu a známeho Bélu Bugára (ako sám hovorí), v ňom píše aj toto: „Smer musí hľadať kompromisy, partnerov a musí prejaviť sebareflexiu a silnú túžbu na zmenu fungovania štátu... Zodpovednosť voči Slovensku musí nútiť štandardné politické strany, aby prekročili svoj tieň.“ Za neštandardnú pritom označil stranu štyroch ľudí, teda OĽANO, a zdôraznil, že pravicový blok neexistuje.

Világi tak už svoju vysnívanú koalíciu prezradil a dnes to vyzerá, že vývoj k nej aj smeruje. Akurát bude teraz ťažšie Bugárovi uveriť, že to od začiatku nehral na koalíciu so Smerom.

Martin Hanus pred 1478 d

Teológ Miroslav Kocúr vyzýva pravicových politikov, aby predstavili občanom fungujúci projekt spolupráce. To je úplne v poriadku. Pochybnejšie sú nepresné a posmešné argumenty, ktoré používa pri opise jednotlivých prúdov. Kocúr predtým podpísal výzvu cirkvám, aby sa jasne dištancovali od Kotlebu, keďže medzi jeho voličmi je údajne veľká časť konzervatívnych kresťanov.

Teraz Miroslav Kocúr vyzýva všetkých tých, ktorí sú proti Kotlebovi, aby začali v záujme krajiny spolupracovať. Ako teológ píše, je to výzva pre liberálov, ale aj „pre konzervatívnych občanov je tu príležitosť povedať si, na čom im záleží. Či na Tisovej fotke v modlitebnej knižke alebo na morálnej integrite občanov tejto krajiny“.

 

Takže podľa teológa Kocúra sa kresťanskí konzervatívci delia na tých, čo sympatizujú s Kotlebom, a na tých, ktorí ho nevolia, ale sú to prostáčikovia, čo majú Tisa založeného v modlitebnej knižke.

 

Zdá sa, že dialóg medzi liberálmi a konzervatívcami zvládne s väčšou mierou empatie než naši teológovia naozaj hocikto, dokonca aj politici večne rozhádanej pravice. 

Lukáš Obšitník pred 1478 d

Editori popredného amerického konzervatívneho média National Review dnes v prezidentských voľbách podporili Teda Cruza. Vyzdvihli jeho vášeň pre ochranu ústavy, náboženskej slobody, ochranu života od počatia, manželstva, slobodného trhu či dôraz v zahraničnej politike. Napísali, že „konzervativizmus by nemal byť iba bojovný, ale špeciálne v našej politickej kultúre by sa nemal báť byť kontroverzný. Príliš veľa republikánov sa stiahlo pred takýmto dôsledkom nášho presvedčenia. Cruz nie.“ Nepovažujú ho za dokonalého politika, ale ako „talentovaný a angažovaný“ konzervatívec je podľa nich najlepšou šancou oproti Donaldovi Trumpovi.

Editoriál prichádza pred dôležitými primárkami, ktoré sa budú konať v blízkych dňoch – dve v sobotu a šesť v utorok, okrem iného na Floride, v Ohiu či Illinois. Stav získaných delegátov je 459 (Trump), 360 (Cruz), 152 (Rubio) a 54 (Kasich). Ben Carson už z primárok odstúpil a dnes podporil Trumpa. Kasicha pred primárkami v jeho domovskom Ohiu podporil bývalý kalifornský guvernér Arnold Schwarzenegger. Manažérka v Hewlett-Packard Carly Fiorina, ktorá kandidovala ešte na začiatku týchto primárok, tento týždeň podporila Cruza.

Podpora National Review je trochu prekvapivá, hlavne keď establišment doteraz prefereroval Marca Rubia, pričom primárky na jeho domovskej Floride ešte len budú. Vyzerá to tak, že časť establišmentu sa zoči-voči Trumpovým úspechom už preklopila k nádejnejšiemu Cruzovi. Hoci s nechuťou, keďže Cruz je jeho dlhoročným kritikom.