Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 49 d

Agentúra Median zverejnila svoj volebný model, dáta zbierala v priebehu novembra aj decembra, čo je v porovnaní s inými agentúrami nezvyčajná metodika. Ide však o serióznu agentúru, preto jej prieskum stojí za pozornosť. Pozoruhodné sú najmä dve čísla – PS/Spolu má v meraní Medianu len 7,5 percenta, rovnako ako SaS, s ktorou sa delí o piatu, respektíve šiestu priečku, pred progresívcov sa prehuplo aj Matovičovo OĽaNO (9,5 percent). Druhým zaujímavým číslom je výsledok SNS, ktorá sa s piatimi percentami pohybuje na hranici zvoliteľnosti.

Zhruba pred mesiacom, keď Focus nameral pozvoľne klesajúcemu PS/Spolu zhruba 10 percent, som na tomto mieste písal, že hoci by to ešte nedávno pôsobilo absurdne, už v januári môže byť vážnou témou otázka, či sa progresívci dostanú do parlamentu. PS/Spolu kandidujú ako volebná koalícia, na vstup do parlamentu potrebujú preto 7 percent, podľa merania Medianu sú tak už v pásme ohrozenia.

Samozrejme, treba vyčkať, ako dopadnú januárové prieskumy Focusu a AKO. Ak by aj tieto potvrdili pokles PS/Spolu pod psychologickú hranicu 10 percent, v liberálno-progresívnom tábore prepukne istá panika. Tandem PS/Spolu čelí od jesene kombinovanému problému, svojich potenciálnych voličov nudí prekvapivo nenápaditým marketingom, volebným lídrom, ktorému chýbajú témy a charizma, príliš nenadchla ani kandidátka. Časť voličov sa tak presúva od progresívcov, z ktorých vyšla prezidentka Čaputová, k jej predchodcovi Andrejovi Kiskovi. Keď teda Michal Truban koncom roka hovoril pre SME o Kiskovej strane ako o strane jedného muža, ale aj o tom, prečo je Kiskovo obvinenie problémom pre dôveryhodnosť budúcej vlády, len skúšal napnúť strunu novým smerom.      

Andrej Danko vstúpil do nového roka ako nahnevaný a zatrpknutý muž, v početných rozhovoroch dokola menoval všetky svoje zásluhy, súčasne sa ľutoval, ako je napriek svojmu úsiliu aj stratenému zdraviu nedocenený, strieľal na všetky strany a opäť z toho vyšiel ako – Andrej Danko. Premiéra Pellegriniho nazval zbabelcom, lebo nestiahol okamžite vojakov z Iraku, z reťaze utrhnutého lídra SNS sa nezastal ani jeho vlastný minister obrany.

Danko bol ešte kedysi, to boli časy pred kauzou kapitán, perspektívnym politikom, jeho SNS sa doťahovala na Smer a on si užíval novinárske otázky, či v budúcnosti ašpiruje na premiéra. To všetko je preč a ešte k tomu musí trpieť fešáckeho a populárneho rovesníka Pellegriniho, ktorého nadmieru obľubujú najmä voliči Smeru a SNS. Dankovi podľa prieskumov odišli najmä mladí voliči, na sociálnych sieťach je najvďačnejším terčom posmechu a hoci sa snaží bodovať s Ruskom aj Istanbulským dohovorom, nejako to nefunguje, antisystém sa z neho smeje tiež. Masívne to skúša aj sociálnou kartou, no tu je najmä pre starších voličov jasným favoritom Smer. Andrejovi Dankovi ostáva ešte sedem týždňov, keď bude za SNS bojovať ako opustený generál v poli, pretože si v strane nevypestoval žiadnu dvojku ani trojku.   

Predseda SNS je už dlhšie tragédom slovenskej politiky, no dnes už nie je vylúčené ani to, že jeho politická púť sa skončí 29. februára.

Foto z televízneho duelu Trubana s Dankom v RTVS, zdroj Youtube

Jozef Majchrák pred 50 d

Portál Katedra komunikácie, ktorý sa venuje analýze dát z médií a sociálnych sietí, priniesol zaujímavé porovanie výdavkov politických strán na online reklamu. 

Napríklad koalícia PS/Spolu minula od konca leta na reklamu prostredníctvom služieb Google a Youtube viac ako 120-tisíc eur, čo je dvakrát viac ako všetky ostatné politické strany dokopy. 

Progresívci patria s týmto číslom medzi najväčších inzerentov v EÚ. Podľa analýzy sú celkovo na 22. mieste spomedzi všetkých politických strán v EÚ.

Celkovo minula koalícia PS/Spolu na kampaň už viac ako 1,2 milióna eur. 

Pokiaľ ide o facebook, tak najviac na reklamu na tejto sociálnej sieti zatiaľ minul Smer.

Foto: TASR/Jaroslav Novák

Vladimír Palko pred 50 d

Irán zaútočil raketami na dve americké základne v Iraku. Zdá sa, že to bolo bez ľudských obetí. Takže niekoľko poznámok:

1. Zatiaľ to na vojnu nevyzerá. Odpoveď Iránu spadá do toho, čo sa nazýva dosomethingism (proste že Irán musel niečo urobiť, aby nestratil tvár). Kiež by sa to neposunulo ďalej. Predstavitelia Iránu nechcú otvorenú vojnu, lebo by to znamenalo pád ich režimu

2. Trump tiež nechce otvorenú vojnu. Zatiaľ stále platí, že na rozdiel od svojich predchodcov je prezidentom, ktorý žiadnu novú vojnu nezačal, iba bojuje v tých starých. Ale riskoval strašne. Čo keby po iránskom odvetnom útoku boli americkí vojaci mŕtvi?

3. K etickému rozmeru Soleimáního zabitia. Soleimání patril k tomu typu ľudí, že keď ich niekto zabije, tak to nebolo nevinne. Lenže keď počúvam americkú argumentáciu, ktorá sa snaží jeho zabitie ospravedlniť, mám dojem, že potom môže pomaly zabiť hocikto hocikoho, je to len otázka dostupnosti technických vojenských prostriedkov. Takto sa môžu stať obeťami aj americkí predstavitelia.

Je Irán hrozbou pre USA? Ani najmenej. Ale Amerika postupuje podľa veľmi rozšírenej predstavy o svojej bezpečnosti. So samozrejmosťou bojuje nelegálne vojny s množstvom obetí na opačnom konci sveta, ale keď zahynie jeden Američan, tak Amerika považuje za správne zabiť predstaviteľa iného štátu, ak ho považuje za čo len nepriamo zodpovedného za tú smrť, čím riskuje novú vojnu. Nie je to správne.

 Foto: Chlapec drží portrét generála Solejmáního, ktorého zabila americká armáda počas útoku v Iraku pred piatkovými modlitbami v Teheráne 3. januára 2020. TASR/AP

Imrich Gazda pred 52 d

V pondelok o 20:10 bude mať na Dvojke televíznu premiéru dokumentárny film režiséra Erika Prausa Volanie. Cez životné portréty troch mníchov – Gabriela, Vicilentiusa a Nazarija – zachytáva mystickú atmosféru pravoslávneho kláštora Počajevská lavra, ktorý leží nad mestečkom Počajev v Ternopiľskej oblasti na západe Ukrajiny.    

„Najmladší, otec Vicilentius, žil vo svete drum ,n´ bass, marihuany a snoubordingu. Život sa mu skomplikoval a kláštor bol pre neho sprvu únikom pred problémami. Až časom pochopil, že to bola jeho cesta. Žiadny z nich tam nemusí byť, no pre nich je to rozhodnutie na celý život,“ povedal pre SME režisér Erik Praus, ktorý v rozhovore priblížil aj to, ako sa k natáčaniu v kláštore vôbec dostal a ako na filmový štáb reagovali samotní mnísi.

„Dlhé zábery, podmanivá hudba, početné obrazy spôsobia, že nebudete tých troch mníchov podozrievať, že pred niečím utekajú. Naopak,“ napísal o filme kolega Jaroslav Daniška.

Film prináša silné kresťanské posolstvo, no pritom nemoralizuje. „Veriaci človek určité obrazy z cirkevného života spozná, neveriaceho film môže zaujať atmosférou, spôsobom života mníchov aj východnou kultúrou,“ uviedol režisér Praus a dodal: „V dnešnom svete sa zdá, že najdôležitejší je úspech, kariéra a peniaze, film ukazuje, že to tak nemusí byť.“

Kto by televíznu premiéru filmu na Troch kráľov nestihol, reprízu si môže pozrieť v utorok 7. januára o 14:10 takisto na Dvojke.

Foto – filmvolanie.sk

Pavol Rábara pred 53 d

Oprava: Informácia o tom, že fínska premiérka Marinová navrhuje výrazné skrátenie pracovného času, sa ukázala ako nepravdivá. Fínska vláda informáciu poprela, hoci ju šírili viaceré svetové médiá. Ako upozornil Denník N, išlo o nesprávne spracovanie starších informácií o názoroch Marinovej. Čitateľom sa ospravedlňujeme. 

Štvordňový pracovný týždeň so šesťhodinovým pracovným časom – a bez zníženia mzdy. To nie je oneskorený silvestrovský žart, ale návrh najmladšej premiérky na svete. Sanna Marin z Fínska ohlásila zámer skrátiť čas v práci pri príležitosti 120. výročia jej sociálnodemokratickej strany. 

Ako uvádza taliansky denník Il Fatto Quotidiano, Marin sa tak snaží skonkretizovať predvolebné sľuby v oblasti zamestnaneckej politiky. „Verím, že ľudia si zaslúžia viac času so svojimi rodinami, s tými, ktorých majú radi a na svoje záľuby a ďalšie oblasti života, ako napríklad kultúru,“ vyhlásila 34-ročná fínska premiérka. Zmeny v novej organizácii práce by mali pomôcť zvládnuť moderné technológie. Legislatívny návrh zatiaľ nepredstavili. 

Podľa údajov Eurostatu trávili v roku 2018 Fíni v práci v priemere 36,8 hodiny týždenne. Priemer v EÚ bol na úrovni 37,1 hodiny, Slováci boli mierne nad ním s hodnotou 40 hodín týždenne. 

Sľub mladej fínskej premiérky vyvoláva skepsy. Denník Corriere della Sera poukazuje na podobný experiment zo Švédska, ktoré v roku 2015 okresalo pracovný čas v niektorých mestách. V Göteborgu sa však musela verejná správa vrátiť po čase do starých koľají – náklady na takýto luxus boli totiž príliš vysoké a žiadali si početné navýšenie stavu zamestnancov, čo si v konečnom dôsledku odniesli daňoví poplatníci. 

Keď budete prechádzať okolo najnovších bilbordov strany Eduarda Chmelára, ktorý tiež sľubuje kratší pracovný čas, možno aj vy zacítite ten severák. 

Na snímke TASR/AP Sanna Marin zo sociálnodemokratickej strany hovorí po svojom zvolení za fínsku premiérku 10. decembra 2019 v Helsinkách.

Lukáš Obšitník pred 53 d

V pondelok 6. januára sa v Bratislave uskutoční druhý ročník Trojkráľového sprievodu. Začne sa tentoraz na nádvorí Bratislavského hradu o 14:30 hod., trasa povedie cez Palisády ku Grasalkovičovmu palácu, potom k Michalskej bráne, po Michalskej, Ventúrskej, Panskej až k Hlavnému námestiu.

Troch múdrych kráľov budú k betlehemskému dieťatku sprevádzať bubeníci, gajdoši a koledníci. Usporiadatelia tentoraz s partnermi pripravili aj medovníky vo forme Bratislavského hradu s iniciálami G+M+B, papierové koruny pre účastníkov vo forme hradu či spev slovenských kolied za sprievodu gajdošského združenia.

Sprievod organizujú Istroproduction a Dobrá novina v spolupráci s mestom Bratislava, mestskou časťou Staré Mesto a ďalšími partnermi. Viac informácií nájdete na webovej stránke trajakrali.sk. Galériu z minulého ročníka nájdete tu

Bratislava sa tak pripája k peknej tradícii trojkráľových sprievodov, aké už dlho usporadúvajú viaceré európske mestá.

Foto: Snímka z prvého ročníka Trojkráľového sprievodu v Bratislave zo 6. januára 2019 (zdroj: trajakrali.sk)

Ján Duda pred 53 d

Na druhú vianočnú nedeľu (5. 1. 2020) počas sv. omše opäť čítame úvod Evanjelia sv. Jána (Jn 1,1-18), ktorý sme čítali na slávnosť Božieho narodenia (25. 12. 2019) pri sv. omši počas dňa. Možno z neho vyvodiť duchovné posolstvo do nového roku? Myslím, že áno.

(1) Ján prirovnal Vtelenie k „Slovu“. Ako človek dáva o sebe vedieť druhému človeku tým, že hovorí slová, tak aj – podľa Jána – Boh sa nám dáva poznať prostredníctvom Slova. Týmto Slovom je Boží Syn a v ňom poznávame Boha. V tom, ako existuje/žije, ako koná, ako hovorí. „A to slovo bolo Boh,“ píše Ján. Sám Ježiš existenčne je výpoveďou samého Boha o sebe samom! Lebo je Bohom. A preto evanjeliovým posolstvom do nového roku je posolstvo nasledovať/napodobňovať Krista. Tomáš Kempenský vystihol toto posolstvo, keď napísal knihu duchovného života pod názvom „Imitatio Christi“ (nasledovanie Krista). Číta ju dnes ešte niekto?

(2) Nasledovanie Krista znamená aj úsilie napodobňovať ho v konaní i v tom, čo hovorí (v slovách). Aj v tom je zásadné posolstvo do nového roku: v kultúre života/konania i kultúre rozprávania. Kresťan nemôže žiť dvojtvárne, inak pred ľuďmi a inak vo vlastnom súkromí. Nemôže inak hovoriť v kostole (= chváliť Boha) a inak mimo kostola (= nekultúrne, oplzlo, klamstvá a lži). Lebo je to v rozpore s nasledovaním Krista. A ak tak žije, nech sa napraví a koná pokánie. A ak sa odmieta napraviť? S milosrdenstvom, ale predsa treba odhaliť jeho „pravú tvár“! Alebo azda máme zatĺkať a zatĺkať...?!

V novom roku vám prajem veľa úspechov pri napodobňovaní Krista, aby kresťanská kultúra života sa stala aj našou kultúrou.

 

Foto (výrez): Judithscarce – Dvojtvárnosť (autoportrét)

Lukáš Krivošík pred 54 d

Televízia DOMA dnes o 22:30 vysiela pôsobivý televízny film Zázračný lekár: Príbeh Bena Carsona. Ako názov naznačuje, dráma z roku 2009 je voľne inšpirovaná životným príbehom bývalého detského neurochirurga a konzervatívneho amerického politika Bena Carsona.

Z pozície školáka, ktorý mal problémy s učením a vyrastal v neúplnej rodine, sa vypracoval na špičkového lekára. Preslávil sa najmä priekopníckymi operáciami siamskych dvojičiek.

68-ročný Carson sa ako praktizujúci adventista otvorene hlási ku kresťanskej viere. Tvrdí, že mu pomohla zmeniť život.

V roku 2016 sa uchádzal neúspešne o nomináciu Republikánskej strany v prezidentských voľbách. V súčasnosti slúži ako minister pre bývanie a mestský rozvoj v kabinete prezidenta Donalda Trumpa.

Film, v ktorom Carsona stvárnil herec Cuba Gooding Jr., má na stránke česko-slovenskej filmovej databázy hodnotenie 81 percent! Televízia DOMA ho bude reprízovať v nedeľu o 16:20.

Bývalý neurochirurg a súčasný americký minister pre bývanie a mestský rozvoj, Ben Carson. FOTO TASR/AP

Stanislava Gajdošová pred 55 d

V rámci mesiaca predsavzatí ponúkame niekoľko nástrojov založených na vedeckých poznatkoch o tom, ako sa v našej hlave tvorí zvyk a schopnosť premeniť sen na skutočnosť.

„Psychológ jedla“ Brian Wansink z Univerzity Cornell je autorom knihy Slim By Design a  štúdie, v ktorej účastníčky zjedli takmer o 50 % sladkostí viac, ak bol pohár s cukríkmi umiestnený na ich pracovnom stole, než keď bol o dva metre ďalej. Ak boli sladkosti umiestnené v zásuvke ich stola, zjedli o 25 % menej. V druhej štúdii zistil, že tí, čo mali na stole čipsy, sušienky, cereálie či ochutené nápoje, vážili v priemere od 9 do 14 kilogramov viac než tí, čo ich pred očami nemali (pri rovnakej výške účastníka štúdie). Naopak, tí, čo mali na stole misku s ovocím či zeleninou, vážili o tri až päť kilogramov menej. 

Gabrielle Oettingen z New York Univerzity vytvorila pomôcku, ktorá pomáha vytvoriť si mentálnu stratégiu na uskutočnenie konkrétneho cieľa a dokáže zlepšiť zdravie, sociálne správanie aj akademické výsledky. WOOP (wish, outcome, obstacle, plan) sa skladá zo štyroch jednoduchých krokov. 1. Želanie: popíšte, akú zmenu chcete dosiahnuť – čím konkrétnejšie, tým lepšie. (Napr.: Do konca mesiaca chcem znížiť svoj čas strávený na telefóne o polovicu). 2. Výsledok: predstavte si, čo sa stane, keď sa vaše želanie splní. (Napr.: Budem sa viac sústrediť pri rozhovoroch s blízkymi.) 3. Prekážky: identifikujte vnútorné či vonkajšie bariéry na ceste k vášmu cieľu. (Napr.: Keď sa budem nudiť v MHD, určite ho vytiahnem). 4. Plán: pripravte si situácie „keď/tak“, ako tieto prekážky zvládnete. (Napr.: Budem so sebou nosiť knihu.). WOOP vytvoril praktické nástroje pre dospelých, deti aj učiteľov.

Prečo robíme, čo robíme, a ako sa zmeniť je podtitul úspešnej knihy Sila zvyku od Charlesa Duhigga. Vo svojich voľne prístupných materiáloch ponúka jednoduché schémy, ktoré vám pomôžu vytvoriť nový zvyk či zmeniť starý. Potrebujeme identifikovať (či vytvoriť) podnet, ktorý aktivitu spúšťa, poznať či vytvoriť odmenu a celý cyklus – spúšťač, samotná aktivita a odmena – si znázorniť nákresom, ktorý si viditeľne umiestnime. 

Štvrtou overenou stratégiou je obklopiť sa ľuďmi, ktorí sa snažia o to čo vy. Poproste manžela, nech začnete „prechádzkový tréningový plán“ spolu. Darujte kamarátke kurz, na ktorý pôjdete aj vy. Zorganizujte s kolegami ovocný kútik alebo začnite rodinnú bojovú hru proti cukru či pravidelný turnaj v bedmintone.

Martin Hanus pred 55 d

Vznikajúca rakúska koalícia ľudovcov a Zelených dnes predstavila budúci vládny program, ktorý v zásade potvrdil očakávania. Už od jesene bolo zjavné, že ak sa Sebastian Kurz (ÖVP) a Werner Kogler (Zelení) naozaj dohodnú na spoločnej vláde, bude to len za cenu toho, že Zelení so škrípajúcimi zubami prenechajú ľudovcom ich migračnú agendu, kým ľudovci poriadne zozelenajú v rámci novej klimatickej politiky.

A tak sa aj stalo, začína sa preto pozoruhodný ľudovecko-zelený experiment: nová Kurzova vláda bude chrániť Rakúsko aj Európu pred (nelegálnou) migráciou, ako aj pred klimatickou zmenou. Na jednej strane boli Zelení nútení akceptovať v oblasti migrácie opatrenia, ktoré predtým tvrdo odsudzovali: Rakúsko má zaviesť preventívnu zaisťovaciu väzbu („die Sicherungshaft“) proti „nebezpečným osobám“, Zelení to predtým v opozícii kritizovali ako protiústavný nápad. 

Kurz si v migračnej kapitole udržal svoju líniu, ktorú razí od utečeneckej krízy roku 2015: aj jeho vláda so „slniečkarskými“ Zelenými odmieta prerozdeľovanie utečencov v rámci Európy, v mori zachránení utečenci sa majú navracať do krajiny pôvodu či tranzitu, nová vláda chce naďalej trvať na prísnej azylovej politike. Kurz sa poistil aj pre prípad, keby sa obe strany v tejto oblasti nevedeli dohodnúť – v takom prípade môže jedna koaličná strana predložiť iniciatívny návrh do parlamentu aj bez súhlasu partnera, čo znamená, že ÖVP môže nejaké tvrdšie opatrenie presadiť aj spolu s antimigračnou FPÖ poza chrbát Zelených. 

Zelení si zas vymohli ekologickú revolúciu: Rakúsko má postupne prestať používať palivá ako uhlie či ropu a prejsť na obnoviteľné zdroje, a to tak, aby bola krajina do roku 2040 „klimaticky neutrálna“. Rakúsko tým chce predbehnúť EÚ o desať rokov a stať sa európskym aj globálnym zeleným pionierom. Iná vec je, ako sa budú nové predsavzatia dodržiavať v praxi, aj doterajší rakúsky klimatický balíček bol ambiciózny, len sa nenapĺňal. No pre Zelených bude „Ökopolitik“ zmyslom vládnej existencie, majú na to svoje ministerstvo, preto budú tlačiť.

Celkovo sa prejavilo, že vyjednávači ÖVP sú ostrieľanejší a dávali si pozor, aby Zelení príliš neiritovali so svojou ideologickou agendou: rezort spojený so „ženami“ si pre seba vyhradili ľudovci, mnohých voličov Zelených sklame aj to, že sa ich strana nijako výraznejšie nepresadila v oblasti vzdelávania. Napríklad vyučovanie etiky sa bude naďalej týkať len tých, ktorí si neželajú náboženstvo, Zelení chceli totiž náboženstvo nahradiť povinným predmetom „etika a náboženstvo“.   

Skutočnú koaličnú stabilitu preverí prvá kríza, ktorá nevyhnutne príde. Tu však treba uviesť, že aj doterajšie rokovania o novej vláde ukázali, že ÖVP a Zelených zďaleka nedelia hodnotové svety, ale sú súčasťou v princípe jedného establišmentu. Napokon, ÖVP už dávnejšie nie je konzervatívna strana v klasickom zmysle, prešla podobným vývojom ako CDU za Merkelovej, od západoeurópskeho mainstreamu ju odlíšil a pred úpadkom zachránil Sebastian Kurz so svojou protimigračnou kartou. Na konci tohto roku budeme bližšie k odpovedi, či má ľudovecko-zelený experiment svetlú budúcnosť. 

Predseda Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) Sebastian Kurz (vľavo) a šéf Zelených Werner Kogler si podávajú ruky na tlačovej konferencii vo Viedni v stredu 1. januára 2020. FOTO TASR/AP