Katolícki biskupi Malty vyzvali na spoluprácu a pokojné hľadanie pravdy a spravodlivosti. Pripojili sa k výzve prezidenta Georgea Vellu. Súčasná politická kríza nemá vyostrovať rozpory, uvádza sa vo vyhlásení troch biskupov krajiny, ktoré v utorok zverejnila arcidiecéza Malta.  

Príslušné inštitúcie by mali svoje povinnosti vykonávať s náležitou starostlivosťou a nestrannosťou, uviedli biskupi Charles Scicluna, Mario Grech a Joseph Galea-Curmi. Pozadím krízy sú súdne vyšetrovania prípadu v roku 2017 zavraždenej investigatívnej novinárky Daphne Caruanovej-Galiziovej. Podľa vyšetrovania stopy viedli až k vládnym kruhom.

Na Malte došlo k demonštráciám. V pondelok dav zablokoval na celé hodiny parlament. Predseda vlády Joseph Muscat oznámil svoju januárovú rezignáciu.

Medzitým Komisia EÚ v Bruseli varovala maltskú vládu pred politickým zasahovaním do vyšetrovania vraždy. Na Malte je v súčasnosti aj delegácia Parlamentu EÚ. (Viac infomácií nájdete tu).

Daphne Caruanová-Galiziová pracovala na tzv. „Maltských spisoch“ a chcela dokázať, že koncerny EÚ s pomocou Malty krátia vo veľkom štýle dane. V októbri 2017 ju zabila bomba nastražená v jej aute.

Na fotografii (zľava) biskup Mario Grech, arcibiskup Charles Scicluna a pomocný biskup Joseph Galea-Curmi. Zdroj: church.mt

Dnes sa v Londýne a na jeho predmestí začal samit NATO, dôvodom je 70. výročie založenia, tém viac než dosť – o stave sveta aj vnútorných napätiach v Aliancii.

Tie najnovšie vystihuje obsiahly rozhovor prezidenta Macrona pre Economist, kde hovoril o klinickej smrti Aliancie a nevedel odpovedať, či ešte platí článok 5, základ obrany členov NATO. Na Macrona hneď na úvod reagoval prezident Trump, výrok sa ho však dotkol a označil ho za nehanebný.

Aby stiahol pozornosť na seba, musel Trump niečím aj zabaviť médiá, vyhlásil, že keby nebol vo funkcii, svet by čelil tretej svetovej vojne. Vážnejšie bolo, keď opäť napomenul Nemecko, že Amerika a NATO financujú jeho obranu, zároveň ale ocenil, že od roku 2016 (keď sa stal prezidentom) sa počet štátov, ktoré dávajú na obranu dve percentá svojho HDP, čo je oficiálny záväzok, zvýšil z troch (bez USA) na deväť štátov. Zároveň sa zvyšuje celková suma na obranu v celej Aliancii.

NATO je vo zvláštnom stave, Macron kritizuje Američanov, Trump Nemcov, Merkelová a Európania Turkov, Erdogan hrozí všetkým. Dávno neplatí zakladateľský mýtus, že zmyslom NATO je držať Rusov (vtedy Sovietov) mimo, Nemcov dole a Američanov vnútri. Turci a Rusi spolupracujú v Sýrii, po zblížení s Rusmi volá aj Paríž, Rím či Budapešť, nemecká pasivita dlhodobo dráždi, pre Američanov je hlavná téma Čína, o čom zase Nemci, Francúzi, ale ani ďalší nechcú ani počuť.

Ak to zhrnieme, konsenzus a mocenská rovnováha, ktoré vznikli po druhej svetovej vojne v rokoch 1945 – 1949, sú už dávno minulosť. Otázka je, či to NATO môže dlhodobo prežiť a v akej podobe.

Ak by európske štáty chceli Alianciu udržať, budú musieť oveľa viac hovoriť o Číne a Blízky východ riešiť skôr s Rusmi a tamojšími regionálnymi mocnosťami. Samozrejme, na to je potrebná aj autorita, ktorú reprezentujú viac zelené uniformy ako zelené témy.

Dôvod na slávnostný prípitok si ale NATO zaslúži, to, čo organizácia počas studenej vojny dokázala, bolo na prospech aj nám za druhou stranou plota.

Podľa najnovších výsledkov medzinárodného testovania OECD PISA 2018 dosiahli slovenskí 15-roční žiaci významne lepší výsledok v matematickej gramotnosti v porovnaní s výsledkami z predošlého testovania (2015).

Podľa výsledkov síce v čitateľskej a prírodovednej gramotnosti zaznamenali slovenskí žiaci nárast v priemernom skóre, ale rozdiely v čase nie sú štatisticky významné. Správa OECD konštatuje, že dlhodobý trend na Slovensku je vo všetkých troch oblastiach klesajúci.

Informoval o tom Inštitút vzdelávacej politiky s odvolaním sa na Národnú správu PISA 2018.

„V porovnaní s ostatnými vyspelými krajinami OECD sme sa v matematickej gramotnosti dostali na úroveň priemeru OECD. V čitateľskej a prírodovednej gramotnosti dosahujú slovenskí žiaci naďalej významne podpriemerné výsledky. Slovenskí žiaci taktiež dosahujú štatisticky významne nižšie výsledky oproti spolužiakom v Česku, Poľsku aj Maďarsku (iba oproti Maďarsku dosahujú slovenskí žiaci významne vyššie skóre v matematickej gramotnosti),“ uvádza IVP.

Zo správy PISA ďalej vyplýva, že podiel žiakov v rizikovej skupine sa oproti obdobiu spred desiatich rokov zvýšil až o 9,2 percentuálnych bodov (v čitateľskej gramotnosti je ich 31 percent). Ide o žiakov, ktorí nemajú základné zručnosti zodpovedajúce svojmu veku. Majú napríklad problémy s interpretáciou informácií, nevedia zhodnotiť text s neobvyklým obsahom či formou a komplikácie im robia aj určenie hlavnej myšlienky, prepojenie častí textu či argumentácia.

Foto: TASR/Radovan Stoklasa

V kinách možno vidieť francúzsko-izraelsko-nemecký film Synonymá (réžia Nadav Lapid, ročník 1975), na ostatnom Berlinale získal Zlatého medveďa za najlepší film. Film spája drámu a komédiu, v poslednom období rovnako náročný ako oceňovaný žáner, keď sa podarí, pravdaže.

Ide o príbeh mladého Žida Joava (Tom Mercier, na obr.), ktorý po skončení vojenskej služby utečie z Izraela do Paríža, kde sa snaží začať nový život. Film začína scénou-obrazom, Joav príde o všetky veci, všetko oblečenie, začína teda ako Adam, rozhodne sa viac neprehovoriť po hebrejsky, s Francúzmi hovorí francúzsky, so židovskou rodinou anglicky. Joav si hľadá svoje miesto v spoločnosti, má šťastie na prvý kontakt, mladý dobre si žijúci francúzsky pár. Ten má všetko, čo Joav nie – zázemie, možnosti, istoty. Svoju identitu akoby neriešili, pritom práve s ňou majú občas problém. Joav má len svoju identitu, s ktorou bojuje a chce ju vymeniť. Navštevuje integračné kurzy, kde sa spieva Marseillaisa, aj s jej bojovne proticudzineckými slovami, učia sa francúzske sekulárne a jakobínske hodnoty.

Príbeh sa nakoniec končí ťažko opísateľným konfliktom, Joav vstúpi do konfliktu so svojou francúzskou milenkou a ženou, čím sa vytlačí na okraj spoločnosti, prichádza tým o všetko, čo za posledné týždne získal.

Čo nám chce autor povedať? Zdá sa mi, že ide o ďalšiu kritiku imigračného optimizmu. Žid v hlavnej postave zviedol niektorých kritikov hovoriť o Izraeli, hoci téma izraelskej spoločnosti sa vôbec nerieši, zostala akoby mimo záberu, mimo filmu. Rieši sa ale identita v kultúrne cudzom, aj keď obdivovanom prostredí, rieši sa spolužitie, prenos istých hodnôt s odlišnou skúsenosťou. Navyše, židovský pôvod si možno ľahko zameniť za iný pôvod, čo by však filmu v salóne urobilo medvediu službu, takto nič neriskuje, pozri ocenenie Medveďom.

Synonymá sú trochu náročným filmom, divácky úspech film u nás nečaká. V istom zmysle je takmer nezrozumiteľný ako vážne spoločenské problémy, ktoré prináša imigrácia.

Foto: webová stránka k filmu

Čína odvčera zaviedla povinnú registráciu každého vlastníka mobilného telefónu skenom jeho tváre, správu včera priniesli viaceré televízie vrátane RTVS. Od včera už nebude stačiť tamojší občiansky preukaz, každý používateľ bude registrovaný aj skenom svojej tváre, internet tak bude pod ešte väčším dohľadom a kontrolou štátu. 

Ďalšou znepokojivou správou je zámer čínskych technologických gigantov ako ZTE, Dahua, China Telecom a ďalších presadiť sa na globálnom trhu a presadiť svoje technologické štandardy ako medzinárodné štandardy pre rozoznávanie tvárí a využívanie týchto systémov na kontrolu a identifikáciu osôb. Čína, podľa analýzy denníka Financial Times, sa chce so svojimi štandardmi presadiť na Medzinárodnej telekomunikačnej únii OSN, čo by viedlo k tomu, že by tieto štandardy začali automaticky preberať desiatky rozvojových štátov z Afriky, Ázie či Blízkeho východu. Čína je už dnes svetovým technologickým lídrom v tomto segmente a ďalej posilňuje svoje postavenie ako veľmoci vo využívaní umelej inteligencie. FT upozorňuje na neblahé skúsenosti s využívaním sledovacích zariadení čínskej výroby umiestnených v nočných lampách, ktoré sa aktuálne hojne používajú v Hongkongu, ako aj s budovaním masívnych databáz s údajmi cudzích štátnych občanov.

Zhruba pred storočím ovládli európske myslenie úvahy spojené s ohrozením, ktoré pre ľudstvo predstavujú technológie. Zdá sa, že aktuálnosť hrozby narastá. Sympatie so zápasom, ktorý sa už takmer pol roka odohráva na uliciach Hongkongu, preto presahujú rámec Číny.

Ilustračné foto: Hamilton, flickr.com

Evanjelium prvej adventnej nedele (1. 12. 2019) je Ježišovým varovaním (Mt 24,37-44). Posúďte sami, pred čím nás Ježiš varuje.

(1) Zo skúsenosti vieme, že osudy jednotlivcov a národov riadia prirodzené sily. Platilo to za čias Noema, platí to aj dnes. Za čias Noema si ľudia tiež mysleli, že je všetko normálne, starali sa o svoje bežné potreby a žili si pokojne. Nevyrušoval ich ani Noe so stavbou lode. Lenže príchod Pána je vlastne vyrušením. A Ježišovo varovanie spočíva v tom, že Pán príde a nad každou ľudskou existenciou uplatní svoju definitívnu moc. A každá ľudská existencia spozná svoj skutočný zmysel a hodnotu, akú máme pred Bohom. Nesmieme uveriť tomu, že nezáleží, aký zmysel a hodnotu má náš život pred Bohom.

(2) Často žijeme v presvedčení, že pozemské životné podmienky máme približne rovnaké. To nás privádza k názoru, že aj definitívny osud ľudí bude rovnaký. Tu nás Ježiš opäť varuje. Sú dvaja muži v rovnakých pozemských podmienkach. Jeden bude vzatý, druhý ponechaný! Ježišov príchod prinesie separáciu, oddelenosť. Nesmieme uveriť, že pozemský život v približne rovnakých podmienkach ľuďom prinesie aj rovnaký definitívny osud pred Pánom. Nesmieme uveriť, že nezáleží na tom, ako žijeme, aké morálne hodnoty zastávame. To všetko nám bude spočítané.

(3) Napokon je tu tretie Ježišovo varovanie, že nepoznáme hodinu definitívneho Pánovho príchodu. Áno, sme radi, ak sme pánmi sami nad sebou, ak sa cítime istými sami sebou. Ježiš nás varuje, že v nijakom priestore a nijakom čase nemáme svoj pozemský život nikdy vo svojej moci. Že sme závislí od Ježišovho definitívneho príchodu, od tej neznámej a neistej chvíle.

Povzbudenie: Ježišove varovania nás nemajú priviesť k strachu, ale k intenzívnemu a radostnému pozemskému životu v priateľstve s Ježišom.

Požehnaný a radostný advent prajem všetkým.

Hodiny na veľkej veži Chrámu sv. Víta v Prahe. Foto: czechatlas.com

30. novembra 1939 sa začala útokom sovietskych vojsk na fínske územie takzvaná zimná vojna medzi obidvomi krajinami. Sovietsky zväz a Fínsko v roku 1932 podpísali pakt o neútočení. V roku 1934 bola jeho platnosť dokonca predĺžená na 10 rokov.

No v rokoch 1938 a 1939 Helsinki opakovane odmietali návrhy Moskvy upraviť vzájomnú hranicu tak, aby prebiehala ďalej od Leningradu, ktorý bol z pohľadu Sovietov zraniteľný. 28. novembra 1939 Sovieti obvinili Fínov z delostreleckej paľby na ich pohraničnú obec, hoci si ju v skutočnosti Sovieti ostreľovali sami, aby mali zámienku vypovedať pakt o neútočení a napadnúť Fínsko. O dva dni neskôr začali útok pozdĺž väčšiny fínskych hraníc a leteckým bombardovaním Helsínk.

Hoci Sovietsky zväz dúfal v podobne rýchle víťazstvo, ako dosiahol pri útoku na Poľsko (spolu s nacistickým Nemeckom) o dva mesiace skôr, fínska armáda sa húževnato bránila a v zimných teplotách dosahujúcich až -40 stupňov uštedrila agresorovi ťažké straty. V trojmesačnom konflikte zahynulo asi 26-tisíc Fínov, kým sovietske straty na životoch sa odhadujú na 127- až 168-tisíc mužov.

Sovietskej ofenzíve sa podaril prielom až vo februári 1940 a 13. marca, po podpísaní mierovej zmluvy v Moskve, sa zimná vojna skončila. Fínsko muselo súhlasiť s odstúpením asi desatiny svojho územia (najmä v Karélii), kde vznikala skoro tretina fínskeho predvojnového ekonomického výkonu.

Problémy Červenej armády počas vojny s malým Fínskom presvedčili Hitlera, že Sovietsky zväz bude ľahkou korisťou v prípade nemeckého útoku. Aj keď Briti a Francúzi plánovali poskytnúť Fínom vojenskú pomoc v zimnej vojne, táto nedorazila včas, čo viedlo k zblíženiu Helsínk s Berlínom. Keď o 15 mesiacov neskôr došlo k nemeckému útoku na ZSSR, pripojili sa k nemu aj Fíni, márne dúfajúc, že získajú naspäť stratené územia.

Fínske lyžiarske jednotky počas zimnej vojny 12. januára 1940. FOTO Imperial War Museum/Wikimedia Commons

Pápež František vymenoval nového prezidenta Úradu pre finančné informácie (AIF), ktorý má v rámci Vatikánu na starosti zamedzenie prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Svätý Otec si vybral talianskeho bankového experta Carmela Barbagalla.

Nový šéf AIF doteraz pôsobil ako generálny funkcionár s úlohou vysokého poradcu riaditeľstva bankového a finančného dozoru talianskej centrálnej banky Banca d´Italia. Prináša si so sebou takmer 40-ročné skúsenosti ako inšpektor a vedúci dohľadu nad talianskym bankovým a finančným systémom. Barbagallo má aj skúsenosti z európskeho systému bankového dohľadu (Single Supervisory Mechanism).

63-ročný Carmelo Barbagallo pochádza zo Sicílie, je ženatý a má dve deti. V talianskej centrálnej banke Banca d´Italia pôsobí od roku 1980.

Menovanie nového prezidenta Úradu pre finančné informácie Svätej stolice a Vatikánu avizovalo Tlačové stredisko Svätej stolice pred cestou Svätého Otca do Thajska a Japonska.

Svätá stolica taktiež oficiálne poďakovala doterajšiemu prezidentovi AIF Renému Brülhartovi, ktorému sa skončilo jeho funkčné obdobie. Viac zákulisných informácií prináša nemecký vatikanista Guido Horst.

Na fotografii je Carmello Barbagallo. Zdroj: vaticannews.va/sk

Agentúra Focus zisťovala, aké sú voličské nálady medzi mileniálmi, konkrétne vo vekovej skupine medzi 18 a 29 rokov. Prieskum, ktorý agentúra uskutočnila pre Radu mládeže na reprezentatívnej vzorke vyše 700, potvrdil, že Kotlebova ĽSNS čerpá svoju silu najmä z tejto vekovej skupiny.

ĽSNS by medzi mladými do 29 rokov pomerne jasne vyhrala so zhruba 19 percentami, na druhom mieste by skončila Kiskova strana Za ľudí s takmer 13 percentami, nasleduje liberálny tandem PS/Spolu so zhruba 12 percentami. To, že progresívci nebodujú viac, je asi najväčším prekvapením prieskumu. Nemenej zaujímavé je, že medzi mladými sa teší rovnakej obľube ako PS/Spolu aj Kollárovo hnutie Sme rodina (tiež asi 12 percent).

Lepšie než v štandardných prieskumoch sa v tejto vekovej skupine darí aj OĽaNO (10 percent), až na šiestom mieste je Smer (9 percent), čo je však očakávane slabý výsledok. Sulíkova SaS, ktorá bola kedysi medzi dvadsiatnikmi aj tridsiatnikmi nadmieru úspešná, je už pre mladých tak trochu politickým dinosaurom (volilo by ju 7 percent). Rovnako neprekvapí, že KDH a SNS by voliči do 29 rokov neposlali do parlamentu, obe strany majú zhruba tri percentá.

Z prieskumu vyplynulo, že ĽSNS síce naďalej oslovuje skôr mladých voličov s nižším vzdelaním, jej baštu však už netvoria mladí muži zo stredného Slovenska. Úspechy žne naprieč krajinou, medzi mladými mužmi aj ženami, pričom ani rozdiel v príjmoch nehrá zásadnú rolu. Rada mládeže pripomína aj dáta z iného čerstvého prieskumu Focusu, z ktorého vyplynulo, že ĽSNS už zďaleka nevolia takmer výlučne mladí ľudia, ako to platilo vo voľbách roku 2016, no stále je to voličsky veľmi mladá strana, až polovica voličov ĽSNS má menej ako 36 rokov.

Z najnovšieho merania Focusu tiež vyplynulo, že mladí voliči ĽSNS necítia prínosy zmeny režimu po roku 1989, sú skôr náchylní orientovať sa na východ, demokraciu nepovažujú za najlepší systém. Mladí voliči Za ľudí a PS/Spolu to vidia skôr zrkadlovo obrátene. K percentám strany Za ľudí a PS/Spolu prispel fakt, že ich významne častejšie uvádzali prvovoliči a mladí z Bratislavského kraja.

Foto Profimedia, Marian Kotleba na mítingu v Detve.

„A deti budú kedy?“ je netaktná otázka. Mladých ľudí sa ju pýta kdekto – rodičia, babky, tetky, susedy a dokonca aj prieskumné agentúry. Odpovede sú občas prekvapivé. Keď sa na túžbu mať deti mileniálov pýtala americká agentúra Deep Focus, dozvedela sa, že takmer tretina z nich žiadne neplánuje.

Ako dôvod svojho rozhodnutia mladí ľudia v prieskume najčastejšie uvádzali, že nechcú prísť o svoju flexibilitu a nechce sa im brať na seba tak veľkú zodpovednosť.

Odkladanie materstva na stále vyšší vek je známy trend. Avšak toto je niečo iné. Ide o uvedomelé rozhodnutie nezakladať si rodinu. Nie neskôr, ale nikdy. A netýka sa to len Ameriky.

Keď si človek pustí pár slovenských youtuberok (tu alebo tu) a prečíta komentáre pod nimi, pochopí, že nejde o rozmar. Tie ženy sú naozaj odhodlané.