Krátke správy redakcie

Bohumil Petrík pred 72 d

Cez víkend sa vo Vatikáne uskutočnil už 27. ročník vianočného koncertu, poslucháčov okúzlili Lionel Richie, Leo Rojas či Bonnie Tylerová, ktorá aj takto oslávila 50 rokov svojej hudobnej kariéry. Lionel Richie povedal, že „dáva hlas tým, ktorí ho vo svete nemajú“. Hudobníkov po celý večer sprevádzal Taliansky filmový orchester.

Známe vianočné i vlastné piesne spievali najmä talianski interpreti. Jeden z nich, spevák Fabio Rovazzi, vyjadril prekvapenie nad tým, že ľudia môžu byť takí hlúpi, že si ničia vzácny amazonský prales.

Na koncerte pustili videozáznam zo stretnutia pápeža Františka s prítomnými hudobníkmi. Podľa pontifexa treba budovať „globálnu dedinu vzdelávania“, kde ľudia vytvoria „ľudské siete“, lebo sú „najlepším liekom na diskrimináciu a izoláciu“. Dievčatko Emma z detského zboru poslalo Petrovmu nástupcovi bozk, lebo sa mu páči jeho úsmev a pápež má rád deti.

Benefičný koncert, ktorý trval takmer tri hodiny, podporil saleziánske projekty v Amazónii, ako aj vzdelávaciu organizáciu Scholas Occurentes, ktorá vznikla z Františkovej iniciatívy, keď bol arcibiskupom Buenos Aires.

Foto – autor

Lukáš Krivošík pred 73 d

Mesut Özil, hráč futbalového klubu Arsenal, v piatok na Twitteri skritizoval prenasledovanie moslimských Ujgurov komunistickým režimom v Číne a že väčšinovo moslimské krajiny túto tému málo nastoľujú na medzinárodnej scéne. Čínska štátna televízia následne reagovala zrušením nedeľného prenosu zápasu medzi Arsenalom a klubom Manchester City.

Podľa čínskeho ministerstva zahraničia bol známy futbalista „oklamaný falošnými správami“. S nevôľou zareagovali aj mnohí čínski fanúšikovia na sociálnych sieťach. „Ako čínsky futbalový fanúšik som veľmi sklamaný,“ citoval jedného z nich britský denník Guardian. „Prečo sa proste nemôžete sústrediť na hranie futbalu? Ako verejne činná osoba by ste mali vedieť, čo smiete povedať, čo smiete urobiť, a musíte mať na zreteli dôsledky.“

Arsenal sa od názorov hráča dištancoval, s tým, že politikou tohto futbalového klubu je nemiešať sa do politiky: „Zverejnené obsahy sú Özilovým súkromným názorom.“

Podľa ľudskoprávnych organizácií čínsky režim väzní v prevýchovných táboroch asi milión Ujgurov. Prípad Mesuta Özila pripomína dianie okolo amerického basketbalového manažéra Daryla Moreya, o ktorom sme informovali v októbri TU. Morey na Twitteri zverejnil nápis so slovami: „Bojuj za slobodu, stoj pri Hongkongu.“ Na čínskej strane tým spôsobil vlnu rozhorčenia, ktorá sa obrátila aj proti finančným záujmom Moreyho tímu Houston Rockets v Číne. Basketbalový manažér sa následne od svojho vlastného názoru dištancoval.

Mesut Özil je nemecký futbalista tureckého pôvodu. Vlani sa rozhodol opustiť nemeckú reprezentáciu po kritike, ktorá sa na neho zniesla kvôli jeho stretnutiu s tureckým prezidentom Erdoganom. Avšak podľa komentára nemeckých novín Süddeutsche Zeitung práve turecký prezident nemusí byť nadšený, že sa známy futbalista zastal Ujgurov. Aj Ankara totiž dáva prednosť hospodárskym vzťahom s Čínou.

Futbalista Arsenalu Londýn Mesut Özil žmurká na svojho tímového kolegu počas zápasu Arsenal Londýn – Atletico Madrid na podujatí Medzinárodný pohár majstrov v Singapure 26. júla 2018. FOTO – TASR/AP

Ján Duda pred 74 d

Zásadnou otázkou evanjelia tretej adventnej nedele (15. 12. 2019) je otázka, ktorú Ján Krstiteľ poslal Ježišovi z väzenia: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“ (Mt 11, 2-11). Táto otázka je dôležitá preto, lebo Ján chce zistiť, či Ježiš, ktorý prišiel, je zásadnou a vrcholnou udalosťou dejín vykúpenia. Alebo či treba čakať na inú vrcholnú udalosť nášho vykúpenia...

(1) Každý rok prežívame advent. Očakávame vianočné sviatky a potom život ide ďalej ako predtým. Lenže Jánova otázka nás uvádza do duchovného nepokoja: je pre nás Ježiš ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného? Ak je Ježiš ten „pravý“, udalosť jeho príchodu nami musí otriasť, lebo je vrcholnou i zásadnou udalosťou.

(2) V súčasnosti sa mnoho kresťanov angažuje v sociálnej oblasti a považujú to za úlohu, ktorá pre nich vyplýva z ich kresťanskej viery. Takto svoje úsilie vyčerpávajú v snahe dať iným ľuďom nejakú pozemskú budúcnosť v rovnakej rovine a možno aj v rovnakom duchu ako iní ľudia, ktorí robia to isté, ale svoju činnosť neopierajú o kresťanské chápanie človeka a vykúpenia (Cantalamessa, 16). Toto sa pre nich môže stať hlboko osobným problémom, ak príchod Boha do ľudských dejín prestane byť pre nich vrcholnou a zásadnou udalosťou. Potom sa môže stať, že máme veľa sociálnych pracovníkov, ale málo rehoľných sestier s charitatívnou náplňou rehoľnej spirituality; máme veľa psychológov, ale málo kvalitných kňazov spovedníkov...

Musím sa postaviť osobne pred Ježiša a opýtať sa ho: Si pre mňa ten, ktorý má prísť, alebo mám čakať iného?

Kým je pre mňa a moju osobnú budúcnosť Ježiš Kristus?

Požehnanú adventnú nedeľu prajem všetkým.

 

Martin Hanus pred 76 d

Ak Ústavný súd nestihne pozastaviť či zrušiť 50-dňové moratórium na prieskumy, tak je dnešný prieskum agentúry Focus jednou z posledných snímok voličských nálad, preto sa pri ňom pristavme. Oproti novembru sú zaujímavé čísla troch strán, stagnácia až pokles tandemu PS/Spolu (10,3 percenta) aj Za ľudí (9,3 percenta) a, naopak, po zlých mesiacoch vzostup OĽaNO (8 percenta) – ak by sme zohľadnili štatistickú odchýlku, nemožno vylúčiť, že Igor Matovič už stojí plece pri pleci s Kiskom aj s Trubanom/Beblavým.

Preferencie PS/Spolu kontinuálne klesajú od vzniku Kiskovej strany a hoci sa v doterajších meraniach vcelku spoľahlivo držali nad 10 percentami, po tomto prieskume by až tak neprekvapilo, keby sa tandem nabudúce prepadol na jednociferné čísla. Napokon, už teraz nameraných 10,3 percenta sa rovná intervalu spoľahlivosti medzi 8,2 a 12,4 percentami voličov. Pre PS/Spolu je varovné, že keby v prvej polovici januára padli pod psychologickú 10-percentnú hranicu, na stole by bola zrazu dosiaľ nepredstaviteľná téma, či tandemu náhodou nehrozí, že sa nedostane do parlamentu. Obe strany totiž kandidujú ako volebná koalícia, na parlamentnú existenciu potrebujú aspoň 7 percent hlasov. 

Dnes tak ďaleko nie sme a, samozrejme, posledné týždne pred voľbami sa zrejme budú diať také presuny voličov, že z nich môže profitovať ktokoľvek, aj PS/Spolu. Na veľký obrat v prospech progresívcov to však nateraz nevyzerá: stranícky marketing sa letnými videami o starých a nových politikoch celkom vyčerpal, s lídrom Trubanom sa nespájajú žiadne silné témy, len verklíkovanie opočúvaných sloganov. A keby nebolo zdravotníckeho vkladu Beblavého strany s Lex Haščák, z progresívneho prostredia by išla prázdnota. 

Po ich prezidentskom aj európskom triumfe by to povedal málokto, no progresívci pôsobia mdlo už celé mesiace a svojich voličov, ktorí ešte koncom jari prežívali euforickú vlnu, vyslovene nudia. Smer sa s Pellegrinim a jeho „zodpovednou zmenou“ pokúsil o šikovné preformátovanie kampane, Fico včerajším „izraelským“ videom s opozičnými škôlkarmi nadchol svojich voličov, ale pobavil aj tých ostatných, smerácky marketing proste budí rešpekt. Video s Ficom v škôlke sa stalo hneď virálnym hitom, len na Ficovom facebooku ho lajkovalo 7,6-tisíc ľudí.

Zatiaľ čo ostatný Trubanov spot so sťahovákmi otravuje aj vlastných sympatizantov, čo je vidieť na chabej facebookovej interakcii – na facebooku PS/Spolu nenazbieral ani 200 lajkov, sympatizanti progresívcov len sklamane odkazovali vety typu „vymeňte agentúru... nevládzem pozerať, ako si týmto hrozným marketingom znižujete šance“.

Samozrejme, voľby zďaleka nerozhoduje ani ten najchytľavejší marketing, takže hoci Smer stavil na klamanie telom, duetu Pellegrini/Fico to napokon vôbec nemusí vyjsť. Problém PS/Spolu je však kombinovaný, zarážajúco nenápaditý marketing, líder bez tém aj bez charizmy, neveľmi výrazná kandidátka. Najväčším voličským magnetom sú tak stále istá čerstvosť, značka Čaputová a liberálna ideológia, tá však zapaľuje len jadro voličov.       

Michal Truban počas predstavenia kandidačnej listiny koalície PS-Spolu v Bratislave 2. decembra 2019. FOTO TASR - Jaroslav Novák

Adam Takáč pred 78 d

Hoci sa za najvýznamnejšiu udalosť, ktorá u nás spustila pád komunistického režimu, považuje pražská demonštrácia 17. novembra 1989, veľmi dôležitým momentom bol aj študentský protest o deň skôr v Bratislave.

Jeho aktéri predstavili knihu s názvom Študentský prológ k Nežnej revolúcii. Bratislava 16. november 1989, ktorá približuje túto dejinnú udalosť. Pre mnohých účastníkov pochodu patrí 16. november k najväčším zážitkom celého života. Dvadsiatka osobných príbehov hovorí o tom, kto boli títo mladí ľudia, ktorí sa pred tridsiatimi rokmi rozhodli prísť na Mierové námestie (dnes Hodžovo námestie) v Bratislave a napriek sledovaniu polície demonštrovať svoju túžbu po slobode.

„Študentský November 1989 nás všetkých pohol a dodnes pohýna k lepšiemu a demokratickejšiemu. Je to impulz, ktorý je pre našu spoločnosť jeden z najšťastnejších,“ povedal Valér Mikula, jeden z profesorov z Univerzity Komenského, ktorý už vtedy podporoval študentskú protirežimovú aktivitu.

Jej priami účastníci a autori publikácie zdôrazňujú, že 16. november 1989 je potrebné si pripomínať aj preto, že popri Sviečkovej demonštrácii išlo na Slovensku iba o druhý verejný protest voči režimu od roku 1968.

Rozhovor s jedným z organizátorov študentského protestu Milanom Novotným o tom, ako prebiehal protest a čo mu predchádzalo aj čo nasledovalo, si môžete prečítať tu.

Jaroslav Daniška pred 81 d

Vo veku 88 rokov odišiel na večnosť profesor Július Krempaský, významný slovenský vedec a činorodý pedagóg, autor viacerých patentov, vedeckých článkov aj univerzitných učebníc, zakladateľ špecializovaného odboru zameraného na termodynamické vlastnosti. Profesne bol zviazaný s dnešnou STU a SAV, bol členom viacerých nadnárodných komisií a telies, pán profesor Krempaský sa venoval vzťahom vedy a náboženstva, patril do kultúrno-spoločenského milieu spojeného s kresťanskou pravicou po roku 1989.

Za svoje dielo bol ocenený viacerými cenami, o. i. Radom Ľudovíta Štúra, Cenou Slovenskej akadémie vied či Národonou cenou Slovenska.

Nech mu je zem ľahká a odpočíva v pokoji!

Ján Duda pred 81 d

Hlavnou postavou evanjelia druhej adventnej nedele (8. 12. 2019) je sv. Ján Krstiteľ, predchodca Pána Ježiša, ktorý nás vyzýva: „Pripravte cestu Pánovi“ (Mt 3,1-12).

(1) Myslím si, že Ježiš nepotreboval predchodcu. Zaobišiel by sa aj bez neho. Ale predsa ho chcel. Tým nám zanechal posolstvo, že človeka pre svoje diela a činnosť potrebuje, že s nami počíta. Aj pre také dôležité dielo, akým je vykúpenie ľudstva. Ak niečo znamenáme, tak iba preto, že Boh sa rozhodol a s nami počíta.

(2) Ján žil asketickým spôsobom života. Ľudia súčasnej dobe snívajú o pozemskom živote bez asketiky, bez odriekania. Načo by umŕtvovali svoje zmysly? Lenže Ján v tomto spôsobe života vidí súčasť svojho poslania pripraviť cestu Pánovi. Dá sa pripraviť cestu Pánovi bez sebadisciplíny a sebazaprenia?

(3) Spôsob, ako pripraviť cestu Pánovi, Ján vidí aj v krste, keď krstí v Jordáne. Je to prísľub a záväzok ľudí, že chcú sa očistiť. Áno, pripraviť cestu Pánovi znamená nastúpiť cestu morálnej očisty. Mnohí to podceňujú, iní bagatelizujú, vraj je to jedno, ako žijeme. Nie je to jedno. Kresťan sa vždy musí namáhať a usilovať o svoju morálnu integritu. S Božou pomocou.

Požehnanú druhú adventnú nedeľu prajem všetkým.

 

Ilustračné foto: ePhoto.sk

 

Imrich Gazda pred 83 d

Kresťania by nemali slová krst, krstiť či krstenie používať nesprávnym spôsobom. „Najmä ich nevzťahujme na veci (lode, autá, knihy, platne...) či zvieratá, ktoré sa nikdy nemôžu vnútorne ,pokristiť‘, lebo nie sú osoby,“ píše sa vo vyhlásení, pod ktorým je podpísaný predseda Subkomisie Konferencie biskupov Slovenska pre náuku viery, banskobystrický biskup Marián Chovanec (foto TASR – Dušan Hein).

Vo vyhlásení je uvedených viacero príkladov z náboženského pohľadu nesprávneho používania výrazov, ako krst knihy, krst ohňom či krstenie v zmysle karhania, z ktorých niektoré sa nachádzajú aj v slovníkoch slovenského jazyka.

„Pre nás, katolíkov, je krst prvá sviatosť, ktorou sa začína kresťanský život človeka. (...) Výraz ,kristiť‘ znamená ,pokristiť sa‘, teda špeciálnym spôsobom – osobne, duchovne a navždy – sa začleniť do Krista,“ píše sa vo vyhlásení, ktoré navrhuje, aby sa v prípade udalostí spätých vecami či zvieratami používali slová ako uviesť, predstaviť, dať do pozornosti či ponúknuť.

Lukáš Krivošík pred 84 d

Vraj približne 30 percent 15-ročných slovenských žiakov označilo čítanie kníh za mrhanie času. Vyplýva to z dotazníka, ktorý študenti vypĺňali spolu s medzinárodným testovaním OECD PISA 2018.

Správu o tom včera zverejnil denník SME.   

Pri jej čítaní som si spomenul na Dennisa Kimbra, autora knihy Wealth Choice, ktorý pred pár rokmi robil detailné rozhovory s americkými milionármi čiernej farby pleti o ich životných návykoch, postojoch a denných rutinách. Okrem iného sa pýtal aj na ich čitateľské návyky. Vyšlo mu, že čierni milionári prečítajú v priemere asi 20 kníh ročne. A popri biznisovej literatúre si vedia vychutnať tiež životopisy alebo knihy o histórii.

K podobným výsledkom dospel aj ďalší autor, venujúci sa návykom bohatých a úspešných ľudí, Thomas Corley. Na svojom blogu uvádza, že 85 percent „self-made“ milionárov prečíta dve knihy a viac mesačne.

O miliardároch ako Peter Thiel, Elon Musk, Bill Gates či Warren Buffett je známe, že patria zároveň k vášnivým čitateľom a na internete sa dajú od nich nájsť zaujímavé knižné tipy. Vzťahu čítania kníh a úspechu v biznise sme sa dotkli aj počas besedy s českým podnikateľom Stanislavom Martincom a slovenským bankárom Rastislavom Blažejom na Košických Hanusových dňoch (videozáznam našej besedy s názvom „Kto bude nový Baťa“ nájdete TU).

Nechcem tvrdiť, že jediný alebo najvyšší zmysel čítania kníh spočíva v utilitárnom cieli zbohatnúť. Literatúra je sama osebe príjemnou kratochvíľou, bez ohľadu na jej ďalšie benefity.

Ani neplatí, že kto veľa číta, automaticky sa stane milionárom – aj keď mnohí milionári sú očividne zároveň zvedavými čitateľmi. V každom prípade, čítanie kníh určite nie je mrhaním času.

Podujatie Noc s Andersenom pri príležitosti narodenín dánskeho rozprávkara Hansa Christiana Andersena sa uskutočnilo v Centre pre deti a mládež Staromestskej knižnice. Bratislava 5. apríla 2013. Ilustračné FOTO TASR – Michal Svítok

Jaroslav Daniška pred 84 d

Ankete portálu Politico sa venujem aj v texte o prezidentke Čaputovej, ale jednu vec ešte chcem vypichnúť. Najvplyvnejší rozkladač v Európe je podľa ľavých liberálov Dominic Cummings, hlavný poradca premiéra Johnsona. Cummingsa Politico nazvalo boľševikom (pozri obr.). Dôvod: Cummings môže za brexit, prekáža mu neefektivita britskej byrokracie, ktorú chce zmeniť, má bojovný prístup, je arogantný, obdivuje Bismarcka, bŕŕŕ!!, proste boľševik. Tí predsa vždy zbožňovali referendá, bojovali proti internacionalizmu a hlásali take back control, všakáno.

Prečo to píšem? Nuž, keď niekto ako bývalý ruský disident Vladimír Bukovskij prirovnal EÚ k ZSSR, tak to bol automaticky hoax, proti ktorému treba bojovať. Bukovskij preháňal, iste. Ale keď niekto nazve Cummingsa boľševikom, to už hoax nie je? Ktože to viac obdivoval Marxa, Cummings či nebodaj nejaký predseda Európskej komisie? 

Keď David Cameron pred referendom o brexite strašil, že odchod Británie z EÚ môže ohroziť mier, a teda znamenať návrat vojny, bolo to v poriadku, keď Boris Johnson povedal, že Londýn posiela do Bruselu 350 miliónov libier týždenne, bolo to klamstvo a hoax. A keď Tim Congdon v Standpointe zverejnil oficiálne vládne čísla, že to tak naozaj bolo, aj s vysvetlením v čom je problém, nikto sa nenechal rušiť. Johnson je ten nezodpovedný populista, Cameron ten zodpovedný štátnik.

Double standards ako z Oxfordského slovníka.

Foto: Politico/screenshot