Krátke správy redakcie

Eva Čobejová pred 17 d

Debata Postoja s Kiskom, Hlinom a Matovičom mala pomôcť našim čitateľom rozhodnúť sa. Bude možné pozrieť si ju zo záznamu, ale ponúkam aj pár dojmov.

Výber hostí, ktorý urobila redakcia Postoja, jasne naznačuje, kam budú smerovať hlasy našich čitateľov. Aj keď vôbec nevylučujeme, že časť z nich neodolá ani kandidátke, ktorú zostavil Marián Kotleba a kde je aj KDŽP. Boli by sme však radi, keby sa naši čitatelia rozhodovali medzi štandardnejšími stranami.

Aj debata Postoja môže čitateľom Postoja pomôcť pri voľbách. Čo sme počas nej mohli vidieť a čo počuť? Každý z troch politikov mal svoje silné aj slabé miesta. Skúsim niektoré pomenovať.

Igor Matovič pôsobil pokojne až spokojne. Vidno, že si kampaň užíva. Keď mu kolegovia vyčítali, že takmer nechodí na predvolebné mítingy, ani sa z toho veľmi nevykrúcal. On uprednostňuje akcie s väčším marketingovým zásahom. Jeho výlet za Počiatkovou vilou do Cannes bol vzhľadom na pomer cena-výkon dokonalý. Debatu bral zjavne len ako povinnú jazdu, od ktorej veľa nečaká. Možno v duchu rozmýšľal o tom, kam sa vydá v najbližších dňoch. Veď nie iba Počiatek má majetky na francúzskej riviére.

Bolo na ňom vidieť, že už by aj nerád útočil na Alojza Hlinu, už si aj uvedomuje, že bude problém poraziť Smer, keď sa KDH nedostane do parlamentu, už aj tuší, že lepšie sa bude kooperovať s Alojzom Hlinom ako s Borisom Kollárom, ale stále mu to občas ušlo – a na Alojza Hlinu opäť zaútočil. Vzťah Hlina – Matovič je zjavne plný nenávisti, až to pôsobí nebezpečne pre budúcu koalíciu. Zároveň bolo jasné, že Matovič chce aj v prípadnej budúcej vlády ostať čosi ako watchdog, teda že bude strážiť ostatných, aby nekradli, lebo jeho samotné vládnutie nebaví. Otázne ale je, či bude vedieť ustrážiť mieru. Či naozaj pôjde po významných kauzách, alebo bude spochybňovať všetko a všetkých, čo sa budú snažiť vládnuť.

Alojz Hlina mal silnú stránku v autentickosti. Jeho odpovede neboli nudné, používal zaujímavé citáty, bol aj vtipný a úprimný. Napríklad sa priznal, že netuší, kto je Bernie Sanders. Paradoxne mu to skôr získalo body, ako ubralo, pretože sa k tomu úprimne priznal a dodal, že on bol včera v Selciach. Teda že skôr je mu bližší tento domáci svet. Čo však vyslovene diváka vyrušovalo, bol pohľad na Alojza Hlinu. Pôsobil zvädnuto, bez energie, často sa mračil či pozeral do zeme. Pritom by stačilo len sa trochu premôcť a snažiť sa pôsobiť živšie. Z politika musí sálať energia, chuť do života, do zápasu, nie odovzdanosť či zúfalstvo.

Andrej Kiska pôsobil unavene, ale pravdou je, že pred debatou robil rozhovor pre Postoj, a tak bol trochu v nevýhode. Hovoril veľa fráz, v jeho reči nebolo veľa vzrušujúcich momentov. Ťaží skôr zo svojho prezidentského imidžu, ktorý stále funguje. Bolo jasné, že sa nechce nijako vyhraňovať, že tu chce byť pre všetkých voličov, ktorí majú dosť vlády Smeru. To síce môže pôsobiť štátnicky, ale aj nudne, riedko, bez zápalu.

Na druhej strane bolo jasné, že ak sa raz bude vládnuca koalícia hádať, on bude tou silou, ktorá to môže uzmierovať. Nebude mať medzi koaličnými partnermi výrazných nepriateľov, bude dobrým mediátorom. Osobnú charizmu na túto misiu má. Očakávať od neho výrazné politické gestá, zaujímavé agendy či nasadenie sa však zrejme nedá. Aj to, že sedel v debate medzi Hlinom a Matovičom, bolo v niečom symbolické. Akoby jeho úlohou bolo spájať rozhádané svety. Pritom oba tie rozhádané póly pôsobili oveľa zaujímavejšie.

Foto – Andrej Lojan

Pavol Rábara pred 18 d

Utorok večer patril Andrejovi Dankovi, trochu do úzadia išlo druhé zasadnutie Súdnej rady tento týždeň. Kým v pondelok členovia rady nezvolili nikoho do čela Najvyššieho súdu, v utorok sa riešili okrem iného aj sudcovia z Threemy. 

Posun nastal v tom, že Súdna rada pozastavila funkciu sudkyni Denise Cvikovej. Tá podľa Threemy pomáhala vypracovať rozsudok v prospech Mariana Kočnera, hoci prípad rozhodovala sudkyňa z iného súdu – Zuzana Maruniaková. Jej verdikt priznal Kočnerovi zmenku v hodnote osem miliónov eur. (Vtedy bola ešte kauza zmenky civilným sporom.)

Zaujímavé informácie spomenula po zasadnutí rady Elena Berthotyová, predsedníčka osobitnej komisie, ktorá preveruje sudcov z Threemy. Ukázalo sa, že Maruniaková zložitý prípad zmenky za osem miliónov rozhodla skôr ako ostatné svoje prípady, pričom dve tretiny z nich boli staršie ako kauza zmenky. Navyše, pri mnohých Maruniakovej prípadoch boli podané sťažnosti na prieťahy v konaní. 

Okrem toho, komisia Súdnej rady zistila, že spomínaný rozsudok má 40 strán. Podľa Threemy mal mať pôvodne 50 strán, ale Monika Jankovská ho mala dať skrátiť. 

Sudkyňa Maruniaková teda podľa doterajších informácií rozhodla Kočnerov prípad za osem miliónov prednostne, pričom jej pomáhala sudkyňa z iného súdu. Pozastaviť funkciu Maruniakovej navrhol minister spravodlivosti Gábor Gál, členovia Súdnej rady to v utorok neschválili. Dôvodom je, že Maruniaková je aktuálne na rodičovskej dovolenke, a tak do hry vstúpila právna nejasnosť, či možno zastaviť funkciu niekomu, kto ju nevykonáva. 

Zdá sa, že Maruniakovú nateraz ušetrili aj policajti, ktorí dnes ráno robili domové prehliadky u viacerých sudcov z Threemy, vrátane Moniky Jankovskej, jej sestry Andrey Haitovej, Denisy Cvikovej aj Vladimíra Sklenku. Podľa Denníka N u Maruniakovej prehliadka neprebehla.  

Zdá sa, že upratovanie sudcov po neporiadku z Threemy pokračuje. Dúfajme však, že bude dôkladné. 

Foto: Súdna rada 27. januára 2020 (TASR – Jaroslav Novák)

Martin Hanus pred 18 d

Pred časom sme písali, že Andrej Danko je najväčším tragédom slovenskej politiky, v týchto chvíľach sa to napĺňa do poslednej bodky. Líder SNS, ktorý bol posledné roky najvďačnejším terčom internetového posmechu a po štyroch rokoch v politike sa opotreboval ako Ján Slota po 20 rokoch, sa práve stáva hlavnou politickou obeťou kočneriády.

Je v tom veľký kus nespravodlivosti. O Dankovi nie je známe, že by si s Kočnerom robili vzájomné službičky (ako Martin Glváč), ani to, že by okrem azda jedného stretnutia udržiaval s Kočnerom nejaký kontakt. Rovnako platí, že za systém, ktorý stvoril Kočnera napojeného na súdy, prokuratúru a políciu, niesli stonásobne väčšiu zodpovednosť iní politici, napríklad celá elita Smeru.

Kočner však nasadil pred rokmi svoju volavku aj na Danka, aby ho v prípade potreby mohol vydierať. Danko sa napokon so Zsuzsovou možno ani nestretol, ale teraz za svoju komunikáciu možno zaplatí svojou politickou existenciou – keby minulý rok radšej preventívne priznal, že aj on bol obeťou Kočnera, ktorého volavka sa ho pokúšala vylákať na stretnutie a on s ňou v dobrej viere komunikoval, lebo podobne ako Boris Kollár nie je svätý. Dnes by bol Danko síce tiež na smiech, ale novinári by museli byť pri informovaní o jeho súkromí opatrnejší a najmä by nebol prichytený pri klamstve. Danko však kontakty so Zsuzsovou popieral, čomu sa dalo ľudsky rozumieť, ale keďže predseda SNS je oveľa väčším smoliarom ako taký predseda Smeru, po dnešku je už vlastne jedno, čo povie.

Ak sa Danko nedostane do parlamentu práve pre Kočnera a Zsuzsovú, nebude to celkom spravodlivé. Za Dankovou SNS nám však z dobrých dôvodov nebude ľúto, rovnako ako sme neľutovali koniec éry Jána Slotu. 

Na archívnej fotke vtedajší predseda SNS Ján Slota a jeho prvý podpredseda Andrej Danko, október 2011. Foto TASR – Dušan Hein

Jozef Majchrák pred 19 d

Gabriel Šípoš a Ľuboš Kostelanský z Transparency International Slovensko sa bližšie pozreli na kampaň ĽSNS. Kotlebovci zatiaľ na predvolebné aktivity minuli okolo pol milióna eur a ich kampaň patrí v porovnaní s inými stranami medzi tie lacnejšie. 

Zaujímavé je, že najviac peňazí kotlebovci míňajú na bilbordy a tlačoviny, hoci podľa všetkých výskumov sú ich voliči hojne prítomní aj na sociálnych sieťach. Tam však strana veľa peňazí neinvestuje. S reklamou na Facebooku začala až v januári a do publikovania textu Transparency (25. 1.) na ňu minuli len 2000 eur. Ako uvádzajú autori, je to menej, ako dá Smer na online reklamu za jedno dopoludnie a PS/Spolu a Vlasť za jeden deň. 

ĽSNS na sociálnych sieťach však pomáhajú názorovo spriaznené portály ako sú KulturBlog či Magazin 1, ktoré zabezpečujú, že názory a postoje tejto strany sú na sociálnych sieťach silno prítomné. Je to celkom efektívna stratégia. Stranu to veľa nestojí, jej posolstvá sa šíria, a to zo zdrojov, ktoré naoko vyzerajú ako nezávislé. 

Foto: TASR/ Martin Baumann

Martin Hanus pred 20 d

Včera bol pre Talianov jeden z najdôležitejších dní v tohtoročnom politickom kalendári. Líder nacionalistov aj celej opozície Matteo Salvini sa chystal deklasovať ľavicu v bohatom severotalianskom regióne Emilia-Romagna (s mestami ako Bologna, Parma, Modena, Ravenna), ktorý tradične volí ľavicu a kedysi bol rajónom komunistov. Ak by Salvini naozaj zvíťazil a ešte k tomu s poriadnym náskokom – ako tomu sám veril – vyvolalo by to celotalianske politické zemetrasenie, ktorý by pocítila aj Európa. Bezradná vláda Giuseppeho Conteho, ktorú tvoria od leta sociálni demokrati z Demokratickej strany (PD) a populisti z Hnutia piatich hviezd, by to podľa väčšiny prognóz sotva prežila, do pár mesiacov by sa konali predčasné voľby a Matteo Salvini by sa možno ešte pred letom stal novým talianskym premiérom.

Lenže Salvinimu sa premiérsky sen nevyplnil minulé leto, keď rozbil prvú Conteho vládu s nádejou, že sa čoskoro dostane k moci, a nevyšlo mu to ani tentoraz. Ľavicový blok na čele s PD napokon zvíťazil nad stredopravou koalíciou nečakane jasne (51,4 ku 43,6). Ľavica tak po sérii dramatických porážok pocítila úľavu, za ktorú zrejme vďačí aj kontraproduktívne brutálnemu finišu Salviniho kampane. Salvini si chcel užiť porážku PD na vlastnej koži a hoci išlo o regionálne voľby, v ktorých on sám nekandidoval, bol neustále v teréne a rečnil na mítingoch v intenzite, akú si naši politickí lídri nevedia predstaviť ani v hlavných parlamentných voľbách.

No premotivovaný Salvini sa popritom dopustil aj veľkých chýb: pár dní pred voľbami bol na mítingu v jednej bolognskej štvrti, kde mu jeho jedna volička povedala o istom mladom 17-ročnom Tunisanovi, ktorý je tam vraj známy ako díler drog. Salvini nelenil a išiel priamo k činžiaku, kde býva tuniská rodina, pred kamerami zazvonil na domový telefón, pýtal sa, kto tam býva a či je pravda, že dílujú drogy.  No pre exministra vnútra to dopadlo mimoriadne trápne. Samozrejme, týmto spôsobom sa nič nedozvedel, mnohých Talianov však pobúrila jeho násilná svojvôľa, ktorou vnikol neznámej rodine do súkromia. Salvini musel onedlho oznámiť, že ak sa podozrenie nepreukáže, mladíkovi tuniského pôvodu sa ospravedlní.

Salvinimu pritom stratégovia radili, že ak chce v takom červenom regióne vyhrať, musí vykročiť do stredu, no inštinkty radikálneho antimigračného populistu boli silnejšie. K porážke Ligy však výrazne prispelo aj mládežnícke hnutie nazývané Sardinky. Hnutie vzniklo pred dvomi-tromi mesiacmi práve v Bologni na protest proti Salvinimu, jeho sympatickí lídri  zorganizovali niekoľko masových mítingov a prebudilo ľavicovú časť Talianska, ktorá je znechutená vlastnými politikmi.

Hoci bola pre Mattea Salviniho včerajšia nedeľa trpká, nemá dôvod na depresie. Prehral iba v momentálne najväčšej bašte ľavice, naopak, v juhotalianskej Kalábrii, kde sa včera tiež konali regionálne voľby, jeho blok jasne dominoval. Salvini uveril, že deň zúčtovania s vládnucou ľavicou príde už teraz v januári, ale opäť si musí vyložiť nohy a čakať. Vzhľadom na vnútornú nestabilitu druhej Conteho vlády nie je vylúčené, že sa dočká ešte v tomto roku.      

Na snímke Matteo Salvini, bývalý minister vnútra a líder Ligy. FOTO – TASR/AP

Lukáš Krivošík pred 20 d

Epidémia koronavírusu, ktorý sa šíri z Číny, bola doteraz vnímaná hlavne ako zdravotný problém. Má však aj politický rozmer. Zaznievajú hlasy, že zvládnutie tejto situácie čínskou komunistickou vládou môže mať dopady na postavenie režimu v čínskej spoločnosti.

„Ľudia boli zatknutí a obvinení, že šíria fámy – aj keď vírus je celkom oficiálne známy,“ napísal hongkonský študentský aktivista Joshua Wong v pozoruhodnom komentári pre nedeľné vydanie nemeckého denníka Die Welt. Vládu v ňom obviňuje zo snahy tutlať celý rozsah epidémie.    

Čitateľovi ľahko zíde na um analógia s černobyľskou jadrovou haváriou z roku 1986, pokus sovietskych súdruhov utajovať jej celý rozsah a vplyv, ktorý to malo na stabilitu komunistického režimu v ZSSR. Černobyľskú tragédiu minulý rok pripomenul oceňovaný televízny seriál.

Ak čínsky režim situáciu zvládne, jeho pozíciu v spoločnosti to upevní. Pokiaľ sa však rozšíri v čínskej spoločnosti pocit, že vláda neurobila všetko, aby ľudí ochránila, otriasť by to mohlo aj zdanlivo neotrasiteľným čínskym komunistickým režimom.

Podľa internetového portálu Quartz sú to práve Číňania, ktorí spontánne na analógiu s Černobyľom poukazujú. A podobnú otázku rieši aj komentár anglicky písaných novín Taiwan News.

Isté je, že totalitné režimy majú pri zvládaní podobných katastrof ako Černobyľ alebo epidémia koronavírusu jednu nevýhodu: Občania diktatúr sú tak veľmi naučení brať oficiálne informácie s rezervou, že by vláde nemuseli veriť dokonca ani v prípade, keby sa snažila situáciu komunikovať pravdivo a transparentne.

Na snímke pracovník v ochrannom odeve meria teplotu cestujúceho pri vchode do stanice metra v Pekingu v nedeľu 26. januára 2020. FOTO – TASR/AP

Ján Duda pred 22 d

Evanjelium tretej nedele v cezročnom období (26. 1. 2020) je o tom, že Herodes dal Jána uväzniť, preto sa Ježiš utiahol do Kafarnauma, na perifériu Galiley (Mt 4,12-23). Matúš zdôrazňuje dôvod: aby sa splnilo, čo povedal prorok! Teda „stiahnuť sa, utiahnuť sa“ – hoci aj pod tlakom okolností – môže byť niekedy naplnením Božej vôle!

(1) Ježišovo dielo vykúpenia ľudstva sa niekedy vykladá ako „cesta, výstup z Galiley do Jeruzalema“ (napr. Ježiš Nazaretský od Ratzingera/Benedikta XVI.). Evanjelium poukazuje na to, že Ježiš začína tento výstup z úplnej galilejskej periférie, ktorú prorok Izaiáš nazýva „Galileou pohanov“. Pod „Galileou pohanov“ si možno predstaviť tmavé zákutia cirkvi (sic!). Len čo niekto do týchto zákutí posvietil, zistili sme s hrôzou, že si pohanstvo a pohanské správanie udržujeme tam, kde by to nikto nečakal. Prosíme ťa, drahý Ježiš, začni evanjelium ohlasovať v našich osobných i komunitných perifériách. Aby sme práve tam začali s tebou výstup do nebeského Jeruzalema.

(2) Periféria sa môže stať, ak je tam prítomný Kristus, miestom nového začiatku a milosti. Naznačuje to kniha kardinála Saraha „Sila ticha“, rehoľa kartuziánov, tiché modlitbové spoločenstvá, tiché eucharistické adorácie, duchovné cvičenia a i. Preto periférie sa nikdy báť netreba. Báť sa treba iba toho, že by tam chýbal Kristus!

(3) Začiatok Ježišovej cesty do Jeruzalema (z periférie Galiley) naznačuje aj koniec tejto cesty: smrť v opustenosti na kríži! Už bol v Jeruzaleme, ale aj tam sa ocitol na periférii vlastného pozemského života. Ale bol to úkon vykúpenia, vrcholný moment. A predsa periféria! Všetci sa životu musíme učiť: nevieme rásť či dospievať, často vystrájame v zrelom veku a možno mnohí sa nevedia rozlúčiť s funkciami v senioráte... Ale spoločnosť s Kristom v modlitbe nám iste bude nápomocná.

Požehnanú nedeľu prajem všetkým.

 

Pohľad na Kafarnaum dnes. Foto: verbumdomini.sk

Gabriel Hunčaga pred 22 d

Ak by si niekto myslel, že nábožensky motivované putovanie je v sekulárnej Európe na ústupe, možno ho prekvapí správa o pravom opaku.

Svätojakubská pútnická cesta zaznamenala v minulom roku už tretíkrát po sebe nový pútnický rekord. Počet tých, ktorí na konci púte získali pútnický preukaz, stúpol takmer na 350-tisíc. Prvý raz, odkedy sa vedú štatistiky účastníkov púte, tvorili väčšinu ženy.

Podľa asistentky pútnikov Gerdy Montkowski za uplynulý rok dominovali medzi ženami sólo pútničky, ktoré chceli pri putovaní reflektovať o svojom vlastnom živote.

Foto: kalevatravel.fi

Lenka Chlebanová pred 23 d

O rekonštrukcii budovy Slovenskej národnej galérie sa v týchto dňoch hovorí najmä pre zverejnenie nového odhadu nákladov. Z pôvodných 50 miliónov eur sa cena dvíha na 76 miliónov, vláda už túto sumu odsúhlasila.

Suma rastie úmerne tomu, ako sa odďaľuje termín ukončenia rekonštrukcie. Najnovšie odhady hovoria o termíne koncom roka 2021.

Aktualizovaný rozpočet a rozdiel potrebný na dofinancovanie vláda v stredu odsúhlasila a prihodila ešte pol milióna eur navyše. Tie by mali slúžiť na vypracovanie projektovej prípravy vnútorného a vonkajšieho interiéru budov. Generálna riaditeľka Alexandra Kusá v tejto súvislosti povedala: „Je to komplexný reštart a jedinečná možnosť ukázať, čo to znamená byť modernou galerijnou a kultúrnou inštitúciou v digitálnom veku.“

Navýšenie rozpočtu by mohlo prispieť aj k zmiereniu vzťahov medzi kultúrnou obcou a ministerkou Laššákovou, ktoré boli už od jej menovania viac ako napäté. Ešte v máji minulého roka iniciatíva Stojíme pri kultúre upozorňovala na viaceré jej kauzy a údajné prešľapy.

Od obvinenia z nekompetentnosti a snahy o jej odvolanie cez problematickú otázku samostatnosti a právnej subjektivity Kunsthalle, podozrivé odvolanie riaditeľa činohry SND generálnym riaditeľom a jeho následné odstúpenie až po zamietnutie podpory projektom ako Festival inakosti či Dúhový pride z grantových peňazí.

Ministerka preto tomuto tlaku ustúpila podporou viacerých projektov. Novonadobudnutá právna subjektivita Kunsthalle Bratislava, nastávajúca voľba nového generálneho riaditeľa SND a finančná injekcia pre SNG pôsobia ako ústup aktivistom.

No rekonštrukcia SNG má v sebe aj iný príbeh, na ktorý upozornil český historik umenia a kritik Martin Vaněk. Na stránke artalk.cz nedávno uverejnil rozsiahly článok, kde dáva našu Slovenskú národnú galériu za príklad Národnej galérii Praha.

Vaněk píše: „SNG si zkrátka dlouhodobě musela vystačit s málem, ale zároveň vytvářet něco, za co se nebude stydět. V roce 2021 to bude přesně dvacet let od momentu, kdy bylo uzavřeno přemostění, a těchto dvacet let trvající postupně horší a horší provizorium bylo jednoznačnou výzvou pro kurátory a kurátorky SNG, kteří tuto zdánlivou krizi dokázali dobře využít.“

Treba veriť, že tieto získané zručnosti kurátorský tím galérie výrazne zúročí, keď sa po dokončení prestavby otvoria dvere do nových priestorov.

Martin Hanus pred 23 d

Pomaly máme za sebou ďalší predvolebný týždeň, ten už priniesol do dosiaľ prekvapivo hibernovanej kampane viac vzruchu.

Marketingovým víťazom uplynulých dní je jednoznačne Igor Matovič so svojím dokumentom o Michellovi z Cannes. Matovič mal obrovský zásah, takmer 1,5 milióna pozretí na facebooku, veľkoplošné pokrytie v bulvári, to všetko pri úsmevne nízkych nákladoch. Asi niet voliča, ktorý by sa o návšteve úderky OĽaNO na francúzskom pobreží nedozvedel. Navyše, Matovič zjednotil zhruba rovnakou emóciou všetkých, zábery Počiatkovej vily nahnevali či minimálne rozrušili aj voličov Smeru či SNS. Zhodou okolností som sa včera zhováral s jedným robotníkom z východoslovenských Giraltoviec, ktorý je pre mňa barometrom nálad, v roku 2012 volil Smer, naposledy SNS. No teraz mi povedal, že s nimi už skončil, lebo kým on sa tu v Bratislave dlhé roky lopotí, tamtí len kradli, má toho dosť, a preto dá hlas Matovičovi. Samozrejme, to je len anekdota, z ktorej určite nevyplýva, že OĽaNO masovo zaloví medzi exvoličmi Smeru, ukazuje však kliatbu Smeru v tejto kampani.

Iný typ kontaktnej kampane predviedli tento týždeň PS/Spolu a Za ľudí. Progresívci zareagovali na upadajúci trend mimoriadnou aktivitou, rozbehli sa po krajine, kotlebovcom prekazili mítingy v piatich mestách, z volieb vlastne robia referendum o ĽSNS. Samozrejme, zo strany PS/Spolu ide aj o chladnokrvný kalkul: po týždňoch až mesiacoch potrebovali konečne nadchnúť liberálny fanklub a čeliť odlevu potenciálnych voličov ku Kiskovi. Vzopätiu Trubana a spol. sa musel prispôsobiť aj Andrej Kiska, ktorý s progresívcami súperí z nemalej časti o kompatibilného voliča, plus jeden percentuálny bod pre progresívcov znamená mínusový bod pre Kisku. Problém je v tom, čo tento vzájomný mikrozápas urobí s percentami ĽSNS. Zábery z Levoče, kde sa Kiska ocitol uprostred skandujúceho davu miestnych Rómov, sa stali virálom, takže kým sa bratislavskí liberali vytešovali, ako sa fašistov darí vytláčať z námestí a rušiť im mítingy, prokotlebovské médiá s gustom šírili obrazy o „vajdovi Kiskovi“.

Samozrejme, v ĽSNS veria, že liberálna antikampaň, ktorá z ich prípadného víťazstva robí hlavnú volebnú hrozbu, im priženie ďalšich voličov: napríklad z veľkej skupiny tých, ktorí už nechcú voliť Smer ani SNS a súčasne inštinktívne neznášajú opozičný establišment.

Ale v slovenskej politike je len jeden muž, ktorý dokáže kampaňovať nielen proti iným, ale aj proti sebe samému. Andrej Danko sa od začiatku januára chystal na poslednú schôdzu Národnej rady, chcel ju využiť nielen na antiamerické vyhlásenie kvôli Iránu, napokon to dopadlo po dankovsky: hlavnou témou poslednej schôdze bolo, či schôdzu viedol v opitosti alebo tak hovorí, aj keď je triezvy, k tomu ako zvyčajne pribudlo ešte pár brptov („K pani prezidentke nemám dôstojnosť“). Za lúčiaceho sa Andreja Danka sa tak nehanbil iba vedľa sediaci Béla Bugár, ale zrejme aj tí skalnejší voliči SNS.

Foto facebook Za ľudí, Andrej Kiska v Levoči.

Novinka z vydavateľstva

Krotitelia displejov

Ako vychovať deti, aby zvládli digitálny svet

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 12,15 €