Krátke správy redakcie

Lukáš Obšitník pred 7 d

Christopher J. R. Tolkien, najmladší syn spisovateľa J. R. R. Tolkiena, dnes zomrel vo veku 95 rokov. Po otcovej smrti sa zaslúžil o vydanie viacerých diel, ktoré jeho otec nestihol dokončiť, a bohatý svet Stredozeme tak nezostal len v početných zápiskoch. Po Hobitovi a Pánovi prsteňov čitatelia práve vďaka Christopherovi mohli získať aj Silmarillion, Húrinove deti, Beren a Lúthien, Nedokončené príbehy a 12-zväzkovú Históriu Stredozeme

V roku 2018 vyšlo posledné dielo Pád Gondolinu (minulý rok aj v českom preklade), ktoré Christopher pripravil. Americký spisovateľ Bradley Birzer v článku Dvaja Tolkienovia a jeden lepší svet ocenil, že Christopher, ako bolo jeho dobrým zvykom, okrem starostlivého zozbierania a vyskladania diela aj vždy vysvetlil, čo ktorá časť znamená a aká bola motivácia jeho otca.

Podľa Birzera sa Tolkienove knihy svojou hĺbkou a prepracovanosťou azda dajú prirovnať aj k tým od Homéra, Vergília či Danteho. Podľa neho Tolkienovo dielo „so zrodom niekedy okolo roku 1913 odráža všetky naše obavy a túžby v modernom a postmodernom svete“. 

A keďže jeho dielo poznáme v omnoho väčšej šírke práve vďaka práci jeho syna, platí: „Ak sme v súvislosti s mytológiou Stredozeme hovorili výlučne o J. R. R. Tolkienovi, robili sme vážnu chybu. V skutočnosti treba hovoriť o dvoch Tolkienoch: o J. R. R. a o Christopherovi.“

Requiescat in pace. 

(Niekoľko podcastov o Tolkienovom diele si môžete vypočuť tu.)

Foto: Christopher Tolkien (zdroj: goodreads.com)

Martin Hanus pred 8 d

Po meraní agentúry AKO je tu v poradí druhý januárový prieskum. Z aktuálnych čísel agentúry Focus vyplýva, že preferencie niektorých strán sú posledné mesiace až pozoruhodne stabilné. KDH sa stále drží okolo 6 percent, ani SaS sa nevie odraziť od piatich percent – ak zoberieme do úvahy štatistickú odchýlku, Hlina ani Sulík si podľa momentálnych nálad voličov nemôžu byť istí vstupom do parlamentu (napríklad KDH je v intervale od 4,3 do 7,6 percenta).

Celkom na hranici zvoliteľnosti osciluje Dankova SNS s 5,1 percentami (od 3,6 do 6,7 percenta), zdá sa, že Dankovi nevychádza nič, čím sa v posledných týždňoch prezentuje, ani samochvála výsledkami vládnutia, ani striedanie emócií hnevu a samoľútosti. Pre progresívcov prináša tento prieskum po AKO menšiu úľavu, podľa Focusu sú PS/Spolu aj Za ľudí na rovnakej úrovni s vyše 10 percentami.

Najväčší pohyb smerom nahor sa podaril ĽSNS, v novembri mala Kotlebova strana 10,3, teraz 13,6 percenta. Naopak, Smer padá na nové dno, 18,7 percenta sú vo Focuse najnižšie preferencie od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Hoci Smer od začiatku januára hýri na sociálnych sieťach nebývalou aktivitou a masívne investuje do šírenia svojich videí, vyšpičkovaná izraelská kampaň neprináša želaný efekt. Ani napumpovaný marketing nevie obrátiť trendy. 

Pri interpretovaní týchto dát však treba istú opatrnosť: preferencie jednotlivých strán v aktuálnom Focuse vyplynuli z odpovedí až 78 percent respondentov, ktorí deklarovali, že sa určite alebo skôr chystajú zúčastniť na voľbách. V poslednom prieskume AKO sa takto vyjadrilo dokonca až 84 percent (!) respondentov.

Zo skúsenosti však vieme, že ide o výrazne nadhodnotené čísla. Aj pred štyrmi rokmi deklarovalo podľa Focusu tesne pred voľbami zhruba 77 percent ľudí, že príde na voľby, napokon sa ich k urnám dostavilo necelých 60 percent, teda zhruba rovnako ako v rokoch 2010 aj 2012. Rovnako i teraz možno rátať s tým, že zhruba pätina z tých, ktorí dnes deklarujú anketárom či vo svojom okolí isté odhodlanie ísť voliť, si napokon 29. februára nájde iný program. Napokon aj tento faktor „neprítomného voliča“ zamáva konečným výsledkom, len je dnes nemožné odhadnúť, akej strane uškodí a akej pomôže.

FOTO TASR – Martin Baumann

Jaroslav Daniška pred 9 d

V Rusku sa budú meniť mocenské pomery: prezident Putin dnes vyhlásil, že Rusko prijme novú ústavu, ktorá posilní výkonnú zložku moci, prvou inštitúciou zostáva prezident, posilnený má byť aj úrad premiéra a tiež postavenie gubernátorov, čím sa ešte viac zvýrazňuje výkonná zložka moci, mala by sa tiež posilniť kontrolná funkcia parlamentu. Nová ústava bude nadradená všetkým medzinárodným zmluvám, resp. ak budú zmluvy protirečiť ústave, prednosť bude mať ústava štátu. Novým prezidentom by sa mohol stať len občan, ktorý žije 25 rokov v Rusku a nikdy nemal iné než ruské občianstvo. 

Následne po prejave – a v duchu novodobých ruských tradícií tele-demokracie – ruský premiér Medvedev a celá jeho vláda podali demisiu. Od Putina zaznelo formálne poďakovanie aj istý dištanc voči Medvedevovej vláde, keď povedal, že nie všetko sa podarilo. S odchádzajúcúim premiérom už na tento post nepočíta, jeho nelojalitu ale nemožono očakávať, napokon Putin mu ponúkol nižšiu funkciu v bezpečnostnej rade.

Novým premiérom sa má stať Michail Mišustin (ročník 1966), momentálne šéf ruského daňového úradu. Putin očakáva od zmien aj väčší dôraz na rast ekonomiky, rast demografie a ekonomickú konsolidáciu štátu.

Už niekoľko rokov sa špekulovalo, kedy a ako sa začne prezident Putin pripravovať na koniec svojho ústavného mandátu, ktorý vyprší v roku 2024. Tento proces sa práve začal. Zmeny sa ale robia kvôli tomu, aby stabilizovali a posilnili Putinovu moc. Podľa prvých signálov Putin pokračuje vo svojej línii insularizmu, čiže chápania Ruska ako ostrova, ktorý je civilizačne odlišný (tzv. civilisation-state) od Západu aj Ázie a pragmaticky nadväzuje vzťahy podľa výhodnosti. Zaujímavo o tom pred časom písal Pawel Rojek, jeho text je možné nájsť tu.

Ilustračné foto: A. Fyodoroff/flickr.com

Eva Čobejová pred 11 d

Cez víkend sa konal jubilejný 20. ročník Plesu v opere. Jeho usporiadatelia majú radi, keď sa hovorí o dobročinnom Plese v opere. Veľkolepé plesy k spoločenskému životu patria, takže kritizovať plesy vo všeobecnosti je hlúposť či primitívnosť. Plesy môžu aj kultivovať spoločnosť. Problémom je skôr tradícia tohto konkrétneho Plesu v opere.

Usporiadateľ plesu mal od začiatku ambíciu zhromaždiť na tomto mieste čosi ako elitu spoločnosti. No nie celkom sa to darilo, v pamäti utkvel totiž najmä Marian Kočner, ktorý býval pravidelným hosťom. A nebol jedinou pochybnou osobou, ktorá sa na ples dostala. Aj preto ples stratil punc elity a skôr bol vnímaný ako ples smotánky, teda rôznych vážených, ale aj podivných celebrít, ktoré sa túžili predviesť. A nejako si vybavili, aby ich pozvali. Usporiadatelia si postupne začali uvedomovať tento problém. Museli vnímať aj odpor, ktorý preto ples vzbudzoval. Poznám dokonca aj človeka, ktorý práve pre tento ples odišiel z Orangeu ku konkurencii. A možno nebol jediný.

Usporiadatelia preto teraz neustále zdôrazňujú dobročinný charakter podujatia. Zakaždým opakujú množstvo vyzbieraných peňazí a opisujú nemocnice či školy, ktoré treba z ich pohľadu podporiť. Zjavne sa začal meniť aj výber ľudí. Takmer sa vytratili politici, hoci Boris Kollár ani teraz nemohol chýbať. Pribudli športovci (aj hendikepovaní), lekári, vedci, ľudia z tretieho sektora. A popri nich zopár modeliek, hercov či moderátorov. Aby si aj bulvár prišiel na svoje (bolo mi trochu ľúto vážených vedkýň, ktoré bulvárna módna polícia tvrdo kritizovala, predsa len nie každý športovec či vedec dokáže vo vizáži konkurovať modelkám či hercom).

Napraviť meno tomuto plesu nebude celkom jednoduché, pretože Marian Kočner naprataný v smokingu je ťažko zabudnuteľný a jeho fotky z tohto podujatia sa vždy škodoradostne objavia práve pred plesom. A najmä v tieto dni je to ešte oveľa citlivejšia záležitosť. Zrejme aj preto usporiadatelia tak urputne zdôrazňujú dobročinnosť plesu. Lenže s hrou na dobročinnosť to už aj prestrelili. Už to začína pripomínať akési vyviňovanie. My nič, my charita.

Príspevok Markízy v hlavnom vysielacom čase priamo z plesu bol najmä o tom, ako sa rozdeľovali vyzbierané peniaze a na čo bude zbierka určená teraz. Akoby ani o samotný ples nešlo, akoby sa tu všetci zišli len preto, aby robili dobročinnosť. Pôsobí to falošne. Je jasné, že keby usporiadateľ plesu Orange Slovensko dal všetky peniaze určené na ples rovno na charitu, asi by to bol štedrejší príspevok. Ale aj dobre zorganizovaný ples má svoju spoločenskú hodnotu, bez ohľadu na dobročinnosť. A rozmach plesov je veľmi pozitívna vec a možno svoj podiel na tom mal aj Ples v opere, ktorý je tu už 20 rokov. Možno aj on prispel k tomu, že sa ľudia túžia pekne obliecť, zabaviť s priateľmi, spoznať nových ľudí, chvíľu si bezstarostne užívať život.

No väčšina smrteľníkov si vstupenky na ples kupuje, a tak nemusí nutne na plese robiť charitu. Orange na ples pozýva a od začiatku si parametre nastavil tak, že jeho pozývací výbor takto určuje, kto je elitou, ktorá si zaslúži pozvánku. To je veľmi háklivá záležitosť. A aj preto bude Ples v opere vždy magnetom pre typy ľudí, ako je Marian Kočner.

FOTO TASR – Pavol Zachar

Pavol Rábara pred 11 d

Vo veku 75 rokov zomrel v nedeľu britský filozof, estetik a spisovateľ Roger Scruton. 

Informuje o tom aj denník Guardian s odvolaním sa na oficiálnu stránku Rogera Scrutona. 

Autor početných kníh mal blízky vzťah k Čechám a Slovensku, čo potvrdzuje aj jeho román Zápisky z podzemia. V čase komunizmu Československo opakovane navštívil a pomáhal disidentom, okrem iného aj s podporou bytových prednášok a návštevami zahraničných profesorov a spisovateľov.

V angličtine mu naposledy vyšiel román The Disappeared a kniha o ľavicových mysliteľoch Fools Frauds & Firebrands.

Scruton bol ženatý, mal dve deti. Minulý rok v lete oznámil, že má rakovinu.

Vlani na jar Rogera Scrutona odvolali z neplateného postu poradnej komisie britskej vlády, ktorá mala prispieť k lepšej a esteticky hodnotnejšej výstavbe v Spojenom kráľovstve. Dôvodom boli jeho „neakceptovateľné vyjadrenia“ v rozhovore pre ľavicový týždenník New Statesman. 

S láskavým dovolením Scrutona sme priniesli jeho vyjadrenie k celej kauze, ako ho uverejnil magazín The Spectator. Scruton sa napokon dočkal ospravedlnenia. 

Prečítajte si tiež spomienky Jána Čarnogurského na Johna Finnisa a Rogera Scrutona, ktorý mu v roku 2005 povedal: „My sme vám pomáhali počas komunizmu, ale vy nám to budete musieť vrátiť.“

Foto – Steve Black/Rex/Shutterstock/Profimedia.sk

Ján Duda pred 13 d

Nedeľa (12. 1. 2020) je nedeľou Pánovho krstu. Je to záver vianočného obdobia. Text nedeľného evanjelia je o udalosti Ježišovho krstu v rieke Jordán, kde ho pokrstil Ján Krstiteľ (Mt 3,13-17).

(1) Ježišov krst nám pripomína náš krst. Krstom sme sa stali Božími synmi a dcérami a dedičmi neba (Modlitba dňa, In: Rímsky misál, s. 70). Preto máme aj žiť ako ľudia, ktorí sú zrodení z vody a Ducha Svätého.

(2) Pri Ježišovom krste ešte sa žiada duchovne vidieť a počuť: otvorilo sa nebo, Duch Svätý sa ukázal a bolo počuť hlas: „Toto je môj milovaný Syn.“ Kardinál Ravasi hovorí, že toto duchovné „videnie“ je určujúce pre výklad Ježišovho krstu: je to Božia investitúra, formálne poverenie/potvrdenie, že Ježiš je Mesiáš (s. 23). Pre kresťanov je to zásadné posolstvo: Ježiš je jediným Bohom povereným Mesiášom a v nikom inom niet spásy!

(3) Preto je dobré a vhodné si pripomenúť historický zápas o investitúru, ktorý bol medzi pápežom sv. Gregorom VII. (1073 – 1085) a cisárom Henrichom IV. Tento zápas sa začal v mene viery a morálnej integrity nositeľov cirkevných úradov a zrodil sa z úprimnej túžby pápeža sv. Gregora po svätosti cirkevných služobníkov. Pochopenie však nenašiel ani medzi svojimi. Napokon pápež umiera v roku 1085 mimo Ríma so slovami: „Miloval som spravodlivosť, nenávidel neprávosť, preto umieram vo vyhnanstve“ (Špirko, s. 327). Aj v tomto zápase, ktorý v nejakej forme pretrváva dodnes, sa žiada vidieť duchovné posolstvo.

Požehnanú nedeľu prajem všetkým.

 

Foto: verbumdomini.sk

Adam Takáč pred 15 d

Adriana z Košíc sa nedávno vybrala do lekárne, aby si vybrala elektronický recept na antikoncepciu. Lekárnička za pultom jej ho však odmietla vydať, pretože to odporuje jej presvedčeniu. Uplatnila si tak výhradu vo svedomí. 

„Najprv som nechápala, čo to vraví, veď som ho mala riadne predpísaný od mojej doktorky. Opýtala som sa jej, či ten liek nemajú. Zase však odpovedala, že liek mi nevydá z dôvodu svojho presvedčenia,“ opísala pre portál kosicednes.sk pacientka Adriana.

Lekárnička ju vraj upozornila, že antikoncepcia škodí jej zdraviu. Adriana nakoniec odišla a antikoncepciu si kúpila v inej lekárni.

„Mali sme jeden hluchý polhodinový úsek, keď bola jedna kolegyňa chorá a spomínaná zamestnankyňa bola na zástupe. Inak by zákazníka mohla presunúť ku kolegovi,“ povedala vedúca farmaceutka lekárne. „Ide naozaj o výnimočnú situáciu. Náš zamestnávateľ o kolegyni, ktorá si uplatňuje výhradu vo svedomí, vie a striedame sa tak, aby pracovníčka mohla presunúť zákazníka ku kolegovi. Musíme si na to dávať do budúcna pozor,“ dodala.

Na facebooku si lekárnička vyslúžila za svoje rozhodnutie vlnu hejtu.

Kritizovala ju napríklad poslankyňa Simona Petrík, ktorá napísala, že pacientka zažila kvôli lekárničke „poníženie a neférový prístup“.

Prípad na facebooku primitívne komentoval aj vysokoškolský učiteľ a prednosta gynekologicko-pôrodníckej kliniky v ružinovskej nemocnici Jozef Záhumenský, ktorý pracovníčku lekárne nazval „bigotnou chuderou“.

Nuž, zdá sa, že aj to si dnes môžete o sebe prečítať v prípade, že si chcete zachovať vnútornú slobodu a uplatniť si legitímne právo.

K téme: Veriaci lekárnici zakladajú odbory, chcú riešiť výhradu vo svedomí

Ilustračné foto: TASR/Pavel Neubauer

Martin Hanus pred 15 d

Agentúra Median zverejnila svoj volebný model, dáta zbierala v priebehu novembra aj decembra, čo je v porovnaní s inými agentúrami nezvyčajná metodika. Ide však o serióznu agentúru, preto jej prieskum stojí za pozornosť. Pozoruhodné sú najmä dve čísla – PS/Spolu má v meraní Medianu len 7,5 percenta, rovnako ako SaS, s ktorou sa delí o piatu, respektíve šiestu priečku, pred progresívcov sa prehuplo aj Matovičovo OĽaNO (9,5 percent). Druhým zaujímavým číslom je výsledok SNS, ktorá sa s piatimi percentami pohybuje na hranici zvoliteľnosti.

Zhruba pred mesiacom, keď Focus nameral pozvoľne klesajúcemu PS/Spolu zhruba 10 percent, som na tomto mieste písal, že hoci by to ešte nedávno pôsobilo absurdne, už v januári môže byť vážnou témou otázka, či sa progresívci dostanú do parlamentu. PS/Spolu kandidujú ako volebná koalícia, na vstup do parlamentu potrebujú preto 7 percent, podľa merania Medianu sú tak už v pásme ohrozenia.

Samozrejme, treba vyčkať, ako dopadnú januárové prieskumy Focusu a AKO. Ak by aj tieto potvrdili pokles PS/Spolu pod psychologickú hranicu 10 percent, v liberálno-progresívnom tábore prepukne istá panika. Tandem PS/Spolu čelí od jesene kombinovanému problému, svojich potenciálnych voličov nudí prekvapivo nenápaditým marketingom, volebným lídrom, ktorému chýbajú témy a charizma, príliš nenadchla ani kandidátka. Časť voličov sa tak presúva od progresívcov, z ktorých vyšla prezidentka Čaputová, k jej predchodcovi Andrejovi Kiskovi. Keď teda Michal Truban koncom roka hovoril pre SME o Kiskovej strane ako o strane jedného muža, ale aj o tom, prečo je Kiskovo obvinenie problémom pre dôveryhodnosť budúcej vlády, len skúšal napnúť strunu novým smerom.      

Andrej Danko vstúpil do nového roka ako nahnevaný a zatrpknutý muž, v početných rozhovoroch dokola menoval všetky svoje zásluhy, súčasne sa ľutoval, ako je napriek svojmu úsiliu aj stratenému zdraviu nedocenený, strieľal na všetky strany a opäť z toho vyšiel ako – Andrej Danko. Premiéra Pellegriniho nazval zbabelcom, lebo nestiahol okamžite vojakov z Iraku, z reťaze utrhnutého lídra SNS sa nezastal ani jeho vlastný minister obrany.

Danko bol ešte kedysi, to boli časy pred kauzou kapitán, perspektívnym politikom, jeho SNS sa doťahovala na Smer a on si užíval novinárske otázky, či v budúcnosti ašpiruje na premiéra. To všetko je preč a ešte k tomu musí trpieť fešáckeho a populárneho rovesníka Pellegriniho, ktorého nadmieru obľubujú najmä voliči Smeru a SNS. Dankovi podľa prieskumov odišli najmä mladí voliči, na sociálnych sieťach je najvďačnejším terčom posmechu a hoci sa snaží bodovať s Ruskom aj Istanbulským dohovorom, nejako to nefunguje, antisystém sa z neho smeje tiež. Masívne to skúša aj sociálnou kartou, no tu je najmä pre starších voličov jasným favoritom Smer. Andrejovi Dankovi ostáva ešte sedem týždňov, keď bude za SNS bojovať ako opustený generál v poli, pretože si v strane nevypestoval žiadnu dvojku ani trojku.   

Predseda SNS je už dlhšie tragédom slovenskej politiky, no dnes už nie je vylúčené ani to, že jeho politická púť sa skončí 29. februára.

Foto z televízneho duelu Trubana s Dankom v RTVS, zdroj Youtube

Jozef Majchrák pred 16 d

Portál Katedra komunikácie, ktorý sa venuje analýze dát z médií a sociálnych sietí, priniesol zaujímavé porovanie výdavkov politických strán na online reklamu. 

Napríklad koalícia PS/Spolu minula od konca leta na reklamu prostredníctvom služieb Google a Youtube viac ako 120-tisíc eur, čo je dvakrát viac ako všetky ostatné politické strany dokopy. 

Progresívci patria s týmto číslom medzi najväčších inzerentov v EÚ. Podľa analýzy sú celkovo na 22. mieste spomedzi všetkých politických strán v EÚ.

Celkovo minula koalícia PS/Spolu na kampaň už viac ako 1,2 milióna eur. 

Pokiaľ ide o facebook, tak najviac na reklamu na tejto sociálnej sieti zatiaľ minul Smer.

Foto: TASR/Jaroslav Novák

Vladimír Palko pred 16 d

Irán zaútočil raketami na dve americké základne v Iraku. Zdá sa, že to bolo bez ľudských obetí. Takže niekoľko poznámok:

1. Zatiaľ to na vojnu nevyzerá. Odpoveď Iránu spadá do toho, čo sa nazýva dosomethingism (proste že Irán musel niečo urobiť, aby nestratil tvár). Kiež by sa to neposunulo ďalej. Predstavitelia Iránu nechcú otvorenú vojnu, lebo by to znamenalo pád ich režimu

2. Trump tiež nechce otvorenú vojnu. Zatiaľ stále platí, že na rozdiel od svojich predchodcov je prezidentom, ktorý žiadnu novú vojnu nezačal, iba bojuje v tých starých. Ale riskoval strašne. Čo keby po iránskom odvetnom útoku boli americkí vojaci mŕtvi?

3. K etickému rozmeru Soleimáního zabitia. Soleimání patril k tomu typu ľudí, že keď ich niekto zabije, tak to nebolo nevinne. Lenže keď počúvam americkú argumentáciu, ktorá sa snaží jeho zabitie ospravedlniť, mám dojem, že potom môže pomaly zabiť hocikto hocikoho, je to len otázka dostupnosti technických vojenských prostriedkov. Takto sa môžu stať obeťami aj americkí predstavitelia.

Je Irán hrozbou pre USA? Ani najmenej. Ale Amerika postupuje podľa veľmi rozšírenej predstavy o svojej bezpečnosti. So samozrejmosťou bojuje nelegálne vojny s množstvom obetí na opačnom konci sveta, ale keď zahynie jeden Američan, tak Amerika považuje za správne zabiť predstaviteľa iného štátu, ak ho považuje za čo len nepriamo zodpovedného za tú smrť, čím riskuje novú vojnu. Nie je to správne.

 Foto: Chlapec drží portrét generála Solejmáního, ktorého zabila americká armáda počas útoku v Iraku pred piatkovými modlitbami v Teheráne 3. januára 2020. TASR/AP