„Potřebujeme jinou Evropu. Jinak se z toho nedostaneme," reagoval na útoky v Paríži Jan Zahradil, český europoslanec a predseda Aliancie európskych konzervatívcov a reformistov (AECR), kam patria britskí konzervatívci, česká ODS, poľská PiS či slovenské OKS a NOVA.

„Mezi obětmi dnešní noci je také jedna naivní, neudržitelná představa o evropské integraci. Představa o kvazistátu, který hrdě zrušil své vnitřní hranice a neuměl ohlídat své hranice vnější. Představa Evropy jako štědrého obchodního domu, plného nehlídaných oddělení, do kterého (a do kterých) si každý přijde, projde a odejde, kdy a jak se mu zlíbí. Zdá se, že střední Evropa to tentokrát pochopila dřív než jiní. Generace Merkelové, Schulze, Junckera a spol. to odmítá pochopit. Ale je to tak.“

Zhodou okolností AECR včera a dnes v Tunisku usporadúva konferenciu o stabilizácii krajín severnej Afriky a Blízkeho východu. 

Z Islandu prišla veľmi zarmucujúca správa. Juraj Kušnierik v piatok v noci zomrel. Viacerí z nás, čo sme s ním celé roky pracovali, každý deň ho stretali, vážili si jeho priateľstvo, obdivovali jeho rozprávačský talent, humor, životný optimizmus, sčítanosť či lásku k ľuďom, nevieme nájsť teraz slová, lebo plačeme smútkom. Ako napísal Štefan Hríb, „bol to jeden z najobetavejších a najláskavejších ľudí, akých som poznal“. Juraj miloval Boha, veríme, že sa už teší v Otcovej prítomnosti. V tejto bolestivej chvíli myslíme na Jurajovu manželku, dcéru a kolegov z .týždňa.  

Stalo sa, čo sme prognózovali predvčerom: Igor Matovič už pripustil, že zruší koalíciu OĽaNO s Novou, ktorá potrebuje na vstup do parlamentu aspoň sedem percent. Ďalší vývoj je teda jasný: Igor Matovič spolu s Danielom Lipšicom v priebehu pár dní definitívne vyhlásia, že lipšicovci sa napokon kvôli krajine rozhodli kandidovať iba ako OĽaNO (takto im bude stačiť len päť percent).

Matovič síce nedávno hovoril, že „ak sa nenájde sedem percent ľudí, ktorí nechcú v politike zlodejov, tak to nemá cenu. Bolo by zbabelé znižovať si latku na päť percent,“ ale pud sebazáchovy je predsa aj u neho silnejší než vášeň pre dobrodružstvo.

V každom prípade sú to pre Matovičov a Lipšicov projekt nedobré správy: na chvíľu sa stanú terčom posmechu médií aj politických súperov, prejav predvolebnej slabosti bude pôsobiť demobilizujúco aj na potencionálnych voličov. Aby to nestačilo, do toho ešte prichádza strana Borisa Kollára, ktorá z nemalej časti oslovuje podobný typ protestného voliča.

Je nemožné zmerať, či Matovičovým preferenciám uškodilo spojenie s Lipšicom, ja osobne skôr za tým vidím celkový politický vývoj: Matoviča očividne poškodila policajná akcia v jeho firme, no a pri utečeneckej téme, ktorá dominuje posledným dvom-trom mesiacom, je vzhľadom na hyperaktívneho Fica a aktívneho Sulíka takmer neviditeľný.

Posledný vývoj ukazuje aj najväčšiu slabinu OĽaNO aj NOVA: pokiaľ sa politika nekrúti okolo naozaj veľkého korupčného škandálu, aký sa prevalí raz za sezónu, je ich antioligarchizmus zaujímavý pre oveľa menšiu časť publika, než by si želali. Matovič s Lipšicom si tak trochu sami môžu za to, že to, či v marci uspejú, leží viac v rukách investigatívnych novinárov než v ich vlastných.
 

Rusko je v recesii. Výkonnosť tamojšej ekonomiky klesá už tretí štvrťrok po sebe, správu s odvolaním sa na Rosstat priniesla Gazeta Wyborcza aj s doplnením, že posledné čísla môžu byť ešte spresnené. V prvom štvrťroku kleslo ruské HDP medziročne o 2,2 percenta, v druhom o 4,6 a najnovšie by malo ísť o pokles o 4,1 percenta. 

Milan Krajniak na svojej stránke poslednykriziak.sk zdôvodnil, prečo ide do toho práve s Borisom Kollárom. No, k tomu len toľko, že týmto spojením s naším najvyšším reprezentantom tradičnej moslimskej rodiny sa Milanova križiacka výprava na neurčitú dobu prerušuje.  

Nedávno som napísal článok, prečo Google u nás požíva tú česť, že sa vozí prezidentským lietadlom, pritom tu ani nezamestnáva, ani nemá vývoj a dokonca tu ani neplatí dane zo ziskov. Pričom jeho tržby sa u nás rátajú na desiatky miliónov eur. A navyše, plateniu daní sa vyhýba po celom svete cez sieť svojich schránkových firiem, čo nie je práve príklad firmy, ktorú by mal štát oceňovať. Mnohí vtedy tvrdili, že na tom nič nie je a že Google je taká skvelá a inovatívna firma, že to vlastne neprekáža.

Najmä pre tých tu máme zaujímavú správu: Pár malých podnikateľov vo Walese sa dohodlo, že to spravia tak isto ako Google. Spojili sa a vymysleli systém, ako prehnať svoje príjmy cez schránkové firmy, aby legálne nemuseli platiť dane. Ostáva už len otázka - čo ak by to začali podobne riešiť všetci podnikatelia?

Všetci vedia, že hlavným mestom Talianska je Rím, Taliani však dnes aj vzhľadom na rímsku mizernú a skorumpovanú komunálnu politiku riešia, či morálnou dušou Talianska nie je v skutočnosti Miláno, momentálne dejisko svetovej výstavy Expo. Eugenio Scalfari, talianska novinárska legenda, však v týždenníku l´Espresso túto debatu odmieta. Ako píše, žiadne „morálne hlavné mesto“ neexistuje, Rím aj Miláno majú podľa neho iba dve rozdielne morálne vízie mesta.

Kým Rimania majú „vysokú mieru ľahostajnosti voči vlastnému mestu“ a mnohí z nich sú k nemu veľmi kritickí, i keď si vážia jeho slávnu imperiálnu minulosť, Milánčania sú na súčasnosť svojho úspešného mesta doslova hrdí. Podľa Scalfariho je milánsky zmysel pre komunitu vyvinutejší kvôli lepšej ekonomickej štruktúre mesta. Bohatší Milánčania preto viac doprajú sebe aj blížnym v núdzi. Ale ako dôvodí Scalfari, aj tak by si nemali namýšľať, keďže šantenie mafie aj miera korupcie sú v oboch mestách na rovnakej úrovni. Ako by podobné porovnanie dopadlo medzi Bratislavou a Košicami? 

Môj obľúbený český komentátor Dan Kaiser píše o mužovi, ktorý – zdá sa – jediný dokáže dnes korigovať a zajtra možno aj odstaviť Angelu Merkelovú v CDU. Tento „vrah na vozíku“ je veterán CDU Wolfgang Schäuble. Na Danovom texte je ale najkrajšie niečo iné, použité adjektívum, ako kancelárka „benešovsky naznačila, že má plán“.

A ešte nezanedbateľná informácia, že Nemci už menia politiku aj voči Sýrčanom a tiež to, že pravicová AfD mala v prieskume verejnej mienky 10 percent. Nuž, v Nemecku sa budú čoskoro diať veľké veci.

Dúfame v čo najlepšie správy z Islandu, kde leží Juraj Kušnierik v nemocnici po niekoľkohodinovej operácii. Juraj je pre viacerých z nás bývalým kolegom z .týždňa, je to vzácny človek a veselá duša svojej redakcie, ako o ňom na tomto mieste píše Eva Čobejová. Myslíme na Juraja a jeho rodinu a modlíme sa za jeho uzdravenie.

Odišiel nemecký velikán a štátnik, za ktorého niet náhrady. Vo veku 96-rokov dnes zomrel Helmut Schmidt, bývalý nemecký kancelár (v rokoch 1974 až 1982), ktorý sa do svetovej politiky zapísal najmä tým, s akou vervou presadzoval rozmiestnenie rakiet stredného doletu v Európe, pretože sa obával rozpínania Sovietskeho zväzu. Jeho vlastní sociálni demokrati ho za to nenávideli, z protestu proti jeho politike vyrástla strana Zelených, ale pragmatik Schmidt bol aj mužom silného presvedčenia, ktorý sa nebál riskovať svoju kariéru.

Keď pod tlakom z vlastnej strany opustil vrcholovú politiku, mal 67 rokov, jeho hviezda však nevyhasla, ale v istom zmysle stúpala nahor – Helmut Schmidt sa stal doslova intelektuálnou inštitúciou, keď ešte ďalších takmer 30 rokov formoval spoločenskú diskusiu, svojimi knihami, brilantnými analýzami, vkusným humorom. Nemci ho pokojne mohli zvoliť za doživotného prezidenta krajiny, vyčnieval nad bežnou politikou aj straníckymi ideológiami. Bol ľavičiarom, svoju ľavicu však vždy provokoval – napríklad keď horlil za dereguláciu pracovného trhu, alebo keď ideológiu multikulturalizmu označil za „ilúziu intelektuálov“.

Svoju dobu prevyšoval aj ako renesančný človek, miloval klasickú hudbu, najmä Bacha, dokonca ju aj sám komponoval, mal vášeň pre filozofiu, s obľubou si dopisoval s Karlom Popperom. Bol azda jediným Nemcom, ktorý si mohol do konca života dovoliť nerešpektovať antifajčiarsku legislatívu a fajčiť aj v televíznych diskusiách. Ako protestant bol veľmi kritický voči svojej aj voči katolíckej cirkvi. Hlavný dôvod, prečo napokon z cirkvi nevystúpil, bol pre neho ten, že cirkev vnímal ako protiváhu voči morálnemu úpadku dneška.