Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 14 d

Taliansky denník Corriere della Sera dnes na svojej hlavnej stránke priniesol analýzu, z ktorej vyplýva, že nemožno podceňovať ani vplyv súčasnej pandémie na deti.

Denník sa v texte odvoláva najmä na čínsku štúdiu, ktorá na vzorke 2143 detí skúmala, čo robí vírus s deťmi. Ide tak o prvé zistenia tohto druhu. Zhruba u polovice detí mala nákaza ľahký priebeh, prejavovala sa horúčkou, kašľom, únavou, hnačkou, nechutenstvom. Viac než tretina detí, 39 percent, však mala vážnejšie problémy ako zápal pľúc. Len štyri percentá detí nemali žiadne symptómy, no u 125 detí z tejto vzorky, teda u 6 percent, vyvolal vírus vážny stav, napríklad neschopnosť dýchacieho systému zabezpečiť primerané okysličenie krvi.

Išlo najmä o novorodencov či deti v predškolskom veku.

Šilu Tong, autor výskumu z epidemiologickej kliniky v Šanghaji, potvrdil, že hoci deti sú všeobecne odolnejšie voči vírusu než dospelí, zraniteľnejší sú práve tí najmenší, aj preto by sa mali nemocnice v celom svete pripraviť na pediatrických pacientov.

Corriere della Sera zároveň dodáva, že v Lombardsku zatiaľ neevidovali detských pacientov, u ktorých by vírus vyvolal vážne problémy, hoci niektoré deti boli vyšetrené aj v nemocnici.

Ilustračné foto TASR/AP

Adam Takáč pred 14 d

Branislav Gröhling z SaS, ktorý bude novým ministrom školstva, zverejnil na svojom facebooku kroky, ktoré chce spraviť ihneď po nástupe do vedenia rezortu. Reaguje nimi aj na sťažnosti učiteľov a rodičov, ktorí kritizujú nedostatočnú podporu zo strany štátu pri vyučovaní z domu, ktoré prebieha od začiatku týždňa. 

Gröhling píše, že ako prvé zasadne krízový štáb ministerstva a už v najbližších dňoch chce predstaviť nový portál pre učiteľov, žiakov aj rodičov, kde nájdu všetky informácie k online vzdelávaniu, ako aj pokyny v súvislosti so stavom núdze. Mali by tam byť informácie o prijímačkách, termínoch, pokynoch k pracovnoprávnym vzťahom pre učiteľov či o vzdelávaní cez internet.

„Chceme pod jednu strechu dostať čo najviac rôznych občianskych iniciatív, webinárov, aplikácií a stránok, ktoré budú mať učitelia k dispozícii na jednom mieste,“ tvrdí Gröhling. „Toto obdobie prinieslo aj pekné veci – ukázalo sa veľa iniciatív, kde aktívni učitelia či združenia robia kreatívne online vzdelávanie.“
 

K téme: Ako učí počas epidémie facebook, Hevier, učiteľ Slovenska a Česká televízia

 Foto: Branislav Gröhling (TASR/Jakub Kotian)

Pavol Rábara pred 14 d

Wu-chan, Qom v Iráne, Lombardsko a Benátsko, Tokio, juhokórejské Daegu, Seattle, Londýn či Paríž. Čo spája tieto mestá okrem toho, že sa v nich dobre cítil nový koronavírus?

Odpoveď zisťovali vedci z University of Maryland School of Medicine v Baltimore v spolupráci s dvoma iránskymi inštitúciami, o zisteniach píše taliansky denník Corriere della Sera. 

Cieľom vedcov bolo bližšie preskúmať, prečo sa nový koronavírus rozšíril práve v týchto oblastiach a čo z toho môže vyplývať pre budúcnosť. Do úvahy vzali matematické modely, laboratórne testy aj epidemiologické štúdie. Z výsledkov vyplývajú nasledujúce spoločné menovatele spomínaných oblastí: 

Prvou je zemepisná šírka – všetky dotknuté oblasti sa nachádzajú medzi 30. a 50. stupňom severnej zemepisnej šírky. Čiže s vlhkou subtropickou klímou. 

Po druhé – oblasti spájajú priemerné teploty vzduchu, ktoré sa v meranom období pohybovali medzi 5 a 11 stupňami Celzia. Vírus výrazne nezasiahol chladnejšie ani teplejšie oblasti sveta. Varovný prst však platí pre severskejšie krajiny, kde budú teploty stúpať. 

Z infografiky, ktorú vedci pripravili, vyplýva, že v januári bolo v čínskom Wu-chane v priemere 5 °C, rovnako ako v Miláne. Vo februári namerali v Miláne v priemere 8° C, totožne ako v iránskom meste Qom.

Tretím spoločným menovateľom sa zdá byť vlhkosť. Merania od novembra do februára zaznamenali v daných oblastiach zníženú mieru vlhkosti, najmä v januári, a to od 67 do 88 percent. Pre porovnanie: Wu-chan mal za január 84 %, Miláno 77 % a Qom 69 %. 

Corriere della Sera pripomína, že v prípade spomínaných korelácií ide zatiaľ len o hypotézy. Dát je zatiaľ málo a skromný bol aj rozsah meraní. Rovnako si vedci kladú otázku, akú úlohu zohráva v prudkom šírení vírusu otázka smogu a znečistenia ovzdušia. Talianske noviny píšu o veľmi zlej situácii s ovzduším v prípade Lombardska práve za obdobie december 2019 až polovica februára 2020. Podľa Anny Gerometty zo združenia Občania za ovzdušie došlo v tomto čase aj k nárastu vyhľadania lekárskych pohotovostí v prípadoch respiračných ochorení – tak u detí, ako aj dospelých. 

Foto: TASR/AP – Prázdne námestie pred milánskym dómom. 

Lukáš Obšitník pred 14 d

Tím slovenských odborníkov vyvinul mobilnú aplikáciu Zostaň zdravý, ktorá používateľom a verejnosti umožní lepšie zvládanie nákazy koronavírusom. Podporuje dodržiavanie karantény a ak sa dostatočne rozšíri, bude používateľov informovať, ak sa vyskytnú v blízkosti registrovanej infekcie (do 50 metrov). Navyše im oznámi stretnutia s infekciou aj spätne (z posledného obdobia), ak sa vyskytovali v blízkosti niekoho, koho výsledky na COVID-19 vyšli pozitívne.

Jeden z tvorcov aplikácie je lekár Andrej Thurzo z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý je aj spolutvorcom nedávnej výzvy slovenských zdravotníkov ku krokom na lepšie zvládnutie situácie s COVID-19. Výzvu podpísalo viac ako 500 slovenských zdravotníkov a vyše 14-tisíc podpisov má od verejnosti.

Aplikácia tiež sprehľadňuje objednávanie pacientov na testy a informuje o ich vlastných výsledkoch. Podľa jej tvorcov sa už podobné aplikácie vyskytujú v Južnej Kórei, USA, Izraeli, Číne či Nemecku, kde významne pomáhajú so zvládaním nákazy a od týchto krajín sa pri tvorbe inšpirovali. Na platforme Android je už dostupná, Apple ju zatiaľ schvaľuje.

Foto: zostanzdravy.sk

Martin Hanus pred 14 d

Nemecký Spiegel hovoril s Američankou, ktorá sa ako prvá dobrovoľníčka odhodlala, aby na nej biotechnologická firma Moderna otestovala vakcínu proti koronavírusu.

43-ročná Jennifer Haller, matka dvoch detí, podstúpila test v pondelok v Seattli, ako sa zverila nemeckým novinárom, cítila sa ako pri každoročnom očkovaní proti chrípke, bolo to len „malé pichnutie“.  Do očkovacej štúdie sa zapojila z dôvodu, že sa cítila v posledných týždňoch bezmocne, „konečne tu bola príležitosť niečo urobiť“.  

Očkovacia látka sa volá "mRNA-1273", ako uvádza ďalej Spiegel, najbližšie týždne ju takto otestujú na 46 osobách vo veku 18 až 55 rokov. Kým sa však dostane na trh, potrvá to ešte minimálne rok, pritom už teraz nasadili rýchlosť, ktorá vyvoláva aj etické pochybnosti. Táto látka sa totiž ešte neskúmala na zvieratách, ako žiada obvyklý postup.

Haller však Spieglu povedala, že sa nebojí vedľajších účinkov, pretože v tejto látke nie je oslabený živý vírus, je založená na nukleovej kyseline, ktorá sa už testovala pri koronavírusoch Sars a Mers.

Keď všetko hladko prebehne, Hallerovej vpichnú do mesiaca druhú dávku a až neskôr sa preverí, či nás táto vakcína naozaj účinne chráni pred novým typom koronavírusu.

Dobrovoľníčka Jennifer Hallerová počas klinickej skúšky vakcíny, ktorá sa začala vo výskumnom ústave v americkom meste Seattle v pondelok 16. marca 2020. 

Martin Hanus pred 15 d

Pred pár dňami som na tomto mieste písal, že západoeurópske krajiny ako Švajčiarsko, ktoré pritom priamo susedí s Lombardskom, prekvapuje mäkkosťou svojich opatrení, hoci situácia je čoraz vážnejšia (počet nakazených takmer 2700, 18 mŕtvych).

Už to však neplatí ani vo Švajčiarsku, ktoré najnovšie vyhlásilo mimoriadnu situáciu. Do 19. apríla majú byť okrem potravín a lekární zatvorené obchody, reštaurácie, bary, športoviská a podobne, okrem zablokovania verejného života Švajčiari zavádzajú pohraničné kontroly na hraniciach s Nemeckom, Rakúskom a Francúzskom, v stave pohotovosti je aj 8000 vojakov.

Istý môj švajčiarsky známy, ktorý niekoľko týždňov kritizoval ležérnosť inak vždy nadmieru zorganizovaných a precíznych Švajčiarov, včera na facebooku s pohnutím opísal, ako bol práve nakupovať: špeciálny personál kontroloval pri vstupe počet ľudí, ktorí boli v supermarkete, jeden zákazník mohol vstúpiť dnu, len keď iný vyšiel, vnútri všetci dodržiavali náležitý dištanc aj vzájomnú spolupatričnosť a pomoc, keď sa niekto márne prehrabával v regáloch.

Denník Die Neue Zürcher Zeitung (NZZ), ktorý rovnako považoval doterajší prístup úradov za príliš pozvoľný, je však v dnešnom komentári veľkorysý: vlády síce postupovali v Európe príliš pomaly a stratili veľa času, nemožno im to však vyčítať, lebo na takúto pandémiu nebol nikto pripravený.

Podľa NZZ nestačí na pripravenosť len abstraktné epidemiologické poznanie, potrebná je aj konkrétna skúsenosť. Vysvetlením európskej pomalosti tak nie je zlyhávanie demokracie a jej procesov, ale najmä absencia skúsenosti. To je dôvod, prečo jednou z najúspešnejších krajín v boji s koronavírusom je Taiwan, kam v roku 2003 preskočil z pevninskej Číny smrtiaci vírus Sars. NZZ pripomína, že Taiwančania následne vybudovali úrady s rozsiahlymi právomocami, takže len čo Svetová zdravotnícka organizácia na konci roka 2019 informovala o vypuknutí novej epidémie v Číne, v Taiwane spustili núdzový plán, začali s prísnou kontrolou na hraniciach, s laboratórnymi testami, izoláciou a neustálou kontrolou mobilov u ľudí, ktorým bola nariadená karanténa.

Preto je podľa NZZ nesprávne vyčítať európskym vládam, že boli nedvižné, problém nebol len v ospalosti štátu, ale aj spoločnosti, ktorá si takúto hrozbu nepamätala. „Keby aj nejaká vláda chcela už v januári uzavrieť krajinu podľa vzoru Taiwanu, vyvolalo by to búrku protestov. Napokon, aj dnes možno nájsť sprava a zľava konšpiračných teoretikov, ktorí vidia v dočasných obmedzeniach etablovanie trvalej represie.“    

Európa sa jednoducho musí pripraviť na vek vírusových epidémií.  

Švajčiarska vláda vyhlásila v pondelok (16. 3.)  v rámci boja proti šíreniu nákazy koronavírusom SARS-CoV-2 stav núdze na území celej krajiny, ktorý potrvá do 19. apríla. FOTO TASR/AP

Jana Vinterová pred 15 d

Napriek izolácii ľudí kultúrny život nemusí úplne zamrieť. Viacerí svetoví umelci, ktorí pre epidémiu museli zrušiť svoje koncerty, sa rozhodli, že ich zorganizujú aj tak – keď už nie naživo, tak aspoň online. Patrí medzi nich aj Meky Žbirka.

Prenos jeho domáceho koncertu sa začne dnes (ako napísal sám so svojím príslovečným prízvukom – v útorok) o 21.00 na jeho facebooku. Spevák ešte minulý týždeň vyzval ľudí, aby mu napísali, aké piesne by chceli počuť. Z najčastejšie spomínaných zostaví playlist.

Na improvizovaný minikoncert Mira Žbirku je pozvaný každý, stačí len kliknúť na facebook a spolu s ním si zaspievať: Sedím doma a (nie) je mi smutno.

 

Foto: facebook Miro Žbirka

Eva Čobejová pred 16 d

Znie to ako vtip. Ale nie je to vtip. Existuje aj svätá Korona a je uctievaná okrem iného aj ako ochrankyňa pred epidémiami. Možno sme na ňu a to jej zvláštne aktuálne meno aj zabudli. Zrejme aj preto, že Korona, ako aj jej manžel patria medzi prvých mučeníkov raného kresťanstva. Žila okolo roku 160, pravdepodobne na území dnešného Turecka.

Na stránke Modlitba.sk sa píše, že ako veľmi mladá sa stala manželkou rímskeho vojaka zo Sieny. Muža jej sťali, lebo sa nechcel vzdať svojej kresťanskej viery. Aj mladú vdovu neskôr brutálne popravili, a to roztrhnutím medzi dvoma palmami. Svätá Korona bola potom uctievaná v Ázii, Afrike a aj v strednej Európe.

Keď som si ten článoček prečítala, uvedomila som si, že som nedávno (ešte pred vypuknutím koronavírusu) bola v rakúskej obci, ktorá sa volá St. Corona am Wechsel. Bola som tam na turistike a nejako ma nezaujal ten názov St. Corona... Vtedy bolo to slovko corona-korona ešte neznáme a nezaujímavé. Pamätám si z tej obce všeličo, ale žiadnu pamiatku na svätú Coronu. Ani v miestnom kostole som sa nezastavila.

Ono ani samotná obec sa k pôvodkyni svojho názvu až tak nehlási, nepripomína púte, dokonca ani na webovej stránke farnosti som nenašla žiadnu zmienku o púti, iba to, že je obec obľúbená aj medzi pútnikmi. Na svojej webovej stránke sa táto obec hrdo vyhlasuje za Mekku voľného času. Videla som na vlastné oči, že je to obec plná penziónov a apartmánov, sú tu vleky, zážitková aréna, horské chaty s výborným jedlom aj pôvabné náučné cestičky pre deti či adrenalínové horské trate pre cyklistov.

Dnes mi je ľúto, že som sa popri turistike nešla pozrieť aj do miestneho kostola zasväteného svätej Korone. Na hlavnom oltári by som videla obraz znázorňujúci jej mučenícku smrť a pod ním sochu svätej Korony s dvoma palmami v rukách (tiež pripomienka jej brutálnej popravy). Na webových stránkach obce sa hovorí, že kedysi si miestni drevorubači veľmi uctievali svätú Koronu, ktorá im mala pomôcť pri odvracaní prírodných katastrof, ale nielen to, mala pomôcť aj v biede či vo vytrvalosti vo viere. V roku 1504 našli drevorubači v zoťatej lipe (v blízkosti dnešného kostola) ukrytú sochu svätej Korony, a preto tu postavili prvú kaplnku a neskôr o kúsok ďalej dnešný farský kostol. Ale Svätá Korona je aj patrónkou podnikateľov. Ani to dnes nie je nezaujímavé, mnohí podnikatelia totiž po epidémii budú potrebovať pomoc, možno aj tú od svätej Korony.

Mimochodom, kaplánom, ktorý má teraz na starosti túto farnosť, je Dr. Martin Nwankpa, muž tmavej pleti z Nigérie, ktorý prišiel do Rakúska v roku 2015.

Martin Hanus pred 16 d

Georg Fahrion, korešpondent nemeckého týždenníka Spiegel v Číne, sa po pár mesiacoch vrátil minulý štvrtok z Pekingu do Berlína a nestačil sa čudovať – a rovnako začudovane na neho hľadeli jeho krajania. A tak svoje čerstvé dojmy opísal, aby svojich Nemcov varoval pred vírusom vlastnej nedbalosti.

Začalo sa to hneď po pristátí, ako píše Fahrion, v očiach taxikára cítil výsmešné pobavenie, pod jeho mrožími fúzami úsmev, akoby mu hovoril: „Chlapče, daj si pohov, strašne preháňaš.“ Fahrion, ktorý posledných sedem týždňov v Pekingu zo seba nikdy nesňal ochranné rúško, naraz pochopil, že jeho krajania šíriacu sa pohromu neberú príliš vážne.  

Kým po prílete do Pekingu cestovateľovi hneď zmerajú telesnú teplotu, uložia si jeho dáta a bez ohľadu na to, odkiaľ prišiel, putuje na 14 dní do karantény, Fahriona prekvapilo, že berlínskym letiskom Schönefeld si pokojne prepochodoval. „Bol som z toho taký paf, až som si zabudol vyzdvihnúť kufre z bežiaceho pása.“

Onedlho si dal rúško dole, ako sa ospravedlňuje, „Pripadal som si nepatrične, ako jediný, kto je na nudapláži v plavkách“.

V Pekingu by teraz nikomu nenapadlo ísť medzi ľudí s odkrytou tvárou, ani do obchodu, do metra, už vôbec nie na letisko, ktokoľvek by to skúsil, spoluobčania by ho vzápätí ukáznili a nikam nevpustili. V Nemecku však ľudia „ešte mentálne nepochopili novú situáciu“. V sobotu sa prechádzal berlínskym parkom, Berlínčania si užívali popoludňajšie slnko vysedávaním na schodíkoch, objímali sa, niektorí sa vítali bozkom a dokonca popíjali z jedného piva.

Fahrion sa pôvodne na túto európsku družnosť tak veľmi tešil, ale teraz sa jej zľakol. Preto radí Nemcom, aby čo najrýchlejšie našli strednú cestu medzi paranojou a dnešnou ležérnosťou.

PS: Napokon v priebehu dnešného dňa pritvrdilo aj Nemecko: zavrú sa bary, krčmy, diskotéky, divadlá, kiná, múzeá, výstavy, športoviská, rôzne obchody, aj kostoly, večer vystúpi s prejavom kancelárka Angela Merkelová. 

Pred Brandenburskou bránou v Berlíne, ilustračné foto TASR/AP.

Lukáš Krivošík pred 16 d

Viaceré cirkvi túto nedeľu vysielali bohoslužbu či aspoň kázeň cez internet. Vzniklo tak niekoľko cenných zamyslení, ktoré sa snažia nájsť v situácii s koronavírusom hlbší duchovný zmysel. Postoj prenášal omšu s biskupom Jozefom Haľkom. No zaujímavé kázne vznikli aj v protestantskom prostredí.

Ja by som na tomto mieste vyzdvihol kázeň, ktorú predniesol Juraj Brecko, duchovný Reformovaného cirkevného zboru v obci Tušice na východnom Slovensku. Môžete si ju pozrieť TU.

Brecko sa nad kalichom a Bibliou zamyslel nad slovom zo 17. kapitoly Lukášovho evanjelia: Uzdravenie desiatich malomocných. Jeho kázeň je pripomienkou, že ani Ježišovej dobe neboli cudzie ochorenia, ktoré vo vtedajších ľuďoch vyvolávali azda väčšiu hrôzu než koronavírus v nás. A tiež, že potreba telesného uzdravenia nás upriamuje na potrebu duchovného uzdravenia.

Ilustračné FOTO – Pixabay.com