Krátke správy redakcie

Jana Vinterová pred 12 d

Napriek izolácii ľudí kultúrny život nemusí úplne zamrieť. Viacerí svetoví umelci, ktorí pre epidémiu museli zrušiť svoje koncerty, sa rozhodli, že ich zorganizujú aj tak – keď už nie naživo, tak aspoň online. Patrí medzi nich aj Meky Žbirka.

Prenos jeho domáceho koncertu sa začne dnes (ako napísal sám so svojím príslovečným prízvukom – v útorok) o 21.00 na jeho facebooku. Spevák ešte minulý týždeň vyzval ľudí, aby mu napísali, aké piesne by chceli počuť. Z najčastejšie spomínaných zostaví playlist.

Na improvizovaný minikoncert Mira Žbirku je pozvaný každý, stačí len kliknúť na facebook a spolu s ním si zaspievať: Sedím doma a (nie) je mi smutno.

 

Foto: facebook Miro Žbirka

Eva Čobejová pred 13 d

Znie to ako vtip. Ale nie je to vtip. Existuje aj svätá Korona a je uctievaná okrem iného aj ako ochrankyňa pred epidémiami. Možno sme na ňu a to jej zvláštne aktuálne meno aj zabudli. Zrejme aj preto, že Korona, ako aj jej manžel patria medzi prvých mučeníkov raného kresťanstva. Žila okolo roku 160, pravdepodobne na území dnešného Turecka.

Na stránke Modlitba.sk sa píše, že ako veľmi mladá sa stala manželkou rímskeho vojaka zo Sieny. Muža jej sťali, lebo sa nechcel vzdať svojej kresťanskej viery. Aj mladú vdovu neskôr brutálne popravili, a to roztrhnutím medzi dvoma palmami. Svätá Korona bola potom uctievaná v Ázii, Afrike a aj v strednej Európe.

Keď som si ten článoček prečítala, uvedomila som si, že som nedávno (ešte pred vypuknutím koronavírusu) bola v rakúskej obci, ktorá sa volá St. Corona am Wechsel. Bola som tam na turistike a nejako ma nezaujal ten názov St. Corona... Vtedy bolo to slovko corona-korona ešte neznáme a nezaujímavé. Pamätám si z tej obce všeličo, ale žiadnu pamiatku na svätú Coronu. Ani v miestnom kostole som sa nezastavila.

Ono ani samotná obec sa k pôvodkyni svojho názvu až tak nehlási, nepripomína púte, dokonca ani na webovej stránke farnosti som nenašla žiadnu zmienku o púti, iba to, že je obec obľúbená aj medzi pútnikmi. Na svojej webovej stránke sa táto obec hrdo vyhlasuje za Mekku voľného času. Videla som na vlastné oči, že je to obec plná penziónov a apartmánov, sú tu vleky, zážitková aréna, horské chaty s výborným jedlom aj pôvabné náučné cestičky pre deti či adrenalínové horské trate pre cyklistov.

Dnes mi je ľúto, že som sa popri turistike nešla pozrieť aj do miestneho kostola zasväteného svätej Korone. Na hlavnom oltári by som videla obraz znázorňujúci jej mučenícku smrť a pod ním sochu svätej Korony s dvoma palmami v rukách (tiež pripomienka jej brutálnej popravy). Na webových stránkach obce sa hovorí, že kedysi si miestni drevorubači veľmi uctievali svätú Koronu, ktorá im mala pomôcť pri odvracaní prírodných katastrof, ale nielen to, mala pomôcť aj v biede či vo vytrvalosti vo viere. V roku 1504 našli drevorubači v zoťatej lipe (v blízkosti dnešného kostola) ukrytú sochu svätej Korony, a preto tu postavili prvú kaplnku a neskôr o kúsok ďalej dnešný farský kostol. Ale Svätá Korona je aj patrónkou podnikateľov. Ani to dnes nie je nezaujímavé, mnohí podnikatelia totiž po epidémii budú potrebovať pomoc, možno aj tú od svätej Korony.

Mimochodom, kaplánom, ktorý má teraz na starosti túto farnosť, je Dr. Martin Nwankpa, muž tmavej pleti z Nigérie, ktorý prišiel do Rakúska v roku 2015.

Martin Hanus pred 13 d

Georg Fahrion, korešpondent nemeckého týždenníka Spiegel v Číne, sa po pár mesiacoch vrátil minulý štvrtok z Pekingu do Berlína a nestačil sa čudovať – a rovnako začudovane na neho hľadeli jeho krajania. A tak svoje čerstvé dojmy opísal, aby svojich Nemcov varoval pred vírusom vlastnej nedbalosti.

Začalo sa to hneď po pristátí, ako píše Fahrion, v očiach taxikára cítil výsmešné pobavenie, pod jeho mrožími fúzami úsmev, akoby mu hovoril: „Chlapče, daj si pohov, strašne preháňaš.“ Fahrion, ktorý posledných sedem týždňov v Pekingu zo seba nikdy nesňal ochranné rúško, naraz pochopil, že jeho krajania šíriacu sa pohromu neberú príliš vážne.  

Kým po prílete do Pekingu cestovateľovi hneď zmerajú telesnú teplotu, uložia si jeho dáta a bez ohľadu na to, odkiaľ prišiel, putuje na 14 dní do karantény, Fahriona prekvapilo, že berlínskym letiskom Schönefeld si pokojne prepochodoval. „Bol som z toho taký paf, až som si zabudol vyzdvihnúť kufre z bežiaceho pása.“

Onedlho si dal rúško dole, ako sa ospravedlňuje, „Pripadal som si nepatrične, ako jediný, kto je na nudapláži v plavkách“.

V Pekingu by teraz nikomu nenapadlo ísť medzi ľudí s odkrytou tvárou, ani do obchodu, do metra, už vôbec nie na letisko, ktokoľvek by to skúsil, spoluobčania by ho vzápätí ukáznili a nikam nevpustili. V Nemecku však ľudia „ešte mentálne nepochopili novú situáciu“. V sobotu sa prechádzal berlínskym parkom, Berlínčania si užívali popoludňajšie slnko vysedávaním na schodíkoch, objímali sa, niektorí sa vítali bozkom a dokonca popíjali z jedného piva.

Fahrion sa pôvodne na túto európsku družnosť tak veľmi tešil, ale teraz sa jej zľakol. Preto radí Nemcom, aby čo najrýchlejšie našli strednú cestu medzi paranojou a dnešnou ležérnosťou.

PS: Napokon v priebehu dnešného dňa pritvrdilo aj Nemecko: zavrú sa bary, krčmy, diskotéky, divadlá, kiná, múzeá, výstavy, športoviská, rôzne obchody, aj kostoly, večer vystúpi s prejavom kancelárka Angela Merkelová. 

Pred Brandenburskou bránou v Berlíne, ilustračné foto TASR/AP.

Lukáš Krivošík pred 13 d

Viaceré cirkvi túto nedeľu vysielali bohoslužbu či aspoň kázeň cez internet. Vzniklo tak niekoľko cenných zamyslení, ktoré sa snažia nájsť v situácii s koronavírusom hlbší duchovný zmysel. Postoj prenášal omšu s biskupom Jozefom Haľkom. No zaujímavé kázne vznikli aj v protestantskom prostredí.

Ja by som na tomto mieste vyzdvihol kázeň, ktorú predniesol Juraj Brecko, duchovný Reformovaného cirkevného zboru v obci Tušice na východnom Slovensku. Môžete si ju pozrieť TU.

Brecko sa nad kalichom a Bibliou zamyslel nad slovom zo 17. kapitoly Lukášovho evanjelia: Uzdravenie desiatich malomocných. Jeho kázeň je pripomienkou, že ani Ježišovej dobe neboli cudzie ochorenia, ktoré vo vtedajších ľuďoch vyvolávali azda väčšiu hrôzu než koronavírus v nás. A tiež, že potreba telesného uzdravenia nás upriamuje na potrebu duchovného uzdravenia.

Ilustračné FOTO – Pixabay.com

Jozef Majchrák pred 13 d

Médiá sú plné informácií o priebehu ochorenia na koronavírus z celého sveta, nášho východného suseda si však príliš nevšímajú. Možno je to preto, že Ukrajina má zatiaľ len päť oficiálne potvrdených prípadov ochorenia, jeden nakazený už zomrel. Tejto štatistike však verí len málokto. Ani vláda nie.

Od dnešného dňa sa život výrazne utlmí vo Ľvove, najväčšom meste na západnej Ukrajine. Miestna radnica tu rozhodla o dočasnom zatvorení všetkých obchodných zariadení s výnimkou potravín, lekární a benzínových púmp.

Pre toto takmer miliónové mesto, kde sa denne pohybovali tisícky turistov a fungovali stovky hotelov, kaviarní a reštaurácií, to znamená obrovský zásah do života. Pre turistov a návštevníkov sa tento historický skvost de facto zavrel. 

Podľa primátora Andreja Sadového evidujú v meste od včera štyri podozrenia na koronavírus. Vzorky poslali do laboratória do Kyjeva a čakajú, či sa ochorenie potvrdí. 

Hoci prípadov ochorenia v krajine zatiaľ nie je aspoň oficiálne veľa, ukrajinská vláda už 11. marca rozhodla o preventívnom uzatvorení všetkých vzdelávacích inštitúcií a zakázala masové verejné podujatia.  

Od 17. marca uzatvára Ukrajina zatiaľ na dva týždne hranicu pre medzinárodnú leteckú, železničnú a autobusovú dopravu. Ministerstvo zahraničných vecí tiež odporučilo všetkým Ukrajincom v zahraničí vrátiť sa pred týmto dátumom domov. 

Minister zdravotníctva Ukrajincov tiež vyzval, aby obmedzili cestovanie vo vnútri krajiny a využívanie verejnej dopravy.

Viac o situácii na Ukrajine si môžete prečítať tu.

Foto: Ľviv turist.

Jaroslav Daniška pred 13 d

Hoci sme zo všetkých strán zavalení informáciami o chorobe a milióny divákov každý večer čakajú na informácie od vlády, aké opatrenia sa prijímajú, ako sa zmení život a podobne, v médiách je pomerne málo vedy a vedcov.

Jeden z najzaujímavejších rozhovorov sa v tomto ohľade podaril televízii TA3, ktorej spolupracovník David Vozdecký sa rozprával s Dr. Soňou Pekovou. Dr. Peková je molekulárna biologička, ktorá skúmala vírus, vysvetľuje jeho pôvod, ktorý zrejme nemá súvis s netopiermi ani hadmi, a ponúka aj svoju hypotézu, prečo sú voči tomuto ochoreniu také imúnne deti (v zmysle nulovej úmrtnosti).

Je to krátky rozhovor, ale ak chcete čeliť niektorým poverám a skratkám, oplatí sa pozrieť si ho, video si možno prehrať na tomto odkaze.

Foto: screenshot/TA3

Lenka Chlebanová pred 14 d

V tejto situácii okolo koronavírusu mi nedalo nespomenúť si na udalosti spred štrnástich rokov.

Mala som vtedy šestnásť a bola som čerstvo hospitalizovaná na oddelení detskej onkológie v DFN Košice s nulovou imunitou. Musela som nosiť rúško a mala som prísny zákaz návštev. Samozrejme, že nosiť rúško mi pripadalo trápne a že mi chýbali moji priatelia zo školy. Niektorých to neodradilo a preskočili aj nemocničný plot, len aby sa so mnou mohli aspoň cez okno chvíľku porozprávať.

Chcem tým povedať len toľko, že to obmedzenie pohybu, strata slobody, sociálnych kontaktov či zdravia sa denne týka mnohých onkologicky chorých detí či dospelých. Je to ich svet. A netrvá týždeň ani dva týždne, ale mesiace a roky. Tak dlho, až sa kontakty a priatelia celkom stratia. Až sa stratí potreba niečo sebe či spoločnosti okolo dokázať. Uspieť, zaujať. Ostane len človek sám, so svojím pravým a krehkým ja. Nič ho nezabaví a nerozptýli, aby od seba mohol uniknúť.

Ja som v tom čase svojej osobnej „karantény“ strávila dva roky. Začala som písať blogy, maľovať, prežívať osobnejšie svoju vieru a učila sa byť nezávislou od mienky a očakávaní iných. Aj vďaka tomu som asi dnes tým, kým som, a robím to, čo robím.

Priala by som si, aby tento čas daroval to isté celej spoločnosti. Solidaritu s chorými, trpiacimi, vylúčenými. Uvedomenie si, že oni okrem toho prežívajú často aj veľké fyzické bolesti. Aby nám to dalo slobodu od vecí, zháňania, pobehovania a všetkej tej zaneprázdnenosti, vďaka ktorej sa cítime aktívni a užitoční. V ktorej hľadáme svoju sebahodnotu a identitu.

Využite teda tento výnimočný čas na maximum. Ubehne to rýchlo. Držte sa v zdraví! 

Ilustračná foto: Flickr/ Hawaii Forward Center´s Photostream

Martin Hanus pred 14 d

V boji s koronavírusom sa v rámci Európy vytvorili tri typy stratégií. Prvý typ, taliansky, chce zadržať vírus na základe opatrení, ktoré smerujú k celonárodnej karanténe. Touto cestou sa vydalo aj Slovensko, končiaca Pellegriniho vláda dnes zrejme ešte pritvrdí, našou hlavnou výhodou je, že tak robíme predtým, než by u nás zomierali pví pacienti. Druhý typ, nazvime ho britskou cestou, je protipólom – Briti rátajú s tým, že sa milióny ich občanov nakazia a tisíce či desaťtisíce zomrú, no výsledkom akéhosi prirodzeného výberu bude nadobudnutie akejsi kolektívnej imunity. Ďalej sú tu krajiny ako Nemecko či Švajčiarsko, kde je už situácia veľmi vážna, tieto štáty oscilujú kdesi medzi prvým a druhým typom stratégií.

Hoci je otázne, či stratégia nie je v tomto prípade skôr eufemizmus a či skôr nejde o nedostatok vodcovstva a odvahy prijať radikálne riešenie (teda niečo podobné, čo u Nemcov absentovalo v roku 2015 počas utečeneckej krízy, keď nedokázali účinne uzavrieť hranice).

Taliansky denník Corriere della Sera priniesol rozhovor so svetovo uznávaným imunológom Albertom Mantovanim, ktorý považuje najmä britskú cestu za vyslovene nezodpovednú. Samého sa ho to bytostne dotýka, v Británii má na univerzite katedru, žije tam aj jeho syn s rodinou. Mantovani vypočítava, akú cenu by mohol mať britský prístup, ktorý chce spoločnosť vystaviť testu kolektívnej imunity proti tomuto vírusu: predpokladajme, že sa ním nakazí 60 percent populácie, „predpokladajme, azda trochu optimisticky, že smrtnosť je okolo dvoch percent. Teda na milión ľudí pripadá 20-tisíc mŕtvych, na desať miliónov 200-tisíc mŕtvych. Ale spravme ešte dramatickejší výpočet. Zhruba desať percent chorých vyžaduje intenzívnu terapiu s pomocou respiračných prístrojov, teda na milión nakazených pripadne 100-tisíc pacientov. Žiaden zdravotnícky systém nie je pripravený na takýto stav núdze. Prinieslo by to príliš veľa obetí a príliš veľa pacientov by ostalo bez liečby“.

Mantovani má preto dojem, že Európa nepochopila lekciu z Lombardska, ktoré je pritom jednou z najbohatších oblastí na kontinente a disponuje veľmi vyspelým systémom zdravotníctva. „Iné krajiny podceňujú dosah tejto epidémie, ako sa to už odohralo v Číne. Urobiť dvakrát tu istú chybu sa mi zdá vážne,“ uzatvára imunológ. 

Na druhej strane, je faktom, že „chiusura totale“ zatiaľ neprináša výsledky, po včerajšku je v Taliansku už 1441 obetí, dnes to číslo zrejme opäť vzrastie zhruba o 200 obetí. Čo je nemenej zlé, stále vo vysokom tempe pribúdajú nakazení aj pacienti v intenzívnej terapii. Vírus cirkuluje aj v strednej a južnej časti Talianska, preto je v domácich médiách hlavnou témou, kedy nastane v samotnom Lombardsku vrchol, po ktorom nastane aspoň pozvoľný pokles a po druhé, či nehrozí, že súčasná lombardská mizéria sa prenesie aj do iných častí krajiny.

Samozrejme, to všetko nie je len talianska, ale aj kľúčová slovenská otázka – aj my by sme veľmi radi videli, že radikálne reštrikcie verejného života prinášajú zmysel a oplatí sa ich nasledujúce dlhé týždne vydržať napriek všetkým individuálnym obmedzeniam aj pádu ekonomiky.

Tu zatiaľ ešte niet jednoznačne pozitívnych správ, očakávajú sa až neskôr. Talianski odborníci už počas pracovného týždňa predpovedali, že tento víkend aj ďalšie dni budú ešte veľmi zlé, pretože mnohí Taliani si až do uvalenia tvrdých reštrikcií ešte užívali vcelku spoločenský život. Veľa ľudí na severe sa teda nakazilo aj minulý víkend a teraz sa u nich v masovom meradle prejavujú symptómy COVID-19. Matematické modely rátajú s viacerými scenármi, podľa niektorých by mal prísť taliansky bod obratu niekedy koncom marca, ale nikto nemá istotu, kedy to príde.

Vývoj v Taliansku budeme aj naďalej pozorne sledovať.    

Ľudia na svojich balkónoch hrajú a spievajú počas hromadnej akcie, ktorú spustili v Taliansku s cieľom spojiť ľudí a zvládnuť núdzový stav kvôli novému koronavírusu 13. marca 2020 v Miláne. FOTO TASR/AP

Ján Duda pred 14 d

Evanjelium tretej pôstnej nedele (15. 3. 2020) je posolstvom, ktoré je prekvapivo odvážne: Ježiš je Spasiteľ sveta (Jn 4,5-42).

(1) Toto odvážne posolstvo vyslovili – podľa evanjelistu – Samaritáni, keď žene Samaritánke povedali: „Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že to je Spasiteľ sveta“ (Jn 4,42).

Toto možno povedať iba vtedy, ak sme uverili, že Ježiš nám dáva život naveky! Ak sme prijali za svoje, že náš pozemský život nachádza svoj zmysel a naplnenie vo večnej existencii pri Pánovi v jeho Kráľovstve.

Svedectvom o takomto chápaní života je životný príbeh sv. Jána Krstiteľa, apoštola Pavla a všetkých svätcov. 

(2) V katolíckej liturgii si pripomíname životné príbehy svätcov v deň ich pozemskej smrti, ktorú vo viere považovali kresťania staroveku ako „deň narodenia pre nebo“. 

Hagiografia (životné príbehy svätcov) je svedectvom, že „ľudský život je večný“ preto, lebo Kristus vykúpil svet svojím krížom a zmŕtvychvstaním. 

Pre niektorých je to na pohoršenie, pre iných bláznovstvo. Ale pre veriacich kresťanov je to posolstvo zmyslu a nádeje, ktorú si pripomenieme a prežijeme na Veľkú noc.

Požehnané prežívanie tretej pôstnej nedele prajem všetkým.

 

Foto: grkatba.sk

Lukáš Obšitník pred 15 d

Na pezinských facebookových skupinách ponúklo zopár miestnych krajčírok a jedna chránená dielnička, že vzhľadom na všeobecný nedostatok ušijú ochranné rúška. Vyvolalo to medzi ľuďmi obrovský ohlas. Neochránia tak ako plnohodnotné respirátory, ale je to omnoho lepšie, ako nenosiť nič.

Navyše sú aj veľmi pekné a ak dizajn povzbudí k ich noseniu, bude to len dobre. Treba pritom, samozrejme, dbať o to, aby ani kvôli rúškam sa ľudia veľmi nezhromažďovali. Skúste sa poobzerať po okolí vo svojich mestách, možno tiež na podobné ľudomilné aktivity narazíte.

Rúška si prípadne môžete vyrobiť aj sami, niekoľko videonávodov nájdete tu.

Foto: facebook.com

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €