Krátke správy redakcie

Martin Hanus pred 49 d

Štefan Harabin ešte donedávna deklaroval, že nebude na čele žiadnej strany a že ostane sudcom, čo sme mu, samozrejme, ani na chvíľu neuverili. Po dnešku je jasné, že Harabin vstupuje do volieb ako líder novej strany Vlasť. Je to dôležitá, za istých okolností dokonca kľúčová správa volieb 2020. 

Ak doteraz platilo, že nové strany ako PS/Spolu a Kiskovo Za ľudí preskupovali voličov opozície natoľko, že niektoré zo starších strán (SaS, OĽaNO) sa dostali do pásma ohrozenia, od dnešného dňa sa tento problém bude týkať aj vládneho tábora, menovite SNS. V prvom kole prezidentských volieb v marci 2019 volilo Harabina 14,34 percenta, teda takmer 308-tisíc ľudí. Agentúra Focus krátko pred voľbami a v deň volieb robila prieskum, v ktorom zisťovala, koho volili sympatizanti politických strán. Až štvrtinu voličov Harabina tvorili sympatizanti SNS, ak to prerátame z druhého konca a ostaneme pri hrubých odhadoch, vyzerá to, že tretina až polovica voličov Dankovej SNS dala v prvom kole prezidentských volieb hlas Štefanovi Harabinovi.

Harabin lovil úspešne aj v Kotlebových vodách, podľa Focusu tvorili pätinu jeho voličov sympatizanti ĽSNS, ďalšiu pätinu voliči Smeru. Nová Harabinova strana je však nedobrou správou aj pre Borisa Kollára, keďže asi 17 percent voličov prezidentského kandidáta Harabina prišlo od Sme rodina. Samozrejme, tieto hlasy pre prezidenta Harabina nebudú automaticky putovať k predsedovi strany Vlasť, marcový prieskum Focusu však dobre ilustruje, v akých táboroch má Harabinova Vlasť najväčší voličský potenciál. 

Ak sa Harabin priblíži k piatim percentám alebo ich významne presiahne, môže to mať na výsledky volieb 2020 fatálny dosah, a to jedným aj druhým smerom. Ideálny scenár pre dnešnú opozíciu vyzerá takto: Harabin neprelezie do parlamentu, ale zoberie nejaké hlasy Smeru aj ĽSNS, ktoré tým vyjdú navnivoč, a najmä stiahne pod päť percent Andreja Danka, ktorý už dlhodobo levituje okolo siedmich percent. Prípadne Harabin tesne prelezie, ale tým, že SNS stlačí pod hranicu zvoliteľnosti, v celkovom súčte to dnešnej opozícii pomôže získať o nejaký ten mandát navyše.

Ale potom je tu hororový scenár pre opozíciu, ktorý je odo dneška tajným snom Roberta Fica: Harabin síce poberie isté hlasy Smeru, ĽSNS aj SNS, súčasne priláka aj bývalých nevoličov, tieto voličské hlasy sa napokon preskupia a vyskladajú tak, že v novom parlamente bude mať svojich poslancov Danko aj Harabin. Opozícia by už sotva mala aritmeticky šancu vytvoriť vládu, nacionalistický trojblok ĽSNS, SNS a Vlasť by bol tromfom Smeru, ktorý by kontroloval akékoľvek povolebné usporiadanie.

Nová Harabinova strana tak môže uštedriť bozk smrti Robertovi Ficovi, ale aj súčasnej opozícii.  

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Predseda vlády Robert Fico (vpravo) a predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin pri príležitosti menovania nového generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára, 17. júla 2013 v Bratislave. FOTO TASR – Michal Svítok

Jaroslav Daniška pred 50 d

Ak si chcete spríjemniť večer, pustite si z achívu Českej tekevízie reláciu Uchem jehly z ostatnej nedele, hosťkou evanjelického farára Pavla Klineckého bola filozofka Anna Hogenová.

Jej rozprávanie je okamžite niečo, čo zaujme od prvých viet, už jazykom, presnými formuláciami, ani raz nenarazíte na banalitu, nevyhne sa všeobecným otázkam, ktoré by kde-kto ľahko odbil, zároveň je veľmi konkrétna, pútavo hovorí o našej dobe, o ideológii a politizácii humanitných odborov a vzdelávania, o výchove alebo potrebe toho, prečo človek žijúci pod diktátom plánov a očakávaní potrebuje rauš, rýchlu zábavu a najmä prečo ho to nikdy nemôže uspokojiť. Hoci pomenúva viacero problémov našej doby, z jej slov ide najmä nádej a, samozrejme, múdrosť. To posledné slovo som sa takmer zľakol použiť, aby to nepôsobilo pateticky, ale ono to patetické zďaleka nie je.

Reláciu si možno pustiť tu.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: archív

Martin Hanus pred 51 d

Predčasné voľby v Rakúsku priniesli niekoľko rekordov: po prvé, ešte nikdy nebol náskok volebného víťaza pred druhou najsilnejšou stranou taký obrovský ako teraz, ľudovci Sebastiana Kurza získali vyše 37 percent a prevalcovali tak sociálnych demokratov o zhruba 15 percentuálnych bodov. Po druhé, rakúski sociálni demokrati (SPÖ) dosiahli najhorší historický výsledok (pod 22 percent), prežívajú tak podobné pocity aj dilemy ako ich nemeckí kolegovia.

Po tretie, Rakúsko kopíruje nemecký model aj v tom, že zo slabnúcej sociálnej demokracie ťažia maximum Zelení, ktorých volilo takmer 14 percent Rakúšanov, najviac v doterajšej histórii. Tento výsledok má punc senzácie aj preto, že len pred dvomi rokmi vypadli Zelení z parlamentu, no teraz boli mimoriadne úspešní medzi mladými aj mestskými voličmi, v druhom najväčšom rakúskom meste Graz dosiahli až 25 percent. 

Naopak, celkom prepadla FPÖ na čele s Norbertom Hoferom. To, že nacionalistickí populisti zoslabnú oproti minulým voľbám, bolo po afére Ibiza celkom zjavné, no do poslednej chvíle sa zdalo, že majú dostatočne silné voličské jadro, aby dýchali SPÖ na chrbát. Lenže napokon prepadli až o desať percent, komentátori si ešte len začnú lámať hlavu, prečo získala FPÖ len 16 percent. FPÖ určite nepomohlo, že sa týždeň pred voľbami prevalili ďalšie finančné škandály, rovnako ani to, že v posledných debatách bol jej líder Hofer zjavne indisponovaný, do debát chodil s vysokou horúčkou a ak upútal niečím drsnejším, bola to kritika švédskej klimatickej aktivistky Grety Thunbergovej, ktorú obvinil z „vrkočovej diktatúry“. 

V tradične ekologicky orientovanom Rakúsku bola ekológia veľkou volebnou témou, v piatok demonštrovalo za klímu v uliciach väčších miest vyše 100-tisíc občanov. Sám Sebastian Kurz v kampani túto agendu nepodcenil, hovoril, že má so Zelenými rovnaké ciele, len sa sčasti líšia v prístupe, Kurz odmieta zaťažovať Rakúšanov novými daňami, zdôrazňuje skôr nevyhnutnosť technologických inovácií. Rovnako si Kurz podržal svoju najsilnejšiu migračnú kartu, kritizoval krajiny ako Taliansko, ktoré zmäkčili imigračnú politiku, čím môžu pritiahnuť ďalšie migračné vlny, Kurz preto varoval pred opakovaním utečeneckej krízy. Kurz sa vo finále kampane nedopúšťal chýb, stavil na svoje najsilnejšie témy a ovládol predvolebné debaty. 

Od dnešného večera však bude tuho rozmýšľať, s kým vytvorí novú vládnu koalíciu. Má viacero možností, mohol by zopakovať vládu s FPÖ, ale do staronového dobrodružstva sa mu príliš nechce, určite vystrie ruku k Zeleným, ktorí však stoja na opačnom brehu v migračnej politike. Najľahšou cestou by mohla byť už viackrát odskúšaná veľká koalícia ÖVP-SPÖ, Kurz má však po tejto kampani veľmi naštrbené vzťahy s líderkou SPÖ Pamelou Rendi-Wagnerovou. Rakúsko čakajú dlhé týždne ťažkých povolebných rokovaní.  

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Sebastian Kurz vo volebnom sídle počas zverejnenia predbežných volebných odhadov, Viedeň 29. septembra 2019. FOTO TASR/AP

Postoj pred 51 d

Aktuálne informácie o tom, čo sa deje na stránkach Konzervatívneho denníka Postoj a v jeho redakcii, môžete sledovať aj na sociálnej sieti Instagram. 

Sledujte @dennikpostoj

 

Ján Duda pred 52 d

Obsahom evanjelia 26. nedele v cezročnom období (29. 9. 2019) je Ježišovo podobenstvo o boháčovi a Lazárovi (Lk 16,19-31). Nie je to o tom, že by bohatstvo predurčovalo bohatého človeka do zatratenia a chudoba a bieda chudobného do nebeského kráľovstva. Tak o čom toto podobenstvo vlastne je?

(1) Peniaze ľuďom ponúkajú „zdanie“ všemohúcnosti. Ale to je atribút samého Pána Boha. „V súčasnej spoločnosti sa všetko vyjadruje/oceňuje peniazmi“ (Luhmann, 186). Peniaze sa stali bohom na zemi a strhli na seba rolu, ktorá všetko určuje“ (F. Wagner, 134). „Kto má veľa peňazí, je ako Boh, lebo si môže dovoliť všetko“ (Höhn, 3). Zaujímavo podstatu problému vyjadruje Boff: „Najväčším problémom súčasnosti nie je ateizmus, ale modlárstvo: deformácia Božieho obrazu“ (561). Problém boháča z Ježišovho podobenstva potom spočíva v tom, že veril viac svojmu bohatstvu než Pánu Bohu.

(2) Preto kardinál Koch pripomína „teológiu peňazí“, ktorej sa podľa neho nikto nevenuje (Koch, 34). Teológia peňazí znamená argumentovať a vysvetliť, aké miesto majú peniaze v našom živote „sub ratione Dei“ (z Božieho pohľadu, resp. v rebríčku hodnôt, kde vždy je najvyššou hodnotou Boh).

Podľa kardinála nesmieme sa uspokojiť iba s etickým hodnotením peňazí (že peniazmi niekto koná dobro), ale je potrebné teologické hodnotenie peňazí: že ich konkrétny človek považuje na zemi za vyššiu hodnotu (hoci iba prakticky), za vyšší vplyv a moc, než má sám Boh. „V súčasnej spoločenskej situácii peniaze a Boh predstavujú dve navzájom si konkurujúce chápania Boha“ (Koch, 37).

(3) Niektorí autori adresujú kritiku aj smerom k Cirkvi. Vraj príliš často sa oddeľuje etika a teológia peňazí od inej činnosti Cirkvi, ktorú nazývajú teologickou alebo pastoračnou činnosťou (Schiller, 13). Každé finančné rozhodnutie cirkevnej autority sa musí považovať zároveň aj za jej teologické a pastoračné rozhodnutie. Lebo iba vtedy, ak sa bude Cirkev „doma“ správať teologicky zodpovedne (teda aj pastoračne a finančne), dokáže účinne pôsobiť proti tlaku a moci peňazí v spoločnosti (Thomas z Chobchanu, Summa confessorum, 509).

Všetkým prajem požehnaný Pánov deň. 

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Ilustračné foto: hnonline.sk

Martin Hanus pred 53 d

Pozrime sa ešte raz na najdôležitejšie hlasovanie poslancov v tomto týždni, tentoraz koalično-opozičnou optikou. Návrh novely interrupčného zákona z dielne poslancov OĽaNO bol jediný so šancou na úspech, ako je známe, chýbal mu jeden hlas. Ten návrh nebol len čisto symbolický, prinášal sociálne opatrenia a zavádzal nový text poučenia pre ženu žiadajúcu o potrat, aby si svoje rozhodnutie ešte raz dôkladne zvážila. Cieľom návrhu bolo teda znižovať potraty mäkkou cestou, v realite by to možno neznamenalo veľké výsledky, ale keby tento návrh prešiel, išlo by o druhú najväčšiu pozitívnu zmenu interrupčného zákona od roku 1989 (spolu so zavedením informovaného súhlasu v roku 2009).

Preto išlo aj o historické hlasovanie, ktoré si zaslúži posledné obzretie: za tento návrh hlasovalo celkovo 68 poslancov, z radov vládnej koalície ho podporilo len 9 (slovom deväť) poslancov, piati zo Smeru, traja z SNS a jeden z Mosta (ale aj to bol Eduard Adamčík, ktorý nie je členom strany a bližšie má ku KDŽP). 

Ak tento návrh takmer prešiel, bolo to vďaka pomerne masívnej podpore opozičných poslancov, spojil konzervatívcov, liberálov aj kotlebovcov. Robert Fico a Andrej Danko síce radi v rôznych súvislostiach hovoria, akou sú hrádzou proti liberalizmu, „liberálnym šialenstvám“ či „zvrátenostiam“, ale kým oni tento mäkký pro-life návrh bojkotovali, hlasovalo zaň 16 poslancov SaS (teda dvojnásobne viac než poslancov zo Smeru a SNS dohromady). A hlasoval zaň aj jeden z dvoch lídrov PS/Spolu Miroslav Beblavý, ktorý si pritom vo svojom prostredí vypočul i piskot. Jeden príklad: proti navrhovanému textu poučenia rozpútal na svojom facebooku kampaň politológ Pavol Hardoš, asi najväčší extrémista medzi tunajšími progresivistami, ktorý ho označil za „sadizmus“ či „psychopatický legislatívny sadizmus“. Tieto výpady podporili facebookovými emotikonmi aj hovorkyňa strany Spolu Silvia Hudáčková, bývalá kandidátka na starostku Dana Kleinert z PS či Ondrej Prostredník takisto z PS. 

Hlasovanie poslancov SaS aj Miroslava Beblavého, od ktorých to nikto automaticky nemohol čakať, tak len zvýrazňuje biedu Smeru aj SNS. Pritom ešte v júli sa v Smere a SNS zamýšľali, či pripraviť na septembrovú či októbrovú schôdzu zákon, ktorý skráti lehotu, dokedy môže žena požiadať o potrat bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov. Chceli sa tým zviezť na atmosfére Pochodu, osloviť konzervatívnejších voličov a popritom rozhádať ideologicky pestrú opozíciu. Napokon úvahy padli, ostro proti bol Peter Pellegrini, napokon aj líder Smeru Fico si zrátal, že mu to prináša viac rizík než výhod a vyhlásil, že Smer na tomto poli nespraví do volieb nič, radšej sa sústredí na to, ako ústavne zabrániť adopciám detí homosexuálmi. 

To celé teraz v stredu zavŕšil Smer kombináciou ľahostajnosti aj cynizmu, keď nezahlasoval ani za návrh OĽaNO, o Andrejovi Dankovi už bolo povedané dosť.

 Zo strany predstaviteľov cirkvi sme počuli v posledných mesiacoch kritické vyjadrenia či aspoň náznaky na adresu rôznych politikov, Zuzany Čaputovej alebo aj Františka Mikloška. Teraz sa pár ráznejších slov priam pýta.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

FOTO TASR – Jakub Kotian

Jaroslav Daniška pred 54 d

(Doplnené o reakciu na A. Hlinu.) Máme za sebou týždeň akcií, ktoré súviseli s témou ochrany života pred narodením, dovoľte krátku poznámku. Myslím, že uplynulý týždeň od piatku, keď sa začal sprievodný program, až po včerajšie hlasovanie v parlamente, ukázal pár vecí.

Po prvé, udial sa cenný posun v tom, ako sa o téme hovorí, podstatne viac sa skloňuje pozitívny príklad nám blízkeho Poľska, konečne zaznievajú poľské reálie, a nie mytológie. Vďaka za to patrí Spoločenstvu L. Hanusa a akcii BHD Life, sponzorom aj viacerým poslancom.

Po druhé, ukázalo sa, že politický prístup, ktorý hlásal obranu status quo ako princíp (pozri napríklad vyhlásenia Alojza Hlinu), nielenže smrdí naftalínom, ale otvorene poškodzuje politický konzervativizmus. Uplynulé dni ukázali, kadiaľ vedie cesta, že má na svojej strane ulicu a ešte niečo navyše.

Dôkazom je nielen sociálno-informatívna iniciatíva poslancov OĽaNO, ku ktorej sa opoziční poslanci správne odhodlali a prestali veriť kuloárnym sľubom z vládnych radov, a napokon im chýbal v parlamente iba jediný hlas, ale najmä zákon, ktorý predložili Milan Krajniak (na obr.) a Jozef Lukáč, ktorý síce dosiahol iba 44 hlasov, ale nanovo uchopil tému (ochrana života od momentu, keď začne biť srdce), pričom takéto emociálne uchopenie témy úplne inak formuje verejnú mienku. Krajniakovi a Lukáčovi sa podarilo po prvýkrát v meraniach výskumov verejnej mienky získať na ochranu života výraznú väčšinu, keď 2/3 respondentov odmietli schváliť v takomto prípade právo na potrat.

A po tretie, spor po vystúpení môjho brata Patrika v relácii denníka Sme, kde odmietol kritizovať kotlebovcov za to, že hlasujú pro-life, hoci inak na ich adresu vyjadril kritiku (slová o jednom cieli z titulku ani nepoužil), ukázal, že slovenské pro-life je vnútorne rozdelené a zdrojom tohto rozdelenia je liberálna kritika. Začalo sa to pred rokom a pokračuje ďalej, na vyjadrenie môjho brata nepochopiteľne reagovalo Fórum života, na ich vyhlásenie zase Anton Chromík či na svojom facebooku Tomáš Kováčik a ďalší. Zdá sa, že v tejto diskusii pôjde o viac, celkom iste aj o obranu slovenčiny a zdravého rozumu. K triedeniu duchov teda nedochádza iba medzi politikmi, ale aj pro-lifermi.

Čosi mi hovorí, že nemusí ísť o neužitočné procesy.

- Doplňujúca poznámka -

Na text vyššie zareagoval A. Hlina sebe vlastným spôsobom. Tvrdenie o politike statusu quo vychádza z jeho odpovede v rozhovore pre denník Sme z mája minulého roku, noviny sa ho pýtali na problematiku LGBT, on odpoveď rozšíril na širšie témy kultúrnej vojny, povedal: "Pozrite, ja si myslím, že vzhľadom na politickú situáciu si ani konzervatívci, ani liberáli nebudú môcť dovoliť viesť kultúrnu vojnu. Možno o pár rokov bude jedna zo strán taká silná, že si svoje videnie sveta presadí. Dovtedy bude zachovaný súčasný stav. S takou predstavou pôjdeme do volieb. Pre zlú situáciu na Slovensku a problémy ako korupcia, polícia, súdnictvo, školstvo, zdravotníctvo sme ochotní zatiaľ netlačiť na 'večné' konzervatívne témy a žiadať len zachovanie statusu quo, ale očakávame rovnaký prístup aj od liberálov.“

Tento jeho výrok vyvolal vtedy kritiku aj v radoch KDH.

Moja poznámka ale smeroval trochu inde. Nepochybujem o tom, že Hlina stojí v téme pro-life na strane ochrany života, v minulosti tomu venoval pomerne veľký priestor, chcel som ale poukázať na to, že KDH pod jeho vedením stratilo iniciatívu, dnes má viacerých poslancov v parlamente, ktorí naposledy aj všetky pro-life návrhy v parlamente podporili, ale sami s ničím neprišli (poslankyňa Verešová mäkký návrh OĽaNO podpísala ešte pred vstupom do Hlinovej strany), o téme neuvažujú novátorsky, netlačia diskusiu, neprinášajú nové inšpirácie atď. Má to svoje dôsledky, ale o tom inokedy.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: Baumann/TASR

Jozef Majchrák pred 54 d

Predseda Smeru Robert Fico navrhol Petra Pellegriniho za lídra volebnej kandidátky. Premiér to prijal.

Táto správa v zásade znamená dve veci. Po prvé istotu, že spory vo vnútri Smeru zostanú až do volieb uzamknuté pod pokrievkou a nevybublajú do radikálnych krokov, ktoré by stranu mohli vážne poškodiť. Spomeňme si, že ešte nedávno sa v médiách písalo, že Pellegrini by mohol zo Smeru odísť a pridať sa k novej Druckerovej strane.

Po druhé je toto rozhodnutie dôkazom toho, že Robert Fico sa ešte stále dokáže správať ako racionálny politik. Uvedomuje si, že strana musí v mesiacoch, ktoré zostávajú do volieb, vyžarovať jednotu. A tiež to, že populárny premiér na čele kandidátky je v situácii, keď Smer aj on osobne čelí silnému tlaku na marketingovo dobrý ťah.

Určite sa však tento krok nedá čítať tak, že v Smere sa menia mocenské pomery a Robert Fico ustupuje a vyprázdňuje pozície. Fico má stále pod kontrolou predsedníctvo aj poslanecký klub. To, či sa mocenská pozícia premiéra výraznejšie posilnila, sa ukáže, až keď bude známa celá kandidátka. Až potom bude zrejmé, koľko zo svojich ľudí sa Pellegrinimu podarilo umiestniť na voliteľných miestach a či sa okolo neho začína vytvárať niečo ako nové stranícke mocenské centrum.

Okrem ľudí, ktorí budú na kandidátke, veľa k tejto téme, samozrejme, napovie aj to, či sa tam niektoré mená neobjavia.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: TASR/Dano Veselský

Lukáš Obšitník pred 54 d

Český premiér Andrej Babiš skáče tak, ako turecký premiér Recep T. Erdogan píska, napísala česká reportérka Lenka Klicperová v reakcii na včerajší Babišov prejav na Valnom zhromaždení OSN, v ktorom podporil Erdoganov plán na vybudovanie „bezpečnej zóny“ v severnej Sýrii.

Erdogan vo svojom utorňajšom prejave v OSN vyhlásil, že do tejto zóny presídli dva až tri milióny sýrskych utečencov nachádzajúcich sa v Turecku. Varoval, že ak mu to nebude umožnené, plánuje ich pustiť ďalej do Európy. Následne Babiš vo svojom prejave vyhlásil, že „je nevyhnutné nastoliť mier v regióne. Musíme s Tureckom diskutovať, ako to dosiahnuť“. Vznik tzv. nárazníkovej zóny podporil, podľa neho by to tamojšiu situáciu upokojilo. V stredu sa s Erdoganom na túto tému aj osobne rozprával a dokonca mu navrhol, že mu v jeho cieľoch pomôžu aj štáty Vyšehradskej štvorky.

Reportérka Klicperová, ktorá Blízky východ mnohokrát navštívila a spolu s Markétou Kutilovou o tamojšej vojne napísala niekoľko reportážnych kníh, však upozorňuje, že Erdogan sa v skutočnosti chystá iba na ďalšiu okupáciu kurdských území podobnú tej násilnej v Afríne z januára tohto roku, no tentoraz už s medzinárodnou podporou.

„Toto území je obydlené Kurdy a je na něm většina kurdských měst. Erdogan už nechce opakovat scénář z Afrínu, kdy třetí kurdský kanton násilím dobyl a Kurdy z Afrínu vyhnal. Teď chce udělat stejnou věc – ale za podpory světové veřejnosti, zejména Evropy. Do zóny chce umístit uprchlíky ze Sýrie – kteří ovšem pocházejí z jiných oblastí Sýrie a jsou to převážně Arabové.

Chytré řešení – zbaví se až dvou milionů uprchlíků, bude mít volnou ruku k postupné okupaci kurdských oblastí. S posvěcením evropských vlád, které se už nyní třesou, že by jim turecký prezident zase pohrozil puštěním uprchlíků do Evropy.

Komu by dnes záleželo na obětech, které Kurdové přinesli ve válce s Islámským státem? Ten je zničen (jak se někteří velice krátkozrace domnívají) a milé Kurdy už přece k ničemu nepotřebujeme. Bezpečná zóna však bude jen dalším potenciálním ohniskem požáru na Blízkém východě,“ napísala Klicperová.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: Turecký prezident Recep T. Erdogan v prejave z 24. septembra na Valnom zhromaždení OSN ukazuje oblasti v severnej Sýrii obývanej prevažne Kurdmi, ktoré plánuje premeniť na tzv. bezpečnostnú zónu. Zdroj: TASR/AP

Jaroslav Daniška pred 55 d

Demokratická strana v USA oficiálne podnikla kroky, ktorými začína proces odvolávania prezidenta Trumpa v Kongrese. Je zrejmé, že budúcoročné prezidentské voľby tým získajú jednu z hlavných tém.

Proces funguje tak, že Snemovňa reprezentantov má právo prezidenta obžalovať, Senát vystupuje v role sudcu a ak má byť prezident odvolaný, za žalobu musí hlasovať 2/3 senátorov. V Snemovni majú väčšinu demokrati, v Senáte republikáni, čím je asi povedané všetko. Bude to ostrá politická bitka, ktorá posilní polarizáciu Ameriky, a bolo by veľkým prekvapením, keby bol Trump odvolaný. Impeachment bol v dejinách USA spustený dvakrát, najväčší úspech dosiahol, keď pred jeho spustením dobrovoľne odstúpil prezident Nixon.

Predmetom žaloby, ktorú predniesla predsedníčka Snemovne Nancy Pelosiová, je únik informácií, podľa ktorých prezident Trump žiadal ukrajinského prezidenta Zelenského o vyšetrenie údajnej korupcie syna demokratického kandidáta na prezidenta Joa Bidena (favorizovaného, ale zatiaľ bez nominácie), pričom krátko predtým došlo k obmedzeniu finančnej pomoci USA pre Ukrajinu. Zníženie zdôvodnila Trumpova administratíva práve korupciou, demokrati sa budú snažiť preukázať, že Trumpovou motiváciou bol nátlak na Zelenského a tým zasiahnutie do amerických volieb. Keďže však k zníženiu pomoci došlo skôr, bude to riadna politická mela.

Zaujímavý dôvod, prečo k spusteniu procesu dochádza, uviedol dnes hlavný korešpondent Financial Times vo Washingtone Edward Luce, vo svojom komentári píše, že Pelosiová bola až doteraz vytrvalo proti impeachmentu, keďže sa obávala, že to môže Trumpovi iba pomôcť, svoj názor zmenila, keď nabudená stranícka základňa žiadala impeachment, a ak by sa Pelosi neprispôsobila, ohrozila by tým svoju pozíciu v strane a na čele Snemovne.

Potom čo Muellerova správa v apríli nepriniesla médiami a demokratmi túžobne očakávaný dôkaz proti Trumpovi, casus belli sa stávajú výroky Trumpa v rozhovore so Zelenským. Je to oficiálny začiatok kampane, je možné, že bude o stupeň ostrejšia ako pred štyrmi rokmi s Clintonovou, a osobne by som si tipol, že táto poloha Trumpovi celkom vyhovuje.

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Foto: TASR/AP