Krátke správy redakcie

Jozef Majchrák pred 72 d

Igor Matovič sa odmietol pripojiť k takzvanému paktu o neútočení, ktorý uzavreli opozičné strany PS/Spolu, Za ľudí, KDH a najnovšie sa k nemu pripojila aj SaS. K takému kroku lídri týchto strán vyzvali aj OĽaNO.

Matovič im odkázal, že ide o divadielko a lacné politikárčenie a že ak chcú lídri týchto strán mlčať o svojich chybách, nech to robia bez jeho strany.

Šéfovi OĽaNO sa dá rozumieť. Po tom, ako opozičné strany predviedli grotesku okolo dohody o spoločnom postupe do volieb, vyznieva pakt o neútočení ako jalové gesto. Jeho mobilizačný efekt je malý, voliči mu nerozumejú, časť z nich, napríklad voličov KDH, môže dokonca zneisťovať. Nejde z neho emócia opozičnej sily a keďže viaceré opozičné strany bojujú o podobného voliča, môže akurát vo finále kampane vyvolať spory o to, či ten alebo onen výrok, predvolebný sľub či tvrdšie vyjadrenie v televíznom dueli bol alebo nebol jeho porušením.

Svojou neúčasťou Matovič nič neriskuje, naopak, poskytuje mu to priestor odlíšiť sa od ostatných a prezentovať sa ako neohrozený kritik naľavo aj napravo. Táto jeho sólo jazda sa tak nakoniec môže ukázať ako dobrá taktika.

Foto: TASR/ Martin Baumann

Lukáš Obšitník pred 72 d

Boris Johnson musí riešiť nielen brexit a britskú ekonomiku, ale hlavne nápravu britskej politickej kultúry a nadvládu ľavice v jej prostredí, napísal v denníku The Telegraph Andrew Roberts, popredný britský historik 20. storočia, niekoľko kníh mu vyšlo aj v češtine. Roberts patrí medzi podporovateľov Konzervatívnej strany a brexitu.

„Aby ste mohli nabudúce zopakovať svoje súčasné víťazstvo a získať pre konzervatívcov piate funkčné obdobie vo vláde, budete musieť byť veľmi pevní v oblasti úplne mimo brexitu, politiky a dokonca ekonomiky. Musíte zviesť zápas o britskú politickú kultúru, čo je úloha, ktorej sa vyhli všetci britskí konzervatívni premiéri od pádu Margaret Thatcherovej spred 39 rokov,“ napísal Roberts.

„Prečo by sa v toľkých oblastiach britského života malo považovať slovo tory (konzervatívec) za nadávku? Prečo je viac ako 85 percent výučby na univerzitách zameraných ľavicovo? Prečo je každá relácia v BBC tak bolestivo politicky korektná?

Prečo sa do vedenia mnohých univerzitných fakúlt dostáva toľko bývalých labouristických ministrov a bývalých šéfredaktorov ľavicových médií a mediálnych spoločností? (...) Kontrola ľavice nad toľkými polovládnymi a umeleckými organizáciami je tým, čo by ste mali riešiť.“

Ak sa voči tomu Johnson nepostaví, ľavica bude podľa Robertsa naďalej „šíriť protikapitalistickú žlč do myslí mládeže“. Pripomenul, že ľavica „už dnes potláča slobodu prejavu na našich univerzitách“ – tak, ako to ešte v minulom storočí navrhol taliansky marxista Antonio Gramsci.

„V ďalších voľbách už nebudete môcť čerpať z neoceniteľných výhod hesla ‚Dokončime už brexit‘, ani Jeremy Corbyn už nebude váš oponent. Potrebujete rozbehnúť gramsciovský protipochod inštitúciami a jednu po druhej ich oslobodiť zo zovretia ľavice. Ekonomické a politické bitky nie sú celým zápasom.“

Ak sa do toho Johnson naozaj pustí, určite voči sebe vyvolá veľkú vlnu kritiky plynúcu z dotknutých inštitúcií a im spriaznených médií, ktoré ho budú obviňovať z porušovania slobôd. Ako píše profesor Roberts, táto bitka je omnoho náročnejšia a aj dôležitejšia ako jeho súčasné politické víťazstvo.

Foto: Andrew Roberts (zdroj: winstonchurchill.org)

Bohumil Petrík pred 73 d

Cez víkend sa vo Vatikáne uskutočnil už 27. ročník vianočného koncertu, poslucháčov okúzlili Lionel Richie, Leo Rojas či Bonnie Tylerová, ktorá aj takto oslávila 50 rokov svojej hudobnej kariéry. Lionel Richie povedal, že „dáva hlas tým, ktorí ho vo svete nemajú“. Hudobníkov po celý večer sprevádzal Taliansky filmový orchester.

Známe vianočné i vlastné piesne spievali najmä talianski interpreti. Jeden z nich, spevák Fabio Rovazzi, vyjadril prekvapenie nad tým, že ľudia môžu byť takí hlúpi, že si ničia vzácny amazonský prales.

Na koncerte pustili videozáznam zo stretnutia pápeža Františka s prítomnými hudobníkmi. Podľa pontifexa treba budovať „globálnu dedinu vzdelávania“, kde ľudia vytvoria „ľudské siete“, lebo sú „najlepším liekom na diskrimináciu a izoláciu“. Dievčatko Emma z detského zboru poslalo Petrovmu nástupcovi bozk, lebo sa mu páči jeho úsmev a pápež má rád deti.

Benefičný koncert, ktorý trval takmer tri hodiny, podporil saleziánske projekty v Amazónii, ako aj vzdelávaciu organizáciu Scholas Occurentes, ktorá vznikla z Františkovej iniciatívy, keď bol arcibiskupom Buenos Aires.

Foto – autor

Lukáš Krivošík pred 73 d

Mesut Özil, hráč futbalového klubu Arsenal, v piatok na Twitteri skritizoval prenasledovanie moslimských Ujgurov komunistickým režimom v Číne a že väčšinovo moslimské krajiny túto tému málo nastoľujú na medzinárodnej scéne. Čínska štátna televízia následne reagovala zrušením nedeľného prenosu zápasu medzi Arsenalom a klubom Manchester City.

Podľa čínskeho ministerstva zahraničia bol známy futbalista „oklamaný falošnými správami“. S nevôľou zareagovali aj mnohí čínski fanúšikovia na sociálnych sieťach. „Ako čínsky futbalový fanúšik som veľmi sklamaný,“ citoval jedného z nich britský denník Guardian. „Prečo sa proste nemôžete sústrediť na hranie futbalu? Ako verejne činná osoba by ste mali vedieť, čo smiete povedať, čo smiete urobiť, a musíte mať na zreteli dôsledky.“

Arsenal sa od názorov hráča dištancoval, s tým, že politikou tohto futbalového klubu je nemiešať sa do politiky: „Zverejnené obsahy sú Özilovým súkromným názorom.“

Podľa ľudskoprávnych organizácií čínsky režim väzní v prevýchovných táboroch asi milión Ujgurov. Prípad Mesuta Özila pripomína dianie okolo amerického basketbalového manažéra Daryla Moreya, o ktorom sme informovali v októbri TU. Morey na Twitteri zverejnil nápis so slovami: „Bojuj za slobodu, stoj pri Hongkongu.“ Na čínskej strane tým spôsobil vlnu rozhorčenia, ktorá sa obrátila aj proti finančným záujmom Moreyho tímu Houston Rockets v Číne. Basketbalový manažér sa následne od svojho vlastného názoru dištancoval.

Mesut Özil je nemecký futbalista tureckého pôvodu. Vlani sa rozhodol opustiť nemeckú reprezentáciu po kritike, ktorá sa na neho zniesla kvôli jeho stretnutiu s tureckým prezidentom Erdoganom. Avšak podľa komentára nemeckých novín Süddeutsche Zeitung práve turecký prezident nemusí byť nadšený, že sa známy futbalista zastal Ujgurov. Aj Ankara totiž dáva prednosť hospodárskym vzťahom s Čínou.

Futbalista Arsenalu Londýn Mesut Özil žmurká na svojho tímového kolegu počas zápasu Arsenal Londýn – Atletico Madrid na podujatí Medzinárodný pohár majstrov v Singapure 26. júla 2018. FOTO – TASR/AP

Ján Duda pred 74 d

Zásadnou otázkou evanjelia tretej adventnej nedele (15. 12. 2019) je otázka, ktorú Ján Krstiteľ poslal Ježišovi z väzenia: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“ (Mt 11, 2-11). Táto otázka je dôležitá preto, lebo Ján chce zistiť, či Ježiš, ktorý prišiel, je zásadnou a vrcholnou udalosťou dejín vykúpenia. Alebo či treba čakať na inú vrcholnú udalosť nášho vykúpenia...

(1) Každý rok prežívame advent. Očakávame vianočné sviatky a potom život ide ďalej ako predtým. Lenže Jánova otázka nás uvádza do duchovného nepokoja: je pre nás Ježiš ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného? Ak je Ježiš ten „pravý“, udalosť jeho príchodu nami musí otriasť, lebo je vrcholnou i zásadnou udalosťou.

(2) V súčasnosti sa mnoho kresťanov angažuje v sociálnej oblasti a považujú to za úlohu, ktorá pre nich vyplýva z ich kresťanskej viery. Takto svoje úsilie vyčerpávajú v snahe dať iným ľuďom nejakú pozemskú budúcnosť v rovnakej rovine a možno aj v rovnakom duchu ako iní ľudia, ktorí robia to isté, ale svoju činnosť neopierajú o kresťanské chápanie človeka a vykúpenia (Cantalamessa, 16). Toto sa pre nich môže stať hlboko osobným problémom, ak príchod Boha do ľudských dejín prestane byť pre nich vrcholnou a zásadnou udalosťou. Potom sa môže stať, že máme veľa sociálnych pracovníkov, ale málo rehoľných sestier s charitatívnou náplňou rehoľnej spirituality; máme veľa psychológov, ale málo kvalitných kňazov spovedníkov...

Musím sa postaviť osobne pred Ježiša a opýtať sa ho: Si pre mňa ten, ktorý má prísť, alebo mám čakať iného?

Kým je pre mňa a moju osobnú budúcnosť Ježiš Kristus?

Požehnanú adventnú nedeľu prajem všetkým.

 

Martin Hanus pred 76 d

Ak Ústavný súd nestihne pozastaviť či zrušiť 50-dňové moratórium na prieskumy, tak je dnešný prieskum agentúry Focus jednou z posledných snímok voličských nálad, preto sa pri ňom pristavme. Oproti novembru sú zaujímavé čísla troch strán, stagnácia až pokles tandemu PS/Spolu (10,3 percenta) aj Za ľudí (9,3 percenta) a, naopak, po zlých mesiacoch vzostup OĽaNO (8 percenta) – ak by sme zohľadnili štatistickú odchýlku, nemožno vylúčiť, že Igor Matovič už stojí plece pri pleci s Kiskom aj s Trubanom/Beblavým.

Preferencie PS/Spolu kontinuálne klesajú od vzniku Kiskovej strany a hoci sa v doterajších meraniach vcelku spoľahlivo držali nad 10 percentami, po tomto prieskume by až tak neprekvapilo, keby sa tandem nabudúce prepadol na jednociferné čísla. Napokon, už teraz nameraných 10,3 percenta sa rovná intervalu spoľahlivosti medzi 8,2 a 12,4 percentami voličov. Pre PS/Spolu je varovné, že keby v prvej polovici januára padli pod psychologickú 10-percentnú hranicu, na stole by bola zrazu dosiaľ nepredstaviteľná téma, či tandemu náhodou nehrozí, že sa nedostane do parlamentu. Obe strany totiž kandidujú ako volebná koalícia, na parlamentnú existenciu potrebujú aspoň 7 percent hlasov. 

Dnes tak ďaleko nie sme a, samozrejme, posledné týždne pred voľbami sa zrejme budú diať také presuny voličov, že z nich môže profitovať ktokoľvek, aj PS/Spolu. Na veľký obrat v prospech progresívcov to však nateraz nevyzerá: stranícky marketing sa letnými videami o starých a nových politikoch celkom vyčerpal, s lídrom Trubanom sa nespájajú žiadne silné témy, len verklíkovanie opočúvaných sloganov. A keby nebolo zdravotníckeho vkladu Beblavého strany s Lex Haščák, z progresívneho prostredia by išla prázdnota. 

Po ich prezidentskom aj európskom triumfe by to povedal málokto, no progresívci pôsobia mdlo už celé mesiace a svojich voličov, ktorí ešte koncom jari prežívali euforickú vlnu, vyslovene nudia. Smer sa s Pellegrinim a jeho „zodpovednou zmenou“ pokúsil o šikovné preformátovanie kampane, Fico včerajším „izraelským“ videom s opozičnými škôlkarmi nadchol svojich voličov, ale pobavil aj tých ostatných, smerácky marketing proste budí rešpekt. Video s Ficom v škôlke sa stalo hneď virálnym hitom, len na Ficovom facebooku ho lajkovalo 7,6-tisíc ľudí.

Zatiaľ čo ostatný Trubanov spot so sťahovákmi otravuje aj vlastných sympatizantov, čo je vidieť na chabej facebookovej interakcii – na facebooku PS/Spolu nenazbieral ani 200 lajkov, sympatizanti progresívcov len sklamane odkazovali vety typu „vymeňte agentúru... nevládzem pozerať, ako si týmto hrozným marketingom znižujete šance“.

Samozrejme, voľby zďaleka nerozhoduje ani ten najchytľavejší marketing, takže hoci Smer stavil na klamanie telom, duetu Pellegrini/Fico to napokon vôbec nemusí vyjsť. Problém PS/Spolu je však kombinovaný, zarážajúco nenápaditý marketing, líder bez tém aj bez charizmy, neveľmi výrazná kandidátka. Najväčším voličským magnetom sú tak stále istá čerstvosť, značka Čaputová a liberálna ideológia, tá však zapaľuje len jadro voličov.       

Michal Truban počas predstavenia kandidačnej listiny koalície PS-Spolu v Bratislave 2. decembra 2019. FOTO TASR - Jaroslav Novák

Adam Takáč pred 79 d

Hoci sa za najvýznamnejšiu udalosť, ktorá u nás spustila pád komunistického režimu, považuje pražská demonštrácia 17. novembra 1989, veľmi dôležitým momentom bol aj študentský protest o deň skôr v Bratislave.

Jeho aktéri predstavili knihu s názvom Študentský prológ k Nežnej revolúcii. Bratislava 16. november 1989, ktorá približuje túto dejinnú udalosť. Pre mnohých účastníkov pochodu patrí 16. november k najväčším zážitkom celého života. Dvadsiatka osobných príbehov hovorí o tom, kto boli títo mladí ľudia, ktorí sa pred tridsiatimi rokmi rozhodli prísť na Mierové námestie (dnes Hodžovo námestie) v Bratislave a napriek sledovaniu polície demonštrovať svoju túžbu po slobode.

„Študentský November 1989 nás všetkých pohol a dodnes pohýna k lepšiemu a demokratickejšiemu. Je to impulz, ktorý je pre našu spoločnosť jeden z najšťastnejších,“ povedal Valér Mikula, jeden z profesorov z Univerzity Komenského, ktorý už vtedy podporoval študentskú protirežimovú aktivitu.

Jej priami účastníci a autori publikácie zdôrazňujú, že 16. november 1989 je potrebné si pripomínať aj preto, že popri Sviečkovej demonštrácii išlo na Slovensku iba o druhý verejný protest voči režimu od roku 1968.

Rozhovor s jedným z organizátorov študentského protestu Milanom Novotným o tom, ako prebiehal protest a čo mu predchádzalo aj čo nasledovalo, si môžete prečítať tu.

Jaroslav Daniška pred 81 d

Vo veku 88 rokov odišiel na večnosť profesor Július Krempaský, významný slovenský vedec a činorodý pedagóg, autor viacerých patentov, vedeckých článkov aj univerzitných učebníc, zakladateľ špecializovaného odboru zameraného na termodynamické vlastnosti. Profesne bol zviazaný s dnešnou STU a SAV, bol členom viacerých nadnárodných komisií a telies, pán profesor Krempaský sa venoval vzťahom vedy a náboženstva, patril do kultúrno-spoločenského milieu spojeného s kresťanskou pravicou po roku 1989.

Za svoje dielo bol ocenený viacerými cenami, o. i. Radom Ľudovíta Štúra, Cenou Slovenskej akadémie vied či Národonou cenou Slovenska.

Nech mu je zem ľahká a odpočíva v pokoji!

Ján Duda pred 81 d

Hlavnou postavou evanjelia druhej adventnej nedele (8. 12. 2019) je sv. Ján Krstiteľ, predchodca Pána Ježiša, ktorý nás vyzýva: „Pripravte cestu Pánovi“ (Mt 3,1-12).

(1) Myslím si, že Ježiš nepotreboval predchodcu. Zaobišiel by sa aj bez neho. Ale predsa ho chcel. Tým nám zanechal posolstvo, že človeka pre svoje diela a činnosť potrebuje, že s nami počíta. Aj pre také dôležité dielo, akým je vykúpenie ľudstva. Ak niečo znamenáme, tak iba preto, že Boh sa rozhodol a s nami počíta.

(2) Ján žil asketickým spôsobom života. Ľudia súčasnej dobe snívajú o pozemskom živote bez asketiky, bez odriekania. Načo by umŕtvovali svoje zmysly? Lenže Ján v tomto spôsobe života vidí súčasť svojho poslania pripraviť cestu Pánovi. Dá sa pripraviť cestu Pánovi bez sebadisciplíny a sebazaprenia?

(3) Spôsob, ako pripraviť cestu Pánovi, Ján vidí aj v krste, keď krstí v Jordáne. Je to prísľub a záväzok ľudí, že chcú sa očistiť. Áno, pripraviť cestu Pánovi znamená nastúpiť cestu morálnej očisty. Mnohí to podceňujú, iní bagatelizujú, vraj je to jedno, ako žijeme. Nie je to jedno. Kresťan sa vždy musí namáhať a usilovať o svoju morálnu integritu. S Božou pomocou.

Požehnanú druhú adventnú nedeľu prajem všetkým.

 

Ilustračné foto: ePhoto.sk

 

Imrich Gazda pred 83 d

Kresťania by nemali slová krst, krstiť či krstenie používať nesprávnym spôsobom. „Najmä ich nevzťahujme na veci (lode, autá, knihy, platne...) či zvieratá, ktoré sa nikdy nemôžu vnútorne ,pokristiť‘, lebo nie sú osoby,“ píše sa vo vyhlásení, pod ktorým je podpísaný predseda Subkomisie Konferencie biskupov Slovenska pre náuku viery, banskobystrický biskup Marián Chovanec (foto TASR – Dušan Hein).

Vo vyhlásení je uvedených viacero príkladov z náboženského pohľadu nesprávneho používania výrazov, ako krst knihy, krst ohňom či krstenie v zmysle karhania, z ktorých niektoré sa nachádzajú aj v slovníkoch slovenského jazyka.

„Pre nás, katolíkov, je krst prvá sviatosť, ktorou sa začína kresťanský život človeka. (...) Výraz ,kristiť‘ znamená ,pokristiť sa‘, teda špeciálnym spôsobom – osobne, duchovne a navždy – sa začleniť do Krista,“ píše sa vo vyhlásení, ktoré navrhuje, aby sa v prípade udalostí spätých vecami či zvieratami používali slová ako uviesť, predstaviť, dať do pozornosti či ponúknuť.